Author: Zajava - Nekrasova E.  

Tags: idioma ruso  

ISBN: 84- 8041-016 -7

Year: 1993

Text
                    E.zajava-Hekrasova
Casos
y preposiciones
en el
Idioma
ruso
R
UBIÑ0SJ860
USSKJ VAZIK


E.zajava-Nekrasova casos y preposiciones en el Idioma ruso R UBI ÑOS-1860 USSK! YAZIK
RUBIÑOS-1860, SA RUSSKI-YAZIK Alcalá, 98 MADRID I.S.B.N.: 84-8041-016-7. Depósito Legal: AV-9-1993. Imprime: MIJÁN. Artes Gráficas. ÁVILA
INTRODUCCIÓN Este manual—Casos y preposiciones en el idioma ruso—se destina a quienes se inician en el aprendizaje de la lengua rusa. Los casos y las preposiciones rusos representan la mayor dificultad para los alumnos en cuyo idioma materno (en el español) el nombre no re- cibe modificación casual. El presente libro de texto está llamado a servir, ante todo, de útil ayudante para dichos alumnos, pues contiene necesarios datos gramaticales para poder aprender a escribir y hablar en ruso correc- tamente. El manual se subdivide en párrafos, cada uno de los cuales ofrece de- terminada dosis de materiales gramaticales, recogidos en tablas y notas ex- plicatorias. Les siguen a éstas múltiples ejercicios léxico-gramaticales de en- trenamiento, estructurados según el principio de reducción de las dificulta- des de aprendizaje. Asimismo se adjunta a esos ejercicios una relación de claves en caso en que los alumnos deseen trabajar de manera individual, o sea, sin ayuda de profesor, en los materiales del libro. La mayor parte de los párrafos contiene principalmente textos grama- ticalizados, diálogos, fragmentos de piezas narrativas, y también textos de carácter mixto. Los textos ayudan a los alumnos a dominar un fenómeno gramatical que se analiza, relacionado con el contenido del texto dado, y a recordarse otros fenómenos gramaticales ya estudiados o nuevos, intro- ducidos con previo estudio de materiales léxicos. Como es lógico es impo- sible analizar en clase esa enorme cantidad de textos (son 74), ni es necesa- rio hacerlo. El profesor (o el alumno, cuando trabaja individualmente) es- coge él mismo los textos para su lección léxico-gramatical que incluye la necesidad de contar lo leído, o, a veces, de hacer un relato sobre el tema dado. El resto de los textos se recomienda simplemente leerlos, observando los fenómenos gramaticales que en ellos se ofrecen. Para controlar cómo se ha estudiado tal o cual texto, los alumnos pueden recurrir a los ejercicios “preguntas-respuestas”. En la parte inicial del manual está recogido el material concerniente no sólo a los casos (principalmente el nominativo, el acusativo y el preposi- tivo), sino también al verbo (tiempos y aspectos), por cuanto sin haber do- minado el mínimo conveniente de materiales sobre este último no se puede emprender el aprendizaje de la segunda, fundamental, parte del manual. En ésta se ofrecen las significaciones esenciales y las particularidades de empleo de los casos y las preposiciones en ruso a partir de las formas de los substantivos en singular y de los pronombres personales y posesivos. 5
En la tercera, última, parte se han insertado materiales de sistematiza- ción según formas casuales: formas de los casos de substantivos en plural, todas las formas casuales de adjetivos y las formas casuales de pronom- bres. Una parte de los textos y los ejercicios la compuso N. Kovácheva. Los alumnos pueden utilizar el presente manual paralelamente con al- gún otro manual de ruso para la etapa inicial de la enseñanza. Casos y preposiciones en el idioma ruso servirá igualmente como un curso de corrección para los alumnos que están aprendiendo el ruso en la etapa avanzada y que no han asimilado aún el sistema preposicional- casual del idioma ruso. 6
I. PARTE Introductoria § 1. Caso nominativo. Preguntas Hto 3to? Kto íto? Preguntas sin palabras interrogativas. Género de substantivos. Concordancia en género de los pronombres posesivos con los substantivos. Preguntas Hen? (Mba? Hbé?) 955^ 7
9ro jiáMna. 3to pyHKa. 8
9
— Í)to jiáMna? — Í)to KapaH^ám? — /Ja, 3to JiáMna. — HeT, sto He Kapan- jjáin, 3to pyHKa. — 9to Mápica? — /Ja, 3to Mápxa. — 3to nncbMÓ? — Í)to CTyjjéHTKa? — Her, 3To He nncb— HeT, sto He cTy- MÓ, a KOHBépT. JléHTKa, a IBKÓJIbHH- ua. — ^to cryjiéHT? — /Ja, 3to CTyziéHT 10
— 3to raséia hjih xypnáji? — Í)to xypuáji. — Í>TO CTyfléHT HJIH IHKÓJIbHHK? — 3tO IHKÓJIbHHK. Género de substantivos Género Substantivos Terminaciones Masculino CTOJI KOHBÓpT niapcj) CTyaéHT (La palabra acaba en consonante dura) Femenino KHÚra pyHKa jiáMna CTyaéHTKa -a Neutro OKHÓ nHCbMÓ najibTÓ aépKajio (espejo) -o La terminación es la parte variable de la palabra y puede sustituirse por otras desinencias, por ejemplo: KHÚra — b khhfc (en el libro), kóm- HaTa — b KÓMnaTe (en la habitación), okhó — na okhó (en la ventana). La parte de la palabra sin la terminación se denomina radical. La consonante dura al final de las palabras masculinas (ctoji, koh- BépT, xypnáji, niapcj)) es parte de la radical, y no terminación. Esa par- te no varía con la transformación de la palabra, por ejemplo: ctoji — Ha CTOJié (sobre la mesa), kohbópt—b KOHBépTe (en el sobre). (La desi- nencia -e se adhiere a la última consonante.) Ejercicio 1. Lea las oraciones y determine el género de los substantivos. a) — Hto 3TO?— Í)TO CTOJI. — Hto áw? — Í)to jiáMna. — A HTO 3TO?— Í>TO OKHÓ. 11
— 3to CTyji?—/Ja, aro cryji. — 9to pyHKa hjih Kapanaáin?—9to pyHKa. — Í)to raaéra?—HeT, óto ne raaéra, óto xypnáji. b) — Kto óto?— Í)to CTy^éHT. — Kto óto?—Í)to CTynénTKa. -- 3tO CTyaéHT?---HeT, ÓTO HIKÓJIbHHK. -- Í>TO CTyaéHTKa HJIH IHKÓjIbHHIja?—Í)TO CTynéHTKa. Ejercicio 2. Anote en su cuaderno primero todos los substantivos masculinos, luego femeninos y, por último, neutros. LlHCbMÓ, óyMára, KOHBépr, Mápxa, oTKpÚTKa, pyHKa, KapaHjiám, KHHra, ynéÓHHK, xypnáji, raaéra, cyMKa, 3épKajio, njiaTÓK, inánKa, inaptj), najibTÓ, okhó, KÓMHaTa, iiiKacj), ctoji, CTyji, Kpécjio, jimbáb, jiáMna, uocKá, KápTa, KapTHHa; CTynénT, CTynénTKa, upyr, nonpyra, cecTpá, 5par. Pronombres posesivos de B y 2 a personas Caso nominativo Persona Masculino Femenino Neutro I MOH CTOJI MOH KÓMHaTa Moé nncbMÓ II (mi habitación) TBOH CTOJI TBOH KÓMHaTa TBoé nncbMÓ I uaui CTOJI Háuia KÓMHaTa Háuie nncbMÓ 11 Bam CTOJI Báuia KÓMHaTa Báuie nncbMÓ El pronombre eaiu (eóiua, eáiue) posee en ruso dos acepciones: eaiu (vuestro) y eaui (forma cortés). Ejercicio 3. Escriba las oraciones intercalando el pronombre moh en la forma debi- da. Modelo: 3to ctoji. — 3to moü ctoji. 3to JiáMna. — 3to moA jiáMna. 3to Kpécjio. — 3to moé Kpécjio. 1. 5to KÓMHaTa. 2. Í)to niKacj). 3. 3to okhó. 4. 3ro CTyji. 5. Í)to ynéÓHHK. 6. Í)to raséra. 7. 3to xypnáji. 8. Í)to pyHKa. 9. Í)to Kapan- náin. 10. Í)to nncbMÓ. 11. Í)to óyMára. 12. Í)to kohbópt. 13. Í)to na- jibTÓ. 14. 3to koctióm. 15. 5to mámca. 16. Í)to niapcj). 17. Í)to 3épKa- JIO. Ejercicio 4. Escriba las oraciones intercalando el pronombre Haui en la forma debi- da. 1. 5to crpaHá. 2. 3to ropón. 3. Í)to yjinija. 4. Í)to hom. 5. 3to KBapTHpa. 6. 3to yHHBepcHTÓT. 7. Í)to (JjaKyjibTéT. 8. Í)to ÓHÓJiHOTé- Ka. 9. 3to KJiyó. 10. ^to cnopT3ÚJi. 11. 3ro nocKá. 12. ^to mbji. 13. ^to MarHHTO(J)ÓH. 14. ^to KápTa. 15. 5to okhó. 12
Ejercicio 5. Escriba respuestas negativas. Modelo: — Sto eam jKypHÍn? — HeT, 3to He moh wypHán. 1. 3to Báina raaéra? 2. 3to Bain KOHBépT? 3. Í)to Báute nncbMÓ? 4. 3to saína inánKa? 5. Í)to Bain tnapcj)? 6. 3to Báute najtbTÓ? 7. Í)to Báina pyHKa? 8. 9to Bain KapaHnáiii? 9. 9to Bain ynéÓHHK? 10. 9to Bá- uia KHHra? 11. Í)to Báute sépicajio? 12. Í)to Bain miaTÓK? Preguntas Heit? Hbh? Hbé? Hefi 3TO JtOM? — ^TO MOH (TBOH) HOM. — ^to iiatu (Bam) ,kom. *IbH 3TO KÓMHaTa? — ^TO MOH (TBOH) KÓMHaTa. — Í)to nauta (nauta) KÓMHaTa. — Hbé 3TO OKHÓ? — 3to Moe (tbo€) okhó. — Í)to náme (same) okhó. Ejercicio 6. Escriba preguntas según el modelo. Modelo: 3to ctoji. Meñ sto ctoji? 5to KHHra. Hbs sto KHHra? 1. 9to óyMára. 2. 9to KapaH/jáiji. 3. 9to pynKa. 4. 9to nncbMÓ. 5. 3ro raaéTa. 6. Í)to xypnáji. 7. Í)to Kápra. 8. 3ro Mápxa. 9. Í)to koh- BépT. 10. Í)to oTKpbiTKa. 11. Í)to aépKajio. 12. Í)to njiaTÓK. 13. Í)to inapcj). 14. 3ro titánica. 15. 3to najibTÓ. Ejercicio 7. Escriba respuestas según el modelo. Modelo: — Tzte moíí wypHÚJi? — Bot Bam (tboíí) JKypHÚJi. 1. Fue moh KHnra? 2. Fue moh raaéra? 3. Fue Moé imcbMÓ? 4. Fue Moñ KOHBépT? 5. Fue moh Mápxa? 6. Fue moh oTKpbrnca? 7. Fue moíí tuiaTÓK? 8. Fue moh cyMtca? 9. Tne Moé aéptcajto? Género de substantivos Género Substantivos Terminaciones Masculino Haü (té) Myaéñ (museo) TpaMBáñ (tranvía) (acaba en -h) ciioBápb (diccionario) nopTtjiéjib (cartera) npenonaBÚTejib (profesor) (acaba en consonante blanda) 13
Continuación Género Substantivos Terminaciones Femenino aypnTÓpHíi (aula) (jiaMnjiHH (apellido) ceMbá (familia) -H Terpápb (cuaderno) ziBepb (puerta) MaTb (madre) (acaba en consonante blanda) Neutro MÓpe (mar) y'npaxHénne (ejercicio) 3apáHwe (tarea) pacnncánne (horario) OKOHHámie (terminación) -e Los substantivos acabados en consonante blanda (en -b) pueden ser del género masculino o del femenino: (moíí cjiOBÚpb—Moá Terpánb, Moñ nopT(j)éjib — Moá KpoBÚTb). Se debe memorizar el género de seme- jantes substantivos. Masculino Femenino CJlOBápb nopTcjiéjib penb (día) KaJieimápb (calendario) pyójib (rublo) TeTpápb pBepb KpoBÚTb (cama) njióniapb (plaza) (Véase la lista más completa de substantivos acabados en conso- nante blanda en la pág. 338.) Ejercicio 8. Escriba oraciones con los pronombres moh o tboh en la forma debida. 1. Í)to cnoBápb. 2. Í)to TeTpáflb. 3. 3to Kajiermápb. 4. 3to xpo- BÚTb. 5. 9to nopT(|)éjib. 6. 9to jiBepb. 7. 9to pyójib. Ejercicio 9. Escriba oraciones con el pronombre Haui en la forma debida. 1. Í)to ay^HTÓpníi. 2. Í)to npenonaBárejib. 3. Sto pacnncáHne. 4. 5to 3anánne. 5. 3to ynpaxHénne. 6. Í)to jiaóopaTÓpníi. 7. Í)to ctúhuhíi. 8. c)to ceMbá. 9. 3to MaTb. 10. Í)to otóii. Ejercicio 10. Valiéndose de substantivos y pronombres moh, tboh, Haui, saín en la forma debida, escriba oraciones según el siguiente modelo: 3mo moü McypnáA. flopT^iéjib, cyMKa, yHéÓHHK, cnoBápb, TeTpápb, pyHKa, Kapanpám, 14
óyMára, raséra, kohbópt, Mápxa, hhcbmó, pacnncáHne, ayjiHTÓpHH, MarHHTO(J)ÓH, npeno^aBárejib, nocKá, mojí, okhó, jjBepb, KÓMHara, iiiKacj), ctoji, Haü, KpoBaTb, Kpécjio, AHBán, TejieBH3op, jiáMna, nojio- TÓHije, mmjio, naJibTÓ, njiáTbe, inánKa, miaTÓK, 3ÓpKajio, oómexHTHe, KÓMHaTa, uom, KBapTiipa, ceMbá. Texto $1 CTyuéHT. Í)to moh KÓMHaTa. 3to moh ctoji. Ha ctojió ctoíít JiáMna h jieacHT ynéÓHHK. 51 HHTáio ynéÓHHK. Bot moh TeTpájtb h moh pyHKa. B nniny ynpaxHÓHHe. B HHTáio h nniny no-pyccKH. 3to moh npyr Xyán. Oh TÓxe crynÓHT. Oh HHTáeT h nnineT no- pyccKH. — Xyán, Tbi ne 3Háenib, me moh cjioBápb? — Bot tboíí cjioBápb,— roBopÚT Xyán. — A tbi He 3Háenib, hbh óto KHíira?—cnpániHBaio h. — Í)to moh KHHra,— OTBenáeT Xyán h cnpániHBaeT: — Y TeÓH ecTb óyMára?1 — y MeHH ecTb óyMára. Bot oná,— OTBenáio h. CyMKa jiexHT na cryjie. CyMKa ctoíít na CTyjie. Ejercicio 11. Conteste, en primera persona, a las preguntas relacionadas con el tex- to. (En las preguntas sin palabras interrogativas se subrayan los vocablos que implican el sentido principal de la pregunta dada.) 1. Kto bi>i? 2. Í)to Báma KÓMHaTa? 3. Í)to Bani ctoji? 4. Hto ctoíít na ctojió? 5. Mto jieacÚT na ctojió? 6. Hto bm HHTáeie? 7. Hto bbi nn- meTe? 8. Bbi HHTáeTe h nnineTe no-pyccKH? 9. Kto Xyán? 10. Oh hh- TáeT no-pyccKH? 11. y Bac ecn» óyMára? 1 y Te6á ecTb 6yMára?—¿Tienes papel? y Bac ecTb 6yMára?—¿Tiene (usted) papel? y MeHH ecTb óyMára. — Tengo papel. 15
§ 2. Tiempo presente del verbo. I y II conjugaciones Primera conjugación Verbo HHTaTb — 4to oh .néjiaeT? — Oh HHTáeT. íí HHTaK) -10 Tbi HHTáenib -enib OH (OHÚ) HHTáeT -er Mbl HHTáeM -eM bbi HHTáeTe -ere OHH HHTÚIOT -K)T Como el verbo hutáte se conjugan la mayoría de los verbos que en infinitivo acaban en -hte o -ate (flyMaTb, 3HaTb, aéjiaTb, cnpáuiHBaTb, OTBenáTb, cjiyinaTE, noHHMÚTb, paóÓTaTb, OT^bixáTb, HrpáTb, ryjiÁTb, noBTopÁTb, y otros). Al conjugarse esos verbos, el acento no varía. a rmmy -y tbi númenib -eun> oh (ohú) núiiieT -eT Mbi nnmeM -eM Bbi núuieTe -ere ohh nHinyT -yr Este verbo se conjuga de modo un tanto distinto que los verbos del tipo wráTb, aunque aquél es de la primera conjugación. El sonido c, que hay en infinitivo, en presente se cambia por ui, es decir, tiene lugar la permutación de consonantes: c—ui. Además, el sonido a desaparece al conjugar el verbo: (nncáTb — nniny). El acento en I a persona del sin- gular recae en la terminación, y en el resto de las formas se acentúa la radical. Como nncáTE se conjuga un reducido grupo de verbos que usted conocerá más adelante. 16
Pues bien: los verbos de la I conjugación tienen las terminaciones si- guientes: -lo (-y), -eim>, -eT, -eM, -ere, -iot (-yr). Después de jk, iu, h, m se escriben -y y -yr. Segunda conjugación Verbo roBopán. — 4to ohh jjéjiaioT? — Ohh roBopÁT. fi TOBOpiO -K) TbI rOBOpHUIb -HIHb OH (OHÚ) TOBOpHT -HT Mbl rOBOpUM -HM bbi roBopHTe -are OHH TOBOpÁT -HT Verbo yHHTE h yny TbI yHHIHb OH (ouá) yHHT -y Mbl yHHM -HM -HIHb Bbi yHHTe -HTe -ht ohh ynaT -ht La mayor parte de los verbos que en infinitivo poseen la termina- ción -hte son de la segunda conjugación. Los verbos en I a persona del singular acabados en -hte, con frecuencia, se someten a la permutación de consonantes, como por ejemplo sucede con el verbo npoH3HOCHTE. Verbo npoH3HOCHTE H npOH3HOiny Mbl npOH3HÓCHM TbI npOH3HÓCHIHb Bbi npOH3HOCHTe OH (OHÚ) npOH3HÓCHT OHH npOH3HOCHT Los verbos de la I conjugación poseen las terminaciones siguientes: -H) (-y), -HIHb, -HT, -HM, -HTe, -HT (-8T). Las terminaciones -y, -aT se escriben después de ac, ui, h, m. En to- dos los demás casos: -10, -ht. En los verbos que acaban en -htb el acento puede recaer sobre to- 17
das las terminaciones (como en el verbo roBopírrb), puede estar acen- tuada sólo la terminación de la 1a persona del singular (como en el ver- bo yHHTb), o todas las terminaciones pueden ser átonas si en el infiniti- vo el acento no recae en -htb (como, por ejemplo, en el verbo totó- bktb—roTÓBjno, roTÓBinub, etc.) Ejercicio 12. Intercale los verbos en presente. uumárnb 1. Kápjioc ceñnác HHTáeT, h h TÓxe .... 2. Ohh ceñnác HHTáiOT, h Mbi TÓxe .... 3. Bu ceñnác HHTáeTe, h oh .... 4. Oná ceñnác HHTáeT, h tbi TÓxe .... 5. 51 ceñnác HHTáio, h bbi ronce .... 6. Mbi ceñnác hh- TáeM, H OHH ... . nucámb 1. Tbi ceñnác nnineiub, h mbi .... 2. Mbi ceñHác nííuieM, h oh TÓnce .... 3. Oná ceñHác nñineT, h bbi TÓxe .... 4. 51 ceñnác nniny, h ohh .... 5. Bbi ceñnác nnineTe, h ji .... 6. Ohh ceñnác nñniyT, h tbi ro- nce .... Compare: 51 HHTálO, H MOñ Jtpyr HHTáeT. HHTáio, a Moñ npyr núineT. Ejercicio 13. Intercale los verbos en presente. Preste atención al empleo de la con- junción a. (Compare las oraciones dadas a continuación con las del ejercicio anterior.) cjiyuiamb 1. 51 HHTáio, a Moñ apyr ... .2. Mapúji HHTáeT, a mbi .... 3. Tbi hh- TáeniB, a a .... 4. Bbi HHTáeTe, a ohíi .... 5. Bhktop ceñnác HHTáeT, a bbi .... 6. TáHJi ceñnác HHTáeT, a tbi .... paóómamb 1. Ohh ceñnác oTjiBixáioT, a mbi .... 2. 51 ceñnác oTjiBixáio, a bbi .... 3. TbiceñnácOTjiBixáeiuB,as.... 4. OnáceñnácOT^BixáeT,atbi .... 5. Mbi ceñnác OTflBixáeM, a ohh .... 6. Oná ceñnác OTjiBixáeT, a oh .... omse'iámb 1. M cnpániHBaio, a tbi .... 2. Bbi cnpániHBaeTe, a » .... 3. Ohh cnpániHBaioT, a mbi .... 4. Tbi cnpáiuHBaeniB, a oná .... 5. Oh cnpániH- BaeT, a bbi .... 6. Mbi cnpániHBaeM, a ohh .... Ejercicio 14. Intercale los verbos en presente. zoeopúmb 1. Mbi eme Mé^jienno ... no-pyccKH. 2. Bbi yncé xopoinó ... no- P^ccrh. 3. 51 MHÓro ... no-HcnáncKH h Máuo no-pyccKH. 4. Ohh ... no- HcnáncKH ÓBicrpo, a no-pyccKH Mé^jienno. 5. 5tot cryuéHT He ... no- nopTyrájibCKH. 6. Tbi ... no-pyccKH jjÓMa? 7. Oná ..., hto bbi 3HáeTe (JjpaHuyacKHH «3bik. 18
yuumb 1. TbI ... pyCCKHií M3ÉIK, a TBOH npyT ... HCnáHCKHií »3bIK. 2. Mh ... AHajiór. 3. Mnréjib h Kápjioc ... ypÓK. 4. 51 ... (jjpannyscKHH h3mk, a Moá nonpyra ... aHrjiHHCKHH »3biK. 5. Bm ... cnp^xénne. Ejercicio 15. Intercale los verbos en presente. A. 1. 51 ceÜHác ... no-pyccKH. (roBopÚTb) 2. Tbi xopoinó ... no- pyccKH? (noHHMáTb) 3. Mbi... ynpaxnéHne. (néjiaTb) 4. Oná ... npáBH- jibHO no-HcnáncKH. (oTBenáTb) 5. Oná xopoinó ... no-pyccKH h no- HcnáncKH. (roBopÚTb) 6. Mbi nejjáBHo ... pyccKHÜ »3Mk. (yníÍTb) 7. LIpenonaBáTejib ... no-pyccKH. (cnpánnreaTb) 8. Bu naBHÓ ... (jipan- uy3CKHÍí »3biK? (yHÍÍTb) 9. Th Bcerná xopoinó .... (oTBenáTb) 10. Ohh GbiCTpo .... (paGÓTaTb) 11. Mbi..., hto ... npeno^aBáTejib. (noHHMáTb, roBopHTb) 12. BíiKTop ceiiHác He ... aHrjiHHCKHH íi3biK. (yníÍTb) 13. Ma- PHH He ... 3TO CJlÓBO. (nÓMHHTb) B. 1. 51 Bcerná ... páno yTpoM. (aáBTpaxaTb) 2. Mu HHorná ... nó- Ma. (oóénaTb) 3. Moh npyr Bcerná ... nÓMa. (yacnnaTh) 4. Ohh cennac ... pyccKHH »3biK. (yníÍTb) 5. BénepoM ohh mhóto ... no-pyccKH. (tobo- píÍTb) 6. Ham npenonaaáTejib ceiiHác ... (paóÓTaTb). 7. Bííktop h Anapéií cefinác .... (oT/iMxáTb) 8. BénepoM mm HHorná .... (ryjiáTb) 9. 51 njióxo noHHMáio, xomá oná .... (roBopHTb) 10. Oná nenpáBHjib- HO ... pyCCKHH 3ByK JI. (npOH3HOCHTb) Texto Mbl y H H M pyCCKHH H3bIK Mbi jiaTHHoaMepHKáHCKHe CTynénTM. Xyán nam cTápocTa. Oh ko- jiyMGúeu. Mapnji MexcHKáHKa. Mnréjib nepyáneu. Kápjioc naHáMeu. Tepéca apreHTHHKa, a a KocrapHKáHeij. Mm yHHM pyccKHH »3Mk b Mockbó. Mm BMécTe yHHM pyccKHH »3biK. Háma npenonaBáTejibHHna Ejié- na LleTpÓBHá noHTH Bcerná roBopíiT na ypóxe no-pyccKH. Mbi mhóto roBopíiM no-pyccKH Ha ypóxe. CeiiHác ypÓK. LIpenonaBáTejib cnpániHBaeT, a mm cjiymaeM Bonpó- Cbi h oTBenáeM. O6¿ihho mm noHHMáeM, hto cnpáinnBaeT npenonaBá- Tejib. Korná mm He noHHMáeM, npenonaBáTejib noBTopáeT Bonpóc. lÍHOEná mm OTBenáeM nenpáBHjibHo, Torflá npenonaBáTejib ncnpaB- jiáeT nániH ohihGkh. Ejiéna LleTpÓBHá cnpániHBaeT: — Kápjioc, bm noHHMáeTe, hto ji roBopió? Kápjioc oTBenáeT: — /Ja, Ejiéna LleTpÓBHá, a noHHMáio, hto bm roBopHTe. — A KaK bm nyMaeTe, Báinn TOBápniiiH noHHMáioT, hto mm tobo- pHM? — /Ja, a nyMaio, hto ohh noHHMáioT, hto mm roBopHM. Ótot jiHajiór noMoráeT naM ycBÓHTb 1 nacToámee BpéMíi rjiarójia. KáxcjjMH neHb na ypóxe mm HHTáeM Teiccr BCJiyx. LIotóm mm pac- cKáabiBaeM tckct. Knorjiá mm nnineM ziHKTáHT. 1 noMoráeT HaM ycBÓHTb: nos ayuda a consolidar 19
Ejercicio 16. Conteste, en primera persona, a las preguntas relacionadas con el texto. (En las oraciones sin palabras interrogativas se subrayan las palabras que implican el sen- tido principal de la pregunta dada.) 1. Kto bh? 2. Kto Bain CTápocra? 3. Xyán MeKCHKáneu? 4. Mapa» KOJiyMGÁHKa? 5. Mnréjib nepyáneu? 6. Kápjioc nanáMeu? 7. Tepéca ap- rewTHHKa? 8. Bh KOCTapHKáileu? 9. Hro bh yante BMécre? 10. Báina npenoaaBáTejibHHiia Bcer/iá roBopHT na ypóxe no-pyccKn? 11. Hto né- jiaeT ceñaác npenonaBáTejib? 12. Hto bm ceiinác néjiaeTe? 13. Oóhhho bm DOHHMáeTe, hto cnpániHBaeT npeno^aBáTejib? 14. Hto néjiaeT npe- nonaBáTejib, Korná bm He noHHMáeTe? 15. Bbi Bcecqá oTBenáeTe npá- BHjibHO? 16. Kto HcnpaBjiáeT Bánin oihhókh? 17. Kápjioc noHHMáeT, hto roBopHT Ejiéna IleTpÓBHa? 18. CTynéHTH nomiMáioT, hto tobo- P»t Ejiéna LleTpÓBHa h Kápjioc? 19. Bh wráeTe na ypóxe BCJiyx? 20. Bh paccKá3biBaeTe tckct? 21. Bbi nmueTe Ha ypóxe xtnKTánT? Ejercicio 17. Escriba las respuestas a las preguntas. 1. Bh cJiyiuaeTe, hto tobopht npenonaBáTejib? 2. Bh noHHMáere, hto cnpániHBaeT Bain npenonaBáTejib? 3. Bh BHHMáTeJibHo cjiymaeTe, Korná OTBenáioT Bánin TOBápHiijH? 4. Bh noHHMáeTe, hto nnmyT na nocicé Bam npenonaBáTejib h Bánin TOBápmijn? § 3. Adverbios de modo KOK? HHTáTb, TOBOpHTb, HHCáTb, npo- H3HOCHTB, oTBenáTb, nepeBO- AHTb, paÓÓTaTb, nÓMHHTb, 3HaTb, roTÓBHTb aanánne xopomó # njióxo (bien # mal) cjiymaTb, HHTáTb, nHcáTb, paóó- TaTb, nepeBOAHTb BHHMáTejIbHO # HeBHHMáTCJIbHO (con atención # sin atención) HHTaTb, TOBOpHTb, HHCáTb, pa6Ó- TaTb, npOH3HOCHTb, OTBenáTb óbicrpo # MéflneHHo (rápida- mente # lentamente) nncáTb, TOBOpHTb, HHTáTb, nepe- BonHTb, OTBenáTb, npomHocHTb npáBHjibHo # HenpáBHjibHo (co- rrectamente # incorrectamente) HHTáTb, TOBOpHTb, OTBenáTb rpÓMKO # thxo (en alta voz # en voz baja) HHTáTb, TOBOpHTb, HHCáTb, HOHH- MáTb, OTBenáTb, npOH3HOCHTb, cnpániHBaTb no-pyccKH (en ruso) no-HcnáucKH (en español) no-HTaiibÁHCKH (en italiano) no-(j)paHiiy3CKH (en francés) 20
Ejercicio 18. Intercale los verbos en presente. 1. B ceñHác HeMHÓro ... no-pyccKH. (HHTáTb) 2. Tbi yxé xopoinó ... no-pyccKH. (noHHMáTb) 3. LIpenonaBáTejib na ypóxe Bcerjiá ... no- pyccKH. (cnpániHBaTb) 4. Mbi ... TÓxe no-pyccKn. (oTBenáTb) 5. Jlyác xopoinó ... pyccKHH h3bik. (3naTb) 6. Bbi Bcerná npáBnjibno .... (otbb- náTb) 7. Ohh óúcTpo h npáBHjiBHO ... no-pyccKH. (nHcáTb) 8. Mbi ne- fláBHO ... pyCCKHH H3BIK. (yHHTb). Texto Mbi y H H M pyccKHH B3BIK (continuación) Kápjioc xopóinHií crynéHT. Oh Bcerná BHHMárejibHo cjiymaeT, xo- poinó noHHMáeT h OTBenáeT npáBHjiBHO. Kápjioc Bcerná totóbht no- NÍáninee aanánue. Oh HHKorjjá ne onás^BiBaer. l Mapn» TÓxe xopómaji CTynéHTKa. Ohú Bcerná noHHMáeT, hto cnpániHBaeT npenonaBáTejib, h xopoinó OTBenáeT. Mapúíi roBopHT no-pyccKH MéaJieHHo, ho npáBHjibHO. Ha ypÓKe mbi húcto hhtúcm BCJiyx. Ceñnác HHTáeT Mnréjib, a mbi BHHMaTenBHo cjiymaeM. Mbi njióxo noHHMáeM, hto HHTáeT MHréjib, UOTOMy HTO OH HHTáeT GbICTpO H TÍÍXO. — Mnréjib, HHTáüTe, noxájiyñcTa, Mé/uieHHO h rpÓMKO,— roBopHT npenonaBáTejib. MHréjib HHTáeT Mé/uienHO h rpÓMKO. Tenépb mbi bcé noHHMáeM. Ejercicio 19. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Kápjioc xopóimní CTynéHT? 2. Kaic oh cjiymaéT? 3. Kaic oh noHH- MáeT? 4. Kax oh OTBenáeT? 5. Kápjioc Bcer^á totóbht flOMámnee 3a- aáHHe? 6. Kápjioc hécto onáanbiBaeT? 7. Mapire xopóuiafl crynéHTKa? 8. Oná Bcer^á noHHMáeT, hto cnpániHBaeT npenonaBáTeJiB? 9. Kax oná OTBenáeT? 10. Kaic Mapn» roBopHT no-pyccKH? 11. Bbi HHTáeTe na ypóxe BCJiyx? 12. Bbi hécto HHTáeTe Ha ypóxe BCJiyx? 13. rioneMy bbi njióxo noHHMáeTe, hto HHTáeT Mnréjib? 14. Kor,uá bbi noHHMáeTe Bce, hto HHTáeT Mnréjib? Recuerde: I. 3HaTb 1 yHHTB | pyccKHH M3BIK saber aprender el idioma ruso 11. TOBOpHTB hablar nOHHMáTb no-pyccKH comprender en ruso HHTáTb leer nncáTb escribir Ejercicio 20. Intercale las palabras pyccKHH hsúk o HO-pyccKH. 1. ÍKau roBopHT no-<|)paHuy3CKH, a Anupéñ .... 2. R nniiiy... MéjuieH- ho. 3. R yny ..., a moh zipyr Bmcrop yHHT HcnáucKHH »3bik. 4. Llpeno- naBáTejib ua ypóxe cnpániHBaeT..., h mbi OTBenáeM TÓxe .... 5. Mapire noHHMáeT ..., oná 3HáeT .... 6. B xopoinó noHHMáio, Korná uam npe- 21
no^aBárejib roBopÚT .... 7. Tu nenáBno ynHinb ...? 8. Bhktop 3HáeT ..., IIOTOMy HTO OH pyCCKHH. 9. MOH TOBápHIIJH ÓbICTpO HHTálOT .... 10. Ha ypóxe mm roBopHM TÓJibKo .... § 4. Adjetivo. Concordancia de los adjetivos con los substantivos en género — KaKÓH 3TO CTOJI? — 5to hóbmh ctoji. — Kaicáfl oto jiáMna? — Í)to nónaa jiáMna. — KaKÓe 3to Kpécjio? — Í)to nÓBOe Kpécjio. Terminaciones genéricas de los adjetivos (Nominativo en singular) Masculino Femenino Neutro Termina- ciones átonas HÓBblH CTápblH MájieHbKHH -MH -HH HÓBa» crápaa MájieHbKa» -a» HÓBoe CTápoe MájieubKoe -oe Termina- ciones tó- nicas KaKÓií? 6oji binóií -ÓH KaKáa? óojibináa -¿H KaKÓe? óojibinóe -óe En los adjetivos masculinos terminados en -mh, -hh y -óií las prime- ras dos desinencias son siempre átonas. La desinencia -mh suelen tener los adjetivos masculinos después de la mayoría de consonantes duras; y la -h, después de r, k, x. La mayor parte de los adjetivos femeninos poseen la terminación -a», y en el género neutro: -oe. Como se desprende del cuadro de arriba, las terminaciones de los adjetivos femeninos y neutros (-aa y -oe) pueden ser átonas y tónicas. Recae el acento en ellas cuando en el género masculino tienen la desi- nencia -oh (KaKÓií? KaKáji? xatóe? óojibmóñ, óojibmá», óojibinóe). Si el adjetivo masculino termina en -mh o en -hh, ya en femenino y neutro estas desinencias serán átonas (HÓBbiñ, HÓBaa, HÓBoe; Májieub- khh, MájieHbKaa, MájienbKoe). Ejercicio 21. Intercale los adjetivos en cursiva poniéndolos en la forma debida. A. 1. Í)TO HÓeblÜ J\OM. 3tO ... KBapTHpa. 2. Í)TO ÓOJlbUlÚM KÓMHaTa. Í)to ... ctoji. 3. Í)to MÓJieHbKuü noM. 3to ... OKHÓ. 4. Í>TO ÓOJlblUÓe Kpé- cjio. 5to ... niKacj). 5. Í)to cmápan jiáMna. Í)to ... KHÚra. 6. Í)to MÜJie- HbKuü Kapanjjám. Í)to ... pyHKa. B. 1. 3to HÓBbiü koctióm h ... najibTÓ. 2. Í)to cmápan mánxa h ... inapcj). 3. Í)to hóboc nHCbMÓ h ... raaéTa. 4. c)to cmápafi raaéra h ... xypnáji. 5. Í)to HÓebiü kohbópt h ... MápKa. 22
Ejercicio 22. Intercale los adjetivos antónimos. J. 3to HÓebiü, a óto ... xypHájt. 2. Í)to crnápan, a óto ... titánica. 3. 3to HÓsoe, a óto ... najtbTÓ. 4. 3to óoAbuióü, a óto ... KOHBépT. 5. 3to MáAeHbKa», a óto ... KHHra. Ejercicio 23. Intercale los adjetivos pyccKHH o HcnáHCKHH en la forma debida. 1. 3to ... CTynéHT. 2. Í)to ... CTyjjéHTKa. 3. 3to ... cjióbo. 4. 3ro .... rjtarójt. 5. 3ro ... óyKBa. 6. 3ro ... tckct. 7. Í)to ... rpaMMáTHKa. 8. 3ro ... npenoflaBáTeiib. Ejercicio 24. Conteste a las preguntas. 1. KaKÓií óto CBOBápb? (GoJibinóñ) 2. KaKá» óto Terpáflb? (hóbmíí) 3. KaKÓií óto nopTtjtéjtb? (crápuñ) 4. KaKÓe óto ynpaxnéHHe? (Tpyn- Hbiü) 5. KaKájt óto ayjjHTÓpHS? (óojtbinóií) 6. KaKÓe sto 3anáHHe? (jiérKHH) 7. KaKáfl sto (jioTorpá^Hji? (HÓBbiñ) 8. KaKÓe sto nHCbMÓ? (HHTepécHbiü) 9. KaKÓe oto sfláHHe? (KpacHBbtií) Ejercicio 25. Formule la pregunta según el modelo y conteste a ella. Modelo: — 3to ayjiHTÓpHS. — Ratón aro ayztHTÓpHa? — 3to óojibuiáa ayjtHTÓpHs. J. Í)to sjiáHHe. 2. Í)to jjom. 3. Í)to népeBo. 4. Í)to KBapTnpa. 5. 3ro KÓMHaTa. 6. 3ro okhó. 7. Í)to KpoBárb. 8. Í)to ctoji. 9. 3to ^Bepb. 10. 3to Kpécjio. Ejercicio 26. Escriba preguntas según el modelo. a) Í)to 6ojibtnófi hjih MáneHbKHH ctoji? KÓMHaTa, tincad, okhó, uwBán, jiáMna, ABepb, KpoBáTb, kohbópt, Máp- Ka, KHHra, Terpánb, cjiOBápb, noprcjiéjib. 6) 3TO HÓBblH HJIH CTÚpblH TCKCT? Cjióbo, ynpaxHÓHHe, marón, pacnHcáHHe, cj)OTorpá(j)Híi, sanánite. c) 3t0 TpyjIHblH HJIH JiérKHH BOnpÓC? Tbkct, sanánite, ypÓK, paóÓTa, sKsáMen, cjipása, npemioxéHHe. Texto Hátna ay/iHTÓpHJi Bot Heóojtbtnáíi CBérjian KÓMHaTa. ÍFro nátna aynHTÓpHjt. TyT mm yHHM pyCCKHH JI3bIK. Hto snecb ctoht? 3necb ctoát ctoji h cTyji. Hto jieacHT na crojié? Ha ctojió nexáT pyccKajt KHHra h pyccKO- HCnáHCKHií CJIOBápb. Hto 3necb bhcht? 3necb bhcát nocKá h reorpa(J)HHecKaji KápTa. Hátna noacá Gojibinán h nepuajt. 3necb jiexcHT mbji. Tne okhó? Ohó cnpása, a nBepb cjtéBa. Kto sto? 3to KojtyMÓHHCKHH CTynéHT. Eró 3OByT Xyán. A sto? 3to MeKCHKáHCKaH crynéHTKa. Ee 3OByT Mapnji. 23
CeñHác ypÓK. npenonaBárejib HHTáeT, a mbi BHHMárejibHO cjiy- maeM. LIotóm npenonaBárejib cnpániHBaeT, a Xyán OTBenáeT. — Hto óto? — Í)TO CJIOBápb. — KaKÓH 3TO CJIOBápb? — Í)to pyccKo-HcnáncKHH CJIOBápb. — Hto óto? — Í)to raaéra. — Kaicáíi 3to raaéra? — 3to MeKCHKáHCKa» raaéra. — A 3to MeKCHKáncKaa raaéTa? — HeT, 3to coBÓTCKaa raaéra. Ejercicio 27. Conteste, en primera persona, a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Báma ayjjHTÓpH» óojibuián? 2. Hto bbi yHHTe TyT? 3. Hto 3jiecb ctoht? 4. Hto jiexÚT na CToJié? 5. Hto 3jiecb bhcht? 6. Kaxáa Báma nocxá? 7. KaKÓñ mbji jiexÚT 3necb? 8. Fue okhó? 9. Fue jjBepb? 10. Ka- kóh 3TO CTyuéHT? 11. KaK eró 3OByT? 12. Kaxáa óto CTynéHTKa? 13. KaK eé 3OByT? 14. Kto HHTáeT? 15. Kto BHHMárejibHo cjiymaeT? § 5. Substantivos en plural. Nominativo Masculino y femenino — 3TO CTOJI. — 3TO CTOJIbl. — ^to KHÚra. — 3to khhth. 24
Í)TO nOpT(J)éjIb. — 3to nopT(J)é.jin. 3to Terpájib. Kmo ómo? — 3to reipá^n. — Kmo ómo? 3tO MájIbHHK. -- ^TO JléBOHKH. 3to aéBOHKa. 25
— 3to Gajiepúna. — Í)to óajiepHHbi. Terminaciones de los substantivos masculinos y femeninos en plural Masculino Femenino Terminación sing. pl. sing. pl- CTOJI KOHBépT CTOJIbl KOHBÓpTbl JiÚMna raaéTa jiÚMnbi raaéTbi -u nopT(|)éJib ypÓK TOBÚpnm (compañero) Myaéñ (museo) nopT(|)éjin ypÓKH TOBápmim Myaén TeTpáub KHHra Benib (cosa) 4)aMHJIHH (apellido) TeTpá/m KHHFH BémH 4)aMÍi- JIHH -H 26
Los substantivos masculinos y femeninos en plural acaban en -u o -H. Tienen la terminación -u después de las consonantes duras, salvo r, k, x, *, ui (ctoji—ctojiéi, JiáMna — jiáMnbi). La terminación -h suelen tener en los casos siguientes. 1) Después de las consonantes blandas (nopTcjiéjib—nopT^iéjin, nefléji» — Heuéjm). 2) Después de r, k, x (ypÓK — ypÓKn, KHÚra — khhth). 3) Después de *, uu, q, m (hox — hojkh, Kapaimáui—KapanuauiH, HOHb — HÓHH, aeujb — BéiHH). 4) En los adjetivos masculinos acabados en -h (Myaéñ—Myaéw). 5) En los adjetivos femeninos acabados en -h ((j)aMÍiJina — (jiaMÍlJIHH, (j)OTOrpá(j)HÍI — (j)OTOrpá(j)HH). A veces, al formarse el plural, cambia el lugar del acento, por ejem- plo: ctoji—ctojim, cjioBápb—cjioBapn, Kapaimáui — Kapamxamií, ceMbá—céMbw. En ciertos casos, cuando se forma el plural de los substantivos, den- tro de la palabra desaparecen vocales, por ejemplo: Neutro 27
Singular Plural Terminaciones CJIÓBO OKHÓ Kpécjio CJIOBá ÓKHa Kpécjia -a njiáTbe 3/iáHHe njiáTBJi 3náHHfl -H Al formarse el plural de los substantivos, a menudo cambia el lugar del acento: cjióbo—CJIOBÚ mócto — Mecrá néjio — nejiá aépKajio — aepKajiá OKHÓ--ÓKHa nncbMÓ — nncbMa hhcjió (número) —HÚcjia jihijó (cara, persona) —jiúija Respuestas a las preguntas— imo ámo? Kmo smo? 4tO 3TO? — Kto óto? — Í>to ynéÓHHK. — ^to ynéÓHHKH. 3tO CTynÓHT. Í)TO CTyjjÓHTBI. — ^to crynéHTKa. — Í)to CTynéHTKH. Ejercicio 28. Forme el plural según los modelos dados. Ponga el acento en las pala- bras. Substantivos con acento fijo ^Kypnáji—xcypnájiu; kohbópt, tckct, neMonáu, inapcj), koctióm, crynéHT. Ta3éTa — raaéTbi; JiáMna, KÓMHaTa, KBapTÚpa, yjiHija, Mainúna, óyKBa, cjjpása. FIopTtjiéJib—nopT<|>éjiH; aBTOMoónjib, npenojiaBáTejib, Terpájib, flBepb, KpoBaTb, njióujajib, hóboctb, Benifa, hohb, TOBápHiii. YpÓK----ypÓKH; yAéÓHHK, IHKÓJIBHHK, MájIBHHK. Rnára—khhth; pyHKa, MápKa, oTKpbrnca, inánKa, GnójinoTéKa, cyMKa, CTyuéHTKa, uéByuiKa, jjéBOHKa. <t>aMHJiHfl—<|>aMHJiHH; cjjoTorpácjjníi, jieÉiiH», CTánifH», ayuHTÓpH», jiaóopaTÓpníi. ynpaacHéuHe—ynpaatHéHHfl; 3jjánne, 3anáHne, oKOHHámie, npejj- jioxénne, coHHHÓHHe. Substantivos coh acento cambiable Ctoji—ctojiéi; nncacj), can. CJIOBápb—CJioBapú; KajieHjjápb, pyójib. Hoac—howh; Kapanjiáin, Bpan, mjih, kjiioh, njiam, «3bik. Cjióbo—cjiobb; mócto, jiójio, 3épKajio. IlHCbMÓ—mácbMa; okhó, jihijó, hhcjió. 28
Ejercicio 29. Intercale los verbos en plural. 1. Ctoji ctoht. Ctojim .... 2. Taséra jiexHT. Tasé™.... 3. JiáMna bhcht. JláMnbi .... 4. UlKacj) ctoíít. IIlKacjibi .... 5. Koctióm bhcht. Ko- CTKJMbl... . Ejercicio 30. Escriba la oraciones poniendo los substantivos en plural. A. 1. 3to raaéra n xypnáji. 2. Í)to kohbópt h Mápxa. 3. 3to pyn- Ka h Kapanziáin. 4. 3to nncbMÓ h OTKpbiTKa. 5. Í)to ynéÓHHK h cjio- Bápb. 6. 3to ctoji h JiáMna. 7. 3ro neMOflán n cyMKa. 8. Í)to (Jjoto- rpátjiHíi n KapTnna. B. 1. CTynénT BHHMáTejibHo cjiymaeT. 2. CTynénTKa HHTáeT. 3. ToBápnm roBopÚT no-pyccKH. 4. IIpenojiaBáTejib irínneT. 5. Kiriíra jiexÚT 3^ecb. 6. IIlKacj) ctoht TaM. 7. KapTÚna bhcht TyT. 8. TyT jie- xáT ynéÓHHK, cjiOBápb, TeTpájjb. Texto KÓMHaTa 3to crynéHHecKoe oómexHTHe. Bot KÓMHaTa JNe 216 (nÓMep jibócth inecTHájmaTb). 3ztecb XHByT cTynéHTbi: Xyán, Ahtóh h Mh- réjib. Xyán h Mnréjib jiaTHHoaMepHKáHiibi, Ahtóh pyccKHH. Xyán h Mnréjib ynaT pyccKHH «3biK, a Ahtóh yHHT ncnáncKHH H3blK. KÓMHaTa, rue XHByT CTynéHTbi, CBéTjia», noTOMy hto 3/iecb óojib- móe okhó. CnpáBa ctoht ctoji h CTyjib». Ha ctojió ctoht JiáMna h jie- xáT ynéÓHHKH, cjiOBapn h TeTpáun. B ctojió jiexáT TeTpáun, óyMára, KapannaiiiH h jipyrne bóiiih. CjiéBa ctoht niKacj). TaM ctoíít khhth, jiexáT xypnájibi h rasé™. B KÓMHaTe1 ecTb eme ohhh niKatJ), me bhcht ojiéxua. Ha CTené bhcát tfioTorpátiiHH h Gojibiná» KápTa CCCP 1 2. B KÓMHa- Te CTOST KpOBáTH H TyMÓOHKH. Ceiinác Bénep. JJpyabá jiÓMa. Ohh totóbht jioMámnee sajiánae. Xyán h Mnréjib nnmyT ynpaxnéHHíi, a Ahtóh yHHT cjioBá. Hotóm Xyán h Mnréjib noBTopáioT Bonpócbi h OTBéTbi: — Hto óto? — 3ro ctoji. — Hto óto? — 3to khhth. --- KaKÚe 3TO KHHTH? --- ^TO HÓBbie KHHTH. — HbH 3TO KHHTH? --- 3TO HálHH KHHTH. — Hto 3jiecb jicxht? 1 b KÓMHaTe: en la habitación 2 CCCP (3C-JC-3C-3P) — CoiÓ3 CoBÉTCKHX CoUHajIHCTHHCCKHX- PCCnyÓjIHK — URSS: Unión de Repúblicas Socialistas Soviéticas 29
— 3;iecb jiexáT reTpájm. — Kto 3,qecb chjiht? — 3aecb chhát cryaéHTbi. Ejercicio 31. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. I.Hto óto? 2. Kaicáíi 3to KÓMHaTa? 3. Kto 3flecb jkhbót? 4. Xyán h Mnréjib jiaTHHoaMepHKáimbi? 5. Ahtóh pyccKHH? 6. Hto ynaT Xyán h Maréjib? 7. Hto ynnT Ahtóh? 8. LIoHeMy KÓMHaTa, rjxe jKHByr cry- hóhtm, CBÓTjiaji? 9. r^e ctoht ctoji h cryjibji? 10. Hto ctoht na ctojió? 11. Hto jiexírr na ctojió? 12. Hto jicxht b ctojió? 13. Fue ctoht niKatj)? 14. Hto ctoht h jicxht TaM? 15. KaKÓií iiiKacj) ecrb eme b kóm- naTe? 16. Hto bhcíít na creHÓ? 17. Hto eme ctoíít b KÓMHaTe? 18. Fue ceiÍHác ;tpy3bá? 19. Hto ohh jiéjiator? 20. Hto jiéjiato r Xyán h Mh- réjib? 21. Hto uéjiaeT Ahtóh? 22. Hto hotóm noBTopáioT Xyán h Mh- réjib? Particularilades en la formación del plural 1. Substantivos masculinos con la terminación -á (-«) en plural. Singular Plural JIOM rópoA BÓnep yHHTejib npocjiéccop JIOMá ropouá Benepá yHHTeJiá npotjieccopá Las terminaciones de estos substantivos en plural son siempre tóni- cas. II. Substantivos masculinos en plural con la terminación -bh. Singular Plural Hpyr CblH 5par CTyji apy3bá CblHOBbÁ ÓpáTbJI CTyjibu Una lista más completa de palabras la encontrará en el Anexo, pág. 339. 30
§ 6. Pronombres posesivos en 1* y 2'" personas y adjetivos en plural 1) Pronombres posesivos en 1-a y 2-a personas Singular Plural leu? <íbH? Hbe? HbU? MOH MOH Moé MOH TBOH TBOH TBOe TBOH uam Háma Háine H3IIIH Bani Báma Báme BÁIIIH Los pronombres posesivos en I a y 2 a personas concuerdan con los substantivos en número: Singular Plural 3to moh xypnáji. Í)to moh raséra. 3to Moé nncbMÓ. Í)TO MOH xypnájibi. rasé™. núcbMa. Í)to Bam HeMojiáu. Í)to Báma cyMKa. 5to Báme aépkajio. Í)TO BániH neMoaáHbi. CyMKH. aepKajiá. 2) Adjetivos en plural Singular Plural HOBblH xypuáji HÓBa» raaéra HÓBoe rmcbMÓ HÓBbie xypnájibi raaéTbi núcbMa pyCCKHH T6KCT pyccKa» KHnra pyccKoe cjióbo pyccKHe TÓKCTbl KHHTH CJIOBá Terminaciones de los adjetivos en plural Singular Masculino Plural Terminaciones átonas HÓBblH crápbiií MájieHbKHH xopómHÍi -UH -HH HÓBbie crápbie MáJieHbKne xopómne -bie -we 31
Continuación Singular Masculino Plural Terminaciones tónicas rojiyóÓH KaKOH? njioxóii ApyrÓH ÓOJIblHÓH -ÓH rojiyóbie KaKÚe? mioxúe apyrúe óojibinúe -úe -úe La desinencia -bie suele ir después de las consonantes duras, salvo r, k, x, *, iu (nÓBbie, CTápbie, rojiyóbie). La desinencia -He suele ir después de r, k, x (MájieHbKne, njioxúe, flpyrúe) y después de *, ui, h, m (xopóuine, óojibinúe). Ejercicio 32. Intercale los pronombres en la forma debida. 1. 3to moü nopT(J)éjib n ... KHÚra. 2. Í)to moú KapaHnauiú h ... pyHKa. 3. 5to ffíiiw KOHBépT h ... MápKH. 4. 3to meoú rasé™ h ... xyp- uájibi. 5. Í)to meon cyMKa h ... TeTpájjn. 6. 3to hüiu npenoflaBáTejib h ... TOBÚpHmH. 7. Heü oto neMo^án h ... oto BéiijH? 8. 3to moh ot- KpbiTKa h ... nncbMÓ. Ejercicio 33. Modifique las oraciones siguientes según el modelo. Modelo: 3to mos KHÚra. 3mo moú múeu. 1. 3to moh xypnáji. 2. 5to moú pyHKa. 3. 3to moh KapaH/jáin. 4. Í)to tboá raséra. 5. Í>TO Bain npenoHaBÚTejib. 6. 3to tboá Te- Tpáab. 7. 3to Baui HeMonán. 8. Í)to BÚina cyMKa. 9. 3to Báme nncb- mó. 10. 3to TBoá 4)OTorpá<t)Híi. 11. 5to Báme 3aztáHHe. Ejercicio 34. Intercale los adjetivos en plural. 1. 3to HÓBbiü xypnáji. Í)to ... xypHájibi. 2. 5to crápa» raséra. Í)to ... raaéTbi. 3. 3to HcnáHCKa» KHÚra. 3to ... khúfh. 4. 3to xopó- iuhh cjioBápb. 5to ... cjiOBapú. 5. 3to HÓBaíi TeTpájib. 3to ... Terpá- AH. 6. Í)to hjioxóh KapaHnám. Í)to ... KapaHnauiú. 7. 3to Hurepéc- Ha» (J)OTorpá(i)Híi. 3to ... (jioTorpát^HH. 8. 3to KpacÚBa» OTKpbiTKa. 3TO ... OTKpbITKH. 9. Í)TO ÓOJTbUlÓH KOHBépT. 3tO ... KOHBépTbI. 10. ^to rpynHoe ynpaxuéHHe. 3to ... ynpaxHéHH». 11. 3to pyccKoe CJIÓBO. ^TO ... CJIOfiá. 12. Í)TO, JlérKHH T6KCT. 3tO ... TéKCTbL 13. 3to coBéTCKHH npenoHaBÚTejib. 3to ... npenonaBáTejin. 14. 3to hho- CTpÚHHblH CTynéHT. 5ro ... CTynéHTbI. Ejercicio 35. Formule preguntas según el modelo. Modelo: 3to rasera. KaKás aro raséra? 3to (|>OTOrpá(|>HH. KaKÚe aro (|>OTorpá4>HH? 1. 3to ynéÓHHK. 2. Í)to khhfh. 3. 3to cjioBápb. 4. 3to Terpá^b. 5. 3to OTKpbiTKH. 6. ^to núcbMa. 7. 3to ynpaxnéuHe^ 8. 3to tf)o- TorpátitHH. 9. 3to 3^áHHe. 10. ^to ayztHTÓpH». 11. 3to ickctbi. 12. ¿)to jiáMiibi. 13. 3to nopT(|)éjib. 14. ¿)to cyMKa. 32
Ejercicio 36. Modifique las oraciones siguientes según el modelo. Modelo: 3to HÓBa» KHHra. 3mo nósbie Kuúeu. 3to pyccKax KHHra. Jmo pyccKue KHÚeu. 1. 3to pyccKoe cjióbo. 2. 3to TpyjiHoe ynpaxtóHHe. 3. 3to KpácHbiñ KapaH/xáin. 4. 3to hóbhh jiaóopaTÓpHH. 5. 3to CTápan Te- ipájib. 6. 3to CBoóÓAHoe mócto. 7. Óto HHTepécHbiñ tckct. 8. Í)to óojibinóe 3/iáHne. 9. 5to xopómHii Kapaimám. 10. Í)to coBéTCKHií CTyaÓHT H COBÓTCKaH CTyaÓHTKa. Diálogo O T o r p á (j) H H — MbH ÓTO 4)OTOrpá(J)HH, ílropb? — 3to moh 4)OTorpá(J)HH. Xothtc nocMOTpéTb? — KohÓHHO, C yAOBÓJIbCTBHeM 1. — 3to rópoji, rae h xnBy. — KaKHe ninpÓKne yjmijbi h KpacHBbie 3náHHH! — 3to HÓBbie uomó. Bot nam jiom. IlocMOTpHTe. CnpáBa 6ojib- uióe flépeBO. 3jiecb náiitn ÓKHa. Bot Moé okhó. A óto nam uBop. 3ziecb róxe óojibuiHe uepéBbH. TyT ctoht aBTOMOÓHjm. CjiéBa ctoht náina MauiHHa. — ÓneHb xopóniHe (J)OTorpá(J)HH. CxaxHTe, líropb, a kto óto? — 3to moh upy3bá. 3to moíí Jipyr Cepréií, a óto HHKOJiáií h Ojiér. Cepréií eme CTyaéHT, a HHKOJiáií h Ojiér yxcé paóÓTaioT. Ohh yHHTejiá. — A KTO ÓTO? — Óto Hátna ceMbá. Bot moh pojjhtcjih: moíí otóij h moh MaTb. A óto moh MjiámnHe OpáTbH: /J,HMa h Cama. Ohh eme niKÓJibHHKH. A y Bac, Mnréjib, ecTb (j)OTorpá(i)HH?1 2 — ¿Ja, BOT nOCMOTpHTe. — OneHb CHMnaTHHHbie jjéBymKH. Kto ohh? — ^to moh cécTpbi. 3to cTápmaH cecTpá TaópHÓjia, a óto MJiáu- inan, KÓHHa. TaópHÓjia yxé paóÓTaer, otó MeucecTpá, a Konna eme yHHTCH. Ejercicio 37. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. (En las preguntas sin las palabras interrogativas se subrayan las palabras que implican el sentido principal de la pregunta dada.) 1. 4to Mbi bhjihm na népBoií cj)OTorpá(j)HH? 2. Cepréií cTyuéHT? 3. HHKOJiáií H Ojiér CTjméHTM? 4. BpáTbH lírOpH------------lUKÓJIbHHKH? 5. CécTpbi Mnréjin yxé paSÓTaioT? Fíjese: tópeBO — pl. ziepéBbH 1 Kohéhho, c yaoBÓjjbCTBHCM.— Pues claro, con mucho gusto. 2 y aac ecTb <j>oTorpá(|>HH?—¿Tiene usted fotografías? 33
Ejercicio 38. Escriba las oraciones en plural 1. Bot moh 4)OTorpá(|)Hfl[. 2. Í)to moíi apyr. 3. 3to MOHnojipyra. 4. 9to moíi MJiájuiiHH 6paT. 5. 3 ro moh crápinan cecrpá. 6. 3ro óojib- inóií HÓBbiii jjom. 7. í)ro óojibinóe KpacÚBoe uépeBo. 8. 3ro Hain yHHTejib. 9. Moií 6paT hikójibhhk. 10. Moh cecrpá niKÓjibHHija. § 7. Caso prepositivo. Construcción con las preposiciones b y na para designar el lugar. Pregunta r^e? — r^e jiexáT KHHra? — KHHra jiexHT na crojié. — KHHra jiexHT b ctojió. — Tue jiexHT KHHra? — KHHra jiexHT na ctojió. — KHHra nexHT b ctojió. Compare los casos nominativo y prepositivo. Nominativo 'imo? Prepositivo zde7 Í)TO CTOJI í)ro cyMKa. 3necb CTOHT Kpécjio. KHHra jiexÚT na ctojió. Kirára jiexÚT b cyMKe. KHHra jiexÚT na KpécJie. Terminaciones de los substantivos en prepositivo del singular Género Nominativo Prepositivo zde? Terminaciones Masculino CTOJI nopT(J)éjib ua ctojió B nopTCjléjie -e Neutro OKHÓ Ha OKHÓ 34
Continuación Género Nominativo Prepositivo zde? Terminaciones Femenino cyMKa KyXHH b cyMKe b Kyxne -e Los substantivos de los tres géneros —masculino, femenino y neutro —, en el caso prepositivo, terminan las más de las veces1 en -e. Los substantivos en prepositivo con las preposiciones b y Ha 1 2 desig- nan el lugar donde se encuentra un objeto o se opera una acción, y con- testan a la pregunta zde? — rde jiexÚT CJIOBápb? — CjiOBápb jiexwT hü cmojié. — rde jiexñT pyHKa? — PyHKa jiexÚT e cyMKe. — rde bbi XHBére? — M XHBy e MocKeé. — ¿Dónde se encuentra el diccio- nario? — El diccionario se encuentra encima de la mesa. — ¿Dónde se encuentra la plu- ma? — La pluma se encuentra en la bolsa. — ¿Dónde vive usted? — Vivo en Moscú. Ejercicio 39. Intercale las palabras en cursiva poniéndolas en la forma debida. 1. Sto moh KÓMHama. B ... ctoht jinBán, iiiKacj), Kpécjio h ctóji. 2. 3ziecb ctoht cmoji. Ha ... jiexár khhth, óyMárn n KapamjaniH. 3. Cnpáaa okhó. Ha ... ctoht Báaa. 4. TaM docKá. npenoflaBárejib nú- uieT na .... 5. 3/jecb ctoht moh neModán. B ... jiexár moh bóiiih. 6. CnpáBa ctoht Kpécjio. Ha ... jiexÚT inapcj). 7. TaM JiexÚT KOHeépm. B ... jiexÚT óyMára. 8. Fue jicxht moh cyMKal B ... jiexÚT moh cjio- Bápb. Ejercicio 40. Lea el texto. Halle en él las palabras que contestan a la pregunta r/ie? , 3to núcbMeHHbiH ctoji. Hto ctoht na ctojió? Ha ctojió ctoht JiáMna h TejietjiÓH. A hto óto? Í)to Báaa. Oná TÓxe na ctojió. B Báse ctoht ijBeTbi. Hto jiexÚT na ctojió? Ha ctojió jiexáT khhfh h TerpájiH. Tpe pyHKa? PyHKa na KHÚre. A me KapanjiauiH? KapauziainH b CTaxá- He. 3 ro cTyji. Ha cryjie ctoht noprcjiéjib. Fíjese en la construcción sin verbo: — Ene KHHra? — KHHra ua ctojió. — Ene CjiOBápb? — CjiOBápb b noprtjiéjie. 1 Otras formas del caso prepositivo las podrá encontrar en las págs. 36 y 124. 2 Acerca del empleo de las preposiciones b y Ha, véase las págs. 125 y 127. 35
Texto KBapTwpa, me xoyi nániH upy3bá KOMCOMÓJIbCKHH npOCnÓKT B MoCKBÓ-------3TO ÓOJIbináH IBHpÓKaíI yjimja. 3uecb BbicÓKne nÓBbie uoMá. Bot aom JNé 18 (nÓMep BoceMnáimaTb). 3uecb xnayT háiiih Apy3bá, Jléna h Bhktop EeJiÓBbi h hx poflúrejin. BhKTOP----CTyaéHT, OH yHHTCH BO BTOpÓM Me/XHIJHHCKOM HHCTHTy- Te na HeTBépTOM Kypce. Eró cecrpá Jléna róxe cryuéHTKa. Oná ynHT- ch b yHHBepCHTÓTe na (J)njiojiornMecKOM (JtaKyjibTéTe Ha btopóm Kyp- ce. Hx oréu HHxenép, oh paGóraer na 3aBÓue. Eró 3OByT Bjia,qnMnp OeTpÓBHH. Hx MaTb MeacecTpá, oná paóóraeT b GojibHHije. Eé 3OByT Ójibra HsáHOBHa. 3ra ceMbá xhbct b KBapTÚpe 76 (céMbuecHT inecTb), KBaprnpa na- xójihtch na náTOM araxé. Bot KaónHér, rae paGóraer BjiaawMnp LleTpÓBHH. 3jjecb ctoht GojIbUlÓH HHCbMeHHblil CTOJI, KHHJKHblH IHKatj), KpécjIO, JJHBaH. A sto KÓMHaTa, rae xhbct Jléna. Eé KÓMHaTa MájienbKaH, no cbót- jian h yaoGnan. A bot KÓMnara, rae b CBoGóanoe BpéMH orabixáeT bch ceMbá. 3to Gojibinán h CBérjian KÓMHaTa. Ha okhó bhcht niTÓpbi. Ha nojiy jicxht KOBép. B yrjiy ctoht TeaeBH3op. B KÓMHaTe ctoht aHBán, niKacj), Kpé- caa h xypnáabHbiH ctójihk. Ha ctójihk6 jiexár raaérbi h xypnájibi. Ha CTené bhcht KapTHHbi h (J)OTorpá(J)HH. Fíjese: Nominativo nmo? Prepositivo zde? BTOpÓH MeaHIJHHCKHH HHCTH- TyT HeTBépTbiií (BTopóií) Kypc (JiHaoaorHHecKHH (jjaKyjibTér bo Btopóm MeawaHHCKOM hh- CTHTyre na neTBépTOM (btopóm) Kypce Ha (|)HaoaorHHecKOM tfiaKyab- Tére Nota: En ruso, los adjetivos, como los substantivos, varían según los casos. La forma del caso concreto de un adjetivo depende del caso en que va el substantivo, es decir, el ad- jetivo concuerda con el substantivo en el caso. (Véase: parte III, pág. 247). — KaK Acus. eró eé Teóá aac 3OByr? Nom. — Eró 3OByT Bhktop. — Eé 3OByT Jléna. — Mená 3OByT Mapnn. 36
— ¿Cómo se llama él? se llama ella? te llamas tú? se llama usted? — El se llama Víctor. — Ella se llama Lena. — Me llamo María. nmo? ede? iriKacj) b uiKacjty noa na noay yroa b yray Nota: En ruso hay un grupo de substantivos masculinos que en prepositivo, al res- ponder a la pregunta zde? tienen la terminación -y (siempre tónica). (Véase: Anexo, pág. 344) Ejercicio 41. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. KOMCOMÓJIbCKHH npocnéKT — innpÓKaíi HJIH y3Ka» yjIHIja? 2. Ha Komcomójibckom npocnéKTe BbicÓKHe aomú? 3. Cae xnByT Jlé- na h Búktop EejiÓBH? 4. Búktop cry^éirr? 5. F/ie ynnTCH BÚKTop? 6. Jléna CTyflénTKa? 7. Fae yHHTC» Jléna? 8. Kto nx OTéij? 9. Faepa- 6ÓTaeT nx OTéij? 10. Kax eró 3OByT? 11. Kto hx MaTb? 12. Ene pa6ó- TaeT nx MaTb? 13. Kax eé 3OByT? 14. B KaKÓií KBapTÚpe xhbct ara ce- Mbá? 15. Cae naxó^HTCH ÓTa KBapTÚpa? 16. KÓMHaTa, rae jkhbct Jlé- na, 6ojibináfl? 17. KÓMHaTa, rae xhbct Jléna, yaóÓHan? 18. KÓMHa- Ta, rae b CBOÓóaHoe BpéM» oTabixáeT ceMbá, óoabmáa? 19. Ohú cbót- aan? 20. Hto bhcút na okhó? 21. Hto aexcÚT na noay? 22. Hto ctoht b yray? 23. Hto ctoht b KÓMHaTe? 24. Hto aexÚT na oróaHKe? 25. Hto bhcht na arené? Ejercicio 42. Formule preguntas a las oraciones propuestas. Fíjese en el orden de las palabras. Modelo: Khhfh Jiexcár Ha crojié. Ha ctojió Jiexcár khhth. F/ie jiexcáT khhfh? Hto jiextHT Ha ctojió? 1. BaaaÚMnp LleTpÓBHH xhbct b KBapTÚpe JV« 76. 2. B KÓMHaTe ctoht TeaeBÍÍ3op. 3. Kpécao ctoht b yray. 4. Ha arené bhcát <|>oto- rpá<|>HH. 5. Croa ctoht b iiénTpe. 6. Ha CToaé ctoht Bá3a. 7. B BÚ3e HBeTbi. § 8. Pronombres posesivos de 3“ persona: eró, eé y hx 3to eró (ee, nx) xypnáa. raaéra. nncbMÓ. 3to eró (ee, nx) xypnáabi. raaéTbi. nncbMa. Esta revista Este periódico Esta carta es suya, suyo, suya. Estas revistas Estos periódicos Estas cartas son suyas, suyos, suyas. 37
Ejercicio 43. Intercale los pronombres posesivos eró, ee o hx. A. 1. ^to CTynénT. Bot ... khmth h ... nopTtJiéjib. 2. Í)to cTynénT- Ka. Bot ... pyHKa h Kapannám. 3. Í)to CTyqénTbi, a áro ... npeno^aBá- Tejib. 4. 3to BiÍKTop, a óto ... npyr Anjipéñ. 5. 3to Jléna, a óto ... nonpyra Tán». 6. Tan» h Jléna mockbhhkh, ... cómbh xnayT b Mock- Bé. B. Í)to Jléna n ... 6paT BÚKTop. Bbi anáere ... áflpec? Ohh xnayT b MocKbó na Komcomójibckom npocnéKTe, b jiómc Mb 18,... KBapTÚpa na nÁTOM araxé. Í)to ... pojiHTejiH. Bot ... oTéij. 3necb ... KaónnéT. A 3necb jkhbct Jléna, óto ... KÓMHaTa. Ejercicio 44. Escriba preguntas a las palabras dadas en cursiva. Modelo: 9to ee teMOfláu. Í)to ee cyMKa. 3to ee Béiun. Meñ 3to HeMOfláH? Me» bto cyMKa? Mbh bto bóiiih? 1. Í)to ux aom. 2. 3ro ux KBapTÚpa. 3. 3to ux óajiKÓn. 4. 3ro ux ÓKna. 5. 5to ezó ceMbá. 6. Í)to ezó po^HTejin. 7. 3ro ezó xená n ezó CbiH. 8., Í)to ezó inánKa n ezó najibTÓ. 9. 3ro ee koctióm h ee imáTbe. 10. 3ro eé nncbMÓ. 11. 3to eé'á/xpec n Tejieron. 12. 3ro ezó nacbi. 13. Í)to ezó cjioToannapáT. 14. 3to ezó ctoji h ezó Kpécjio. 15. 3tO ux Maninna. § 9. Tiempo pasado del verbo Formación del tiempo pasado de los verbos Infinitivo Tiempo pasado HHTÚ-Tb hutú- ji jia JIH H, Tbi, OH HHTÚJI s, Tbi, oná HHTájia Mbi, Bbi, OHH HHTÚJIH nOHHMÚTb nncáTb TOBOpÚTb ynÚTb noHHMáji, noHHMájia, nonnMájm nncáji, nncájia, nncájin roBopúji, roBopHJia, roBopnjin ynnji, ynújia, yHÚJin El verbo ruso en pasado no cambia según la persona, pero sí varía en género y en número. Nota: El verbo en pasado, además de las formas de los géneros masculino y femeni- no, tiene el género neutro, cuyas formas se emplean con menos frecuencia y no en todos los verbos. Por ejemplo, se usa el neutro de los verbos ctoóte, jiexcáTb, anc¿Tb: ÍTmclmó jieacájio TaM. Kpécjio ctoíuio 3Aecb. 3épKajio aocéjio ryT. Con la palabra interrogativa- sujeto nmo? el predicado toma la forma del neutro: Hto TyT jiexcájio? Con la palabra interrogativa-sujeto Kmo? el predicado toma la forma del género masculino. La forma Kmo? no cambia según el número. Así: — Kto 3flecb paóóTaji? — 3ztecb paüóTauia Taita. — 3aecb paüóTajiH cTyaéHTbi. 38
Ejercicio 45. Forme los tres tipos del pasado a partir de cada verbo. Modelo: oh hhtúji, OHá HHTájia, ohh hhtújih. CnpániHBaTb, OTBenáTb, 3HaTb, noHHMáTb, .qyMaTb, cjiymaTb, nn- cáTb, nÓMHHTb, TOBOpHTb, yHHTb, npOH3HOCHTb, paÓÓTaTb, TyjlÁTb, or/xbixáTb, 3áBTpaKaTb, oóéjiaTb, yxHHarb, noBTopÁTb, HcnpaBjiÁTb, rOTÓBHTb. Ejercicio 46. Escriba las oraciones en pasado. 1. CryjjéHTKa iiHineT ynpaxnéHHe. 2. CiynéHT oTBenáer npáBH- jibHo. 3. LIpenoaaBáTejib roBopHT rpÓMKo h ácho. 4. Moá cecTpá He noHHMáeT no-pyccKH. 5. Tboíí 6paT xopoinó núineT no-pyccKH. 6. CTyziéHTbi ryjiáioT BénepoM. 7. KHHra jiexñr na ctojió. 8. Kpécjio ctoht 3aecb. 9. KapTHHa bhcht Ha CTeHé. 10. Cryjibíi ctoht TaM. Ejercicio 47. Escriba preguntas según el modelo: Modelo: Ha ctojió jiexcájia KHxrá. Hto jiexcájio Ha ctojió? 1. Ha AHBáne jiexájia ra3ÓTa. 2. Ha okhó CToájia Báaa. 3. B koh- BépTe Jiexájio nncbMÓ. 4. Ha ctojió ctoáji Tejieron. 5. Ha creré bh- céjia KapTHHa. 6. B niKacjjy bhcóji koctióm. 7. B yrjiy ctoájio Kpécjio. Ejercicio 48. Escriba las oraciones en presente. 1. 51 OTBenáji xopoinó. 2. Mbi ryjiájiH BénepoM. 3. Ohh nncájiH no-pyccKH KpacHBO h npáBHjibHo. 4. Tbi 3áBTpaKajia páno yrpoM. 5. Bbi paóórajiH mhófo. 6. CryjjéHTKa cjiymajia BHHMárejibHO. Ejercicio 49. Escriba el texto en pasado. Kápjioc, Tepéca h í¡ yHHM ypÓK. Cnanájia Kápjioc cnpániHBaeT, a Tepéca OTBenáer. Ohh roBopÁT MÓQJieHHo, ho npáBHjibHO. 51 BHHMá- TejibHO cjiymaio h Bcé noHHMáio. Hotóm ji cnpániHBaio, a Tepéca h Kápjioc oTBenáioT. Mbi jiójito noBTopáeM nnajiór. nócjie ároro Kápjioc HHTáer BCJiyx npe/uioxénníi, a Tepéca h » nñineM. Tepéca niíineT KpacÚBo h npáBHjibuo. 51 nniny ne óneHb Kpa- CHBO, HO TÓXe npáBHJIbHO. Ejercicio 50. Escriba respuestas a las preguntas. (Las palabras subrayadas implican el sentido fundamental de la pregunta dada.) 1. Bbi OT/ibixájiH Bnepá BénepoM? 2. Bbi ryjiájiH ceróziHji yrpoM? 3. Bbi paGÓTajiH nosasnepá jjnéM? 4. Bbi cjiyinajiH pájiHo Bnepá Béne- Pom? 5. Bbi totóbhjih Bnepá noMáninee 3ajiáHHe? 6. Bbi ynnjiH ypÓK jihcm hjih BénepoM? 7. Bbi na ypóxe BHHMáreJibHO cjiymajiH, hto tobo- pnji npenojiaBárejib? 8. Bbi npáBHJibno OTBenájiH, Korjiá npenojiaBá- Tejib cnpániHBaji? Ejercicio 51. Escriba el texto en presente. Kan Mbl 3aHHMájIHCb Cnanájia x cnpániHBajia, a Bbi oTBenájiH. 51 roBopíuia MéjuieHHO, Bbi xopoinó nOHHMájIH, HTO JI roBopHjia. Bbi oTBenájiH non™ BCemá npáBHjibHo. Mbi roBopHjiH TÓJibKo no-pyccKH. Hotóm bm nncájiH TlHKTáHT. Cnanájia na nocxé nncájia Mapna, a hotóm nncáji Xyán. 39
riOTÓM Mbl HHTá-IIH HOBblH T6KCT. CnaHájia H HHTÚJia TCKCT, a Bbi cjiyinajiH. 51 nwcájia na aockó HÓBbie cjioBá. LIotóm hhtúji Jlyúc. Oh hhtúji xopoinó. LIotóm hhtújih .qpyrúe CTyaénTbi. Diálogo Kto y h ú ji pánbine pyccKHÜ n3biK? — Xyán, Bbi ynújin pyccKHÜ «3biK pánbine? — /Ja, a neMHÓro ynúji na pó^nne pyccKHÜ x3mk. 51 ynúji pyccKHÚ »3biK oahh toa. H HHTáji ynéÓHHK, fléjiaji ynpaxnéHn», nepeBoaúji TéKCTbi, ynúji cjiobú, nncáji npe/inoxéHHíi. Ho x hohtú ne roBopúji no- pyccKH h óneHb Májio noHHMáji. CeüHác x jiymne noHHMáio no-pyccKH h neMHÓro roBopió. — A Mapúx ynújia pánbine pyccKHÜ íbbik? — HeT, Mapúji ne ynújia na póanne pyccKHÜ »3biK. H apyrúe CTy- jjénTbi TÓxe ne ynújin pyccKHÜ íbúk na pó,qnHe. Ohú naHHHáioT ynÚTb pyCCKHÍÍ »3bIK B MoCKBé. OhÚ 3HálOT, HTO AOJDKHbl MHÓTO paÓÓTaTb. Ohú xotát xopoinó roBopÚTb h npáBnjibno nHcáTb no-pyccKH. Recuerde: jiynine / xyxe mejor # peor Ejercicio 52. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. (Las palabras su- brayadas implican el sentido fundamental de la pregunta dada.) 1. Xyán yHÚJi pyccKnñ »3biK? 2. Oh aójito ynúji pyccKHH jbéik? 3. Kax oh ynúji pyccKHñ »3biK? 4. Cennác Xyán Jiynuie noHHMáeT no- pyccKH? 5. Mapúji ynújia pyccKHÍi »3biK páHbine? 6. /Jpyrúe CTynénTbi yHHjm pyccKHÜ »3biK pánbine? § 10. Verbos xorérb y MOHb Verbo xotútb (Tiempo presente) x xony Mbi xotúm Tbi xóneinb bm xotútb oh (oná) xóneT ohú xotát 51 xony roBopÚTb no-pyccKH. Mbl XOTÚM HHTÚTb nO-pyCCKH. Ohú xotát ynÚTb pyccKHÜ íbbik. Tiempo pasado: xotóji, xoréjia, xotójih Verbo Mo*n> (Tiempo presente) ji Mory Tbi MÓxenib oh (oná) MÓxeT Mbl MÓxeM bm MÓxeTe ohú MÓryT 40
B Mory roBopHTb no-ncnáHCKn. Tbi MÓxeUIb HHTáTb nO-aHrjIHHCKH. Bbi MÓxere nncáTb no-(j)paHuy3CKn. Tiempo pasado: Mor, Morjiá, Morirá Ejercicio 53. Intercale el verbo xotóti» en la forma debida. 1. M ... roBopHTb no-pyccKH. 2. Tbi ... xopoinó roBopnTb no- pycCKH. 3. Oná ... npáBHJibno nncáTb no-ncnáncKn. 4. Mbi ... otbb- HáTb npáBnjibHO. 5. Bbi ... HHTáTb no-pyccKn? 6. Ohíí ... ynnTb pyc- CKHÍI H3bIK. 7. Oh ... 3HaTb pyccKHH H3bIK. Ejercicio 54. Conteste a las preguntas. 1. Bh xoTHTe xopoinó roBopnTb no-pyccKn? 2. Bbi xothtc mhóto HHTáTb no-pyccKH? 3. Bm xoTÚTe npáBHjibno nncáTb no-pyccKn? 4. Bbi xoTHTe cjiymaTb mockóbckoc pánno? 5. Bbi xoTÍhe ynnTb ncnáHCKnii jbéik? 6. Bbi xoTHTe xopoinó 3HaTb pyccKHH »3biK? Ejercicio 55. Intercale el verbo mo<u> en la forma debida (en presente). 1. M ... HeMHÓro HHTáTb no-pyccKH. 2. Bbi... nncáTb no-HcnáncKH óbiCTpo? 3. Tbi ... npáBHjibHO roBopnTb no-iJipaHiiyacKH? 4. Ohh ... xopoinó roBopHTb no-pyccKH. 5. Mbi ... HHTáTb no-aHrjiniiCKH, ho He ... roBopHTb. 6. Oh ... roBopnTb n nncáTb no-ncnáHCKn n no- (})paHiiy3CKH. Ejercicio 56. Conteste a las preguntas. 1. Bbi Moxere cjiymaTb mockobckob pánno? 2. Bbi MÓxere hh- ráTb raaéTy no-pyccKH? 3. Bbi MÓxeTe HHTáTb raséry no-aHnráiiCKH? 4. Bbi MÓxere OTBenáTb na Bonpócbi no-pyccKn? 5. Bbi MÓxere npá- BHjibHo nncáTb pyccKne óyKBbi? 6. Bbi MÓxere npáBHjibno npon3Ho- CHTb pyCCKHH TBépAblii 3ByK Jl? Diálogo -- AhTÓHHO, KaKÓH H3bIK Bbi XOTHTe yHÍÍTb? — M xony ynnTb pyccKnií «3biK. — A KaKÚe HHocTpáHHbie sbbikh bu 3HaéTe? — M xopoinó 3Háio (JipaniiyacKHH h3Úk, a no-aHmHHCKn Mory tó- JlbKO HeMHÓro HHTáTb. Ejercicio 57. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. KaKÓií «3biK xóneT ynnTb Ahtóhho? 2. KaxÓH HHocTpáHHbin H3MK oh xopoinó 3HáeT? 3. Ahtóhho mó»ct roBopHTb no-aHmiiH- ckh? 4. Ahtóhho móhcct HHTáTb no-aHrjráiiCKH? 41
§11. Caso acusativo. Construcción con el complemento directo. Pregunta hto? — Hto HHTáeT CTyjjéHT? — CryaéHT HHTáeT KHnry. — Hto oh HHTáeT? — Oh HHTáeT acypnáji. — Hto oh nnineT? — Oh núnieT uhclmó. — Hto oná HHTáeT? — Ouá HHTáeT raiéTy. Compare los casos acusativo y nominativo. Nominativo Substantivos en función de sujeto y predi- cado nmo? Acusativo Substantivos en función de complemento directo wno? Í)TO CTOJI. Ha ctojió uopTtjiéjib. c)TO UHCbMÓ. 51 BHXy CTOJI. 51 BÚxy nopT<|)éjib. 51 nniny uucbMÓ. 42
Continuación Nominativo Substantivos en función de sujeto y predi- cado umo? KHÚra jiexíiT 3,qecb. 3to <J»oTorpá(|»HH. TeTpájjb jiexÉT b nopTtjiéjie. Acusativo Substantivos en función de complemento directo nmo? CTy^éHT HHTáeT KHHry. Mbl BHJXHM (|>OTOrpá(|>HIO. Oh 6epér Terpájib. Formas de substantivos que denotan objetos inanimados, en acusativo del singular Género Nominativo Acusativo mo! Masculino CTOJI nopT(j)éjib CTOJI nopT(j)éjib Neutro nHCbMÓ ynpaxHÓHHe nHCbMÓ ynpaxHéHne Femenino a) KHÚra 4)OTorpá(|)Hji b) TeTpáub Bemb a) KHHry cjioTorpácjjmo b) TeTpájjb Bemb Solamente los substantivos femeninos acabados en -a, -h, (KHHra — KHHry, cj)OTorpá(j)Ha — cj)OTorpá(j)nK>) varían en acusativo del singular. Todos los demás substantivos que denotan objetos inanimados no se modifican. Los substantivos en acusativo sin preposición designan el objeto de la acción, es decir, el objeto en el que recae la acción. En este significado se emplean substantivos en combinación con numerosos verbos, por ejemplo: hhtútb KHHry, nncÚTb nHCbMÓ, bh- aeTb KapTHHy, nOHHMÚTb TCKCT, yHHTb TpaMMÚTHKy. Los substantivos que denotan objetos inanimados, en acusativo, responden a la pregunta unto? Por ejemplo: — Hto bm HHTáeTe? — M HHTÚIO CTaTbró. — Hto ohú nnineT? — Oná nnuieT nncbMÓ. — Hto bm bhahtc? — M BÚxy KapTHHy. — Hto ohh ynar? — Ohh ynaT rpaMMáTHKy. — ¿Qué está leyendo usted? — Estoy leyendo un artículo. — ¿Qué está escribiendo ella? — Ella está escribiendo una car- ta. — ¿Qué está viendo usted? — Estoy viendo un cuadro. — ¿Qué están estudiando ellos? — Ellos están estudiando la gra- mática. 43
Los substantivos en acusativo sin preposición, que designan el obje- to de la acción, son en la oración complementos directos. En los ejem- plos aducidos, las palabras subrayadas son complementos directos. En ruso, como en el español, los substantivos en nominativo y en acusativo que denotan objetos inanimados, responden a una misma pregunta. Compare: 1. — Hto ctoht Ha ctojió? — Ha ctojió ctoht JiáMna. 2. — Hto mh bújihm? — Mbi bhjqim JiáMny. 1. — ¿Qué hay en la mesa? — En la mesa hay una lámpara. 2. — ¿Qué estamos viendo? — Estamos viendo una lám- para. Ejercicio 58. Intercale substantivos en la forma debida. Aprenda la conjugación del verbo BÚ/jeTb. 1. Bot KapTHHa. 2. Bot raséra. 3. Bot xypnáji. 4. Bot iiiKacj). 5. Bot jiáMna. Bot okhó. Bot 4>oTorpá(j)Hji. Bot OTKpÚTKa. Bot ajibóÓM. 6. 7. 8. 9. 51 BÚxy ... . Tbi BHHHIHb ... . Oh (oná) BÚJJHT ... . Mbl BÚJIHM ... . Bbi BHJJHTe .... Ohh bújvit ... . Oh BÚjieji .... Oná BH/iejia .... OhÚ BH46JIH .... Ejercicio 59. Valiéndose de las palabras dadas, componga oraciones según el modelo. Modelo'. Bot pyHKa. H BÚxy pyHKy. (pyHKa, Kapannám, KHÚra, Terpájib, cjioBápb, óyMára, ctoji, lUKacj), KapTÚna, etc.) Ejercicio 60. Nombre los objetos que está viendo encima de la mesa y en la habi- tación. Diga: ¿dónde se encuentran ellos? Modelo: H BÚxy KHÚry. KHÚra jieJKÚT Ha ctojió. Ejercicio 61. Intercale substantivos en la forma debida. Aprenda la conjugación del verbo 6paTb. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 51 6epy ... Tbi óepénib ... Oh (oná) óepér ... Mbi 6epéM ... Bbi óepére ... Ohú óepyr ... Mápxa H KOHBépT KapaHAáin h 6yMára xypnáji h raséra cjioBápb h ynéÓHHK pyHKa n TeTpáab KHÚra h ajibóÓM Ejercicio 62. Intercale substantivos en la forma debida. Aprenda la conjugación de los verbos. Verbo ecTb 1. 51 eM ... 2. Tbi enib ... cajiáT h mhuó cyn h pbióa 44
3. Oh (oná) ecT 4. Mti e/XMM ... 5. Bh ejiHTe ... 6. Ohh eziáT ... 7. Oh eji ... 8. Oná éjia ... 9. Ohh ójih ... 1. 51 nbio ... 2. Tbi nbénib ... 3. Oh (oná) nbéT ... 4. Mbi nbéM ... 5. Bbi nbére ... 6. Ohh nbiOT ... 7. Oh hhji ... 8. Oná nnjiá ... 9. Ohh hhjih ... xáina h KOTJiéTa Kypniia h pnc KOJióacá h xjieó xjieó h cbip Maco h KanycTa KapTÓiJiejib h cocHCKa 6opm h Maco Verbo nmrb nañ MOJIOKÓ KÓcjie BOJjá KOMHÓT JIHMOHáA HHBO COK KCCjjHp Texto Mbi nhniem jhktáht — OTKpóiiTe, noxájiyücTa, TeTpájjH, BO3bMHTe pyHKH h cjiymaií- Te1 BHHMáTejibHo,—roBopHT npeno/jaBáTejib. 51 OTKpbiBaio rerpá^b, 6epy pynxy. LIpenonaBárejib HHTáeT npezi- Jioxénne h a BHHMárejibHo cjiyinaio. 51 xopoinó noHHMáio npe/uioxé- Hne. — rioBTopHTe, noxájiyncTa, npejiJioxénne, Mnréjib,— roBopÚT npenoziaBaTejib. Mnréjib noBTopáeT npejuioxénne. Oh jjéjiaer o^ny oniHÓKy. Llpe- noziaBáTejib ncnpaBJiáeT oniHÓKy. Mnréjib eme pa3 noBTopáeT npejj- Jioxénne, h npenonaBárejib roBopHT: — riHinHTe, noxájiyncTa. Mbi nmiieM. 51 nnniy npejuioxénne h CTáBjno TÓHKy. LIotóm npe- noziaBáTejib HHTáeT cjiéjjyiomee1 2 npejiJioxénne. Tax Mbi núiiieM ahk- TáHT. Fíjese: Nom. nmo? Acus. nmo? OJJHH T6KCT OJIHÓ cjióbo ojmá omÁGica OJJHH T6KCT ojinó CJIÓBO o/my omúGicy 1 oTKpóiiTe, BO3bM¿Te, cjiyiuañTe, noBTopiiTe, HHiuiíTe son formas del imperativo en plural; oTKpóñ, bosbmh, cjiyiuañ, etc. son formas del imperativo en singular. 2 después de *, m, h, ni en neutro, si el acento no recae en la terminación, se escribe -ee (xopóinee, cjiéayiomee). Si el acento recae en la terminación, se escribe -oe (6ojn>uióe). 45
Nom. vmo? Acus. Hmo? Í>TO TpynHbie TéKCTU. 3to HÓBbie cJiOBá. Ha ctojió jiexár pyHKH. Mbl HHTáeM TéKCTbI. 51 yny cjiobá. Mbi óepéM pyHKH. Ejercicio 63. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Hto jjojixhbi nncárb cTynénTbi? 2. Hto OTKpbiBáioT CTyjjéHTbi? 3. Hto Gepyr CTyqéHTbi? 4. Hto bbi oTKpbiBáeTe? 5. Hto bbi Gepére? 6. Hto HHTáeT npenonaBárejib? 7. Hto noBTopáeT Mnréjib? 8. Hto HcnpaBjiáeT npenonaBárejib? § 12. Verbos transitivos e intransitivos Verbos transitivos en combinación con el complemento directo HHTaTb tckct, xypnáji, KHHry, raséry, hhcbmó, etc. BH.TCTB CTOJI, CTyjI, IIIKacj), OKHÓ, KapTHHy, (|)OTorpá(i)Hio, etc. yHHTb ypÓK, »3BiK, nécHio, npá- bhjio, rpaMMáTHKy 3HaTb TCKCT, CJIOBO, npáBHJIO, rpaMMáTHKy, MareMárn- Ky, t|)H3HKy, xhmhio, etc. SpaTb Kapanjiáni, pynKy, KHH- ry, cyMKy, TeTpájjb, nopTtJtéjib, cjiOBápb, etc. nncáTB hhcbmó, ynpaxné- HHC, CJIÓBO, COHHHÓ- hhc, (j)pá3y, cTaTBió, etc. noHHMáTb TCKCT, BOnpÓC, OT- BÓT, cjjpásy, CTaTBK), cjióbo, nnajiór, etc. cjiyuiaTb My3biKy, nécnio, pac- CKá3, KOHIjépT H3ynáTB pyccKHH B3BIK, hctó- pHK>, MaTCMáTHKy, XHMHIO, (J)H3HKy, Ghojióthio, etc. OTKpbIBáTb, OKHÓ, UBCpb, HIKatj), 3aKpuBáTb KHHry, cyMKy, tct- páub, cjiOBápb, etc. Los verbos se denominan transitivos cuando se combinan con el com- plemento directo. Por ejemplo: — Hto bbi «nrráeTe?—51 Hirráio KHHry.— Hto oná náuieT?—Oná náuieT hhcbmó.— Hto bbi bhjjh- Te?—Mbi bhjihm 4)oTorpá(|)HK>.— Hto oh 6eper?—Oh 6eper pyHKy. Muchos verbos transitivos pueden emplearse sin el complemento directo. Por ejemplo: 51 HHTáio no-pyccKH. Bnepá BénepoM mbi HHTá- jih. Oh xopoinó náineT. Oná njióxo bhjjht. Algunos verbos transitivos, como por ejemplo: yHHTb y H3ynáTb, siempre se usan junto con el complemento directo: 51 yuy cjióbo. 51 yny pyccKHH H3BIK. OHH H3yHálOT HCTÓpHIO. Los verbos se denominan intransitivos cuando no pueden combi- narse con el complemento directo. Así: JiewáTb, ctohtb, BHcéTb, OTjibi- xáTb. 46
Fíjese en que los verbos 3ÉBTpaKaTb, oúéaaTb, yanmaTb son intran- sitivos. Compare: 51 3ÚBTpaKaio. 51 nbio KÓtjie. 51 oóé^aio. 51 eM cyn. Ejercicio 64. Complete las oraciones con complementos directos (substantivos que denotan objetos inanimados) de sentido adecuado. 1. 51 HHTáio .... 2. Oná nfiineT .... 3. Cry/jénTH xopoinó nonn- múiot .... 4. BénepoM mh noBTopáeM ... h yHHM .... 5. Búktop bkjiio- húct ... h cJiymaeT .... 6. Jléna óepér ... h númeT .... 7. LIpenoAasá- Tejib HCnpaBJiáeT .... 8. CTyqénTKa OTKpHBáeT ... h HHTáeT .... 9. Moh npysbá H3ynáioT .... 10. Ohh xopoinó 3HáioT .... Ejercicio 65. Escriba sobre cómo usted hace los deberes, cómo estudia el idioma ru- so. Emplee los verbos yiáTb, 3Han>, noaTopáTb, HCHpaHJiÚTt, noHHMÓTb, HHTáTb, nacán», cjiyiuarb, GpaTb, oTKpbmáTb con complementos directos. BénepoM Ceñnác Bénep. BjianÚMHp LleTpÓBHH aÓMa. Oh ch^ht b Kpécjie h HHTáeT raséry. Eró xená, chh h jjohb róxe flÓMa. Ójibra IdBánoBHa h Búktop b Kyxne. Ohh totóbjit yxHH. Cxópo ceMbá óyneT yxHHaTb. Jléna b KÓMHaTe. Oná ynnT ncnáncKHfi, noTo- My hto 3áBTpa y Heé óy/jer KOHTpójibHa» paóóra1. Jléna noBTopáeT MaTepnáji, ynHT cjiobú. 3bohíít TejiecjiÓH, h Jléna óepér rpyÓKy. — Ajijió! — JJóópbifi Bénep! Í)to th, Jléna? — 3npáBCTByn, Anupéfi. — Th CBoGó^na cefinác? — HeT, « 3anjrrá, x yny HcnáncKHfi, 3ÚBTpa y Mena KOHTpójibnaji paóÓTa. A hto?1 2 — Y Mena ecTb óhjiót b khhó. A Búktop aÓMa? — /Ja, OH TOTÓBHT yXHH, CKÓpO MH ÓyHCM yXCHHaTb. — A th ne 3Háenib, hto oh óyner néjiarb hotóm? — LIotóm oh óyqeT CMOTpéTb TejieBH3op. Th pá3Be3 3a6bui, hto cerÓHHji HHTepécHbifi xoKKéfinnfi Mam? — Ax, ¿(a... JKajib, hto bh 3ániiTbi. Hy HHHeró4, ro CBHnánHíi. — Bceró xopómero5, Annpéñ. Recuerde: 51 (th, oh) CBOÓóaen. Yo estoy (tú estás, él está) libre. 51 (th, oh) 3ánjiT. Yo estoy (tú estás, él está) ocupa- do. 1 Y neé 6y.ueT KOHTpóJibHas pa6ÓTa.— Ella tendrá que hacer un trabajo de control. 2 A hto? — aquí: ¿Por qué lo preguntas? 3 pá3Be: acaso 4 Hy HHHeró...— No importa... 5 Bceró xopómero — Que siga (lo pase) usted bien 47
51 (tbi, oná) CBoGó^Ha. Yo estoy (tú estás, ella está) libre. Ohó cboGóoto. Ello está libre. Mbi (bbi, ohú) cboóóahei. Nosotros estamos (ustedes, ellos están) libres. — Bbi ceiiHác cBoGó/tHbi? — ¿Está usted libre ahora? 51 (tbi, ouá) 3aH»Tá. Yo estoy (tú estás, ella está) ocupada. Ohó aáHíiTO. Ello está ocupado. Mbi (Bbi, OHÚ) 3ÚHJITB1. Nosotros estamos (ustedes, ellos están) ocupados. -- HeT, f¡ 3áH»T. — No, estoy ocupado. — HeT, f¡ 3aH»Tá. — No, estoy ocupada. Nota: En pasado y en futuro se emplea con estos adjetivos de forma breve el verbo copulativo 6brrb: Oh 6biji CBOÓóaeH. Oná Gujiá ceoóóflHa. Ohó 6mjio cboóójiho. Ohh 6mjih cbo6óahm. ü 6yny sánsT. íi 6yay sanará. Tbi Gyaeiub sánsr, etc. Ejercicio 66. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Hto HHTáeT BjianÚMnp HeTpÓBHH? 2. Rae oh ch^út? 3. T^e Ójibra IdBáHOBHa h Búktop? 4. Hto ohú totóbjit? 5. Tue Jléna? 6. Hto oná ynnT? 7. Hto Jléna noBTopáeT? 8. Hto óepér Jléna? 9. Kto 3bohút? 10. Hto Gyaer aéjiarb Búktop nócjie yxnna ’? Ejercicio 67. Ponga los substantivos en la forma debida. Aprenda la conjugación del verbo CMorpéTb. 51 CMOTpiÓ ... Gajiér Tbi CMÓTpHUIB ... (jjHJIBM Oh (oná) cmótpht ... (jioTorpáiiiHji Mbi CMÓTpHM ... cneKTáKjib Bbi CMÓTpHTe ... TejieBÚ3op Ohú CMÓTpsT ... Kaprúna Ejercicio 68. Indique en qué oraciones son complementos directos los substantivos en cursiva. 1. Ha CTOjié jiexÚT zaséma. 51 HHTáio zasémy. 2. T^e jicxút nucb- móI Bbi BÚ/iHTe nucbMÓl 3. Í)to moú pyHKa. 51 6epy pyHKy h nnniy. 4. Cry^énT paccKá3biBaeT meKcm. 3to TpynHBiñ meKcm. 5. Í)to ouiúókü. HpenonaBáTejib HcnpaBjiáeT ouiúÓKy. 6. 3aecb jiexÚT cjio- eápb. 51 OTKpbiBáio cjioeápb. 7. Bbi aójito núineTe ynpaMCHénuR. 3to TpynHbie ynpaMCHéHUH. 8. B KÓMHare ecTb páduo. EpaT h cecrpá cny- inaioT páduo. Ejercicio 69. Ponga los substantivos en la forma debida. 1. JiáMna ctoút Ha crojié. 51 BÚxy .... 2. Ha crené bhcút Kapmú- Hü. Mbi BÚAHM ... . 3. Í)TO MOH HeMOÓáH. 51 OTKpbiBáio ... h 6epy moú BémH. 4. Moú cyMKa ctoút na cryjie. 51 OTKpbiBáio ... h 6epy rerpá^H. 5. Ha crojié Jiexár hook h BÚJiKa. 51 6epy ... h .... 6. Í)to eé jióokkü. Oná óepér .... 7. T/te moú náuiKa‘151 ne BÚxy .... 8. IJucbMÓ b KOHBép- 1 nócjie yiKHHa: después de cenar 48
Te. Oná 6epéT ... h HHTáeT. 9. 3to hóbhíi nécHn. Mbi cjiyinaeM .... 10. 3necb ecTb ouiüÓKa. CTynéHTKa ncnpaBjiáeT .... 11. 5to óojibinóe ynpaoKHéHue. Mbi aójito nHcá™ .... 12. Ha ctojió jiexáT zaiémbi H ZKypHÓJlbl. Mbl HHTáeM ... H ... . § 13. Pronombre jtot (jto, sth, 3Th) Singular Plural 3TOT CTynéHT 3Ta CTyaénTKa 3TO nHCbMÓ 3TH CTynéHTbl 3TH CTynéHTKH 3TH núcbMa Compare: ¿)to cTyaéHT. 3to CTyaéHTKa. ¿)to cTyaéHTbi. ¿)tot CTyaéHT xopoinó paóÓTaeT. ¿>Ta CTynénTKa xopoinó paóÓTaeT. ¿)th CTyaénTbi xopoinó paGóraioT. 3to en función de sujeto (véase los ejemplos de la columna izquierda) no cambia su forma. 3tot en función de atributo del sujeto concuerda con éste en géne- ro, número y caso. Ejercicio 70. Intercale el pronombre stot en la forma debida. 1. ... CTy^énT xopoinó roBopÚT no-pyccKH. 2. ... CTynénTKa mhóto HHTáeT no-pyccKH. 3. ... CTynéHTbi xopoinó 3náioT pyccKHH íbbik. 4. ... nHCbMÓ jiexÚT b cyMKe. 5. ... bóiiih jiexcáT b neMonáne. 6. ... ko- ctjóm bhcht b niKatjiy. Construcción Ckójh>ko ctóht? (¿Cuánto cuesta?) CKÓJIbKO CTÓHT 3TOT KOCTIÓM? Ckójibko ctóht 3Ta niánKa? Ckójibko ctóht óto najibTÓ? CKÓJIbKO CTÓHT 3TH HaCbl '? o^hh pyóJib (un rublo) oziná KonéÜKa (un kopek) (onny KonéÜKy)1 2 (un kopek) 1 La palabra Hacú (reloj) tiene solamente la forma del plural. 2 Después del verbo ctóhte se emplea el acusativo: KHHra ctóht oahh pyójib aaá- auaTb o/my KonéÜKy. 49
Continuación ABa Tpn neTbipe (dos pybjiá (tres (cuatro rublos) ABe Tpn HeTbipe (dos KonéÜKH (tres (cuatro kopeks) nHTb inecTB ceMb etc. (cinco pyGjiéñ (seis (siete rublos) nHTb inecTb ceMb etc. (cinco KonéeK (seis (siete kopeks) jjBáAuaTb oxihh pyójib1 (veintiún rublos) TpúmjaTb nBa pybjiá (treintidos rublos) cópoK níiTb pyGjiéñ (cuarenta y cinco rublos) ABÚAUaTb oflny KonéÜKy (veintiún kopeks) TpúzmaTb ABe KonéñKH (treintidos kopeks) cópoK n«Tb KonéeK (cuarenta y cinco kopeks) Ejercicio 71. Mire los grabados y diga: ¿cuánto cuestan estos objetos? 1 Véase en Anexo: Numerales, pág. 347. 50
Diálogo — CKaxHTe, noxájiyücTa, y Bac ecTb pyHKH? — Ectb. Bot xopóina» pyHKa. — CKÓjibKo ctóht ÓTa pyHKa? — Ojjhh pyÓJib zjBáauaTb KonéeK. — /JáiiTe Mne, noxájiyücTa, 3Ty1 pynxy. Ejercicio 72. Componga un diálogo según el modelo aducido arriba, comenzando con las palabras siguientes: CKaxwTe, noxájiyñcTa, y Bac ecTb ajibGÓMU? (ójiokhótbi, Terpá^n, OTKpbITKH, KapaH^aUIH, KOHBépTbl, MápKH, pyCCKO-HCnáHCKHe CJIOBa- pn, KápTbi CCCP, njiánbi Mockbbi, cxómbi MeTpó, KajieH^apá, ima- cthhkh) § 14. Aspectos verbales: imperfectivo y perfectivo. Pares aspectuales del verbo — Hto oh aéjiaeT? — Oh nmueT hucbmó. — Hto oh c/iéjiaji? — Oh Hanncaji nHCbMÓ. 1 En acusativo cambia solamente la forma del femenino ára—ÓTy. 51
— Hto oná aéjiaeT? — Oná totóbht cyn. — Hto oná cjjéjiajia? — Oná npHTOTÓBHJia cyn. — Hto oh AÓJiaji? — Oh pHCOBáji caMOJiéT. — Hto oh cjiéjiaji? — Oh HapHcoBÓJi caMOJiéT. — Hto néjiajm jjóth? — /Jóth éjiH ap6ya. — Hto cAÓJiajiH jjéTn? — /Jóth cbéjiH ap6y3. 52
imperfectivo H HHTájI TCKCT. Tbi IIHCájl nHCbMÓ. Mbi yHHJiH rjiarójibi. Oná roTÓBHJia oóéfl. MájIbHHK pHCOBÁJ! noM. CTyjjénT néjiaji ynpaxnéHHe. Perfectivo 51 npOHHTájI TCKCT. Tbi HanHcáji nncbMÓ. Mbi BÚyHHJiH rjiarójibi. Oná npHTOTÓBHJia ofién. MájIbHHK HapHCOBáji aom. CTynéHT cfléjiaji yupaacnénne. Los verbos imperfectivos denotan que la acción se ha realizado, se realiza o se realizará, pero sin indicar su finalización o resultado. La mayoría de los verbos perfectivos expresan la finalización de una acción y la consecución de un resultado. Dos verbos con el mismo significado léxico pero de distintos aspec- tos, se denominan par aspectual. Por ejemplo: HHTÚTb — npoHHTÚTb — leer, nncáTb — nanncáTb — escribir, noBTopÁTb — noBTopÚTb — repasar, paccxáabiBaTb — paccxaaáTb — relatar, forman pares aspectuales. A. Pares aspectuales de los verbos con prefijos Imperfectivos Perfectivos HHTaTb nHcáTb pHCOBáTb néjiaTb yHHTb TOTÓBHTb 3aBTpaKaTb ofiénaTb yxnnaTb ecTb nnTb npoHHTaTb nanncáTb HapHCOBáTb cnéjiaib BbiyHHTb npHFOTÓBHTb noaáBTpaxaTb noofiénaTb HOyXHHaTb CbecTb BblHHTb En los pares aducidos, los verbos de aspecto perfectivo se han for- mado a partir de los verbos imperfectivos mediante prefijos. B. Pares aspectuales de los verbos con sufijos Imperfectivos Perfectivos nOBTOpÁTb OTBenáTb HcnpaBjiÁTb paccKáabiBaTb cnpániHBaTb OTUblXáTb UOBTOpHTb OTBÓTHTb HCnpáBHTb paccKaaáTb CnpOCHTb oTaoxHyTb 53
En esos pares aspectuales, los verbos perfectivos se distinguen de los imperfectivos por los sufijos. Además de los sufijos, en algunos pares aspectuales los verbos per- fectivos se diferencian de los imperfectivos por las consonantes de la raíz y el lugar del acento: (oTBenáTb— oTBérnTb, ncnpaBji«Tb — HcnpáBHTb) o por las vocales de la raíz. (oT^uxáTb — oTaoxnyTb). Pares aspectuales de los verbos con diferentes raíces Imperfectivos Perfectivos TOBOpHTb CKaaáTb ópaTb B3HTb Ejercicio 73. Escriba cada oración. Al lado escriba otra oración con el correspon- diente verbo perfectivo. Por ejemplo: Cryaeirr hht¿ji TeKCT. Cryaeirr HpoHirráji tbkct. A. 1. 51 «nrráji HHTepécHbiií paccxás. 2. Tbi jjéjiajia jiérane ynpax- nénna. 3. CTyqéHTbi nncájin TpynHbiií jjHKTáHT. 4. Oh ynHji HÓBbie rjiarójibi. 5. Mbi fotóbhjih ypÓKH. 6. /JéByuiKa pncoBájia iiBeTbi. 7. Ohh oóéziajiH jiÓMa. 8. Oh yxnnaji jjÓMa. 9. Oh fibicrpo aáBTpa- Kaji. B. 1. Mbi noBTopájiH CTápbiií TeKCT. 2. CTyaénTKa paccKáabiBajía HÓBbiü TexcT. 3. ripenoHaBáTejib cnpáumBaji HÓBbie cjiobá. 4. CTy- TXÓht oTBeHÚJi npáBHjibHo. 5. LIpenojiaBáTejib ncnpaBjiáji náuin ohihókh. 6. Bnepá BénepoM mm oT/jbixájiH. Ejercicio 74. Escriba los verbos dados por pares aspectuales: primero anote un ver- bo imperfectivo y luego, tras un guión, uno perfectivo. Por ejemplo: HHTáTb — lipOHHTá l b, ClipáuiHBa rb — CHpOCHTb. HHTáTb, noBTopÁTb, oóéjiaTb, cnpá- IHHBaTb, HCnpaBJIHTb, yHHTb, PHCO- BáTb, TOBOpHTb, yXCHHaTb, OTJJbl- xáTb, nHcáTb, jiéjiaTb, roTÓBHTb, paccxá3biBaTb, 3áBTpaKaTb noBTopHTb, noyxHHaTb, bbi- ynHTb, CKaaáTb, npnrorÓBHTb, cjjéjiaTb, HcnpáBHTb, noaáBTpa- KaTb, HapHCOBáTb, OT/XOXHyTb, HanHcáTb, paccKaaáTb, cnpo- CHTb, noofiéziaTb, npoHHTáTb Diálogo floMániHee 3ajjáHne — Muréjib, Tbi npHTOTÓBHji AOMáinnee aajjáHHe? --- /Ja, KÓHHa, npHTOTÓBHJI h HaKonéu a CBOÓÓ/ieH. — A KaK Tbi totóbhji aajjáHne? Hto tbi cjiéjian cnanájia h hto no- TÓM? — Cnanána a nanncáji Bce ynpaxnéHHa, a noTÓM BbiynHji rpaM- MaTHnecKHH MaTepHáji. Korjiá a yanji rpaMMáTHKy, a yBH/jeji, hto ynpaxHéHH» a HanHcáji HenpáBHjibHo. Tor/já a B3aji TeTpájtt h chóbb Hanncáji Bce yupaaménna. /JyMaio, hto ua 3tot pa3 a Bce Hanncáji npáBHJIbHO. LIOTÓM a npOHHTájI HÓBMH TCKCT H BbiyHHJI HÓBbie CJIOBá. ^TH-cjiOBá fibiJiH HeTpyziHbie, h a BbiynHji hx fibiCTpo. Tenépb paccxa- xh, Kónna, KaK Tbi roTÓBHJia jjoMániHee aajjáHHe. 54
— M CHanájia BbiynHJia rpaMMaTHHecKHH Marepnáji, a iiotóm na- nncájia Bce ynpaxHéHH». LIotóm x nécKOjibKO pa3 npoHHTána hóbmh tckct, ho HÓBbie cjioBá x He BbiyHHJia, noTOMy hto nócjie ypóxa x 6m- jiá b khhó h HÓ34HO Hanajiá roTÓBHTb1 noMámnee 3anáHHe. 51 eme aojixná BbiynHTb 1 2 HÓBbie cjioBá. Ejercicio 75. Escriba respuestas a las preguntas relacionadas con el texto. (En las oraciones sin palabras interrogativas se subrayan los vocablos que implican el sentido principal de la pregunta dada.) 1. Kto npHroTÓBHJi noMámnee sa^áHne—MHréjib hjih KÓHHa? 2. LIoHeMy MHréjib BTopóñ pa3 Hanncáji Bce ynpaxHéHH»? 3. MH- réjib BÚyiHji HÓBbie cjioBá? 4. Kax Bbi nyMaere, BTopóñ pa3 Mnréjib npáBHjibuo HaiiHcáji ynpaxHéHH»? 5. KÓHna BÚymuia HÓBbie cjioBá? 6. LIoHeMy KÓHHa eme He Bbiynnjia HÓBbie cjioBá? 7. Hto cjjéjiajia KÓHHa cHanájia — Hanncána ynpaxnéHHK hjih Bbiynnjia rpaMMaTHHe- cKHH MaTepnáji? Ejercicio 76. Determine el aspecto de los verbos y halle los pronombres personales oh, ohó, ohó, ohh en función de complemento directo. Ha ypóxe Cefinác ypÓK. LIpenojiaBáTejib óepeT KHiíry h cnpániHBaeT: — Kápjioc, CKaxÚTe, noxcájiyñcTa, bm HHTájiH Bnepá óry KHHry? — /Ja, HHTán,— OTBenáeT Kápjioc. — Bm npoHHTájiH eé? — HeT, eme He npoHHTáji. npenonaBárejib cnpániHBaeT: — KÓHna, CKaxÚTe, noxájiyñcra, bbi HHTájiH ótot tbkct? — /Ja, HHTána. — Bbi npoHHTájiH eró? — /Ja, x npoHHTájia ótot Texcr. Oh Heóojibinóñ h jiérKHH. Hotóm npenonaBárejib cnpániHBaeT: --- TOBápHIHH, Bbi yHHJIH BHepá HÓBbie CJIOBá? — /Ja, ynHJiH,— oTBenáioT cryqéHTM. — Bbi BbiynHjiH hx? Bm xopoinó hx 3náere? — /Ja, Mbi jjyMaeM, hto mh BbiynnjiH óth cjiosá h 3náeM hx xopo- inó. Hocjie ÓToro npenonaBárejib cnpániHBaeT nÓBbie CJiosá. Kápjioc h KÓHna xopoinó 3HáioT cjioBá, a Xyán néjiaer oihhGkh. Oh yHHji BHe- pá 3TH CJIOBá, HO He BbiyHHJI. 1 Después de los verbos Ha<<HHáTb—HanáTb (naHHy, HaiHénib... HaHHyr), y koh- nÚTb — kóhmutl siempre se emplean verbos en infinitivo del aspecto imperfectivo. 2 X aojnKHá HÚyHHTb—Debo aprender de memoria (véase la pág. 64). 55
Recuerde: Nom. Acus. Tckct rpyjiHbiií. 3aoáHa jiérKaa. 3ajiáHHe HHTepécHoe. Cjiobó jiérKHe. Mbi He nponHTájiH eró. Bce peniHJiH eé. CTynéHTbi npnroTÓBHjiH eró. Mh óbiCTpo BbiynnjiH hx. Ejercicio 77. Intercale verbos perfectivos a los cuales corresponden verbos imper- fectivos dados en cursiva. A. 1. Túhíi h Jléna jjójiro 2omóeujiu noMámnee sa^áune h naico- néij ... eró. 2. B jjójiro yuúji 3th TpyjjHbie cjioBá h naKonéu ... hx. 3. Mnréjib h Kápjioc jjójiro mimcuiu ótot TpyuHbiü tckct h HaKouéu ... eró. 4. 51 jjójito nucáji nncbMa h naKonéu... hx. 5. Mbi jjójiro déjia- jiu óto Tpy/jHoe ynpaxHÓHHe h naxonéu ... eró. 6. Máma jjójiro puco- tsájia Báay. Oná ... Báay h ceiínác pncyeT uBeTbi. B. 1. Mnréjib jjójiro paccKá3biea/i tckct h naKonéu ... eró. 2. Tána AÓJiro ucnpaejiHJia rpaMMaTnnecKne ouihGkh h naKonéu ... hx. 3. CTyuéHTbi uójiro noemopk/iu ótot MaTepnáji. Ohh ... jtot Ma- TepHáji h ceñnác 3HáiOT eró xopoinó. 4. Mapn» nójiro omdbixcuia. Oná ... ónenb xopoinó. Ejercicio 78. Concluya las oraciones con verbos perfectivos con complementos di- rectos (pronombres personales de 3 a persona). Modelo: Hñna pemájia saflány, ho He .... HnHa petuájia aa^ány, ho He peniHJia eé. 1. Kónna yHHJia nÓBbie cjioBá, ho ne .... 2. Mnréjib ncnpaBjiáji OIHHÓKH B HHKTáHTe, HO He ... . 3. AhTOHHO Ha ypÓKe paCCKá3HBajI hó- Bbiñ tckct, ho He .... 4. MaKCHM nncaji Bnepá nncbMÓ, ho He .... § 15. Complementos circunstanciales de tiempo con los cuales se emplean solamente verbos imperfectivos a) Adverbios de tiempo Bcerná OÓblHHO nácTO pénKo HHorná nójiro Oh Bcerná xopoinó ynHT rpaMMáTHKy. O6Ú4HO OHH TOTÓB5IT ypÓK BMÓCTe. Oná nácTO nnineT nncbMa. Mapnji pénKo néjiaeT oihhókh. lÍHomá Mbi oóénaeM b pecropáne. Mbi nójiro nHTájiH tckct. 56
b) Substantivos con pronombres kük domo? Becb jjeHb Becb Bénep Bce yTpo BCK> HOHb Becb roa Becb Mécíiu bcjo Hefléjuo itéjibiñ nac kok uácmo? KáxAbin jjeHb KaacabiH Bénep Káxcaoe yTpo KÚXayiO HOHb KáxAbin roa KaXAblH MécaiJ Ká)Kayio neaéjifo Káxabiñ nac Ejercicio 79. Intercale verbos del aspecto conveniente. 1. OÓbIHHO Mbi ... pÚHO yTpOM. (3áBTpaKajIH, nO3áBTpaKajIn) 2. HHoraá Mapna h Faópna... nócjie ypÓKa. (orabixájiH, oTaoxHyan) 3. Káxcaoe yTpo Ahtóhho ... THMHácTHKy. (aéjiaji, caéjiaji) 4. Kápjioc ... HÓBbie cjiosá Káacabiii aeHb. (ynna, BbiyHHji) 5. MHréjib h PjiópH» Becb Bénep ... aoMániHee 3aaáHHe. (aéjiajm, caéjiajin) 6. Koraá Ma- pHH nncájia no-pyccKH, oná péaKO ... ohihókh. (aéjiajia, caéjiajia) 7. Anapéñ ... aoMÓñ Káxayio Heaéjuo. (nncáa, Hanncáji) 8. 3th cry- aéHTH ÓHCHb JJOJirO ... OHIHGkH B JIHKTáHTe. (HCnpaBJIflJIH, HCIipáBHJIH) 9. Ahtóhho h Xyán Káxabiñ Bénep ... aoMániHee saaáHne. (totóbhjih, npHTOTÓBHJIH) Diálogos I — Bépa, Tbi nácTo nninenib núcbMa homóíí? — PáHbine nncájia húcto, a ceiiHác nniny péjjKo, noTOMy hto mm caaéM 3anéTbi h 3K3áMeHbi. II — Ojiér, hto Tbi jjéjiaji ceróana BénepoM? — M Becb Bénep HHTáji. Y Mena óneHb HHTepécnaa KHÚra. — Tbi npoHHTáji ÓTy KHHry? — /Ja, yxé npoHHTáji. Móxeinb B3«Tb eé, Ahtóh, ócjih xónenib. III — BaaÚM, Tbi hubhó ynHinb (JjpaHiiyacKHH «3biK? --- TÓJIbKO OflHH MéCJHJ. — Tbi Bceraá roTÓBHinb noMámnee aajjáHHe? — /Jo chx nop f¡ Bceraá totóbhji Bce, hto 3aaaBÚJi npenoaaBá- rejib. Ho Bnepá BénepoM h ne npnroTÓBHji 3aaáHHe, noTOMy hto Becb Bénep CMOTpéji TejieBH3op. Bbiji óneHb HHTepécHbiü (JiHjibM h xopó- maa My3biKáJibHaJi nepeaána. 57
IV — Mapnna, th ynnjia Bnepá ncnáHCKnü? — /Ja, Konénno, CBeTjiána. Beub ceróana óyjieT KOHTpójibna» pa- 6ÓTa. — Hy h KaK 1, Tbi Bbiynnjia rjiarójiH? — 3náeinb, CBeTjiána, ji ynnjia nx jiójito, Bce BocKpecénbe, ho TaK h ne Bbiynnjia1 2. Í)to ónenb Tpyunbie rjiarójiH. — Ah ynnjia rjiarójibi Káx^biü jjenb, a Bnepá tójibko noBTopájia nx. M ziyMaK), hto xopoinó Bbiynnjia rjiarójiH. Fíjese: Nom. Acus. 3TOT T6KCT 3TOT T6KCT 3TO CJIÓBO 3TO CJIÓBO 3Ta KHÚra 3Ty KHÚry Ejercicio 80. Conteste a las preguntas relacionadas con los diálogos. (En las pre- guntas sin palabras interrogativas se subrayan los vocablos que implican el sentido prin- cipal de la pregunta dada.) I 1. PáHbine Bépa húcto nncájia uomóh? 2. floneMy Bépa ceiínác péjjKo nnineT núcbMa jjomóü? II 1. Hto Ojiér néjiaji Becb Bénep? 2. Ojiér nponnTáJi KHnry? III 1. Pánbine BanÚM Bcerná totóbhji AOMáinnee aanáHne? 2. Llone- My Ba,nnM Bnepá He npnroTÓBnji sajiánne? IV 1. MapnHa ynnjia Bnepá HcnáHCKnií »3biK? 2. Mapnna aójito ynú- jia marÓJibi? 3. Mapnna BÚynnjia rjiarójiH? 4. CBeTjiána BÚynnjia rjiarójibi? 5. CBeTjiána nácTo ynnjia rjiarójibi? § 16. Tiempo futuro del verbo (compuesto) a 6yny nnTáTb th óyuenib nnTáTb on (oná) óyqeT HHTáTb mh óyneM nnTáTb bh óyneTe nnráTb OHH 6ynyT HHTáTb 1 Hy h KaK?—Bueno ¿y qué? 2 TaK h He BÚyHHjia: así y todo, no los aprendí 58
Solamente los verbos imperfectivos pueden tener la forma del fu- turo compuesto. Ejercicio 81. Conjugue los verbos en futuro. Modelo: hhtáte no-pyccKH. B 6yzty HHTÚTb no-pyccKn. Tm Syztenib HHTÚTb no-pyccKn. Oh ..., etc. flncÚTb no-pyccKn, OTBenáTb no-pyccKH, roBopHTb no-pyccKH, yHHTb pyCCKHH 83MK, 3H3Tb pyCCKHH H3MK. Ejercicio 82. Intercale el verbo 6bm> en futuro. 1. 51 ... mhóto HHTÚTb no-pyccKH. 2. Oná ... npÚBHjib- ho roBopHTb no-pyccKH. 3. Mbi ... cjiymaTb BHHMÚTejibHo. 4. Bm ... xopoinó 3HaTb pyccKHH »3biK. 5. Moh apyabá... yHHTb pyccKHií a3MK. 6. 3Ta CTyuéHTKa ... óneHb xopoinó nncÚTb no-pyccKH. 7. 51 ... cnpá- niHBaTb, a tm ... OTBenáTb. 8. BénepoM mm ne ... paóÓTaTb, mm ... ot- JtMxáTb. Ejercicio 83. Intercale los verbos dados en cursiva, poniéndolos en futuro compues- to. 1. Bm yxé xopoinó núuieme no-pyccKH. 3áBTpa bm ... coHHnénHe no-pyccKH. 2. 51 mhóto mimáto no-pyccKH. 3áBTpa a... hobmíí pyccKHií tckct. 3. Moh npyr eme ue noHUMÚem no-pyccKH. 51 nyMaio, hto oh CKÓpo ... no-pyccKH. 4. Ohh yxé hcmhófo 3Hcuom pyccKHH »3mk. 51 ny- Maio, hto ohh CKÓpo óneHb xopoinó ... pyccKHií H3MK. 5. Mbi einé He y<ÍUM pyCCKHH 83MK. Ho Mbl ... pyCCKHH H3MK. Ejercicio 84. Escriba las oraciones poniendo los verbos en futuro compuesto. 1. 51 yny ypÓK. 2. Mm ynHM ypÓKH BMécre. 3. Tm OTBenáenib Ha Bonpócbi. 4. LIpenoziaBáTejib cnpániHBaeT, CTyqénTM oTBenáioT. 5. Bbi HHineTe ynpaxnéHHíi. 6. Ohh HHTáioT hóbmh tckct. 7. BbiynH- jih pyccKHH ji3mk? 8. 51 roBopnji no-aHrjiHHCKH. 9. Mbi noHHMájiH no- pyccKH. 10. Ohh nncájiH nncbMa no-HcnáHCKH. 11. Tm cnymaji moc- KÓBCKoe páziHo. 12. Oh paóÓTaji, a oná oTabixájia. Diálogo Ha ypÓKe — Háina TÓMa ceró^Ha— «Byaymee BpéMa»,— roBopírr npeno- nasáTejib Bépa OeTpÓBHa.— CjiymaiiTe, noxájiyñCTa, BHHMárejibHO, hto a óyziy roBopHTb. Cefinác a óyay paccKáabiBaTb, hto ji néjiajia Bne- pá BénepoM h hto 6yay aénaTb ceróana BénepoM. Bnepá BénepoM a HHTájia hóbmh xypnáji, hotóm cjiymajia pázino h nncájia nncbMa. Bnepá BénepoM a ue paóÓTajia, a OTjibixájia. CeróziHa BénepoM a óyziy paóÓTaTb: óyziy HHTáTb Bámn connuénna H TOTÓBHTb aHKTáHT. ÓTOT AHKTáHT Bbi Óy^CTC HHCáTb 3áBTpa. — 3to óyzieT KOHTpÓJibHMH AMKTáHT?—cnpániHBaeT Tepéca. 59
— /Ja, óto 6yneT KOHTpóJibHbiH AHKTaHT. HyxHo xopoinó 3naTb CJIOBá. — Torna cerónna BénepoM mbi 6yneM noBTopáTb crápbie n HÓBbie cjioBá,— roBopHT Kápjioc. — KaK bm óynere noBTopáTb?—cnpániHBaeT Bépa LleTpÓBHa.— PaccKajKHTe, noxájiyñcTa, Kápjioc. — Tepéca h a óyqeM paóóraTb BMécre. Cnanájia Mbi óyneM nn- cáTb cjiosá. LIotóm Tepéca 6y.neT cnpániHBaTb, a a 6yny oraenárb. LIotóm naoGopór—a 6yny cnpániHBaTb, a Tepéca óyneT oTBenáTb. LIOTÓM Mbi ÓynCM HHTáTb BCJiyx H IIHCáTb npenjioxcéHHJi. — Xopoinó, Kápjioc, Bce npáBHjibno,— roBopHT Bépa LleTpÓBHa. Ejercicio 85. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Hto ceñHác óyneT paccxá3biBaTb Bépa LleTpÓBHa? 2. Hto pac- CKaaájia Bépa LLeTpÓBHa? 3. KaxÓH jjHKTáHT óynyT nncáTb CTynéHTbi? 4. Hto óynyr néjiaTb Tepéca h Kápjioc cerójina BénepoM? 5. Kax Te- péca h Kápjioc óynyT noBTopáTb cjioBá? § 17. Futuro compuesto y futuro simple Presente y futuro simple Imperfectivos Perfectivos HHTáTb nOBTOpÉTb npOHHTáTb nOBTOpHTb Futuro compuesto Futuro simple » 6y;iy Tbi óyaenib oh (oná) 6y.neT Mbi 6yneM bm óyjieTe ohh éyjjy r HHTáTb a npoHHTáio Tbi npoHHTáenib oh (oná) npoHHTáeT Mbi npoHHTáeM bm npoHHTáeTe OHH npOHHTálOT » 6yny Tbi 6ynenib oh (ouá) óy/jer Mbi GyjieM bm óynere ohh éynyr nOBTOpÁTb a noBTopió Tbi HOBTOpHIHb oh (oná) noBTopÚT Mbi nOBTOpHM Bbi noBTopHTe OHH nOBTOpMT Los verbos imperfectivos tienen el futuro compuesto, expresan que la acción se realizará, pero no se sabe si finaliza. Los verbos perfectivos tienen el futuro simple, y en esa forma po- seen las terminaciones de la I y II conjugaciones, al igual que los verbos imperfectivos en presente. 60
Los verbos perfectivos en futuro simple denotan que la acción será efectuada hasta el fin. Nota: Más adelante usted conocerá otros significados de los verbos perfectivos y los diversos usos de los verbos perfectivos e imperfectivos en pasado, en futuro y en infiniti- vo. Los correspondientes materiales rebasan el marco del manual dado. Presente y futuro simple Imperfectivos Perfectivos Infinitivo Presente Infinitivo Futuro simple A. Pares con prefijos HnTÚTb HHTálO HHTáenib npOHHTáTb npOHHTálO npoHHTáeuib nwcáTb HHTálOT nniny númeinb HanncáTb npOHHTálOT Hanniny nanHineiiib nHinyT HanHinyT B. Pares con sufijos OTBenáTb OTBenáio oTBenáenib OTBÓTHTb OTBény OTBéTHIHb nOBTOpÁTb oTBenáioT noBTopáio noBTopáenib nOBTOpílTb OTBéTHT nOBTOpiÓ nOBTOpHIHb ncnpaBjiÁTb nOBTOpálOT HcnpaBJiáio HcnpaBJiÁeuib HcnpáBHTb nOBTOpÁT HcnpáBJiio HCnpáBHIHb peináTb HCnpaBJIÍHOT peniáro pemáeinb peniHTb HCnpáBHT peiny peiiiHiiib OÓbHCHÁTb peuiáioT OÓbíICHálO oóbflCHÁeuib OÓbHCHHTb peináT OÓbHCHK) OÓbHCHMIUb paccKáabiBaTb ofibHCHÍHOT paccKáabiBaio paccKá3biBaemb paccKasáTb OÓbflCHÁT paccKaxy paccKaxeiiib ClipálIIHBaTb paccKáabiBaioT cnpáiiiHBaio cnpáuiHBaeuib CnpOCHTb paccKáxyT cnpoiuy cnpócHinb 61
Continuación Imperfectivos Perfectivos Infinitivo Presente Infinitivo Futuro simple OTnbixáTb TOBOpHTb ópaTb cnpániHBaiOT OTzujxáio oTjibixáenib OTJJblxálOT TOBOpiÓ roBopninb TOBOpÉT 6epy óepénib óepyr oTnoxnyTb CKaaáTb B3HTB cnpócHT OTKOXHy OTHOXHénib OTJIOXHyT CKaxy cKáxemb cKáacyT BO3BMy BO3BMémb BO3BMyT Ejercicio 86. Lea los diálogos e indique el aspecto y el tiempo de los verbos. I — Manía, tbi npnroTÓBHjia ypÓKH? — HeT, MáMa, eme ne npnroTÓBHjia. — Kor/já npnroTÓBHinb ypÓKn, mbi óyneM CMorpérB TejieBH3op. II — Mnréjib, bbi onÁTb ne ncnpáBUjin oihhókh b Terpáim? — Bépa LleTpÓBHa, x oóssárejibHO ncnpáBJiio hx ceróziHJi Béne- poM. — BiiKTop, tbi óyneuib cerójiníi HHTáTb áry KHHry? — /Ja, 6yqy. 51 jjyMaio, hto ceróuHJi x nponnTáio eé. — Torna x óyny HHTáTb áry KHHry 3áBTpa. Ejercicio 87. Intercale (en futuro) verbos perfectivos que se corresponden con los verbos imperfectivos dados en cursiva. A. 1. Ceñnác x nuiuy hhcbmó. CKÓpo x ... hhcbmó. 2. Ceñnác Jlé- na yuurn hóbbic aHrjiHHCKne rjiarójibi. CKÓpo oná ... óth rjiarójibi. 3. Tbi óneHb aójifo núuieiub coHHnénne. Korná tbi, HaKonéij, ... óto coHHHéüHe? 4. CryuéHTbi déjiatom ynpajKnéHHe. Korná ohh ... ynpaxc- HÓHHe, OHH ÓynyT HHTáTb HÓBblH TCKCT. 5. Mapna somóeum yXCHH. Korná oná ... yxciiH, mbi óyneM yxHHaTb. 6. Moh TOBápnmH ceñHác oóédatom. Korná ohh ..., ohh óyayr ombixáTb. B. 1. BíiKTop paccKÚ3bieaem anrjiHHCKHH tckct, a Jléna cjiymaeT. Korná Bhktop ... tckct, Jléna róxe óyneT paccKáabiBaTb eró. 2. Cry- néHTKa ucnpaejiáem rpaMMaTnnecKne oihhókh. Korná oná ... oihhókh, oná óyaer nncáTb hóboc ynpaxcnéHHe. 3. Mapna n Mnréjib noemo- pmom crápbiñ tckct. Korná ohh ... eró, ohh óynyT HHTáTb hóbbih tckct. 4. CeñHác mbi omdbixáeM. Korziá mbi ..., mbi óyneM paóÓTaTb. 62
Texto Manía yirn ypÓKH Ytpom Manía óbijiá b niKÓJie, a ceiinác oná nÓMa. Mama yxé no- oóéjiajia, neMHÓro OTjjoxHyjia h ceiinác jjéjiaeT ypÓKH. Korjiá oná cmótpht b okhó, oná bé^ht, kbk jtóbohkh h MájiBHHKH ryjiáioT bo nBopé. Mama ne xóneT néjiaTb ypÓKH, oná xóhct ryjiáTb. CerójiHíi Mama nojixná pemÉTb aanány, BbiynHTb CTHXoTBopéHHe H HanHCáTb COHHHÓHHe. — Mama, Tbi pemnjia aajtány?—cnpániHBaeT MáMa. — HeT, eme ne peniHJia, ho ji pemáio eé h CKÓpo pemy. — LIo-MÓeMy, Tbi ne pemáenib aa/jány, a cmótphihb b okhó. — 3náemb, MáMa, Korjjá a pemy aanány, x xony HeMHÓro nory- jiáTb. CerónH» óneHb xopóma» norójja. — A ji nyMaio, hto Korjjá Tbi pemimib aanány, tbi óynenib ynHTb CTHXOTBOpéHHe H HHCáTb COHHHÓHHe. — HeT, MáMa, CTHXoTBopéHHe ji noHTH BbiyHHjia eme b niKÓJie. Ohó óhchb jiérKoe. 51 óbiCTpo noBTopió eró. A conHHémie a 6yny hh- cáTb noTÓM, Korjjá x noryjiáio. CerÓAH» HfléT CHer, h mbi óyjjeM né- jiaTb bo ABopé CHéxnyio 6á6y. — Bcé-TaKH1, x ztyMaio, hto tbi óynenib ryjiáTb hotóm, Korná peumnib aa^ány, BbiyHHmb CTHXoTBopéHHe h nanúmemb coHHHéHHe. /Jé™ aéjiaioT cHéxnyio 6á6y. ^óth cnéjiajm cnéxHyio 6á6y. Ejercicio 89. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Máma oóéziaeT hjih yxé nooóéaajia? 2. Máma oTnbixáeT hjih yacé OT,noxHyjia? 3. Máma nénaeT ypÓKH hjih yxé cnéjiajia? 4. Hto Máma nénaeT cHanána, pemáeT aa/iány hjih ynHT CTHXoTBopéHHe? 5. Hto Máma óy^eT aéjiaTb, Korná oná pemÚT aanány? 6. Hto oná óyjieT jiéjiaTb, Kor/iá bbiynHT CTHXoTBopéHHe? Ejercicio 89. Escriba las oraciones poniendo los verbos en futuro. Forme el futuro compuesto a partir de los verbos imperfectivos, y el futuro simple, a partir de los verbos perfectivos. A. 1. Mbi nHcáiiH coHHHÓHHe no-pyccKH. Mbi xopomó HanncájiH 1 Bcé-TaKH: Sin embargo 63
ÓTO COHHHéHHe. 2. Bbi HHTÁJIH 3TOT paCCKÁ3. Bbi ÓbICTpO npOHHTájIH ótot paccKáa. 3. CTyaéHTbi yanjin HÓBbie cjioBá. CTyaénTbi xopoinó BbiyHnjni HÓBbie cjiobá. 4. Ohá jiójiro roTÓBHjia ypÓK. B Koniié koh- UÓb oná npnroTÓBHJia ypÓK. 5. Mama pncoBÁJia pneTbi. Oná napnco- BÁJia UBeTbi h pncyeT repeso. B. 1. CTynénTbi noBTopájm CTápbie rjiarójibi. Ohíí noBTopnjiH Bce marójibi. 2. 51 ncnpaBjiáji oihhGkh b jihktáhtc. 51 HcnpÁBnji Bce ouihGkh. 3. CrynéHT paccKÁ3biBaji HÓBbiñ tckct. Oh npÁBnjibno pac- CK33ÁJ1 ÓTOT TCKCT. 4. Mbl JlÓjITO OTAblXÁJIH H XOpOIHÓ OTflOXHy- jih. 5. CTygéHTbi otbchájih Ha Bonpócbi. Ohíí otbóthjih na Bce Bonpócbi. Ejercicio 90. Escriba las oraciones poniendo los verbos en futuro. 1. 51 hhtáji tckct h nHcáji hóbbic cjiobá. 2. Tbi npoaHTÁJi hobmíí TCKCT H BbiyHHJI HOBbie CJIOBÁ. 3. §TH A¿BymKH BMÓCTC yHHJIH HCnÁH- ckhíi »3biK. 4. Cryjiéin HCnpÁBHJi oiiihGkh h eme pa3 HanHCÁJi ynpaxc- nénne. 5. Bhktop paccKÁ3biBaji, a Aimpéñ h TÁna BHHMÁTejibno CJiymajiH. 6. M apira xopoinó paccxaaÁJia tckct. 7. CTynéHTbi otbc- HÁJIH Ha BOnpÓCbl npÁBHJIbHO. § 18. Construcción con el adjetivo de forma breve jiójiwen (jiojdkhá, JJOJI5KHÚ) deber Presente a (tm, oh) ztójDKeH a (Tbi, OH^ JIOJDKHÁ Mbl (Bbi, OHÚ) aOJIXHbl HanHCÁTb nHCbMÓ Pasado a (tm, oh) AÓJixceH 6bui a (tu, ohá) aojixchá GbiJiÁ Mbl (Bbi, ohh) nOJIXCHbl GbIJIH HanncÁTb nncbMÓ Futuro a nóJDKeH (gojixHÁ) óyjiy tm nójixeH (aojdkhá) óyqenib HanncÁTb nncbMÓ oh nójixen (ohá jiojixhá) óyaer mm ^ojiXHbi óyneM bm nójixcHbi óyjieTe HaimcÁTb nncbMÓ ohh nojDKHbi GynyT Ejercicio 91. Escriba cada oración primero en pasado y luego en futuro. 1. MÁma nojixcHÁ BbiyaHTb cTHXOTBopéHHe. 2. Mnréjib aójixch HcnpÁBHTb oniHÓKH. 3. Tbi jiójdkch mhóto HHTÁTb no-pyccKH. 4. Hto a jIÓJDKeH jiéjiarb? 5. Bbi nojiaoibi neMHÓro oTnoxnyTb. 6. Mbi jiojdk- Hbl nOBTOpHTb 3TOT MaTepHÁj!. 7. OhÉ ZlOJlXHbl paCCK33ÁTb 3TOT tckct. 8. Kto nÓJixceH roTÓBHTb yacnn? 64
Ejercicio 92. Intercale la palabra flójiaceo en la forma debida (flóJi*eH, aojimchí, Aojixchú). En pasado y en futuro emplee el verbo 6i>iTb en la forma debida. 1. Bm nwcáJiH óth ynpaxHÓHH»? Bm ne ... nncáTb nx. 2. noneMy OHH HHTálOT 3TOT TCKCT? OHH He ... HHTáTb 6TÓ. 3. Bbi He OTAMXájIH BHepá BénepoM? Ho bm ... oTzjoxHyTb Bnepá. 4. Máma, Koraá tm no- ryjiáenib, tm ... BbiynHTb cTHXOTBopénne. 5. Kor^á s Bbiyny HÓBbie cjioBá, a ... paccxaaáTb tckct. 6. Jléna h Bhktop ynaT aHrjiHHCKHH 5t3biK, ohh ... mhóto HHTáTb no-aHrjiHHCKH. 7. noneMy MaKCHM ryjián Bnepá Becb Bénep? Oh ... roTÓBHTb ypÓK, a ne ryjiÁTb. 8. Anupén, 3áB- Tpa tm ... nanHcáTb hhcbmó. Ejercicio 93. Intercale la palabra aÓJiaceH en la forma debida (AÓJixceH, aojiuciú 4OJOKHÚ). 1. Oná ... mhóto HHTáTb no-pyccKH. 2. Bm Májio oTflbixáeTe, bm ... oTjiMxáTb. 3. Oh ... ynHTb pyccKHH 5I3mk. 4. Mm ... mhóto TOBOpHTb no-pyccKH. 5. 51 nponHTáji tckct h Tenépb ... nanncáTb ynpaxnéHHe. 6. M BbiynHjia hóbmc cjioBá h Tenépb ... paccxasáTb tckct. 7. Mapúii, tm ... npHTOTÓBHTb yxcHH. 8. Bhktop, tm ... peniHTb 3Ty sanány. 9. Moh npyabá ... cuéjian» aoMámnee 3anáHHe. Diálogos 1 — Tm noneMy He oóéjiaeiiib, Máma? — rioTOMy hto 5i eme aójixen peniHTb aanány. — Tm óneHb hójito pemáenib eé. — 3náemb, MáMa, oná ónenb TpynHasi, ho Bcé-TaKH 5i hójixch peniHTb eé. II — MáMa, noneMy tm ne cMÓTpnmb TejieBH3op? Llepenána yxcé HflCT. — Cnanájia 5i aojixná npHTOTÓBHTb yxcHH. — Tm npHTOTÓBHinb yxHH noTÓM, a ceiinác h^h CKopéñ, nepe,uá- na ónenb HHTepécnasi. — HeT, hc Mory, 5i óyay CMOTpéTb TejieBH3op, Kor^á hphtotóbjho yXHH. Ejercicio 94. Conteste a las preguntas relacionadas con los diálogos. 1 1. LIoHeMy Máma ne oóénaeT? 2. LIoHeMy Múma hójito pemáeT 3anány? II 1. noneMy MáMa ne cmótpht TejieBH3op? 2. Kax bm ayMaeTe, oná xóhct CMOTpéTb nepe^ány? 3. Korziá MáMa óyneT CMOTpéTb tcjicbh- 3op? 65
Uso del nominativo Usos Ejemplos 1. En función de sujeto con predi- cado-adjetivo o pronombre pose- sivo. umo? Tckct TpyaHbiñ. JléKUHH MHi epécHaa. 3Ta KHÚra moh. Kmo? CTJTjéHT BHHMáTejIbHMH. 2. En función de sujeto con pre- dicado-substantivo. Kmo? Búktop CTyaéuT. Sí TÓxe CTy^éuT. Jléna CTy^éHTKa. Cepréñ HnánoBHH npeno^asá- Tejib. wno? MocKBá — cTOJinija CCCP. 3. En función de sujeto con pre- dicado-verbo. Kmo? CTyfléHT HHTáeT. Mu yHHM pyccKHH H3bIK. ^éBOHKa nrpáeT. Sí xony MHÓro HHTáTb no-pyccKH. umo? Enúra (jiexÚT) Ha ctojió. IIÓHTa (HaXÓflHTCfl) TaM. 4. En función de sujeto en la ora- ción sin predicado. WIO? Bot moh Terpá^b. Kmo? Bot moíí cocéfl. 5. En función de sujeto con predi- cado-adjetivo de forma completa o breve. unto? KHHra HHTepécnaH. Kmo? IIpeno^aBáTeJib ceñHác cboóó- Aen. 66
Continuación Usos Ejemplos 6. En función de predicado con SUjetO 3TO. wio? Í>to yqéÓHHK. Óto TeTpáflb. Kmo? Óto moíí 6paT. 7. En función de predicado en presente con sujeto-substantivo o pronombre personal. Kmo? Bhktop CTy^éHT. Oh mockbhh. umo? Mockbó — CTOJiiíiia. 8. En función de vocativo. 3jipáBCTByH, Bépa! /Jóópbiñ BÓnep, Ahtóh! Tana, Tbi nanncájia nncbMÓ? 67
PARTE II Principales significados de los casos y de las preposiciones y modos de su empleo. Formas casuales de los substantivos, los pronombres personales y posesivos en singular § 1. Caso genitivo. Terminaciones de los substantivos en genitivo del singular. El genitivo expresando pertenencia. — Hen ÓTO yHéÓHHK? — Í)to yHéÓHHK cTyaénTa. 3to Jléna h Bhktop. Jléna cecrpá BáKropa Bhktop 6paT Jlénu. — HbH óto cyMKa? — 3to cyMKa Jlému. — Hen ÓTO nOpT(J)éjIb? — 3to nopT(j)éjib BÚKTopa. 68
— Hbé sto najibTÓ? — 3to najibTÓ Jlénu. — HbH óto inánKa? — 3to inánKa BÚKTopa. Compare los casos nominativo y genitivo. Nominativo. Pregunta Kmo? Genitivo Preguntas teu? ¡un? ubé? <íbu? 3to BÚKTOp. 3to íiropb. 3to Annpén. Jléna cry^énTKa. Tana yaHTca b ynnBepcnTéTe. MapÚfl XHBCT b MocKBé. 3to nopT(j)éjib BÚKTopa. 3to najibTÓ Hropa. 3to BénjH An/ipéa. BpaT Jlénu cry^éuT. CecTpá Tánn yaHTca b niKÓJie. CeMbá Mapnn jkhbct b Fasáne. Terminaciones de los substantivos en genitivo del singular Género Nominativo Genitivo Terminaciones m. cTyaénT npenojtaBáTejib An^péii cTyaénTa npeno,qaBáTejia Anapéa -a -a n. nHCbMÓ ynpaacnénHe UHCbMá ynpaxnénHa -a -H f. cecTpá CTyjrénTKa Máma Tana Mapna TCTpájtb cecTpú cTyaénTKH MáuiH Tánn MapHH Terpá/jH -u -H 69
Los substantivos masculinos terminados en consonante dura, po- seen la desinencia -a: cry^énT— cTynéHTa, 6paT — 6páTa, ítpyr— npyra, yHéÓHHK—y^éGumca, xypnáji — xypnájia. Los substantivos masculinos terminados en -b y en -h, poseen la de- sinencia -a: npeno/taBáTejib—npenoaaBáTeji», Hropb — lírop», cjio- Bápb — cJioBap», Aunpén—Anapé», Myaéií — Myaéx. Los substantivos neutros terminados en -o, poseen la desinencia -a: nncbMÓ—nncbMá, okhó — okh¿, aépKajio — aépKajia. Los substantivos neutros terminados en -e, poseen la desinencia -a: ynpaxHéHne — yupaacuénna, 3/ráHne— agamia, MÓpe — MÓpx, nó- jie—nójia. Los substantivos femeninos terminados en -a, salvo las palabras que acaban en r, k, x, ac, ui, 4, m, poseen la desinencia -bi: cecTpá— cecrpbi, Jléna—Jlénbi, raaéra—raaérbi. Los substantivos femeninos que ante la desinencia tienen r, k, x, jk, uj, h, m, en el genitivo terminan en -a: cTyuéHTKa—CTyaéHTKH, noapy- ra — nonpyrn, KHHra — khhfh, Haráuia — Haráuin. Los substantivos femeninos terminados en -a y -hh, poseen la desi- nencia -h: Tán»— Tóhh, Mapna — Mapmi, ayzpiTÓpH» — ayzuiTÓpHH, nécHíi — nécHH. Los substantivos femeninos terminados en -b, poseen la desinencia -h: Terpánb — rerpá^H, ^Bepb—zmépH, njiónja/tb—njióiuaan. Fíjese en las particularidades de la formación del genitivo en singu- lar: 1) Substantivos terminados en -e« Nom. Gen. OTéll JtBOpélJ HHOCTpáHeq OTpá TlBopuá HHOCTpánua 2) Substantivos terminados en -ok Nom. Gen. njiaTÓK peóénoK njiaTKá peóénKa 3) Substantivos Man y 404b Nom. Gen. MaTb MÉTepH ZIOHb aÓHepH 70
4) Substantivos neutros (terminados en -mh): BpéMH, hmh Nom. Gen. BpéMH HMH BpéMCHH HM6HH 5) Substantivos neutros terminados en -pe Nom. Gen. nojioTénije có-HHije cépjme nojioTénua cójiHija cépaua Ejercicio 1. Copie las preguntas y escriba las respuestas. 1. Mbit óto TeTpáflb? (cTyaéuT) 2. Heü óto cnoBápb? (cTynénTKa) 3. MbH óto BéniH? (npenoflaBáTejib) 4. Hbé óto hhcbmó? (cecrpá) 5. Mbit óto pyHKa? (Bhktop) 6. Hbé óto mócto? (npenonaBáTejibHmja) 7. Hbn óto KHÚra? (Mapún) 8. Heñ óto ynéÓHHK? (Amjpéii) 9. Hbn óto cyMKa? (Jléna) 10. Heñ óto Kapaimáin? (Tana) Ejercicio 2. Copie las oraciones y escriba las preguntas a las palabras aducidas en cursiva. Modelo: Ha ctojió JieacñT nopTtjiéjib npenodaeámeAx. Weü nopT<j)éJib jieacñT Ha ctojió? 1. Ha CTOJié jiexÚT Terpá^b JléHbi. 2. B uiKacjjy ctoht ynéÓHHKH Andpéfi. 3. Ha crené bhcht (jiOTorpácjjnH Tánu. 4. Ha ctojió jiexáT na- cbi AHmÓHa. 5. 3necb bhcht najibTÓ MuzéJin. 6. B nopTtjjéjie jiexÚT cjioBápb Mapúu. Texto Mapún h JJxoh HHTáioT no-pyccKH Mapún npnéxajia H3 Mórchkh1. Oná ynHTCH b VHHBepcHTéTe Hpyxóbi uapónoB na ncTÓpHKo-cjinjiojiorÚHecKOM cjjaKyjibTéTe. JJxoh Apyr Mapún. Oh npnéxaji H3 Kóhhh ’. JJxoh ceiinác yHHTcn Ha noaroTOBHTejibHOM (JjaKyjibTéTe. Ceró/jHH MapHH h JJxoh BCTpéTHjincb b Kjiyóe Ha Bénepe hoÓ3hh. MapÚH cnpocHJia: — KaK tboh ycnéxH, /J,xoh? Tbi ceiinác mhóto HHTáenib no- pyccKH? — Tía, H MHÓTO HHTáio,-----OTBéTHJI J(XOH,---HO HOKá H HHTálO TÓ- JlbKO TÓKCTbl ynéÓHHKa. EcTb HHTepécHbie TÓKCTbl, HO H XOHy HHTáTb 1 H3 Mókchkh. H3 Kéhhh: los substantivos en genitivo con la preposición H3 contes- tan a la pregunta OTKy/ja? (Nom.: MéKCHKa, KéHHS.) Véase la pág. 199. 71
CTHXH riyiHKHHa H pOMaHBI TojICTÓrO ’. 51 HHTájI HX Ha aHFJIHHCKOM H3BIKÓ, H OHH MHC1 2 ÓneHB HpáBHTCJI. — A no-pyccKH tbi hht¿ji cthxh LlyniKHHa? — Ojjhó CTHXOTBopénHe IlyniKHHa mbi BÚyHHJiH na ypóxe (Jjoné- thkh. Ohó Ha3biBáeTC« «51 Bac jiioóhji». ÓneHb KpacÚBBie cthxh. — Mne óneHb npáBHTCH óto CTHxoTBopéHne,—CKaaájia Ma- pn»,— h a TÓxce 3Háio eró nanaycTB. 51 yxé nponHTájia MHÓrne cthxh riyniKHHa h JlépMOHTOBa3 na pyccKOM »3BiKé. Ceñnác mbi nnTáeM paccKá3Bi HéxoBa4. — Te6é HpáBHTCíi 3th paccxasBi? — /Ja, f¡ c yaoBÓJiBCTBHeM nnTáio hx. Cxópo mbi óyzieM nHTáTB nBécy HéxoBa «Tpn cecrpú», a hotóm 6y,qeM cmotpótb b Teárpe cneKTáKJiB «Tpn cecrpú». — 51 róxe xony nocMOTpéTB ótot cneKTáKjiB. — 51 y3Háio, MÓxer óbitb, eme mójkho xynHTB ónjiéT. B óhójiho- Téxe ecTB ara nbéca na anrjiHHCKOM hsbiró. Écjih xóneiiiB, MÓxeniB nponHTaTB eé. — Écjih óyueT ÓHJiér, a c yjjoBÓJiBCTBHeM nponnTáio áry nBécy h nocMOTpió eé b Teárpe. HbH nOprpéTBI BBI BHJIHTe? A. C. riyiBKHH M. K). JlépMOHTOB 1 JI. H. Tojictoh: gran escritor ruso (1828—1910). El apellido Tolstói posse la ter- minación adjetival. En genitivo será Tojictófo (r en la desinencia se pronuncia como b). 2 El verbo HpáBHTbca se usa con pronombres a, tei, bbi en dativo: MHe, Teóé, BaM, respectivamente. Véase la pág. 156. 3 A. C. riyinKHH(1799—1837) y M.K). JlépMOHTOB (1814—1841): eximios poetas rusos. 4 A. II. MéxoB (1860—1904): gran escritor ruso. 72
A. II. Hóxob Ejercicio 3. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Heñ npyr X(xoh? 2. Fue ceróan» Bcrpérnjincb Mapñ» h /Jhcoh? 3. Hto HHTáeT /J,xoh no-pyccKH? 4. Hto xóneT hhtátb /Jjkoh no- pyccKH? 5. Kaxóe CTHXOTBopéHne LlyiiiKHHa BÚyHHji /Jhcoh? 6. Hbh cthxh HHTájia Mapna na pyccKOM »3biKé? 7. Hbh paccKáabi ceñHác hh- TáeT Mapn»? 8, Hto Gynyr HHTáTb CTynéHTbi rpynnbi, rae yhhtc» Mapnji? 9. KaKÓií cneKTáKJib 6y,qyT CMOTpéTb CTyxténTbi? 10. Hto xó- hct nocMOTpéTb /Jhcoh? 11. /Jhcoh xóneT cnanájia nocMOTpéTb nbécy Ha anrjiHHCKOM »3biKé? Ejercicio 4. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, las palabras dadas en cur- siva, poniéndolas en genitivo. A. 1. Jléna ynHTc» b yHHBepcHTÓTe. Floapyra ... TÓxe yHHTC» b yHHBepcHTÓTe. 2. Búicmop CTynéHT. CecTpá ... TÓxe cTynéniKa. 3. Tóhh yHHTc» b yHHBepcHTÓTe. Cecrpá ... yHHTC» b niKÓjie. 4. Cmy- dénm OTBenáeT. npenoaasárejib BHHMárejibHo cjiymaeT otbót .... 5. IJpenodaeámeAb cnpániHBaeT. CrynéHTKa BHHMárejibHo cjiymaeT Bonpócbi .... 6. CmydénniKa HHTáeT tcrct BCJiyx. LIpenonaBárejib hc- npaBjiáer oniH6KH .... 7. llpofiéccop Heanóe HHTáeT jiéKijHH. HaM HpáBHTCH JléKIIHH ... . 8. ToeápUU^ KynHJI CJIOBápb. M B3HJI CJIOBápb ... . 73
B. 1. IJyUlKUH-BejIHKHH pyCCKHÍI noÓT. B Cobótckom Coú)3e BCe 3HáK>T h jiióóíit cthxh .... 2. JlépMOHmoe TÓxe bcjihkhh pyccKHií nO3T. MapHH HpáBHTCH CTHXOTBOpÓHHe ... «PÓjJHHa». 3. PénUH----- BeJIHKHH pyCCKHH XynÓJKHHK. Mbl BHJjejIH B My3¿e KapTHHbl ... . 4. flMÚmpuü IIIocmaKÓeuH — coBéTCKHH KOMno3HTop. Mne HpáBHTca My3biKa .... 5. Héxoe—pyccKHií nncáTejib-KJiáccHK. 51 xony HHTáTb no-pyccKH paccKá3bi h nbécbi .... 6. Eemxóeen—bcjihkhh ueMéiiKHH KOMFIO3HTOp. Mbl CJIJTIiajIH My3bIKy .... 7. IIIeKcnúp — BeJIHKHH aHr- jihhckhü zipaMaTypr. Mbi cMOTpéjin TparéuHio ... «PáMjieT». 8. Cep- eáwnec—BeJIHKHH HCnáncKHH nncáTejib. Mbi HHTájiH poMán ... «/Joh Khxót». § 2. El genitivo expresando el atributo — KaKÓñ ypÓK ceÜHác 6y¿ieT? — Ceiinác ÓyueT ypóx rpaMMáTHKH. — KaKÓe 3to 3jjáHHe? — Sto 3uáHHe TeáTpa. 74
— 3to 3aánne rocTÚHHUM. — 3to 34ánne ijúpKa. 75
Compare los casos nominativo y genitivo. Nominativo nmo? Genitivo KOKÓÜ? (KÜKÓn? KOKÓe?) 3to Teárp. TaM Haxó/iHTCii rocTHHHiia. 3jiecb HaxónHTc« KpeMJib. ^to ueHTp Mockbbi. ^to 3/iáHHe Teárpa. TaM HaxóuHTCJi 3jiáHne tocthhh- Hbl. Ha OTKpBiTKe — nanopáMa KpeM- jiá. 3to nanopáMa uénTpa Mockbbi. Ejercicio 5. Copie las preguntas y escriba las respuestas. 1. KaKÓñ ypÓK ceñHác 6biji? ((jjonéTnKa) 2. Kaxóñ ypÓK ceñnác 6y- ueT? (nrénne) 3. KaKÓñ ynéÓHHK bm Kynójin? (xhmhm) 4. KaKÓñ óto npeno,uaBáTejib? (MareMáTUKa) 5. KaKÓñ KOHijépT 6y.neT cerójin» b Kjiyóe? (nécna) 6. KaKÓñ Bénep 6biji Bnepá b Kjiyóe? (noÓ3n») 7. Ka- KÓñ óto npocnéKT? (Mwp) 8. Kaxá» óto njiómajib? (BoccTánne) 9. KaKÓñ óto Myaéñ? (PeBOjnóuníi) Texto B u é h t p e Mockbbi Bnepá rpynna, me ynnTc» Kápjioc, óbijiá b uénTpe Mockbbi. Hho- cTpáHHfaie CTyuénTbi ocMárpnBajin uenTpájibHbie yjimibi n njiómajjn Mockbbi. LIpenouaBáTeJiB pyccKoro «3biKá roBopñji, KaK nasBisáioTCJi óth yjinuBi h njiómajiH, KaKne suánn» TyT naxóu»TCíi. Ha upyróñ uenB 1 Kápjioc w eró Jipyr MnréjiB, KOTÓpBiñ 1 2 ué 6biji na aKCKypcHH, pasroBápuBaiOT b yHHBepcHTéTe. — MoCKBá ónenB xpacúsa,— roBopnT Kápjioc.— Mbi ryjiájin HBa nacá h mhóto Bimejin. — 51 b BocKpecénBe 3 ryjiáji b uéuTpe n róxe Bnueji yjmuBi h njió- mauH, KOTÓpBie bbi BÚnejin,—roBopnT Mhtójib. — Tbi 6biji na npocnéKTe Mápxca?—cnpániHBaeT Kápjioc. — /Ja, TaM HaxóunTCJi CTánunn MeTpó «LIpocnéKT Mápxca». — CTánuusi MeTpó «EHÓJinoTéxa HMenn JlémiHa» TÓxe naxójin- tcm na npocnéKTe Mápxca,— roBopHT Kápjioc.— Mbi BÚuejin 3jjánne En6jIHOTéKH HMeHH JléHHHa. — A eme KaKÚe 3uánníi bbi bhacjih na npocnéKTe MápKca? — Mbi BHuejiH 3jjánne tocthhhubi «HaimoHájiB», KOTÓpoe4 na- xóhhtcm na yrjiy npocnéKTa MápKca h yjinuBi Tópucoro. — 51 ne BH/ieji oto 3jjáHne,— cKasáji Kápjioc,— ho ji 6biji na njió- majin CBepjuiÓBa h BÚijeji 3jiáHne EojiBinóró Teáipa. 1 Ha upjToií zteHB: al día siguiente 2 cryztéHT, KOTÓpBiñ hó 6mji Ha aKCKypcHH: el estudiante que no había participado en la excursión 3 b BOCKpecéHbe: el domingo 4 3,náHne rocTHHHUM, KOTÓpoe...: el edificio del hotel que... 76
— Mbi Tóate 6éijih na njiómajin CBepjuiÓBa h BÓnejiH Eojibihóíi Teárp. KpÓMe Toro, mbi Gbijih Ha njióniaan PeBOJiiÓHHH, Korópa» na- xóahtcíi páfloM. TaM mh BÚ^ejiH s^ánne Myaé» B. H. JlémiHa. — A na KpácHoü njiónia/iH bbi óbijih? — HeT, b 3Tot pa3 mbi né Gbijih Ha KpácHoii njióma^H. Bce cry- aéHTBi BÚjiejiH eé páHBine. Ho mbi óyqeM TaM, Kor^á npoHHTáeM tókct «KpácHaii ujiómajib». Fíjese: 1) Nom. Prepos. KpácHa» njióma/iB Ha KpácHoñ HJióma/iM Véase la pág. 247 2) Nom. Gen. Eojibhióm TeáTp r ÓpBKHH 3/iáHHe Sojibihóto TeáTpa yjinija rópBKoro Véase la pág. 260. Nota: En las formas de los adjetivos masculinos y neutros que terminan en -oro en vez de r, se pronuncia a. HpocnéKT MápKCa 77
sí' '>• n; ítyfT'' Lljióma/lb CsepajióBa 3aáHwe rocTHHnubi «HaqHOHájib» 78
Ejercicio 6. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. F'jte ótiJiá Bnepá rpynna Kápjioca? 2. Hto oCMáTpnBajin hho- crpáHHbie CTyAéHTbi? 3. Hto roBopúji npenoaanáTejib? 4. Fjie na ¿tpyrÓH zteiib pa3roBápnBa.nn Kápjioc h eró jipyr Mnréjib? 5. Cry^én- ™ rpyniibi Kápjioca jiÓJiro ryjiÚJiH? 6. Hto BÚjieji Mwréjib b uéHTpe Mockbú b BocKpecéHbe? 7. Mwréjib SbiJi na npocnéKTe Mápxca? 8. KaKÚe BÚaejiH cry,néHTbi Ha npocnéKTe Mápxca? 9. KaKÓe 3/íáHne rocTMHHiibi BH^ejin CTynéHTbi na npocnéKTe MápKca? 10. Fjie HaxóflHTCM 3/xáHHe rocTHHHHbi «HauHOHajib»? 11. MHréjib 6mji na njiómaAH CsepAJiÓBa? 12. A Kápjioc h cryjiéHTbi eró rpynnbi Gújih raM? 13. Hto BÚ/ieJiH CTyjjénTbi Ha njiómajiH CBepiuiÓBa? 14. KaKÓe 3jiáHHe CTyaéHTbi BÚjiejiH na njióma/m Pcbojiióhhh? 15. LIoneMy cTy- /létnbi né óbuiH Ha KpácHoñ njiónia/iH? 16. Korjiá cTyjjéHTbi óyjiyT na KpácHoü nJiónia/m? Ejercicio 7. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, las palabras dadas en cursiva, poniéndolas en genitivo. 1. 3to OTKpiíiTKH. Bot MocKeá. Bot KpacÚBaa nanopáMa .... 2. Bot Mockóbckhh rocynápcTBeHHbiH yHueepcumém úmchh M.B. JIoMOHÓcoBa. 3to jjiáBHoe 3/iáHHe .... 3. Í)to KpeMJib. Bot ZIBOpiIbl H ÓániHH .... 4. 3TO CmÓHtfUH MCTpÓ «MaflKÓBCKafl». 3necb Mbi bújihm óneHb KpacÚBbiH BecTHÓiójib .... 5. 5to npocnéKT MápKCa b MocKBé. 3/iecb Haxó/iHTCfl EuóJiuoméKa úmchh B. W. JléHHHa. TyT Mbl BHHHM 3HáHHJI ... . 6. 3TO KpeMJieBCKHH fíeopélf Cbé3JIOB. Ha 3TOH OTKpbITKe Mbl BHJJHM ÓOJIblHÓii KpaCHBblH 3aJI ... . 7. BOT reorpa^JHnecKaji KápTa. 3^ecb mm bhjihm HcnánuK». A aro Maji- Phji, CTOJiHiia .... 8. Mbi bhjihm Ha KápTe 3Keadóp. A óto rópoA Khto, CTOJiínja .... § 3. El genitivo expresando la negación con las palabras HeT, h¿ GbiJio, He óyjjeT 1) — B KBapTÚpe ecTb TejietjiÓH? — HeT, b KBapTÚpe hct Tejiet|)ÓHa. 2) — Y Bac ecTb óhjiót? — HeT, y Menú hct GnJiéTa. 79
Construcción con las preposiciones b y Ha 1) — Ha mapéjiKe ecTb áójioko? — /Ja, hü mapéjiKe ecTb «6- JIOKO. — B Báse ecTb áójioko? — HeT, b Báse hct ÁGjioica. — LIpenoaaBáTeJib b aydumópuu? — /Ja, npenonaBárejib b — HeT, npenoflanáTejia hct aydumópuu. b aydumópuu. Construcción con la preposición y Y Hezó ecTb nJiam? 2) - /Ja, y Hezó ectb njiaui. — HeT, y Hezó hct njiamá. 80
- /la, y Heé ecTb 3oht. — HeT, y Heé hct 3ohtó. y MCHH y reóá y Hee y Heró Nom. ecTb CjiOBápb. y Hac y Bac y HHX Nom. ecTb CjiOBápb. — y Koró ecTb CjiOBápb? — y cTyaéHTa ecTb CjiOBápb. -- y CTy^éHTKH ecTb CjiOBápb. Con la preposición y se emplea el caso genitivo. Preguntas ieró? y Koró? — Hto y Bac ecTb? — V Mena ecTb OTKpbiTKa. — Kto b ayjtHTÓpnH? B aymiTÓpnn npenonaBÚTejib. — Mero y Bac hct? — y Mena HeT KOHBépTa. — Koró hct b ayjtHTÓpnH? — B aynnTÓpnn neT npenouaBÚ- Tejia. 81
Ejercicio 8. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, los substantivos en geniti- vo. A. 1.— B KÓMHaTe ecn> TejieBihop?—HeT, b KÓMHaTe HeT ... . 2.— B nopT(J)éJie ecTb cjiOBápb?— HeT, b nopTtjiéjie hct ... . 3.— PyHKa jiexcHT na ctojió?—HeT, na ctojió hct ... . 4.— <J>OTOrpá(|)HJI B KOHBÓpTe?-HeT, B KOHBÓpTe H6T ... . 5.--- TeTpáflb b ctojió? — HeT, b ctojió hct .... 6.— B naKÓTe ecTb mojiokó? — Hct, b naKÓTe hct ... . B. 1.— Mapú» ceiínác b ÓHÓJiHoréKe?— HeT, ... ceñnác hct b 6h- ójiHOTéKe. 2.— Tán» jiÓMa?— HeT, ... HeT aÓMa. 3.— AH^pén ceñ- nác b yHHBepcHTÓTe?—Hct, ... ceiínác neT b yHHBepcHTéTe. 4.— Bhktop ceünác b Kjiyóe?— HeT, ... ceñnác hct b KJiyóe. 5.— Jlená ceünác b Kyxne?—HeT, ... ceünác HeT b Kyxne. Ejercicio 9. Conteste negativamente a las preguntas dadas. Modelo: — Y Bac ecTb pynKa? — HeT, y mchs hct pyHKH. 1. y Bac ecTb cjiOBápb? 2. Y Heró ecTb ynéÓHHK? 3. Y Teóá ecTb MápKa? 4. Y Te6» ecTb kohbópt? 5. y Bac ecTb (JiOToannapáT? 6. y Teóá ecTb MatHHTO(|)ÓH? 7. y Bac ecTb KaccéTa? 8. Y neé ecTb nopT- tjjéjib? 9. Y Téóá ecTb raséTa? 10. Y Bac ecTb aépKaJio? 11. y Teóá ecTb Kapanzjáin? 12. y Bac ecTb BHjieoMarHHTotJiÓH? Construcción negativa impersonal con las palabras HeT, hó óbijio, He 6y.neT Tiempo Oraciones afirmativas Oraciones negativas Nominativo Pregunta nmo? Genitivo Pregunta neeo? Presente Y Mena ecTb xypnáji. nHCbMÓ. ra3ÓTa. y MeH» HeT xypnájia. nncbMá. raséTbi. Pasado Y MeH» 6bui xypnáji. ÓblJIO nHCbMÓ. óbuiá ra3ÓTa. y MeH» HÓ 6bUIO xypnájia. HHCbMá. raséTbi. Futuro y M6HH ÓyaeT acypnáji. HHCbMÓ. raséTa. y MeH» He óyaeT xypnájia. HHCbMá. raséTbi. Ejercicio 10. Conteste negativamente a las preguntas dadas. A. Modelo: — Bnepá b Kjiyóe 6eiji KounépT? — HeT, Bnepá b Kjiyóe ué 6buio KonnépTa. 1. Bnepá BénepoM b yHHBepcHTÓTe 6buio coópáHHe? 2. Hoaasnepá b KJiyóe óbuiá peneTHUHH? 3. Bnepá y Bac 6bui ypÓK rpaMMáTHKH? 4. B noHejiéjibHHK y Bac óbiji 3K3áMen? 5. Cerójina y Bac 6buiá jiók- 82
una? 6. Bnepá na yjimje 6bui cner? 7. Hosaanepá 6bui Hoxnb? 8. HÓ4bK> 6bIJI MOpÓ3? B. Modelo: — 3áBTpa b KJiyóe ñyaeT KOHuépr? — Hct, 3áBTpa b Kjiyóe He óyaeT KOHuépTa. 1. 3áBTpa b Kjiy6e 6y.neT <J)HJibM? 2. LIocjieaáBTpa b Kjiyóe 6y.neT peneTÚijHfl? 3. 3áBTpa BénepoM b yunBepcnTÓTe 6y.neT coópámie? 4. KaK bm ayMaeTe, cerónna 6y.neT noac^b? 5. Y Bac cerónna 6y.neT ypÓK (jjonéTHKH? 6. Y Bac óyner aKCKypcna b BOCKpecénbe? Ejercicio 11. Conteste negativamente a las preguntas dadas. 1. Y Bac ecTb oTKpbiTKa? 2. Y Bac ecTb KápTa CCCP? 3. Y Te6á 6bin óhjiót b khhó ? 4. 3áBTpa y Bac 6yneT (JioToannapáT? 5. B KOHBépTe ecTb (JjoTorpátjina? 6. B nopTtjiéjie ecTb ynéónnK? 7. Jléna HÓMa? 8. Tána 3áBTpa BénepoM 6yneT nÓMa? 9. Biíktop 6bin Bnepá b hhcth- iyre? 10. BaHWM ceñnác na ypÓKe? Ejercicio 12. Escriba las preguntas a las que contestan las oraciones dadas. Emplee en las preguntas los pronombres interrogativos kto? hto? puestos en genitivo. 1. 3tb nnacTHHKa ecrb y Jléim. 2. Y Aunpéa hct iuichkh. 3. B ay,nnTÓpnn hct npenonaBárejia. 4. Ha ypÓKe né 6bino /J,»cÓHa. 5. Y mchh tié 6bino <]>OToannapáTa. 6. <PoToannapár 6biJt y TOBaprnija. 7. B aynnTÓpnH hct MarHHTo<|>ÓHa. Diálogos I — 3npáBCTByH, Kápjioc! — JJóópbiii nenb, Manyájib! — Kápjioc, Tbi 3Háenib, hto 3áBTpa y nac aKCKypcna? Mbi 6yneM OCMáTpHBaTb KpeMJIb. — 3náio. TKajib, hto y Mena hct (JioToannapáTa. — Y Mena ecTb (JioToannapáT. M oóaaáTenbHo ctJiOTorpatiiHpyio tiátijy rpynny b KpeMjié, a ráK>Ke HBopubi, coóópbi h náMaTHMKn KpeM- jtá. — Xopoinó, hto y Te6á ecTb (JioToannapáT. A njiénKa y Te6á ecTb? Ecjih hct, MÓ2KHO nonpocHTb njiéHKy y Mnréjia. Eró (JiOToannapáT He paóÓTaeT, ho y Heró xopóinaa nnéHKa. — CnacHÓo, y Mena Tóate ecTb xopóinaa njiéHKa. — CerÓHHH Tennó h hct noatná. Xopoinó, écJin 3áBTpa 6yneT Ta- Káa noróna. — 51 cjibiinaii no pánno, hto TeMneparypa 3áBTpa 18 rpánycoB n hoxhh He 6yneT. — B TaKÓM cnynae, a nyMaio, nánia aKCKypcna npoÜHéT xopoinó. II — Xyán, cKaacn, noxájiyncTa, Korná y nac 6yneT Bénep npyxóbi? — He 3náio TÓnHO, Mapna! KáaceTca, népe3 Henéjno 1. — Tbi ynácTByenib b Bénepe? 1 iépe3 Heaéjno: dentro de una semana 83
— /Ja, mbi HcnoJiHÁeM kyGhhckhh Táneu. A noneMy tm ne yná- CTByenib b Bénepe? 51 3Háio, hto tbi xopoinó nrpáeuib na rHTápe. — y Mena neT mTápbi. — Tbi MÓxcenib nonpocnTb mTápy y Kápjioca. Y neró xopómaa mTápa. — /Ja, a 3náio, no Kápjioc caM Gy/jeT BbiCTynáTb na Bénepe. Oh GyjieT HrpáTb Ha rHTápe n neTb KyÓHHCKHe nécHH. Ceiinác oh KáxjjBiH jichi, peneTnpyeT. Tu ne 3Háenib, cerónna b KjiyGe GyjieT peneTHijHa? — HeT, cerónHa ne óyjieT peneTHijHH, cerójina BénepoM b KjiyGe coGpáHHe, ho 3áBTpa h nocjieaáBTpa penernuna oóaaáTejibHO 6y.neT. ripHXOAH nocMOTpéTb, Kax mbi peneTHpyeM! 51 nyMaio, hto mbi naii- néM aria TeGá THTápy. MóxeT óbitl, tbi Bcé-TaKH BÉiCTynHinb na Béne- pe. — Xopoinó, a c ynoBÓJiBCTBHeM npiiny. Recuerde: npocíiTb — nonpocnTb npomy HpÓCHIHB npócaT mno? (Acus.) njiéHKy TeTpájib y kozó? (Gen.) y TOBápHnja y nonpyrn HrpáTb — cbirpáTb mno? (Acus.) nécHio MejiónHio hü uéM? (Prepos.) na rHTápe na CKpimKe ynacTBOBaTb — — ynácTByio ynácTByenib ynácTByioT e néM? (Prepos.) b Bénepe b paóÓTe b cnópe Recuerde: AJia + gen. djin vezó?—ana Bénepa ÓJift kozó?—juia Mapún Ejercicio 13. Conteste a las preguntas relacionadas con los diálogos. I 1. Y kotó neT (¡joToannapára? 2. Hto 3áBTpa Gynyr néjiarb cTy- néHTbi? 3. Y kotó ecTb (JtoToannapár? 4. Hto xóneT ccjioTorpacjjHpo- BaTb Manyójib? 5. Y Manyájia ecTb njiéHKa? 6. KaKáa njiéHKa y Ma- nyájia? 84
II 1. Korná 6y.neT Bénep apyxóbi? 2. /J,xoh ynácTByeT b Bénepe? 3. IloHeMy Mapa» ne ynácTByeT b Bénepe? 4. LIoHeMy Mapna ne mó- /kct nonpocÉTb rnTápy y Kápjioca? 5. Cerónua b KJiyóe 6yneT peneTií- nna? 6. Hto cerón»» BénepoM 6yneT b Kjiyóe? 7. Korná 6yner peñera- una? 8. KaK bbi nyMaeTe, Mapáa 6yner yaaciBOBaib b Bénepe? § 4. Pronombres personales en genitivo Nominativo Kmo? Genitivo K02Ó? 51 6biji nÓMa. Tbi 6biji HÓMa. Oh 6bui HÓMa. Oná 6bijiá HÓMa. Meitá né 6buio HÓMa. Te6á né 6bijio HÓMa. Eró né 6bijio HÓMa. Eé né 6bijio HÓMa. Mbi 6éijih ua ypÓKe. Bbi 6bijih na ypÓKe. Ohh 6bijih na ypóxe. Hac né 6bijio na ypóxe. Bac né 6bijio na ypóxe. Hx né 6mjio na ypóxe. Pronombres personales de la 3 a persona comienzan por la conso- nante h, si se emplean con una preposición. Compare: Eró né 6bijio hó- Ma. Y Heró né 6bijio cnoBapá. Eé neT nÓMa. Y Heé hct raaéTBi. Hx né 6bijio na BÓHepe. Y hhx hó 6bijio cjiOToannapáTa. A la oración afirmativa con el predicado Gbitb y el sujeto denotan- do un ser animado (JI 6biji HÓMa) le corresponden dos construcciones negativas: una, personal (JI hó óbiji nÓMa) y una, impersonal (Mena né ómjio HÓMa). Compare ambas construcciones: Construcción personal Construcción impersonal JI He óyny ua ypÓKe. Tbi He 6yHeun> na Bénepe. Mu h¿ ómjih b KJiy6e. Cecrpá He Gbuiá HÓMa. Mena ne óyneT na ypóxe. Te6á He GyneT na Bénepe. Hac hó óbijio b Kjiy6e. Cecrpú hó GbiJio nÓMa. Estas construcciones sinonímicas son posibles exclusivamente en dos tiempos: en pasado y en futuro. En cambio, en presente se emplea sólo la construcción impersonal: Eró hct ua ypóxe. Cecrpú hct HÓMa. La construcción negativa personal no puede combinarse con un su- jeto que denota un objeto inanimado. Por ejemplo: Ene 6buiá ÓTa KHH- ra? Eé né 6bijio b mKa(j)y. En este ejemplo no es posible expresar como sigue: «Ohú He 6biJiá b inKacjjy» pues se trata de un objeto inanimado. 85
Ejercicio 14. Sustituya las oraciones afirmativas por negativas. Modelo: Oh Ha ypóice. Eró HeT Ha ypÓKe. Oh 6mji Ha ypÓKe. Eró Hé Óbijio Ha ypÓKe. Oh 6y.neT Ha ypÓKe. Eró He 6yneT Ha ypÓKe. 1. Ohh b yHHBepcHTÓTe. 2. Oná ceñnác na paGÓTe. 3. Ohh GyjiyT b GHGjiHoréKe. 4. CerónHfl BénepoM tbi Gyuemb uÓMa. 5. 3áBTpa bbi Gyaere na ypÓKe. 6. Bnepá BénepoM mbi Gbijih uÓMa. 7. Oh 3necb. 8. Oná TaM. 9. 51 Gbiji b ynHBepcHTéTe. Ejercicio 15. Escriba las respuestas negativas a las preguntas dadas. Modelo: — Ohh 3Hecb? — HeT, hx 34ecb hct. — Ohh 6mjih 34ecb? — HeT, hx hé 6buio 3/jecb. — Ohh 6ynyr 3necb? — HeT, hx He 6y.neT 3necb. 1. Oh ceñnác nÓMa? 2. Ohh ceñnác TaM? 3. Oná 3^ecb? 4. Bbi Gyjie- Te jjÓMa? 5. Tbi Gyuenib na ypÓKe? 6. Bh Gbijih TaM? 7. Oná Gbijiá 3/iecb? 8. Oh Gbiji b yHHBepcHTÓTe? 9. Ohh Gbijih na ypóxe? Diálogo — Mápno, noneMy Te6á Hé Gbijio b IIojiHTexHHnecKOM Myaée? TaM Gbijiá óneHb HHTepécnaH aKCKypcH». — Mena né Gbijio, noTOMy nTo b óto BpéMH h BbicTynáji b HHTep- HapHOHájibHOM KJiyóe (b HHTepxjiyGe), néjiaji TaM uoxjiá^ 06 Apren- THHe. — A a Gbiji b Myaée ouhh H3 Bceñ námeñ rpynnbi1. TaM 6buiá eme rpynna, rjje ynHTCa rjiópna. — A Tepéca h Kápjioc? Ohh Bem> xoTéjin noóbiBáTb1 2 b Myaée. LIoneMy hx né Gbijio? — Ohh totóbht KOJiyMÓnñcKHñ Táneij, 6yuyT BbiCTynáTb na Béne- pe- — A KápMen? Oná yxé Gbijiá b jtom Myaée, ho TOBopnjia, hto xó- neT noGbiBáTb TaM eme pa3. — Eé róxe né Gbijio. — TKajib, nTo, xpÓMe tcGh3, MHréjib, hhkotó h3 nánieñ rpynnbi né Gbijio b Myaée. — /Ja, óneHb xcajib, Mápno, aKCKypcHH Gbuiá xopóman. Ejercicio 16. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Mápno 6bui b riojiHTexHHnecKOM Myaée? 2. LIoneMy eró né Gbijio b Myaée? 3. Mnréjib Guji b Myaée? 4. Fjióphh Gbuiá b Myaée? 5. Tepéca h Kápjioc Gújih b Myaée? 6. LIoneMy hx né Gbijio b Myaée? 7. KápMen Gujiá b Myaée? 8. Kto ojihh H3 Bceñ rpynnbi Gbiji b Myaée? 1 H3 Bceü Hátuen rpynnbi: de todos (los estudiantes) de mi grupo 2 no6biBÚTb: pasar a visitar una vez. Por ejemplo: Mu no6biBájiH b KpeMJié. (He- mos visitado el Kremlin). Compare: Mu 6hjih b KpeMjié. (Hemos estado en el Kremlin) (no se sabe si han estado una vez o varias). 3 KpÓMC Te6á: excepto tú 86
§ 5. Pronombres posesivos en genitivo Género Nominativo Genitivo m. moíi 6paT tboíi npyr Ham ynéÓHHK saín cjioBápb Moeró ópára TBoeró npyra Harnero ynéÓHHKa Bárnero cjiosapÁ n. Moé nHCbMÓ TBOé 3épxajio náme oómexcÚTHe Báme conHHÓHHe Moeró nncbMá TBoeró aépxajia Harnero oóniexHTH» Bámero connuénna f. moá cecTpá tboá noapyra náma rpynna Báma (|)OTorpá(|)H5i Moéü cecTpbi TBOéñ HOJjpyFH uámeü rpynnbi Báuieü cj)OTorpá(j)HH Ejercicio 17. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, las combinaciones de palabras dadas en cursiva, poniéndolas en genitivo. 1. Haui dpyz Kynnji nHTepécHbie njiacTHHKn. Mu xotúm nocjiy- uiaTb HÓBbie njiacTHHKH .... 2. Moú CAoeápb jiexáji na ctojió. Ceiinác na ctojió neT .... 3. Baui ynéÓHUK óbiji y AnTÓna. Ceiinác y AHTÓna neT .... 4. Y Mena óbijiá meon (fiomozpúfiuH. Ceiinác y Mena neT .... 5. Há- lua zpynna óbijiá b KpeMjié. Bot (JioTorpátJiHJi... b KpeMjié. 6. TaM Ha- xójihtcíi Háiue o6ufeotcúmue. Bbi BÚjjHTe ajiánne ... ? 7. Moú oméij. Bpan. 3 ro bóiiih .... 8. Moh Momb ceiinác na paóÓTe. ... HeT AÓMa. 9. Haiu npenodaeámeAb cerójinji ne paóÓTaeT.... hct b yHHBepcHTÓTe. 10. Í)to moú 6pam. Y ... yxé ecTb ceMbá. 11. 3necb xubót hüiu cocéd. y ... xo- póinee hhhhhho. 12. Moh cecmpá nHanúcTKa. y ... ecTb xopóiiiHe hó- Tbt. 13. Teok nodpyza neBÚija? y ... KpacÚBbiñ tójioc. Texto LIhcbmó jipyry /Joporóii AjieKcéñ! noneMy tbi TaK ¿(ojito Mojinúnib? Bnepá ji nojiynúji hhcbmó ot Moeró ópára CániH. Cáina númeT, hto y TeóÁ uÓMa Bce b nopáuKe. Pa6ÓTa TBoeró OTijá npoAOJixcáeTCJi ycnénino, 3¿iopÓBbe TBoéií MáTe- pn nonpáBHJiocb1. Tbi xopoinó cnaji Bce 3K3áMenbi. noneMy Bce óto ji y3Haió ot 1 2 Moeró ópára, a ne ot Teóá caMoró? Huitín, noxájiyiiCTa. M xony nojiynÚTb otbót na Moé hhcbmó, kotó- 1 3aopÓBte nonpáBHJiocb: ha mejorado de salud 2 Después de los verbos nojiyHÚTb y yiHaaáTb se usa la preposición ot y el comple- mento en genitivo: nojiyHÍiTb nHCbMÓ ot 6páTa (recibir carta del hermano); y3HáTb hó- bocth ot TOBápmua (enterarse de una noticia por un compañero). 87
poe í¡ nocjiáji jiBájmaTb népBoro uoaópá 1. 3to óbijio thk jtaBHÓ, h jio chx nop 1 2 neT TBoeró oTBÓTa. y Mena Bce óójiee hjih Ménee HopMájibHO. M TÓxe xopoinó cjiaJi Bce 3K3áMenbi. HanHHáioTca KaHHKyjibi. Byny nocemáTb Myaén, Teá- Tpbl, KHHÓ. Byuy MHÓTO TyjIHTb H MHOTO cnaTb, HOTOMy HTO a aÓJIXeH xopoinó OTfloxHyTb, a óneHb ycráji. Eme pa3 noBTopáio: nnuiú, noxájiyncTa. Bojibuióií npHBéT Bojió- ae h MaKCHMy3. Bceró xopómero. Tboíí BaaHM Ejercicio 18. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Y Ajiexcéa Bce b nopauxe? 2. Kax npojiojixáeTca paóÓTa eró OTijá? 3. Kax 3jtopÓBbe eró MáTepn? 4. Kax Ajiexcéñ cjiaji 3K3áMeHbi? 5. Kax nejiá y BajjÚMa? 6. KaK oh cjjaji 3K3áMeHbi? 7. Hto 6y.neT jié- jiaTb BajjHM, Korná HanHyTca KaHHxyjibi? § 6. Uso de la palabra ecTb y Mena ecTb MarHHTocjiÓH. y Mena Gojibinón MarHHTotjjón. y Mena ecTb Gojibinón MarHHTOtfiÓH. Cuando en una oración se indica sobre la presencia de un objeto, se emplea la palabra ecTb: y Mena ecTb MarHHTO(|»ÓH. y Te6á ecTb Kaccé- Tbl. Si ya se sabe que el objeto está presente y se quiere fijar la atención en alguna cualidad de ese objeto, la palabra ecTb se omite: y Mena óojibinÓH MarnHTO(j)ÓH. y Teóá xopónme xaccéTbi. Y si se da a conocer a un tiempo la presencia del objeto y su cuali- dad, entonces se emplea la palabra ecn>: y Mena ecTb xopóuiHe njia- CTHHKH. Diálogos I — y rotó ecTb MarHHTOtjiÓH? — y Mena ecrb. — KaKÓií y Teóá MarHHTocjiÓH? — y Mena óojibinóii MarHHTotjiÓH. 1 Kozdá?—ztBájmaTb népBoro Hos6pá: el veintiuno de noviembre 2 40 chx nop: hasta hoy día 3 Eojibihóh npHBÉT Bojió/te h MaKCHMy.— Da muchos recuerdos a Volodia y a Maxim. Después de la palabra npHBéT se emplea el dativo. 88
— Mbi xothm 3anncáTb My3biKy na Bénepe. y Koró ecTb Májienb- KHH MarHHTO(|)ÓH? --- y MeHÁ ecTb MájieHbKWH MarHHTO(J)ÓH. II — Kaicá» KpacnBaH uBeniáíi ^OTorpá^H»! Kto óto, Ojiér? — Óto moh cecTpá. Te6é HpáBHTC»? — ÓneHb. Mne HpáBHTC», hto y Heé cépbie rjiaaá h CBérjibie, 3ojio- THCTbie BÓJiocbi. A KaK eé 3OByT? — Eé 3OByT ÓJibra, oóbinHo mm Ha3biBáeM eé Ójiíi. — A r^e ynHTC» Ójiíi? — Oná b 3tom roay KonnáeT jjecíiTbiH KJiacc h xóneT nocrynáTb b TeaTpájiLHbiií HHCTHTyT. y neé KpacHBbrií rójioc. Oná óneHb jiióóht neTb h nHTáTb cthxh. B ihkójibhom apaMarónecKOM Kpyxxé oná jjBa róua Hrpájia Bce rJiáBHbie xéncKne pójiH. III — 3apáBCTBy0, Bojióa»! — IIpHBéT, Eopác! Hto c toóóh? Hto tm jjéjiaeinb b iiojihkjihhh- Ke? — y Mena HácMopK h Kámejib. M njióxo ceóá nyBCTByio. y Mena óojiht rojioBá. /JyMaio, nTo y Mena rpHnn. A Tbi noneMy 3uecb? — y Mena óbijiá anrúna, ho ceñnác a yxé 3,nopÓB h nyBCTByio ceóá Henjióxo. Bpan paapemúji MHe1 3annMáTbca. Recuerde: a (Tbi, oh) Gójien 3aopÓB X (Tbi, OHá) ÓOJIbHá 3aopÓBa Mbi (Bbi, ohh) ÓOJIbHbl 3aopÓBbI Nota: La ausencia de la cópula 6biTb al emplearse un adjetivo de forma breve indica que el predicado está puesto en presente (CeñHác a 3flopÓB). En pasado se usan las for- mas no conjugables del verbo 6mji, 6ujiá, 6újih (Oná 6ujiá óojiBHá). En futuro se emplean las formas conjugables del verbo 6bm>: 6yjiy, Gyaeint, etc. (CKÓpo oh Syaer 3flOpÓB). — KaK (¿Cómo eé eró Bac Teó» (Acus.) 3OByT? se llama?) te llamas?) — Eé 3OByT ÓJibra. (Ella se llama Olga.) — Eró 3OByT MaKCHM. (El se llama Maxim.) 1. La cópula ecTb no se usa, si se trata de ciertas cualidades huma- nas: y Heró népHbie bójiocm. y neé KpacÚBbie rjiaaá. y Heé npeKpác- 1 paapemáji MHe: me permitió 89
hhh rójioc. 2. La cópula ecn» no se usa, si se trata del estado de ánimo de una persona, de una enfermedad: y Heró njioxóe nacrpoénne. y ñe- ro rpnnn. Ejercicio 19. Conteste a las preguntas relacionadas con los diálogos. II 1. Hb» óto 4)OTorpá(|)H5i? 2. Kaicáíi óto (JtoTorpá^Híi? 3. Kaxúe masa y cecrpú Ojiéra? 4. Kaxúe y neé bójioch? 5. KaK eé 3OByT? 6. Kax eé naibiBátor nÓMa? 7. Ene ynnTCíi cecrpá Ojiéra? 8. Ene oná xóner ynÚTbes? 9. KaKÓií tójioc y Ójibrn? 10. Hto oná jiióóht néjiarb? 11. Kaxne pójin oná nrpájia b niKÓjibHOM npaMárnnecKOM KpyxcKé? III 1. IIoneMy Eopúc 6hji b nojinKjiúnnKe? 2. IIoneMy Bojión» 6hji b nojinKjiúnnKe? 3. Kto jiynme cebú nyBCTBOBaji— Bojión» újih Eo- púc? Ejercicio 20. Anote las oraciones intercalando, donde haga falta, la cópula ecTb. Es- criba sin los puntos suspensivos las oraciones en que no se usa la cópula ecTb. 1. y Menú ceiinác neT ynéÓHHKa, a y reóá ... ynéÓHHK. 2. M noobé- naji xopoinó. y Menú cerónHJi... xopóinnií anneTÚT. 3. Oh MÓxer nac c(J)OTorpa(i)úpoBaTb. y Heró ... (jioroannapár. 4. Moií npyr óojiéer. y Heró ... rpHnn. 5. y nac ... xopómee nacrpoénne. 6. Oh móxct nnrú ryjiÚTb. y Heró ... BpéMH. 7. y neé ... óojibinúe népHbie ma3á h Kpacú- Bbie népHbie bójioch. 8. y Menú neT pynKH.— Bo3bmú, y Menú ... pyn- xa. 9.— 51 nóJixceH nepeBonÚTb tbkct, ho y Menú ner cjiOBapú.— y Menú ... cjioBápb. Mh móxcm nepeBOjiÚTb BMécre. Usos del genitivo Usos Ejemplos 1. Para designar el poseedor del objeto o persona (el substantivo en Gen. contesta a las preguntas UeÜ? (ubH? Hbé? HbU?). Jléna cecrpá Búicropa. (qbn?) Óto najibTÓ Jlénu. (nbé?) Mh ynHM cthxú IlyiUKHHa. (nbu?) 2. Para designar el objeto agente después del substantivo (éste contesta a las preguntas kükóü? (kokcih? KaKÓe? KaKÚe?). Óto 3náHne Teárpa. (KaKÓe?) B Kjiyóe óyner Bénep no33HH. (kü- kóü?) Mh bújjhm npocnéKT Múpa. (kü- kóü?) 3. Para expresar la negación con las palabras neT, né Ghjio, ne 6y- neT (el substantivo en Gen. contes- ta a la pregunta ueeó? ko¿ó?). B KÓMHaTe HeT Tejie<|*ÓHa. (ueeó?) y Menú hct otkphtkh. (<4e¿ó?) y nac né Ghjio 3K3ÚMeHa. (<4e¿ó?) B Kjiyóe ne óyner coópanna. (ue- eó?) Epára ner nÓMa. (tcoeó?) 90
Continuación Usos 4. Con la preposición y, para ex- presar a la persona a la que perte- nece o no pertenece algo (el subs- tantivo er Gen. contesta a la pre- gunta y K020?). Ejemplos (y KO2Ó?) y cryfléHTKH ecTb yHéÓHHK. Y cryziéHTa neT cjiOBapá. y npeno^aBáTeJiii óéijih nHTepéc- Hbie 4)OTorpá(i)Hn. y Aunpéa xopóinee nacrpoénne. Acerca de otros significados del caso genitivo, véase las págs. 199, 204, 208. § 7. El acusativo expresando complemento directo. Pregunta Koró? Terminaciones de los substantivos en acusativo del singular que denotan seres animados. Substantivos que expresan seres ani- mados y objetos inanimados (confrontación) — Koró mm BwnnM? — Mh bh^hm cryflénTa. — Koró oná (jjororpacjjHpyeT? — Oná (JioTorpacjiMpyeT ¿jéBOH- Ky. Koró cjiyuiaioT CTyuéHTbi? Ohh cjiyuiaiOT npo<|iéccopa. 91
Compare los casos nominativo y acusativo de los substantivos que denotan seres animados. Nominativo Pregunta Kmo? Acusativo Pregunta kozó? 3to CTyflénT. IIpeno^aBáTeJib roBopírr no- pyccKH. Atipen nam jtpyr. B BÚxy CTyfléHTa. Mbi cjtymaeM npeno^asáTejia. Mbi xopoinó 3HáeM ÁHjipési. CTyaéHTKa HHTáeT. Tana Háma noapyra. Mapúfl roBopHT no-HcnáncKH. B BÚxy CTyfléHTKy. Mbi aaBHÓ 3náeM Tamo. Tán» xopoinó noHHMáeT Mapáio. Terminaciones de los substantivos en acusativo del singular que de- notan seres animados. Género Nominativo Kmo? Acusativo KOÍÓ? Terminaciones m. CTyuéHT npenoaaBáTejib Anupéií CTyaéHTa npeno/iaBáTejiíi Anapéa Como en Gen.: -a -H f. CTyjjénTKa Tána Mapnji CTyjjéHTKy Támo Mapítio Como substantivo que denota objeto inanimado: -y -IO Recuerde: 1) Nom. Acus. OTÓIJ jieHHHrpájjeii OTIjá jieHHHrpá/Tua Los substantivos con el sufijo -eu pierden la -e- cuando se declinan. 2) Nom. Acus. peóéHOK peóéHKa Los substantivos con el sufijo -ok pierden la -o- cuando se declinan. 92
3) Nom. Acus. MaTb JIOHB MaTb AOHb Los substantivos MaTb y ,qo*ib en acusativo adquieren la forma del nominativo. Ejercicio 21. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, los substantivos, po- niéndolos en acusativo. Apréndase de memoria la conjugación del verbo 0OTorpa<|tHpo- BaTb. 1. 51 cj)OTorpa(j)Hpyio ... 5par 2. Tbi (JioTorpatjiHpyeinb ... cecrpá 3. Oh (^OTorpatfiHpyeT ... TOBápmn 4. Oná (JioTorpatJiHpyeT ... noapyra 5. Mbi (^OTorpa^HpyeM ... OTélJ 6. Bbi (JioTorpacjjHpyeTe ... MaTb 7. Ohh (|)OTorpa(i)HpyioT ... apyr Ejercicio 22. Escriba las respuestas a las preguntas dadas. Modelo: — Koró tbi jK^émb? — B «cay HnKOJiáa. 1. Koró bbi xnére? (TOBápmii) 2. Koró tbi Bcrperáenib? (nonpyra) 3. Koró tbi xóneuib bhhctb? (otóii) 4. Koró x^ér MaTb? (hohb) 5. Ko- ró HCKáji Eopúc? (Kár») 6. Koró mbi xopoinó noHHMáeM? (npenonaBá- Tejib) 7. Koró bbi jjaBnó ne BÚ,qejin? (cecrpá) 8. Koró tbi npHrjiacHji b tócth? (npyr) 9. Koró cnpániHBaeT npenonaBárejib? (cTyaénr) 10. Koró cjiymaioT yqeHHKii? (yqHTejib) 11. Koró tbi nácro bchomh- náenib? (Húna h JIiócji) 12. Koró pncyer néBOTKa? (coSáxa) Ejercicio 23. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, las palabras dadas en cursiva, poniéndolas en acusativo. 1. Cmydéwn OTBenáeT. npenoflaBárejib cjiymaeT .... 2. Ilpenoda- eámejib roBopHT no-pyccKH. CrynéHTbi cjiymaioT .... 3. CmydénmKa paccKá3biBaeT tcrct. ripenonaBáTejibHHna cjiymaer .... 4. Toeápuuj HHTáeT KHHry. 51 cnpániHBaio ..., KaKás óto KHHra. 5. Ilodpyza Mapnn HHTáeT xypnáji. Mapií» cnpániHBaeT ..., KaKÓñ óto xypnáji. 6. fípyz BnKTopa CMOTpén hóbbih (Jjhjibm. Bííktop cnpocHJi ..., KaKÓñ óto 4)hjibm. 7. MájibHUK ryjiáeT b cany. MaTb (JioTorpatiiHpyeT .... 8. ffé- bohkü HrpáeT. Otóii cjioTorpacjjHpyeT .... 9. Mapú» h Terna roBopár no-pyccKH. Mapúfl xopoinó noHHMáeT .... 10. Manyájib h Anópeu ro- BopÁT no-pyccKH. Manyajib xopoinó noHHMáeT .... 11. Tána h Mapún roBopsr no-HcnáHCKH. Tán» xopoinó noHHMáeT .... 12. Óji» h Bépa BMecre ynar anrjiúñcKHH jbbik. Óji» xopoinó 3Háer .... Ejercicio 24. Mire las fotos y retratos de personas rusas bien conocidas tanto en la Unión Soviética como en el mundo entero. Diga: ¿quiénes son? 93
MwxaHJi BaciiJibeBHH JIomohócob Ajiexcán^p CepréeBHH LlyiiiKHH JleB HwKojiáeBHH Tojictóh /jMHTpHH PlBaHOBHH MeHflejiéeB 94
AjieKCéñ MaKCHMOBHH FÓpbKHH rajiHHa CepréeBHa yjiánoBa KDpHií AneKcéeBHH ParápHH BajieHTHHa BjiaawMnpoBHa TepeniKÓBa ' M. B. JIomohócob (1711 —1765): gran sabio ruso 14. MenaejicCB (1834—1907): célebre sabio y quimico A.M. rópbKHñ (1868 1936): gran escritor soviético K).A. TarápHH (1934 1968): primer cosmonauta del mundo B. B. TepeuiKÓBa (n. en 1937): primera mujer cosmonauta del mundo r. C. yjiánoBa (n. en 1910): célebre bailarina soviética 95
MHxaiiJi AjieRcáimpoBHH IIIójioxob 1 Compare los substantivos en acusativo del singular que denotan se- res animados y objetos inanimados. — Hto mm bmhum? Koró Mbl BH.HHM? — Mbi bmahm uiKa<|>. nopT<|>éjib. TpaMBáñ. sépKajio. — Mbi bmhum CTyaéHTa. BÚKTopa. ÚropH. Atmpéíi. — Mbl BHHHM KHHry. 6 ánimo. (|)OTOrpá(|>HK>. Terpázu». — Mbi bhahm CTyaéHTKy. Jlény. Mapíno. MaTb. Ejercicio 25. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, las palabras dadas en cursiva, poniéndolas en acusativo. 1. 3áBTpa y nac 6y.neT Jiétapin. Mbi óyneM cJiyinaTb ... . 2. Mué npáBUTC» (JiÚ3UKa. 51 c yjjOBÓJibCTBneM my^áio ... . 3. HaM npáBUTCíi cnopm. Mbi jiióóhm ... . 4. Í)to Tpy/jHoe ynpaztcHénue. Mbi hójito nn- cájin ... . 5. 3to HHTepécHaa cmambá. M npoHHTáji.... 6. Í)to jiéricaíi M. A. IIIójioxob (1905—1984): connotado escritor soviético 96
3adáua. Mbi óbicrpo peniHjiH .... 7. B nHKTáHTe óbijiá oiuúókü. Cvy- ^énTKa HcnpáBHjia ... . 8. 3to Báxuoe npáeujio. Mbi xopoinó 3náeM .... 9. 3áBTpa y nac óyjjer duKmáHm. Mbi óyneM nncáTb ... . 10. Í)to xo- pómee couuHéHue. CryjjéHTKa jiójito nncájia .... Ejercicio 26. Copie las preguntas. Escriba las respuestas. A. 1. Hto cjiyinator cTyjjéHTbi? (noKjián) 2. Koró cjiyinaioT cry- XtéHTbi? (npocjiéccop) 3. Hto bbi noHHMáeTe? (tckct) 4. Koró bbi no- HHMáeTe? (npenonaBárejib) 5. Hto bbi bhhhtc TaM? (hom) 6. Koró bbi BH/XHTe TaM? (Ahtóh) 7. Hto jhóóht Mapún? (cnopT) 8. Koró jhóóht Mapna? (ópar) 9. Hto cnpániHBaeT ynúrejib? (ypóx) 10. Koró cnpá- niHBaeT yHHTeiib? (ynenÚK) 11. Hto bbi xopoinó 3Háere? (aJicjiaBÚr) 12. Koró bbi xopoinó 3HáeTe? (cocén) B. 1. Hto bbi cJiymaere? (jiéxiinn) 2. Koró bbi cjiyinaere? (Bhktó- pnn) 3. Hto jhóóht MaxcÚM? ($Ú3HKa) 4. Koró oh jhóóht? (cecrpá) 5. Hto bbi búhhtc TaM? (njiómaflb) 6. Koró bbi bú^htc TaM? (jjéfiy- niKa) Ejercicio 27. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, las palabras dadas entre paréntesis, poniéndolas en acusativo. 1. ripenonaBáTejib cnpáiiiHBaji... (cTyAéHT h cryAéHTKa). 2. 51 xo- ny BHjieTB... (cecrpá h ópar). 3. Mbi xopoinó 3náeM ... (Mapún h Káp- jioc). 4. Mbl BHACJIH TaM ... (MájIbHHK H AÓBOHKa). 5. MHféjIb XOpOIIlÓ noHHMáeT ... (Tánn h Aimpén). 6. Mbi jiióóhm ... (jnrrepaTypa H HCKyCCTBO). 7. OHH JIIÓÓJIT ... (noÓ3HJI H My3bIKa). 8. /Johb JHÓÓHT ... (MaTb h cecrpá). Ejercicio 28. Escriba las preguntas a las que responden las oraciones dadas. Modelo: a) Anapéñ acaéT BñKTopa. Koró atfléT Anapéñ? 6) CTyztéHTu cjiyinaiOT jiéKumo. Hto cjiyinaiOT cryaéHTbi? 1. MaxcHM c(j)OTorpacj)HpoBaji jjpyra. 2. Mbi ccjioTorpacjjHpoBaJiH 3jiáHHe ynHBepCHTéra. 3. Ojiér xjjér TOBápHiija. 4. Ojiér xjiéT hhcb- mó. 5. CryiiéHTbi HanncájiH HHKTáHT. 6. npenouaBárejiB cnpániHBaji CTynéHTa. 7. CrynéHT cjiymaji npenojiaBárejia. 8. YneHHKÚ noHH- MáioT Bonpócbi. 9. CerÓHH» mbi bhhcjih Tánio. 10. Bnepá b Merpó s BCTpéTHJI AHTÓHa. Diálogos I — Ahtóh, tbi ne BÓueji Aimpén? — Her, MaKCHM.' Ho a ceiinác Bcrpénui BÚKTopa b OnóJinoTéxe. Mó»er óbiTb, oh 3HáeT, rué AnnpéH? — Her, h tójibko nro cnpocHJi BiiKTopa, oh He 3HáeT. 97
— Cnpocn Mápno1. 51 3Háio, hto Aímpéii npnrjiacnji Mápno b Teárp. Ohh nzxyT ceró^HH. HaBépno, Mápno 3HáeT, rae ceñnác Ahjj- pén. II — 3flpáBCTByií, Mápno! — IIpHBéT, MaKCHM! — 3náemb, Mápno, s Hutcáic ne Mory 2 naiiTH Anjjpé»! Eró neT hó- Ma. 51 ncKáji eró b ctojióboíi 3, b KJiyóe, b Gnójinoréxe. — Mbi HoroBopnjiHCb xflaTb jipyr jipyra 3jjecb, b Becrnóiójie. Mbi cerÓHHS BMécré njjéM b Teárp. LIohoxah n»Tb Mnnyr! Póbho b meen»* oh HÓJixen GbiTb 3,qecb. Bot oh nuer... Ejercicio 29. Responda a las preguntas relacionadas con los diálogos. I 1. Kto nmeT Anapé»? 2. Koró cnpáumBaeT MaxcnM? 3. Kto BcrpéTHji BnKTopa b Gnójinoréxe? 4. Koró AHapéií npnrjiacúji b Teárp? II 1. Koró MaxcnM Hnxáx He MÓxer HaÜTn? 2. Tae MaxcnM ncxáa Anapéa? 3. Fae Mápno n Anupén aoroBopñjmcb xaaTb jtpyr jipyra? Verbos después de los cuales se emplea el acusativo Pregunta kozó? Imperfectivo Perfectivo KOZÓ? BnaeTb Bnxy BÚanuib yBHACTb flpByniKy BHAHT 3HaTb 3Hán(re)! nOHHMáTb nOHHTb noÜMy noHMénib AHjtpés apyra noÜMyT nÓHíiji, noHSJiá, hóhhjih noftMn(re)! 1 Los nombres propios extranjeros que terminan en -o: Mápno, Ajn>6épro, Xyjino, y otros no varían en el idioma ruso. 2 HHKáK ne Mory: no puedo encontrar en ninguna parte 3 La palabra CTOJiÓBas es un adjetivo substantivado; en el caso prepositivo tiene la terminación del adjetivo femenino: -o# (zde?—b ctojióboíi). 4 póbho b meen,: a las seis en punto 98
Continuación Imperfectivo Perfectivo K02Ó? CJiyinaTb cjiyinaii(Te)! cnpániHBaTb cnpániHBaii(Te)! nocjiyniaTb nocjiymaií(Te)! CnpOCHTb cnpomy CnpÓCHIHb npenonaBáTeJia cTynénra JlIOÓHTb JIJOÓJIK) JHÓÓHIHb cnpócHT cnpocn(Te)! MaTb H OTIjá jik>6jit nÓMHHTb nÓMHn(Te)! BCnOMHHáTb BcnoMHHáñ(Te)! 3a6biBáTb (ne) 3a6biBáñ(Te)! BCnÓMHHTb BCnÓMHH(Te)! 3a6ÚTb 3a6yny 3a6ynenib nonpyry npyra HHKOJiáií JKAaTb xay ayiéinb aaóy^yT (ne) 3a6ynb(Te)! nojioxjiáTb noaoxan(Te)! TOBápHina <uyT xnaji, ayxajiá, JK/xájiH xnn(Te)! HCKáTb miiy úmenib HaiÍTH naiUiy naiuiénib Aimpéji HIIjyT Hmá(Te)! HaXOAHTb naxoxy naiínyT naméji, nanuiá, nainjiá HaHflá(Te)! HailTH1 Mapino 1 Los pares aspectuales HCKáTb—HaÜTÚ y HaxoAÚTb — Hafirú se distinguen por la diferente correlación de sus acepciones aspectuales. HaiiTH, con respecto a HCKÚTb, ex- presa el resultado del proceso: k aójifo HCKáji h HaKOHép Hatueji. HañTÚ, con respecto a naxoAHTb denota la acción momentánea, pero no el resultado de la acción de Haxo- JlHTb. 99
Continuación Imperfectivo Perfectivo KOZÓ? naxonnuiB naxónar BcrpeaáTB BCTpe4áií(Te)! BCTpéTHTB BCTpéay BCTpéTHIHB BcrpéraT BcrpéTB(re)! Jlény npnrnaináTB npHrjiacHTb npnrnainy npHrnacHinB npnrnacáT npnrnacn(re)! AHTÓna Kydá? (Acus.) B TÓCTH b Teárp Ha KOHIjépT <|>OTorpa<|)ÉpoBaTi> (jjororpacjjíipyio (jioTorpaijiHpyeinB cjjoTorpacjjíipyioT ccjjoTorpacjiíipoBaTB ccj)OTorpa(j)HpyH(Te)1 pe6énKa ónaronapHTB no6naronapHTB npenonaBárejia 3a umo? 3a nÓMoniB (Acus.) Ejercicio 30. Escriba las oraciones en presente. 1. 51 KáxnBiñ neHB BH.ne.ji BnKTopa. 2. Mbi xopoinó noHHMájin npenonaBárena. 3. Jléna anana líropa. 4. Oh nÓMHHJi ¿apee Bhkto- pa. 5. Tbi enyman panno? 6. Bbi acnánn TOBápnnia? 7. Oná jnoónjia ópára. 8. Tana BcnoMnnájia Annpéa. 9. Koró tbi nctón? 10. Mbi BCTpenájiH nonpyry. 11. Oh npnrjiaináji Kápjioca b Teárp. 12. MaTB cjjoTorpacjjnpoBajia china. Ejercicio 31. Escriba las oraciones en futuro. 1. HaKonéii a yBÍinen Mapúio. 2. Oh CKaaáji npáBny. 3. Mbi cnpocHjin AHTÓna, Koraá 6y.neT coópánne. 4. M bchómhiui óto npá- bhjio. 5. Bbi nonoxnánn Xyáua b BecTnóióne HécKonBKo MnnyT. 6. Onér uamén Annpéa. 7. Bhktop Bcrpérnji Táuio. 8. AHnpéií npn- maciín Jlény b khhó. 9. Bbi Haninn Bépy b GnónnoréKe. 10. M Bcrpé- thji JJxóna b Knyóe. 11. Mbi npnrjiacnnn Jlény n Táuio b Teárp. 12. 51 BCTpémn BanÚMa na yjinije. 13. Oh Bcrpérnji JIiócio b yHHBep- cHTére. 14. Oh nónaji áror Bonpóc. Ejercicio 32. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en acusa- tivo o en genitivo, las palabras dadas en cursiva. 100
1. Moh 6pam MHÓro 4)OTorpa4)HpyeT. 3to (JjoToannapáT .... 2. Moa cecmpá yHHT HTaJibáncKHH »3Éik. Bot ynéÓHHK .... Ceró,zma a yBHxy .... 3. BÚKmop b óto BpéMa paóóTaeT. ... ceiÍHác hbt nÓMa. fl HaBHÓ ne BH^eJi .... 4. Tóhr Hsynáer ncnáncKHH «3¿ik. y ... ecn» HcnáHCKO-pyccKHH cjiOBápb. 51 cnpoiny ..., Korjjá a Mory B3aTb eé cjio- Bápb. 5. Oméy ceroana BénepoM 6y.neT Ha coGpámm. ... BénepoM He 6y.neT HÓMa. 51 yBnxy ... tójibko 3áBTpa. 6. Y Mena ecn. xopómnii MazHumocfiÓH. 51 hócto cjiymaio .... PáHbine y Mena né Gbijio .... 7. Moií yuéÓHUK cefinác y Anjipéa. Y Mena hct .... 3áBTpa a BO3bMy ... y Amxpéa. § 8. Pronombres personales en acusativo Nominativo Kmo? Acusativo KOZÓ? H roBopió no-pyccKH. Tbi TOBOpHHIb no-pyccKH. Oh roBopHT no-pyccKH. Oh¿ roBopHT no-pyccKH. Mbi roBopÉM no-pyccKH. Bm roBopHTe no-pyccKH. Ohh roBopáT no-pyccKH. ToBápnm cJiymaeT Mena. ToBápnm CJiymaeT Te6á. ToBápmii CJiymaeT eró. ToBapniij CJiymaeT eé. /J,py3bá noHHMáioT Hac. /J,py3bá noHHMáioT Bac. /J,py3bá noHHMáioT hx. Nota: El pronombre neutro ohó toma, en acusativo, la forma eró: Bot hhcbmó. Ohó jie>KHT na ctojió. fí BÚxy eró. Ejercicio 33. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en acusa- tivo, las palabras dadas en cursiva. 1. Komá h Gbicrpo roBopió no-HcnáncKH, Tana njióxo noHHMáer .... 2. Korjjá mbi roBopúnib Mé/uienno, a xopoinó noHHMáio .... 3. Mbi BHHMárejibHo cjiymaeM npenoflaBáTejibimiiy, Korjiá oná cnpá- niHBaeT .... 4. Korná oh noéT yxpaHHCKHe nécnn, mm c ynoBÓJib- ctbhcm cjiymaeM .... 5. Korjjá ohó noéT pyccKne nécnn, npy3bá c yno- BÓJibCTBHeM cjiymaioT .... 6. Bnepá, Korná ohú 6¿ijih b Kjiyóe, a BHneji .... 7. Korjjá ebi roBopnjiH, a BHHMárejibHO cnymaji .... Ejercicio 34. Intercale los pronombres eró, ee o hx. 1. ÍItot tckct JiérKHH, noÓTOMy a xopoinó noHHMáio .... 2. 3to ynpaxnéHHe TpyijHoe, noÓTOMy a MéjuieHHO Jiéjiaio .... 3. í)Ta KHHra HHTepécHaa, noÓTOMy a c ynoBÓJibCTBHCM HHTáio .... 4. 3nyKH » h ui TpynHbie, noÓTOMy a njióxo npoH3Homy .... 5. Mne HpáBaTca pyc- cKHe nécnn, noÓTOMy a c ynoBÓJibCTBHeM cjiymaio .... Diálogo — Ahtóhho, tm 6mji Ha HHTepHauHonájibHOM Bénepe? — 51 6mji, a tm, Mnréjib? 51 Te6á ne bhhcji tbm. 101
— Best Háina rpynna Gbuiá TaM. Ho Hain áKTOBbiñ 3aji óneHb GojibinÓH, noÓTOMy He Bce BÚnejiH npyr /tpyra1. — A Tána h Jléna óbijin? 51 ne BÚaeji hx. — Ebijih, ohh CH^éjiH bo BTopÓM ptrziy cnpáBa. — A Bhktop 6mji TaM? — 51 eró He BÚjxeji, ho Anupéñ CKaaáji, hto ohh óbijih BMécre. — XopóniHH 6mji Bénep, npánjia? — /Ja, MHe Bénep TÓxe nonpáBHjic». Ejercicio 35. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Ahtóhho GbiJi b Kjiyóe na HHTepnauHOHájibHOM Bénepe? 2. An- tóhho BHfleJi TaM MHréjiíi? 3. Tána h Jléna Gmjih na Bénepe? 4. Ahtó- hho bh^cji Támo h Jlény? 5. Ahtóhho BH^eji BÚKTopa na Bénepe? 6. MHréjib BHjjeji BÚKTopa na Bénepe? 7. MHréJib BÚqeji Anjjpé»? 8. Hto CKaaáji Anupéii? 9. KaKÓH óto óbiji Bénep? § 9. Pronombres posesivos en acusativo Pronombres posesivos + substantivos que denotan objetos inanimados Género Nominativo Acusativo Terminaciones m. ueü? MOH CJIOBÚpb tboh ynéÓHHK Ham ypÓK Bain xypnáji ueü? MOÜ CJIOBápb TBOH ynéÓHHK nam ypÓK Bam xypnáji Como Nom. n. Ubé? Moé nnCbMÓ TBOe OKHÓ náine mócto Báme aéjio Ubé? Moé nHCbMÓ TBOe OKHÓ ñame mócto Báme néjio Como Nom. f. UbM? Moá KHÚra tboá TeTpáflb náma paóó ra Bánia (j>OTorpá(j)ns HbK>? MOR) KHHTy TBOK) TeTpáflb námy paóóry Bámy (¿OTorpátjiHio -K) -y Nota: El pronombre interrogativo >h>h?, en acusativo, toma la forma heio? Por ejem- plo:— Huo Ktrírry tm 6epéuib?—B 6epy moto Kírítry. 1 BÜAejiH apyr ztpyra: han visto el uno al otro 102
Pronombres posesivos + substantivos que denotan seres animados Género Nominativo Acusativo m. wü? moíi ópaT tboíi npyr Ham npenonaBáreJib Bam cocón Ubezó? Moeró ópára TBoeró npyra Hániero npenonaBárejia Bámero cocéna -ero f. UbH? Moá cecrpá tboá nonpyra nánia MaTb Báma cocénxa HbK>? Motó cecTpy tbojó nonpyry Hámy MaTb Bámy cocénKy -K» -y Nota: El pronombre interrogativo lea? junto con el substantivo en acusativo, que denota un ser animado, toma la forma Hberó? Por ejemplo: — Hberó 6pára mu bííahm Ha (|>oTorpá(|>HH?—Mu bhahm Ha (|>OTOrpá(|>HH Moeró ópára. En los pronombres Moe- ró, TBoeró, Húmero, número, «n»eró? en vez de r se pronuncia h. Ejercicio 36. Ponga delante de usted una pluma, un lapicero, un periódico, una revis- ta, un espejo, un peine, un sobre postal, un sello postal, una tarjeta, un pañuelo, un cua- derno, un libro de texto, un diccionario, un libro, una hoja de papel, una foto, un cepillo, un calendario y un mapa. Tomando uno a uno cada objeto, diga frases según el modelo siguiente: Bot moú pyHKa. b3jui(ú) mok> pyHKy. Ejercicio 37. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en la for- ma debida, las combinaciones de palabras dadas en cursiva. 1. Moü 6pam xhbót b HoBocnÓHpcKe. 51 pé^Ko BÚxy .... 2. Moh cecmpá óyner nÓMa b 6 aacÓB. 51 xay .... 3. Haui coced HHTepécHbiH qejioBéK. Mu Bcerjiá c ynoBÓJibCTBHeM cjiymaeM .... 4. Moü moeápuut né óbui cerónn» hh na ypóxe, hh b ÓHÓjiHOTÓKe. 51 nniy .... 5. Báuta nodpyza xhbót Henajiexó. Ceró^H» » BcrpéTiuia .... 6. Haiu npenoda- eámejib cmóxct oTBÓTHTb Ha 3tot Bonpóc. Mu cnpócwM .... 7. Moü dpyz Bcerflá roBopÉT no-pyccKH nonáTHO. 51 Bceraá xopoinó hohh- Máio .... Diúlogos I — Ahtóh, CKaxíí, noxájiyncTa, kto óto Ha cj)OTorpá(j)HH? — Í)TO MOH ÓpaT. — Tboíi ópar? 51 HHKorná He BHneji TBoeró ópára. Kax eró 3OByr? — Moeró ópára 3OByr HnKOJiáH. Tbi He 3Háemb HHKOJiás, hoto- My hto oh XHBéT b Jlennurpáne. y Heró ecTb xená h MájieHbKaa nón- Ka. Oh npenonaBárejib yHHBepcHTÓTa. B «HBapé a »my Moeró ópára. Oh npHÓner b MocKBy paóórarb b EHÓJiHOTéKe hmchh JIÓHHHa. 103
II — Mne ónenb npáBHTca tboá cecrpá, Ojiér! 51 xony npnrjiaciiTb tboió cecrpy b reárp na óajiér. — 51 ayMaio, Cepréií, hto oná óyneT pájia, écjin th npnrjiacúiiib eé. Moá cecrpá Húna óneHb jhóóht óajiér. CKÓpo mh eé yBHjiHM. Oná nprniér b nerbipe naca '. Tomá th CMÓxeuib cnpociiTb mojó cecrpy, xóner jih oná nocMOTpéTb óajiér. III — CxaxH, noxájiyñcra, saín npenojiaBárejib crpórnií? — 51 nyMaio, hto He óneHb, ho oh jhóóht nopájioK h jmcijHnjiHHy. Mh HHKorjiá He xjiéM Harnero npenojjaBárejia. Oh Bcerjjá npnxóauT BÓBpeM» h He jhóóht, Korjiá mh onásjtbiBaeM. Oh HeaoBÓjien, Komá mh njióxo cjiymaeM na ypóxe, ho oóhhho mh BHHMárejibHo cjiymaeM Harnero npenojiaBárejia. — Bh xopoinó noHHMáeTe Báinero npenoASBárejia, Kor,qá oh ro- BopÉT no-pyccKH? — J^a, oóhhho mh Bcé noHHMáeM. Idnorjiá mh ne óneHb xopoinó noHHMáeM. Top/já mh nepecnpániHBaeM námero npenojiaBárejia, h oh oóbacnáer MarepHáji emé paa. Ejercicio 38. Conteste a las preguntas relacionadas con los diálogos. I 1. Koró yBHneji TOBápnm Anróna Ha cjioTorpácjiHn? 2. Oh bh- neji eró páHbine? 3. Kax eró 3OByr? 4. IIoHeMy TOBápnm Anróna ne 3Haji páHbine eró ópára? 5. BpaT Anróna XHBér b JleHHHrpáae ojihh? 6. Oh paóÓTaeT b yHHBepcHTére? 7. Komá oh npnéneT b MocxBy? 8. Tne óyjier paóórarb ópaT Anróna? II 1. Koró Cepréií xóner npHrjiacHTb b reárp na óajiér? 2. Któ jiió- Ght óajiér? 3. KaK 3OByr cecrpy Ojiéra? 4. Koró CKÓpo yBH/prr Cep- réñ h Ojiér? 5. Kax bh nyMaere, Hnna npHMer npnrjiainéHHe Cep- réa? III (Conteste en la 1* persona.) 1. Hto jhóóht nam npenonaBáreJib? 2. Koró mh HHKorjiá ne xjtéM? 3. Hto ne jhóóht nam npenojiaBárejib? 4. Kax mh oóhhho CJiymaeM námero npenonaBáreJia? 5. Hto mh néjiaeM, Korjjá mh ne ónenb xopoinó noHHMáeM námero npenonaBárejia? 6. Hto néjiaer npenonaBárejib, Komá mh njióxo noHHMáeM eró? 1 b «reTbipe «racá: a las cuatro (de la tarde) 104
§ 10. El pronombre cboh en acusativo sin preposición y BÚKTopa ecTb HeMoflán. Í)to eró HeMoaán. BÓKTOp 3aKp¿IJI CBOH HeMO^ÓH. BÚKTOp B3»JI CBOH HeMOfláB. Í>TO MOÍÍ CJIOBápb. 3tO TBOÍÍ CjiOBápb. 3 ro eró (eé) cjiOBápb. 3to Ham cjiOBápb. Í)to Bam cjiOBápb. 3tO HX CjiOBápb. ñ OTKpblBáfO CBOÜ CjiOBápb. Tbi OTKpbIBáemb CBOÉ CJIOBápb. Oh (ohó) oTKpbiBáeT cboh cjiOBápb. Mbl OTKpbIBáeM CBOÜ CjiOBápb. Bbi OTKpbiBáere cboó cjiOBápb. Ohó oTKpbmáioT cboé cjiOBápb. 3tO MOÍÍ ÓpaT. Í>TO TBOH ÓpaT. 3to eró (ee) 6par. Í>to nam 6par. 3to Bam 6par. 5to hx 6paT. g TKjjy ciioeró ópára. Tbi xflémb cBoeró ópára. Oh (ohí) xc/iéT CBoeró ópára. Mu xcjiéM cBoeró ópára. Bu xcjiéTe cBoeró ópára. Ohó JKjjyr CBoeró 6pára. 105
1. En el español no existe equivalente de ese pronombre, y se tradu- ce con pronombres de la Ia, 2 a y 3 ra personas. El pronombre cboh se usa para expresar que un objeto pertenece al agente. En una oración que tenga el pronombre cboh debe haber obligato- riamente una acción y un agente (» HHTáio, tbi oTKpbiBáemb, mbi xcaéM, etc.). Si en una oración no se menciona acción alguna, en ella no puede ha- ber pronombre cboh (véase las oraciones aducidas a la izquierda). 2. Si el papel de agente lo desempeñan la 1ra y la 2 a personas (a, Tbi, mm, Bbi), el pronombre cboh, en mayoría de los casos, puede ser su- stituido por el correspondiente pronombre posesivo de 1ra o 2 a persona (moü, tboíi, Ham, Bam): 51 B3JDI CBOH) KHHTy. Tbi B3HJI CBOH) KHHry. Mbi B3ÁJIH CBOH KHHTH. Bbi B3HJIH CBOH KHHTH. 51 B3MJI MOR) KHHTy. Tbi B3JUI TBOH) KHHTy. Mbi B3ÁJIH HálHH KHHTH. Bbi B3ÁJIH BálHH KHHTH. Las frases aducidas a la izquierda y las de la derecha son sinoními- cas, pero las primeras son de uso más frecuente. 3. El pronombre cboh se declina igual que estos otros pronombres: moh, tboh. 51 TKjiy cBoeró (Moeró, TBoeró) ópára. 51 óepy cboió (mok>, TBOH)) pyHKy. 4. El pronombre cboh prácticamente, no se emplea en nominativo, pues no se refiere ni al sujeto ni al predicado 1. Ejercicio 39. Lea las oraciones y fíjese en los casos en que los pronombres moh— cboh, tboh—cboh, Haui—cboh, Baui—cboh son sinónimos. 1. y MCHÁ ecTb (J)OTOKápTOHKa. §TO MOH (j)OTOKápTOHKa. 51 CMO- Tpió cboió (moió) (J)OTOKápTO4Ky. 2. Y Teóá ecTb nnacTHHKa. Í)to tboh nnacTHHKa. Tbi cjiyuiaeuib cboió (tboió) njiacTHHKy. 3. Y Hac ecTb OTKpbITKH. HálHH OTKpBITKH JiexáT Ha CTOJlé. Mbi CMÓTpHM CBOH (nánin) OTKpbITKH. 4. Y Bac ecTb xypnáji. 5to Bam xypnáji. Bbi HH- TáeTe cboh (Bam) xypnáji. 5. Y Heró ecTb <|)OToannapáT. Bot eró d)o- ToannapáT. Oh óepéT cboh (JjoToannapáT. 6. Y Heé ecTb rasera. 3to eé raaéTa. Oná HHTáeT cboió raséry. Ejercido 40. Componga diálogos según el modelo siguiente: Modelo: — 3to moú pyHKa? — /la, TBOá. — Mójkho, a BO3bMy cboió (moió) pynKy? — KOHéHHO, B03bMH CBOIÓ (TBOIÓ) pyHKy. Kapamjám, óyMára, kohbópt, Mápxa, oTKpbiTKa, cjjoTorpácjjníi, Te- Tpájib, cnOBápb, 3épKaJio, KajieHjiápB, Kápra, ynéÓHHK, njiaTÓK, ima- CTHHKa, hhcbmó. 1 Salvo las construcciones con la palabra ecn.: y Mena ecTb cboh cjioeápb. y Te6á ecTb cboh cjioaápb, etc. En este caso cboh significa có6cTBeHHUH. 106
Pronombres posesivos de la 3 ™ persona (eró, eé, hx) y el pronombre cboh eró, eé, hx CBOH 3to TeTpám» BáKTopa. Anupén oTKpuBáeT eró rerpá^b (es decir, el cuaderno de Víctor). 3ro xcypHáji Tóhh. Bépa óepéT eé acypHáji (es decir, la revista de Tania). 3ro Apyr BÚKTopa h Anjipéíi. 51 3Háio hx apira (es decir, al amigo de Víctor y de Andréi). BÚKTOp OTKpblBÚeT CBOH) T6T- pájjb (es decir, el cuaderno de Víc- tor). Tan» óepér cboh xypnáji (es de- cir, la revista de Tania). Bhktop h AHApéñ XAyT CBoeró Apyra (es decir, al amigo de Víc- tor y de Andréi). Se debe diferenciar el pronombre cboh de los pronombres de la 3 ra persona eró, eé, hx. Al sustituir el pronombre cboh por estos últimos, cambia totalmente el sentido de la enunciación. Por ejemplo: Hhkojiúh jiióóht cbok) xeny. HHKOJiáií jhóóht eró aceny (es decir, la esposa de otro). El empleo incorrecto del pronombre cboh conduce a equívocos absurdos. Asi: «Oná 3aóbijia CBoé íímh». El hablante quiso dar a enten- der que ella olvidó el nombre de otra persona, pero le resultó que ella olvidó su propio nombre. (Hay que decir en este caso: Ohú 3aóbiJia eé (eró) hm».) Ejercicio 41. Lea las oraciones y explique el uso de los pronombres cboh y eró, ee, HX. 1. B Terpá/m MHréji» ecTb oiuhókh. Mnréjib HcnpaBjiáer ceoú ouihókh. IIpenoAaBáTejib HcnpaBjiáer eeó ouihókh. 2. 3to noprcjiéjib oTijá. 51 BÚxy ezó nopTcjjéjib. Oréij óepér ceoü noprcjjéjib h Hjjér na pa- 6ÓTy. 3. Bot cjjororpácjjn». 3ro cecrpá Bépbi. Bépa jhóóht ceow ce- crpy. Eé cecrpá xhbct b Ráese. 4. Bpar Ojiéra xhbct b JleHHHrpájie. Ojiér xóneT BÚjieTb ceoezó ópára. Ezó ópar cxópo óyneT b Mockbó. 5. y Jlénu h BÚKTopa ecTb upyr. Hx Apyra 3osyT Anapén. Ohh xo- t»t BHueTb CBoeró Jipyra. Ejercicio 42. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en forma debida, los pronombres eró, ee o cboh. 1. Y MeH» ecTb (fiomozpácfhifi Tóhu. Moíí Apyr xóhct nocMOTpéTb ... cj)OTorpá(j)Hio. 2. Ha ctojió jiexÚT mempádb ílzopfi. 51 6epy ... Te- rpá^b, HTÓóbi nocMOTpéTb, KaK oh Hanncáji ynpaxHÓHHe. 3. ííodpyza Jlénu XHBéT b JleHHHrpáae. Jléna nasHÓ He BÚjiejia ... noApyry. 4. To- eápuuf BÚKmopa jhóóht 4>yr6óji. Bhktop npnrjiacáji... TOBápnma na crajtHÓH. ... ToBápnm c yjiOBÓJibCTBHeM noinéJi CMOTpéTb cjjyTÓóji. 5. KÓMHama Tóhu MájienbKa», ho CBérna» n yqóÓHa». ... KÓMHaTa HHCTas, noTOMy hto ohú Ká»^biHnein» yónpáeT ... KÓMHary. Mne Hpá- BHTC» ... KÓMHaTa. 107
Ejercicio 43. Conteste a las preguntas relacionadas con el diccionario de Carlos. Emplee en sus respuestas los pronombres ciiofi o eró. CjioBápb Kápjioca 1. Hto xotóji B3$rn> Kápjioc? 2. Hto B3«jiá Mapíui? 3. Hto jiexÚT b cyMKe MapHH? 4. Hto huict Kápjioc? 5. Hto Bepnyjia Mapn»? 6. Hto jicjkht na ctojió Kápjioca? 7. Hto 3aKpúji Kápjioc, Koruá KOHHHJI HHTáTb HOBblH TCKCT? Diálogo — Bojióji», TH He 3Háenib, rué moíi HcnáHCKO-pyccKHH cjioBápb? 51 HHKáx He Mory nañ™ eró. — He 3Háio, JJ,HMa! 51 He BHneji tboíí cjioBápb. — MóxeT óbiTb, Hropb B3»ji eró? — Hct, ji BHaeji, KaK oh b3sji cboíi cjioBápb. Eró cjioBápb MájieHb- KHH, a TBOII ÓOJIbUlÓH. — Móxer GbiTb, x 3aóbui cboíi cjioaápb b ayjiHTÓpHH? Hyxno cnpocHTb Bépy. Oná ocránacb b ayjiHTÓpHH nócjie KOHTpóJibHoü pa- ÓÓTbl. Ejercido 44. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Hen cjioBápb HCKáji/jHMa? 2. Hropb b3«ji eró cjioaápb? 3. Heñ cjioBápb B35UI Hropb? 4. Heñ cjioBápb óojibinÓH? 5. Heií cjiosápb Má- jieHbKHH? 6. Heií cjioBápb /J,ÚMa mot 3a6biTb b ayuHTÓpHH? Ejercido 4. Observe los dibujos, lea el texto. Fíjese en el empleo de los pronombres cboh y eé. Luego tape con una cuartilla el texto y, mirando los dibujos descríbalos. 1. fléBymKa HuéT no yjiHije. Oná óepéT cboíi njiaTÓK, h eé nep- náTKa nájiaeT. 108 2. /JéByuiKa He bújiht cboió nep- náTKy. Ee nepnáTKy bhaht Má- JlbHHK, KOTÓpblií HUÓT CSá^H.
3. MájibHHK noHHMáeT eé nep- náTKy. 5. /JéByniKa bhaht MájibHHKa h b eró pyxé—cboió nep^áncy. 4. MájibHHK kphhíít: «Bm nore- pájin cboió nepqáTKy!» 6. /JéByniKa óepér cboió nepnáT- Ky h ÓJiaroAapnT MájibHHKa. 7. Oná KJiaaér cboió nepnáTKy b KapMán h nflér aájibine. 109
§ 11. El acusativo de dirección. Preposiciones b y Ha. Verbos kuth y éxaTb. Pregunta Kyziá? — Kyná bm naere? -- 51 Hfly B yHHBepCHTÓT. — 51 «ay Ha jiéKixHio. — Kyná oh H^éT? — Oh hhct b TéaTp. — Kyná n,ayT hóth? — /J,éTH n,qyT B HIKÓJiy. — Kyjiá oh éjieT? — Kyjiá ohh éjiy r? — Oh ¿hct b yHHBepcHTÓT. — Ohh é^yr b yHHBepCHTÓT. no
Compare los casos nominativo y acusativo: Nominativo Pregunta wo? Acusativo de objeto Pregunta wno? Acusativo de dirección Pregunta Kydá? Óto KJiyfi. Bot 3aBÓn- IIlKÓJia HaxónHTc» TaM. TaM HaxónHTCH nÓH- Ta. ÓTO CoBérCKHH Co- H)3. MoCKBá CTOJIHIia CCCP. Mbi bhjihm KJiyS. Mbi BÚnHM 3aBÓn. 51 BH»cy uiKÓJiy. 51 BÚxy nÓHTy. Mbi BHJIHM Ha xápre CoBÓTCKHH CoiÓ3. 51 xory xopoinó 3HaTb MOCKBy. Mbi nnéM b KJiyS. Mbi éjjeM na 3aBÓn. JJéTH HnyT B IIIKÓJiy. JJéByniKa nnéT Ha nÓHTy. Mbi npnéxajin b Co- BéTCKHH CoÚ3. 51 npnéxan(a) b MocKBy. Ejercicio 46. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en acusa- tivo con la preposición b, las palabras aducidas en las columnas de la derecha. Verbo nnró 1. 51 nny ... Kopnnóp 2. Tbi HnélHb ... KaÓHHéT 3. Oh nnéT ... KyXHJI 4. Mbi HnCM ... pecTopán 5. Bbi nnére ... ÓHÓnHOTéKa 6. Ohh nnyT ... aynHTÓpH» Verbo éxan» 1. 51 ény ... MocKBá 2. Tbi énenib ... JleHHHrpán 3. Oh (oná) éner ... KneB 4. Mbi éneM ... Pnra 5. Bm énere ... TaiiiKéHT 6. Ohh ényr ... Onécca Ejercicio 47. Copie las preguntas y formule por escrito las respuestas a las mismas, uti- lizando los substantivos (dados entre paréntesis) con la preposición h. A. 1. Kyná nnér ora néByniKa? (yHHBepcHTér) 2. Kyná nnér ótot MájitHHK? (niKÓJia) 3. Kyná ujier ára néBOHKa? (anréxa). 4. Kyjiá nnér ara xénmnna? (racrponÓM) 5. Kyná Kzryr á™ crynéHibi? (KJiyó) 6. Kyná une? ótot crynénr? (jiaóopaTÓpHa). 7. Kyná ujier stot npe- nonaBárejib? (ayjiHTÓpn») 8. Kyná nnyr Bánm TOBápmnH? (oóineiKH- Tne) B. 1. Kyná éner Bhktop? (iienrp) 2. Kyná éner Túhji? (nHpx) 3. Kyná éjiyr MapAa h Mnréjib? (reárp) 4. Kyná éner BanHM? (koh- cepBarópH») 5. Kyná éner Xyán? (Myséñ) 6. Kyná éner Jléna? (nojm- KJiHHHKa) 7. Kyná bm énere? (pecropán) 8. Kyná ényr rypúcTM? (roc- THHHIia) 111
Ejercicio 48. Copie las preguntas y formule por escrito las respuestas a las mismas, utilizando los substantivos (dados entre paréntesis) con la preposición Ha. A. 1. Kyqá nqér Ahtóh? (nónra) 2. Kyqá éqeT Cepréií? (craqn- óh) 3. Kyqá éqer Mapúa? (pmhok) 4. Kyqá éqer Xyán? (BOK3án) 5. Kyqá éqer oréq? (paóóra) 6. Kyqá éqer HHxenép? (cj)á6pnKa) 7. Kyqá nqyr TypHCTM? (nqómaqb) 8. Kyqá éqyr cryqéHTbi? (bm- craBKa) 9. Kyqá nqér qéByniKa? (cTánuna) 10. Kyqá úqyT óth nióqH? (yjirnia) 11. Kyqa bm nqéie? (náTbiñ ará») B. 1. Kyqá nqér cryqÓHT? (néxiinji) 2. Kyqá nqér cryqéHTKa? (KOHcyjibTáijHíi) 3. Kyqá nqyr KOMCoMÓJibijbi? (coópánne) 4. Kyqá éqyT TypAcTbi? (KOHiiépT) 5. Kyqá HqéT apTHCTKa? (peneTnqnsi) 6. Kyqá HqéT Bépa? (ypÓK) 7. Kyqá HqéT aprácr? (cneKTámib) 8. Kyqá éqyr CTyqéHTbi? (aKCKypcn») 9. Kyqá nqyr Jléna h Tána? (Bénep) 10. Kyqá éqeT ótot MyxHHHa? (paóóra) Ejercicio 49. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en forma debida, las palabras (dadas entre paréntesis) con la preposición h o Ha. 1. Mbi HqéM ... (yHHBepCHTéT, néKUH»). 2. Ohh Hqyr ... (xnyó, co- ópáHne). 3. CiyqéHTbi nqyr ... (aKCKypcH», Myaéü). 4. 51 nqy... (ayqn- TÓpHít HÓMep 18, KOHcyqbTáqHít). 5. Bm éqere ... (reárp, hóbmh cneK- TáKjn>)? 6. Oréq éqeT ... (paóóra, 3aBÓq). 7. MaTb HqéT ... (paóóra, noqHKqHHHKa). 8. Tbi éqenib ... (KOHcepBarópH», KOHijépT)? 9. Cry- qéHTbi HqyT ... (aaq, coópáime). 10. 51 éqy ... (niKÓqa, Bénep). Texto Ha yjiHije BénepoM » éqy Ha Merpó b qeHTp. B iiéffrpe ji qóqro ryqáio. Bot Heóonbiná» KpacHBaa yjimia. 51 BH»cy Ha yqnqe óonbinííe h MáqeHbKHe qoMá. Ha yrqy nónra. 51 BÚxy qéByiHKy, Korópa» nqér Ha nónry. 51 nqy qáqbine. 51 BHxy Tpoqqéñóyc. B Tpoqqéñóyce mhófo Hapó- qy. Kyqá nióqH éqyr BénepoM? HaBépno, ohh éqyr qoMÓü, b TeáTp, B KHHÓ HHH Ha KOHqépT. TaM x BHxy HeBbicÓKoe cépoe 3qáHHe. 5to Knyó. 51 BHxy a$Hiny Ha crené qÓMa. B Kqyóe ceróqH» KOHqépT. B Kiiyó nqyT qióqH: MyxnH- Hbi, xéHiqHHbi, kjhohih, qéByiHKH. CKÓpo Hanáqo KOHqépTa. JIióqH cneináT Ha KonqépT. Ohíí rpÓMKO h Béceqo paaroBápHBaiOT. 5L nqy qáqbine. Bnepeqá x BÚxy MyxHHHy, xénniHiiy h Máqenb- Kyio qéBOHKy. Hotóm x BHxy anréicy h MáqfannKa, KOTÓpbiií nqér b an- Téxy. Bqpyr x cqbiiny róqoc: — /J,ó6pMH Bénep, Ahtóhho! 51 BH>Ky Mnréqa. — 3qpáBCTByn, MHréjn»,—roBopió x.— Kax xopoinó, hto x Te6x Bcrpéiun! HonqéM rynárb BMécre1. — C yqoBÓJibCTBHeM,—roBopÚT Mnrénb.— HonqéM na Kpác- nyio luióiqaqb? — HonqéM. 14 mm BMécre nqéM Ha Kpácnyio nnómaqb. 1 IloituéM ryjiáTb BMécre.— Vayamos a pasear juntos. 112
Recuerde: 1) éxaTb na MamÚHe ua aBTÓóyce na TpojuiéHÓyce na TpaMBáe Ha MeTpó1 na TaKCH1 Ha nóe3jje Ha iéM? kük? (Prepos.) 2) Nom. Acus. 1. 3jiecb ryjiáeT MájieHBKa» né- BOHKa. 2. TaM HaxójiHTC» Rpácna» njióniajib. 51 BÚxy MájieHbKyio jiéBOHKy. Mbi hacm Ha Kpácnyio hjió- majib. (Véase en la P. III, pág. 247) Ejercicio 50. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Kyná éjjeT Ahtóhho BénepoM? 2. Kyná ujier jjeByniKa? 3. Ky- jlá jiiójih éjiyr na Tpojuiéñóyce? 4. Kyjjá njtyr juójin? 5. Kyjiá ohh cneinár? 6. Kyjiá Hjiér MájiBHHK? 7. Kyjjá xotát hoííth Ahtóhho h eró jipyr Mnréjib? Ejercicio 51. Conteste a las preguntas. 1. KaK (na hcm) oh npnéxaji cerójiHíi jjomóíi? (Taxcn) 2. Kax (na hcm) oná éjier oóéihho na paóóry? (aBTÓóyc) 3. Ha hcm bbi éjiere oóbihho b iieHTp? (aBTÓóyc h Merpó) 4. Ha ohh npnéxajiH b Mock- By? (nóeajj) 5. Ha bbi xotútb noéxaTb b khhó? (Tpojuiéüóyc) 6. Ha hém Tana éjieT Ha pÚHOK? (rpaMBáii) 7. Ha ara ceMbá éjier OTHblxáTB? (MaiHHHa) Uso de las preposiciones b y Ha Substantivos con la preposición b Nominativo nmo? Acusativo Kydá? yHHBepCHTéT ayuHTÓpníi jiaóopaTÓpHH 3aji Kjiyó ÓHÓjIHOTéKa nOJIHKJIHHHKa B yHHBepCHTéT B ayHHTÓpHK) B JiaÓopaTÓpHK) b 3aji b KJiyó B ÓHÓjIHOTéKy B HOJIHKJIHHHKy 1 Los substantivos Merpó y raícen no varían. 113
Continuación Nominativo mo! Acusativo Kydá? o6mexÚTne KÓMHaTa Teárp Myaéñ UHpK Mara3i<H racrpoHÓM ynHBepMár CTOJlÓBa» anréxa napK can jiec rópon ijeHTp MoCKBÚ JleHHHrpán crpaná CoBéTCKHH CoK)3 Poccéa b ofimexÉTHe B KÓMHaTy b Teárp b My3éñ B UHpK b Mara3HH B raCTpOHÓM b yHHBepMár B CTOJlÓByK) b anréKy b napx b can b jiec b rópon b uenrp B MocKBy b JIennnrpán b crpany B CoBéTCKHií CoK)3 B PoCCHK) Los substantivos que designan edificios, locales, ciudades, países suelen usarse para expresar la dirección del movimiento con la preposi- ción B. Substantivos con la preposición Ha Nominativo tmo? Acusativo Kydá? A. nÓHTa rejierpácj) BOK3ÚJI CTáHUHH CTannÓH pbIHOK yjinija nnómant npocnéKT BÚcraBKa 3aBÓa cjiáópHKa BTOpÓH 3Tá»C MenHIIHHCKHH (JiaKyjibTéT póninia ua nÓHTy Ha rejierpácj) Ha BOK3ájI Ha CTáHUHK) Ha CTannÓH Ha pbIHOK Ha yjiHijy ua njióinanb ua npocnéKT ua BbicraBKy Ha 3aBÓn ua 4>á6pnKy Ha BTOpÓH 3Táx na MenHiJÍniCKHH (JiaKyjibTéT Ha pónnny 114
Continuación Nominativo nmo? Acusativo Kydá? B. ypÓK aéKHHü 3K3ÚM6H ceMHuáp KOHCyjIbTánHÍI coópáHne Bénep (velada) KOHIlépT cneKTÚKab penerúnH» □KCKypCHH paóÓTa 3anÚTH» ua ypÓK Ha JléKUHIO na 3K3ÚMeH na ceMHnáp Ha KOHcyabTánHto ua coópánne na Bénep Ha KOHHépT na cneKTÚKab ua peneTÚnHto Ha SKCKypCHK) Ha paóÓTy na 3aHÚTHü Los substantivos del grupo A se deben memorizar junto con la pre- posición Ha. Los substantivos del grupo B poseen un significado co- mún: denotan acciones o actividades, y cuando ellos contestan a la pre- gunta Kyaá?, generalmente se emplean con la preposición Ha. Ejercicio 52. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en acusati- vo con la preposición h o Ha, las palabras dadas en cursiva. 1. Bopúc 3HáeT, rae naxoaurc» nóuma. Mm naéM .... 2. TaM Ha- xóauTCíi meámp. Moú apy3bú éayr ... . 3. Okojio oónjexÚTHa ecTb MO2a3ÚH. Mapúa HaéT ... . 4. CmaduÓH HaxóanTca HeaaaeKÓ ot Me- Tpó. AHapéií h eró apyr Búktop éayr ... . 5. Mbi bú^hm napK. Mbi naéM ... . 6. Ceróan» BénepoM y nac óyaer coópáHue. Mbi aoaxnbi noHTÚ ... . 7. Y reóú 3ÚBTpa aoaacná óbiTb jiétapifi. Koraá tbi noñ- aéuib ...? 8. Tae aydumópuH 3151 TaM óyaer KOHcyMmátfufi. 51 Hay ... • 9. LIocjieaáBTpa óyaer jKCKypcun. CryaéHTM náuieñ rpynnbi xotút noéxaTb ... . 10. JJámeuft — óto coBércxa» pecnyójiHKa. Koraá óyayT KauÚKyabi, óth cryaéHTbi noéayT ... . Ejercicio 53. Concluya las oraciones usando substantivos en acusativo con la preposi- ción b o Ha. 1. 51 xony nocMOTpéTb HÓBbie xypuájibi h Hay ... . 2. Mbi xotúm ecTb, noÓTOMy mm naéM .... 3. Bbi xotútb KynÚTb npoayKTM, bm naé- Te ... . 4. Bépa aoaxná KynÚTb aeKápcTBO, ohú naéT ... . 5. Mbkcúm xóneT KynÚTb najibTÓ, oh éaeT ... . 6. Mm xotúm aéaaTb aoMáinnee 3aaáHne h naéM .... 7. 51 xony oraoxHyrb h Hay .... 8. CryaéHTM XO- TÚT CMOTpéTb (JjUJIbM, OHÚ HayT ... . 9. Oflá aOaXHÚ TOTÓBHTb OÓéa H HaéT ... . 10. BÚKTOP XÓHCT KynÚTb MápKH H KOHBépTM, OH HaéT ... . 11. Tana xóneT CMOTpéTb TeaeBÚ3op, oná HaéT ... . 12. Ohú xotút nocaymaTb My3MKy, ohú éayT ... . 13. Anapéñ h Búktop xotút no- lis
CMOTpéTb (JjyTÓÓJIbHblH MaTH, OHH éflyT ... . 14. TáHH XÓHeT nocMO- TpéTb KapTHHbi BejiácKeca, oná éaeT ... . 15. Tbi xónenib ryjiÁTb h njiénib ... . §12. Acusativo de dirección (continuación). Verbos de movimiento: kuth—uohth, éxaTb—noéxaTb, npnxo^HTb — npHHTH, npneaacáTb—npnéxaTb Imperfecto Perfecto Acus. Kydá? Infinitivo Presente Infinitivo Futuro HHTH éxaTb npHXOAHTb npnesxáTb Hay Haénib HayT éay éaemb éayT npHxoxy npnxóamiib npHXÓa«T npnesxáio npne3xáenib npnesxáioT noiÍTH noéxaTb npHHTH npnéxaTb noñay nonaenib noflayT noéay noéaeinb noéayT npnay npHjiéinb npnayT npné;iy npnéjieinb npnéjiyr b Kjiyb na ypÓK B KÓMHaTy b KííeB b Pnry b JleHHHrpáa Ha Bénep b oómexcHTHe b ayaHTÓpHio B CCCP B MocKBy Ha póanny Formas de los verbos uohth y npHHTH en pasado Infinitivo Pasado Infinitivo Pasado noiÍTH a, Tbi, oh noméji a, tm, oná noinjiá Mbl, Bbi, OHH nOHIJIH npHHTH 5i, Tbi, oh npHinéji 51, Tbi, OHÓ npHIHJlá Mbl, Bbi, OHH npHUIJIH Nota: 1. A diferencia de muchos verbos perfectivos, noirrá y noéxaTb no expresan el término de la acción, y en algunas frases adquieren el matiz de inicio de la acción (por re- gla general, no se traduce). Por ejemplo: Ojiér cxaaán «/{o CBHnáHua» h notuéji Hanpáeo, a mu nonuiú HanéBO. (OÍeg dijo “adiós” y se dirigió a la derecha, y nosotros nos dirigi- mos a la izquierda.). O: Oh bctóji h noinéji Bnepen. (El se levantó y fue hacia adelante.). En numerosos casos, los verbos noirrá y noéxaTb no poseen el matiz de inicio de la ac- ción. Por ejemplo: Éne ceinác Tana? — Ohá nonuiá Ha nótTy. 2. El pasado de los verbos njrrá (uiéji, nina, iiuih) y éxaTb (éxan, -a, -h), y también el futuro compuesto de ambos (6yny h#th, 6yny éxaTb), se emplean relativamente poco; por lo común en las oraciones compuestas. Por ejemplo: Korná a mea b yHHBepCHTÓT, a Bcrpérnn BÚKTopa. 116
3. En el infinitivo se usan las más de las veces los verbos perfectivos hoütii y noéxaTb: B xoqy noÜTH b Teárp. Mu xotúm noéxaTb b JleHMHrpáa. Oná AOJixiiá noÚTÚ b anréKy. 4. Los verbos imperfectivos npnxoflHTb y npaeTacáTb denotan acciones reiterativas: Oh Bcerztá npnxómiT BÓepeMs. Oná npnesxáeT Ha paóÓTy b 8 «racÓB 45 MHnyT. Esos dos verbos no pueden designar el proceso de la acción. (Oh cefisác haSt cioflá. Pero no se puede decir «Oh ceitaác npnxó/iMT croaá».) Ejercicio 54. Escriba las oraciones en pasado. A. 1. 51 noñjjy Ha ypÓK. 2. Mh noiíaéM b 6n6jiHOTéKy. 3. Mapús noiíjiéT na nÓHTy. 4. Búktop nonjjéT b jiaóopaTÓpino. 5. Mapas h Kápjioc nonjjyT na KOHijépT. 6. Bépa noéjjeT b ijeHTp. 7. Moh jjpy3bs noéjjyT Ha CTajjHÓH. 8. Xyán noéjjeT b Myaén. 9. Jléna no- éjjeT b yHHBepMár. 10. CTyjjéHTH noéjiyT Ha aKCKypcnio. B. 1. CryjjénTKa npHjjéT b ayjjHTÓpmo BÓBpeMs. 2. Bbi npHjjére na KOHijépT nÓ3jjHO. 3. AHjjpéñ He npHjjéT na jiéKUHio. 4. Táns h Jlé- na npnjiyT b yHHBepCHTéT. 5. 51 npnéjjy na paóÓTy páno. 6. Mbi npn- éjjeM b TeáTp BÓBpeMs. 7. Kápjioc He npnéjieT b KOHcepBaTÓpnio Ha KOHijépT. 8. Bépa npnéjjeT BénepoM b HHcTHTyT. Ejercicio 55. Escriba las oraciones en futuro. 1. Kto npHinéji Ha ypÓK népBbiH? 2. rioseMy Mapús He npHinjiá b yHHBepCHTéT? 3. Kyjjá ohh nonuiú? 4. Mbi He noiiuiú b KJiyó Ha Bé- nep. 5. Bh ne nomjiú na coópáHHe. 6. 51 noinéji b napK. 7. Tbi noinjiá b nojiHKjiHHHKy. 8. 51 noéxaji b JleHHHrpájj. 9. Bbi noéxajin b Kúcb. 10. Mbi noéxajiH b ijeHTp rópojia. Ejercicio 56. Escriba respuestas a las preguntas. A. 1. Bbi noiíjjéTe cerójjHs b Kjiyó Ha Bénep? 2. 3áBTpa BénepoM bm noHjjéTe b yHHBepCHTéT Ha coópáHne? 3. Kyjjá bh HjjéTe oóhhho nócjie 3áBTpaxa? 4. Kyjjá bh noHjjéTe 3áBTpa nócjie aáBTpaxa? 5. Ky- jjá bh HjjéTe KáxjjHH jjeHb nócjie oóéjja? 6. Kyjjá bh noHjjéTe 3áBTpa nócjie oóéjja? 7. Kyjjá bh HjjéTe nócjie ypóxa? 8. Kyjjá bh nonjjéTe 3áBTpa nócjie ypóxa? 9. Bh xotútb noéxaTb b Bojibinón TeáTp na 6a- jiéT? 10. Bh xotútb noéxaTb b KOHcepBaTÓpnio Ha KOHijépT? 11. Bne- pá nócjie ypóxa bh noéxajin b ijeHTp? 12. IIoaaBHepá nócjie oóéjja bh nOIHJIH B ÓHÓJIHOTéKy? B. 1. Bh xotútb noéxaTb b MocxBy? 2. Bánin TOBápniijH xotst noéxaTb b MocxBy? 3. Bce cryjjéHTH npHnuiú cerójjHs Ha ypóx? 4. Bh npHinjiH cerójjHs Ha ypóx BÓBpeMs? 5. Kto nprnuéji páHbine — bh hjih npenojjaBáTeJib? 6. Bh npnjjéTe 3áBTpa b yHHBepCHTéT? 7. 3áBTpa Bam npeiiojjaBárejib npnjjéT b yHHBepCHTéT? Diálogos I — 3jjpáBCTByií, Mapús! — /Jóópbiií jjenb, néjjpo! — Mapús, th noHjjénib cerójjHs b Kjiyó? 117
— HeT, a noény b ueHTp. Y Mená ecTb 6njiéi b Bojibinóñ Teárp 1. — B Bojibinóñ Teárp? 3to óneHb xopoinó. Tbi nnéuib 1 2 na Gajiér hjih na ónepy? — 51 noy2 Ha Gajiér «Cnapráx». — Tbi nojixcHá npnéxaTb nopánbme, htó6m xopoinó ocMorpérb BoJibinÓH Teárp. — 51 npnény Tyná b 6 nacÓB 30 mhhjt. CeñHác 51 cneniy. Hsbhhh, Llénpo. — /Jo CBHAáHHS, Mapña. — Bceró xopóinero, Hénpo. II — Bce npranjiÉ Ha coópánHe rpynnbi? — HeT, Bépa h Haráma He npimuiH. Ohh hoiidih b K.'iyó Ha pene- TÍÍIIHIO. Y HHX 3áBTpa 6y.neT KOHIjépT. III — 3apáBCTByñ, Hán»! Tbi yxcé b Mockbó. A 5i nyMajia, hto tbi eme b JleimHrpáAe. — 3apáBCTByñ, Ójim. Kax BHnnnib, 5i yxcé npHéxajia. 51 npnéxajia Bnepá. — A Cepréñ Tóate npnéxaji? — HeT, oh npnéneT nocjieaáBTpa. Ejercicio 57. Conteste a las preguntas relacionadas con los diálogos. I 1. Mapña noÉnéT b Kjiy6? 2. Kyná noñnér Mapna? 3. Hto oná 6y.neT CMOTpéTb? 4. HoneMy nénpo nyMaer, hto Mapnn nojixná npnéxaTb nopánbine b Bojibinóñ Teárp? 5. HoneMy Mapna He MÓxcer nójiro paaroBápHBaTb? II 1. Kto He npHinéji Ha co6páHne rpynnbi? 2. HoneMy Bépa h Ha- Táma He npHiiuiH Ha co6páHHe? III 1. Korná Hán» npHéxana b MocKBy? 2. Cepréñ npiiéxaji b MocK- By? 3. Korná oh npnéner? 1 6hjict b SojibtuÓH Teárp: una entrada para el Teatro Bolshói 2 En las oraciones dadas, el presente del verbo se emplea con significado de futuro. 118
§ 13. Construcciones que denotan el tiempo. Acusativo de tiempo (días de la semana, horas y minutos) Días de la semana Nominativo kokóü cezódnft denb? Acusativo Kozdá? « kokóü denb? nOHe^éjIbHHK BTÓpHHK cpejiá HeTBépr náTHnua cy55óra BocKpecénbe B 3TOT JieHb b noHejiéjibHMK BO BTÓpHHK b cpény b neTBépr b náTHHiiy b cyGGÓTy b BocKpecéHbe Horas CKÓAbKO epéMBHU? Komópblü uac? «0 CKÓAbKO? e KomópoM nacy? kozóó? nac .HBá/marb o/xHH nac flBa Tpn naca (Gen. del sing.) neTbipe ^BáauaTb .asa (Tpn, neTbipe) naca n«Tb inecTb nacÓB (Gen. del pl.) ceMb etc. b nac b jtBájmaTb ojihh nac b nBa b Tpn naca b neTbipe b uBíumaTb jiBa (Tpn, neTbipe) na- ca B nuTb b niecTb nacÓB B ceMb etc. Minutos CKÓAbKO? KOZÓÓ? ojiná MHHyra flBe ' zr- j i TpH MHHyTbi (Gen. del neTbipe s*ng) mecTb MHHyT (Gen‘ del pl > ceMb etc. b ÓTy MHHyry b usa naca neTbipe MHHyTbi b nac njiTHájmaTb MHHyT b nsiTb nacÓB ojmy MHHyry 119
Diálogo — nóMHHmb, Manyajib, mm Gmjih Méc»n nasán1 na aKCKypcHH B IHKOJie? - /la, óto Gbijiá óneHb nnrepécna» sKCKypcn». — Ceñnác peGára npnrjiamáioT nac b niKÓJiy na Bénep npyx<6bi. — A Korná Gyner ótot Bénep? — B cyGGÓTy b inecTb nacÓB. — A Tbi 3Háenib, Mápno, KaK ryná éxaTb? Bent b tot pa3 mm éxa- jih ryná h oGpáTHO Ha aBTÓGyce, Korópbiñ 3axa3áji yHUBepcnTéT. — Cnanájia náno 10 MnnyT éxaTb na aBTÓGyce, hotóm 20 MnnyT na MeTpó, noTÓM 15 MnnyT Ha TponnéñGyce. Moñ npyr Kápjioc xopo- inó 3HáeT nopóry. floéneM? — Xopoinó, n corjiáceH. floéneM. Recuerde: B (tm, oh) cornáceH. R (tm, oná) cornácHa. Mm (bm, ohh) cornácHM. Yo (estoy), tú (estás), él (está) conforme. Yo (estoy), tú (estás), ella (está) confor- me. Nosotros (estamos), ustedes (están), ellos (están) conformes. Ejercicio 58. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en el caso debido y con la preposición n o Ha, las palabras dadas entre paréntesis. 1. B cpény BénepoM Jléna nonuiá ... (racTponÓM). 2. B nárHHijy yTpoM Annpéñ noméji... (jiaGoparópn»). 3. B neTBépr nnéM ohh no- nuin ... (jiéKiinii). 4. B BOCKpecénbe moíi npy3bá xotát noñ™... (koh- ijépT). 5. B cyGGÓTy mm xothm noñ™ ... (TeáTp). 6. Bo BTÓpnnK » xo- ny non™ ... (GnOjinoTéxa). 7. B noneaéjibHHK Tán» noéner ... (ijeHTp). Ejercicio 59. Conteste a las preguntas utilizando las palabras que designan días de la semana, con la debida preposición. Ponga estas palabras al final de las oraciones. A. 1. Korná y Bac Gyner ypÓK hctóphh? 2. Korná y Bac ÓMBáeT ypÓK MareMáTHKH? 3. Korná y Bac GbiBáioT ypÓKH (JioHéTHKH? 4. Korná y Bac GbiBáioT ypÓKH rpaMMáTHKH? 5. Korná y Bac Gyner coGpánne? 6. Korná y Bac GyneT cnényioina» aKCKypcHji? 7. Korná y Bac GyneT KoncyjibTánn»? B. 1. Korná bm noñnére b Teárp? 2. Korná Bain npyr npHéner b MocKBy? 3. Korná bm noénere b napK? 4. Korná Bhktop noñnér Ha coGpáHne? 5. Korná Tánji npnéner b oGniexnrne? 6. Korná Onér npHnér Ha ypÓK? 7. Korná Ahtóh nójixen noñ™ b cnopraáji? 8. Korná Jléna nojixná noéxaTb b nojiHKjiÚHHKy? 9. Korná Bam npyr xóneT noñ™ b GHÓJiHOTéKy? 10. Korná Báma rpynna noéner Ha 3KCKypCHK>? 1 Mecáu Haaán: hace un mes 120
Ejercicio 60. Conteste a las preguntas utilizando los numerales con la preposición b y después de ellos las palabras «tac y MHHyra en la forma debida. 1. Kor^á CTyaéHTM noéxajiH b niKÓJiy Ha Bénep? (4.00) 2. Bo ckó- jibko ohh npHéxajiH jiomóh? (10.00) 3. Korjiá bbi noinjiú Ha ypóx? (8.45)4. Koraá npHméji npeno^aBáTeJib? (9.00) 5. Bo ckójibko bbi no- uijiú b CTOJiÓByio oóéjiaTB? (12.30) 6. Kor^á bbi chóbb npnmjiH na ypóx? (1.20) 7. B KOTÓpoM nacy bbi nouuiú nócjie ypóxa homóíi? (3.00) 8. B KOTÓpoM nacy bbi nonuiú yxnnaTB? (7.00) 9. Kor^á bbi noinjiH cnaTB? (11.00) Uso del acusativo Casos de empleo Ejemplos 1. Para expresar el complemento directo. a) Pregunta vmo? b) Pregunta kozó? 51 6epy KOHBépT h MápKy. Bnepá mbi bctpóthjih CBeTJiány h Úropa. 2. Cuando se designa la dirección del movimiento (con verbos de movimiento). Pregunta Kydá? Pre- posiciones b y Ha. Mbi hacm b Myaéñ. Ohú noinjiH Ha jiéKipno. Oná xoAÚjia b Mara3HH. 3. Para denotar el tiempo. a) Pregunta Kozdá? e kükóu deHb? Preposición b. b) Pregunta eo ckómko? b Komó- Pom nacy? Preposición b. c) Pregunta kük dójizo? ckómko BpéMBHU? d) Pregunta kük uácmo? BpaT npnéaeT b cytiGÓTy. Cecrpá npnmjiá aomóíí b nac. Ohú oóénaiOT b Tpn naca. Oh ne cnaji bch> ho*h>. Mbi aaHHMáeMCs kémc/imh ache. Oh npnxóaHT KáacAyio ne^éjiio. Acusativo con preposiciones (materiales adicionales) Preposiciones Casos de empleo Ejemplos b (en, a) Ha (en, a, sobre, por) noa (debajo, de, a, para) ia (detrás de, por, a favor de) Para indicar la direc- ción. Pregunta Kydá? Mbi H^éM b KJiyG Ha KOHIlépT. 51 hojioxhji nnCBMÓ no# KHÚry. Mbi noJioxúJiH xápry 3a lineal]). Marnúna noBepuyjia 3á yroji. 121
Continuación Preposiciones Casos de empleo Ejemplos 3a (detrás de, por, a favor de) 1. Después de los verbos SjiaroflapÚTb, njiaTHTb, etc. Pre- gunta 3a umo? 2. Para expresar el plazo en que se eje- cuta la acción (con verbos perfectivos). Preguntas 3a cKÓJibKo epéMeHu? 3a KaKÓe epéMfi? Ejiaro^apió Bac 3a BHHMaHHe. 51 3an.naTH.ji 3a noKyn- Ky 51 npoHHTáji ÓTy KHH- ry 3a He^éjiio. Oh Hanncáj! CTaTbió 3a Mécflii. (Compare: 51 HHTáji □Ty KHHry ne^éJiio. Oh nncáji CTaTbió Mécap.) npo (de, sobre) Para designar el objeto de que se trata o se piensa (es sinóni- mo de la preposición o (06). Preguntas npo umo? npo kozó? ToBápnm pacCKaaáji npo cboió noé3/ncy. PaccxaxH MHe npo CBoeró oTi|á. uépe3 (por, por entre, dentro de) 1. Para expresar que la acción se dirige de una parte a otra del objeto. Pregunta ué- pe3 umo? 2. Para indicar un lapso de tiempo. Pre- gunta Kozdá? Mbi nepemjiH uépe3 yjimiy. MauiÚHa éxajia *iépe3 Jiec. Moii 6par npnéjieT uépe3 nefléjiio. Hépe3 Mécuit cecrpá OKÓHHHT yHHBepCH- TÓT. § 14. Prepositivo. Terminaciones -e, -h, -y en prepositivo del singular. Prepositivo de lugar. Preposiciones b y na. Pregunta rae? — r^e bm óbijih? — 51 6bui(á) b yuMBepcuréTe. — 51 6biji(á) na JiéKUHH. 122
— r^e Jléna h Anapéñ? — Jléna h AHApéií b GHGjnioTéKe. — Jléna n Anjjpén b Teárpe. — Jléna n Anjjpéií b Myaée. Compare los casos nominativo y prepositivo. Nominativo Pregunta umo? Prepositivo Pregunta zde? TaM naxÓAWTCíi KJiyS. 51 3náio, me naxómiTCíi luianerá- |)HH. 3to náina 6n6jiHOTéKa. Cerónna y nac 6buiá jiéKHHH. 3áBTpa GyneT coSpámie. Cerónna BénepoM mbi GyneM b KJiyfie. 51 cjiyniaji jiéximio b njianerápHH. Mbi ÓepéM KHMTH B 6li6jIHOTéKe. 51 6biji na jiéKHHH. Bhktop GyneT Ha co6páHHH. 123
Terminaciones de los substantivos en prepositivo del singular Prepositivo con la terminación -e Género Nominativo rno? Prepositivo zde? m. CTOJI nopTtjiéJib Myaéñ Ha ctojió b nopTcjjéjie b Myaée n. OKHÓ MÓpe na OKHÓ b MÓpe f. KÓMHaTa KyXHJI B KÓMHaTe b (na) Kyxne La mayoría de los substantivos masculinos, neutros y femeninos en prepositivo terminan en -e. Prepositivo con la terminación -h Género Nominativo tmo? Prepositivo zde? m. canaTÓpHH b canaTÓpHH n. 3/iánne B 3AÚHHH f. 1) ayauTÓpna 2) njióma^B 1) B ayflHTÓpHH 2) na njióniaziH La terminación -h tienen los substantivos masculinos acabados en -hh (njianerápnñ, caHaTÓpnií), neutros en -ne (saanne, oómexú rne), fe- meninos en -hh y en -b (ayaurópn», jiéKUHH, rerpá^b, njióma^b). Substantivos masculinos con la terminación -y en prepositivo Nominativo nmo? Prepositivo zde? iiiKacj) caA jiec noji yroji b iiiKacjiy b cajiy b jiecy na nojiy b yrjiy na yrjiy MOCT óéper na MOCTy na óepery 124
La terminación -y (siempre tónica) tienen algunos substantivos masculinos. (Véase la lista aducida en «Anexo», en la pág. 344) Ejercicio 61. Concluya las oraciones utilizando substantivos en prepositivo con la preposición b. 1. 51 ynycb ... 2. Tbi ynnmbca ... 3. Oh ynHTca ... 4. Mbi ynHMCH ... 5. Bbi ynnrecb ... 6. Ohú ynárcH ... 7. Oh ynújiCH ... 8. Oná ynújiacb ... 9. Ohú ynúJiHCb ... yHHBepCHTéT HHCTHTyT HIKÓJia Mockbú JleHHHrpáu Khób Úh^hh OKBauóp KéHHH Ejercicio 62. Concluya las oraciones utilizando substantivos en prepositivo con la preposición b. 1. Ohú cmótpíit óajiér ... (Teárp). 2. Mu BÚ^ejin árn KaprÚHbi ... (Myaéú). 3. Mu cjiyinajm KOHuépr ... (Kjiyó). 4. Bnepá x oóéflaji(a)... (pecTopán). 5. Moh TOBápHiii xubct ... (rocTÚHHua). 6. Moh 6par paóóraer ... (jiaóoparópH»), 7. 3th cTyaéHTbi ynarca ... (HHCTHTyr). 8. Eé MJiáamaH cecrpá ynnrca ... (uiKÓJia). 9. Eró crápinne ópárba ynarcn ... (yunBepcnrér). 10. LIoApyra Mapún ceiinác orubixáer ... (caHaTÓpHH). 11. Eé MaTb paóóraer ... (óojibHÚija). 12. 51 noKynáio raaéTbi ... (khóck). 13. 51 xynúji á™ npoayKTbi ... (racrpoHÓM). 14. Oná Kynújia injiány h nepnáTKH ... (yHHBepMár). 15. Oh Kynúji 9th ÓHJiéTbi ... (xácca). 16. Mbi XHBéM ... (oóinexÚTHe). Ejercicio 63. Concluya las oraciones utilizando substantivos en prepositivo con la preposición Ha. 1. MamÚHbi ctoht ... (njióma^b). 2. 51 BÚaeji(a) Muréjia ... (yjin- ua). 3. nóe34 ctoút ... (cránima). 4. Eró oréij paÓóraer ... (3aBÓa). 5. Eró crápiHHH 6par paóóraer ... ((JiáópHKa). 6. Ohú nrpáioT b <J>yT- 6óji ... (craaHÓH). 7. Ahtóh xynúji KOHBépTbi ... (nónra). 8. 51 bú/icji áry Kaprúny ... (BÚCTaBKa). Preposiciones b y Ha Substantivos con la preposición b Nominativo ^mo? Prepositivo zde? yHHBepCHTéT b yHHBepcHTére ayaHTÓpHH B ayUHTÓpHH jiaóoparópHH B JiaÓOpaTÓpHH 3aji b 3ájie Kjiyó b Kjiyóe ÓHÓJIHOTéKa B ÓHÓJIHOTéKe 125
Continuación Nominativo 'tmo! nOJIHKJIHHHKa rocTÚHMija oómexHTne KÓMHaTa CTOJiÓBaa pecTopán Teárp Myaéñ MaraaÓH racTpoHÓM yHHBepMár napK can jiec rópojj CTOJIHIja ueHTp MocKBá JleHHHrpáA crpaná CoBéTCKHH CoK)3 pecnyÓJiHKa EejiopyccH» Prepositivo zóe? B IIOJIHKJIHHHKe B TOCTHHHUe B OÓmeXHTHH B KÓMHaTe B CTOJIÓBOÍI1 b pecTopáne b TeáTpe b Myaée b Mara3HHe b racrpoHÓMe b yHHBepMáre b nápxe b cajiy b jiecy b rópojje B CTOJIHUe b uéHTpe B MoCKBé b JIeHHHrpáne b crpané b Cobótckom Colóse b pecnyóJiHKe b EejiopyccHH Substantivos con la preposición Ha Nominativo wio? Prepositivo zde? A. nÓHTa Ha nÓHTe Tejierpátj) na rejierpáíjje BOK3ÓJI Ha BOKaájie cráHUHji Ha CTáHQHH craflHÓH Ha cTajinÓHe pbIHOK na pÚHKe yjnma na yjirnie iuiómam> Ha nji0nia.nn npocnéKT Ha npocnéKTe BbiCTaBKa na BbiCTaBKe 3aBÓA na 3aBÓ;ie 1 El substantivo CTOjiÓBas tiene las terminaciones de los adjetivos; en prepositivo del singular posee la terminación del género femenino -óñ. 126
Continuación Nominativo Prepositivo vino? ¿de? (J)á6pHKa na $á6pHKe BTOpÓÜ 3Táx Ha BTopÓM araxé MenmiHHCKHÜ (JiaKyjibTéT Ha MenmiHHCKOM (JiaKyjibTéTe pónnHa na pónnHe YKpaHHa Ha YKpaHHe B. ypÓK Ha ypÓKe jiéKim« Ha JléKUHM 3K3áMeH na 3K3áMene KOHCyjIbTáima Ha KOHCyjIbTálIHH coópáHHe Ha CO6páHHH Bénep Ha Bénepe KOHnépT na KOHuépre cneKTáKJib na cneKTáKjie □KCKypCHa Ha 3KCKypCHH pa6óra Ha pa6ÓTe Las preposiciones b y Ha se emplean con substantivos en prepositi- vo (pregunta zde?) de idéntica manera que con substantivos en acusati- vo (pregunta Kydá?) (Véase las págs. 113—115.) Ejercicio 64. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en preposi- tivo con la preposición Ha, las palabras dadas en cursiva. 1. Bnepá b Kjiy6e 6biJi eénep. Tána n BÚKTop 6buiH .... 2. B reárpe 6y.neT hóbbiü cneKmáKJib. Kápjioc 6y.neT .... 3. B 3áne 6ynei coópmue. Moú TOBápnuiH 6ynyr .... 4. Ceiínác nnéT jksómch. Ham npenonaBá- Tejib .... 5. B KJiyÓe ceünác nnéT penemútyifi. Mápno n Tepéca ceünác .... 6. B KOHcepBaTÓpHH 6biji xopómnü KOHifépm. Mu 6hjih .... 7. Y OTijá HHTepécna»paóóma. Ceünác oh .... 8. Cerónna BénepoM y Hac 6yneT KOHcyjibmáipifi. Mméjib 6yneT .... 9. B BOCKpecénbe 6bijiá sKCKypcuH. Háiua rpynna 6biJiá .... 10. Bnepá y Hac 6bijiá -/léKijUR, ho Mapúa He 6bijiá .... Ejercicio 65. Escriba cada oración en pasado y en futuro. Modelo: Mnréjib b yHHBepCHTére. Mnréjib 6mji b yHHBepcnrére. Mnréjib óyjjer b yHnBepcnTéTe. 1. BanÚM b HHCTHTyre. 2. MaTb na pa6ÓTe. 3. Cfierjiána b iiikó- jie. 4. Annpéü Ha co6páHHH. 5. Tána n Jléna b 6n6jinoTéKe. 6. Oréq na 3aBÓne. 7. Háma rpynna ua aKCKypcnu. 8. Moü 6paT Ha néximn. 9. Mbi b MocKBé. 10. Háinn npy3bá b JleHHHrpáne. Ejercido 66. Lea el diálogo y fíjese en el acento puesto en las palabras dadas en cur- siva. — Bépa, tm 6bijiá Bnepá BénepoM b nnrájibHOM 3áne? 127
— /Ja, Gbijiá. — A Jléna Gbüiá TaM? — HeT, He 6buá. Oná Gbijiá b KjiyGe na nncKoréKe. — A Aimpén 6biji na nncKOTéKe? — HeT, oh Hé 6biJi TaM. Oh 6biji b oGineiKHTHH. — A TáHíi h Bhktop Gbijih b KjiyGe? — HeT, ohh TÓxe né 6biJiu TaM. Ohh 6mjih b khhó 1. Recuerde: Oh Gmji b KjiyGe. Oná SbiJiá b KjiyGe. Ohh Gújih b Kjiyóe. Oh hó 6mji b KjiyGe. Oná He GbiJiá b KjiyGe. Ohh hó Gmjih b KjiyGe. Ejercicio 67. Concluya las oraciones utilizando las palabras dadas en cursiva en pre- positivo. Lea en voz alta el ejercicio escrito. 1. 51 ne 3Háio, me naxonnrcn zacmpoHÓM. R eme ne Gbijiá .... 2. Oh He 3HáeT, me naxonnrcn ynueepMáz. Oh eme né Gbiji.... 3. Oh 3HáeT, me HaxónHTcn nówna. Oh Gmji Bnepá .... 4. CnpocnTe Xyána, me naxójiHTC» anméKa. Oh Gmji .... 5. Moh TOBápnmw ne 3HáK>T, me naxómiTC» Myséü. Ohh hó Gmjih .... 6. Mnréjib ne 3Háer, me naxónHT- ch cmaduÓH. Oh hó Gmji .... Ejercido 68. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en preposi- tivo y con la debida preposición, las palabras dadas entre paréntesis. Recuerde que los substantivos masculinos y los femeninos acabados en -b poseen diferentes terminaciones. 1. Moh khhth h rerpánH jiexár ... (noprcjiéjib). 2. ABTÓGycbi ctoht ... (njióma/Jb). 3. R nniny marójibi ... (rerpánt). 4. Mbi cmó- TpHM HÓBbie cnoBá ... (cjioBápb). 5. B BoCKpecénbe crynéHTM Gmjih ... (KpCMJIb). 6. ... BHCHT oGbHBJléHHe (aBepb). Ejercido 69. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. Ene bhcht Bánin KocTiÓMbi? (iiiKacj)) 2. Ene bm jijoGhtc ryjiHTb? (jiec) 3. Ene nrpáioT nérn? (can) 4. Ene ctoht TejieBH3op? (yroji) 5. Tae naxójiHTCH óto ananne? (yroji) 6. Ene jicxht KOBép? (noji) 7. Tjie bbi ctohjih, Komá bbi CMOTpéjiH ná peKy? (moct) 8. Ene OTjbi- xájiH TypúcTbi? (Géper) Texto Moií poHHÓií rópon Mena 3OByT CBeTjiána. 51 crynéHTKa. Ceiinác h XHBy b Mockbó h ynycb b KOHcepsaTÓpHH. Pánbine h XHjiá b HoBocnGHpCKe. HobochGhpck—moh ponHÓñ rópon. Í)tot rópon, KaK roBopHT eró Ha3BáHHe, naxónuTCH b ChGhph. 1 La palabra khhó (cine) no varía en ruso (lo mismo que las palabras Merpó, naJib- tó, KÓ<|>e, Ka<|>é, TaKcñ). (Véase la pág. 338.) 128
HobochGhpck pacnojióxen1 na Geperáx1 2 perá O6h. 9to cáMbiií 6o- jibinóií rópon b CnGnpn. TaM xhbct Gójibine MHjuiHÓHa xárejieii3. HobochGhpck— óto KpynHbiü nimycTpnájibHbiii, HaynHbiH h Kyjib- TypHbin ijeHTp. B HoBocnGnpcKe ecTb MeTajijiyprHHecKHH 3aBÓn. Ha ótom 3aBÓne pa6ÓTaeT moíi oréii. Oh nHxenép. Moá MaTb paGóiaer b HobochGhpckom reárpe ónepu h Gajiéra. Oná nHaHHCTKa. B HobochGhpckc ecTb pa3jiHHHbie By3M, b tom hhcjió OjieKTpOTeXHHHeCKHH HHCTHTyT. B 3jieKTpOTeXHHH6CKOM HHCTHTyTe yHHTCH MOH 6paT. Hepajieicó ot HoBocnGHpcKa 4 pacnojióxen peHTp chGhpckoíí nay- kh — AKapeMropouÓK5. TaM naxónarc» HayHHO-HCCJiénoBarejibCKHe HHCTHTyTbl ChGhpCKOTO OTpeJléHHJI AKapÓMHH HayK CCCP h yHHBep- CHTÓT. Mo» cecrpá xhbct h paGóraer b AKaneMroponKé. Oná oKÓHHHJia yHHBepcHTér h paGóraer b HHcrnryre ánepHoií $h3hkh. B AKaneMroponKé npeKpácnbie ycjiÓBH» pji» HayHHoñ paGÓTbi h pjui órjjbixa 6. HHCTHTyTbl h xcHjibie noMá ctoht b jiecy. TaM thhih- Há, CBÓJKHH B03nyx... Korná x OKÓHny KOHcepBarópHio, x 6yny xhtb h paGóraTb b Ho- BOCHÓHpCKe. Ejercicio 70. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Ene XHBéi h yHHTCH CBernána? 2. Ene oná XHjiá páHbine? 3. Ene naxónHTcji rópon HobochGhpck? 4. HobochGhpck Gojibinóií rópon? 5. KaKÓe THanénne HMéer rópon HobochGhpck? 6. Fne paGó- Taer orép CBeTjiánbi? 7. Ene paGóraer MaTb CBeTjiánbi? 8. Ene yHHT- ca Gpar CBeTJiánbi? 9. Ene pacnojióxen AKaneMroponÓK— nenrp chGhpckoh HayKH? 10. Hto Haxónnrca b AKaneMroponKé? 11. Ene XHBér h paGóraer cecrpá CBerjiánbi? 12. Hto oKÓHHHJia cecrpá CBerjiáHbi? 13. Tne Gyner paGóraTb Caerjiána, Korná oná okóhhht KOHcepBaTÓpnio? Ejercicio 71. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. Ene bm XHBére? 2. Ene XHByr BániH ponírrenH? 3. Ene bm jkhjih páHbine? 4. Ene bm ceiiHác ynHrecb? 5. PáHbine bm paGórajin hjih ynHjiHCb? 6. Ene bm Gynere yHHTbC» h paGóraTb? 7. Kyná xorár nocrynHTb Bámn npy3bá? 1 pacnojióxeH (-a, -o, -m): está situado 2 Ha óeperáx (Prepos. pl.): a orillas 3 6ÓJibtue MHjuiHÓna xHTejieñ: más de un millón de habitantes 4 HeztajteKÓ ot HoBOCHÓHpcica: cerca de Novosibirsk 5 AKaaeMropoaÓK (AicajieMHHecKHñ ropoztÓK): localidad en que se ubican institu- ciones de investigación científica y viven, principalmente, hombres de ciencia y trabaja- dores de centros científicos. En la Unión Soviética hay varias localidades de ese tipo. 6 ycjiÓBH» Ana paóÓTM h ÓT/iBixa: condiciones para trabajar y descansar 129
§ 15. Prepositivo de lugar y acusativo de dirección. Preguntas rae? y Kyaá? Prepositivo zde? Acusativo Kydá? — Tae 6bui cryaéHT? — CryaéHT 6bia b yuHBepcirréTe. — CryaéHT 6bui Ha aéKUHH. — Kyaá nonién cryaéHT? — CryaéHT nomén b yHHBepcHTér. — CryaéHT nonién Ha aénipno. zde? 6htb, xchtb, paGóraib, naxo- aHTBCH, ynHTBCH, 3aHHMáTBC5I, OTabixárb, ctoátb, cHaéTb, ae- xcáTb y muchos otros. Kydá? Hará — noHTH, éxaTb — noéxaTb, npHXOaHTb — npHHTH, npH63- xcáTb — npHéxaTB, cneniHTb — nocneniHTb, etc. Ejercido 72. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. Kyaá bm naére xáxabiH aeHb páno yrpoM? Tae bbi 6buih Bne- pá? (yHHBepcHTér) 2. Tne bbi Gepére khhth? Kyaá bbi nonaere nócjie ypÓKa? (ÓHÓJinoTéKa) 3. Kyaá nayr óth cryaéHTbi? Tae bbi Gbijih b noHefléjibHHK nócjie ypóxa? (coGpáfflie) 4. Tae bbi ceiínác? Kyaá bbi npHiium? (oómexHTHe) 5. Kyaá naér npenojiaBáre.rb? Tae cryaéHT bi HHTájIH 3TOT T6KCT? (ayflHTÓpHS, ypÓK). 6. Tae BálHH apy3bá néjIH h TatíueBájiH? Kyaá npnnuiií Bámn apy3bá? (xnyG, Bénep) 7. Kyaá cneináT óth jhó«h? Tae ohú Gyayr cayniaTb MyabiKy? (xoHcepBaTÓ- pnn, KOHiiépr) 8. Kyaá bbi noéaere b BocKpecéHbe? Tae bbi Gyaere ry- JWTB? (ueHTp) 9. Kyaá éayr Báiim apy3bá? Tae ohh xotht hocmot- péTb HÓBbie KapTHHbi? (BBicraBKa) 10. Tfle atHByT TypiiCTbi? Kyaá ohíí éjiyr? (rocTÍÍHHua) 11. Tae paóóraer oréa Bine-ropa? Kyaá oh éaer páno yrpoM? (saaóa) 12. Tae paóóraer MaTb BiÍKTopa? Kyaá oná éaer páno yrpoM? (GojiBHÍma) Ejercido 73. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en preposi- tivo o en acusativo con las preposiciones h o hb, las palabras dadas en cursiva. 1. Bnepá b KOHcepBarópHH 6bui xopóniHií KOHifépm. 51 6bui(á) .... 2. TaM HaxóaHTca náine oóufeMcúmue. Bbi 6újth ...? 3. Ceróan» b yHHBepcHTére Gyqer eéuep. Moh apy3bá óyayr .... 4. Mockóbckhh KpeMJib naxójiHTCs b uéHTpe rópoaa. Bbi xothtc noéxaTb ... ? 5. IIo- cjieaáBTpa b Teárpe óyaer hóbbih cneKmáKM. Bbi óyaere ...? 6. TaM HaxóflHTCíi (fiáópuKa. PaGónne nayr .... 7. í)ro HHTepécHbiií Myséü. B BocKpecéHbe mbi noéjieM .... 8. Óceiibio jiec óneHb KpacHBbiñ. 51 jik>6- jhó ryjiáTB ... óceHBio. 9. 3tot peemopáH xopóniHií. 51 nnorjiá o6é- jjaio .... 10. Bot Maza3ÚH, rae n noKynáio npoayKTbi. Ceünác f¡ Hay .... Ejercido 74. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en preposi- tivo o en acusativo con las preposiciones b o Ha, las palabras dadas entre paréntesis. 1. B cyGGóry BénepoM x 6yay ... (oGmexHTne). 2. Tboh apy3bá 130
xorár noÜTH ... (KOHcepBaTÓpHü). 3. BénepoM cryjjéHTbi 3annMáJincb ... (jiaGopaTÓpna). 4. M He 3Háio, noneMy Tána ne npimuiá ... (ypÓK). 5. B BOCKpecéHbe a noény ... (napa). 6. 51 bh^cji ÓTy Raprány ... (My3éü). 7. Ójibra ceiinác totóbht yxnn ... (KyxHa). 8. Bbi xoth- Te noÜTH ... (KOHijépT)? 9. 3áBTpa ... 6y.neT HHTepécHMH KOHijépT (Kjiyó). 10. í)Ta KHÚra ctoíít ... (niKacj)). 11. 51 aynnji óth otkp¿it- kh ... (nónTa). 12. Háma ceMbá xhbct ... (crojinija). Ejercido 75. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en el caso debido con las preposiciones b o hb, las palabras dadas en cursiva. 1. B BOCKpecéHbe ohíí xorár noéxaTb e meámp, noTOMy hto ohh eme Hé Gmjih .... 2. B náTHHijy mm Gmjih e KOHcepeamópuu. Mbi xotúm eme pa3 noéxaTb .... 3. B cyGGóry Hropb xóner noéxaTb e njianemá- puü, noTOMy hto oh eme né Gmji .... 4. Bhktop jiióGht CMOTpéTb 4>yr- 6óji Ha cmaduÓHe, noóroMy oh xóner noéxaTb .... 5. LIocjieaáBTpa Bé- nepoM bm noiméTe Ha coópánue, a a He Mory b óto BpéMa Gmtb .... 6. Tm nomjénib 3áBTpa b KjiyG Ha eénep, a a He Gyjjy .... 7. Bbi Gyaere 3áBTpa Ha cfraKyAbméme, a a He npnjiy .... 8. Ohh eme He BÚjjejiH KpeMJib, noÓTOMy ohh xorár noéxaTb .... Ejercicio 76. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en preposi- tivo o en acusativo con las preposiciones b o hb, las palabras dadas entre paréntesis. 1. Bbi Gynere 3áBTpa ..., a a He npnny ... (HHCTHTyr). 2. Bce TOBá- Phiijh noimyr BénepoM ..., a tm ne Gyjjenib ... (coGpámie). 3. 51 Bnepá né Gmji ... h He 3Háio, noneMy oh He npnméji ... (jiéxima). 4. Oná He npmiuiá cerójma ..., noTOMy hto oná Gojibná. Bnepá oná Gbijiá ... (pa- 6óra). 5. LIpeno/jaBáTejib cnpániHBaji, noneMy tm né Gmji .... Bce, KpÓMe TeGá, nprnujiíi ... (KoncyjibTáuH»)- 6. Oh noméji ..., noTOMy hto oh njióxo ceGá nyBCTByeT. 51 jjyMaio, hto ceiinác oh ... (hojihkjih- HHKa). 7. Mm HjjéM .... Mm xotúm HHTáTb raaéTbi h xypnájiM ... (6h- GiiHOTéxa). 8. Bhktop Hjiér .... Oh Gyjjer aójiro 3anHMárbca ... (jiaGo- paTÓpna). 9. Moh jjpyabá éjjyr .... Ohh xorár ocMOTpéTb ... Kpác- nyio njiómajji» h njiómajjb CBepjjjiÓBa (ijeHTp). 10. TypiicTbi ényr .... Ohíí xorár HeMHÓro oTjjoxHyTb ... (rocTHHHija). 11. 51 xony noéxaTb .... HáBepno, b BOCKpecéHbe a Gyny (aKCKypcna). 12. Sí cuy.... Moií jjpyr xjjeT Mena ... (cráHijHa Merpó «LIpocnéxT MápKca»). Diálogo — Tána, KaK tm coGnpáembca npoBecrii BOCKpecéHbe? — 3náenib, Kápjioc, a xony zméM noéxaTb b napa. B nápae a noaa- Táiocb na KOHbaáx, a BénepoM noimy b KOHcepBaTÓpnio na KOHijépT. Y BiiKTopa ecTb jjBa GnjiéTa. — A a eme Hé Gmji b KOHcepBarópHH, xotA 1 a óneHb jnoGjnó My- 3biKy. 1 xotá: aunque; si bien 131
— B cJiényioinHH pa3, Korná » nonny b KOHcepBaTÓpmo, a oGmá- TejibHo npnrjiainy reG». — Bojibinóe cnacnGo. — A tm Kyná nonnénib b BocKpecéHbe? — VrpOM x Gyny KaTáTbca Ha jibixax b nápKe, a BénepoM noü- ny b Kjiyó. B KJiyóe Gyner Bénep «Mejiónnn JlaTHHCKoñ Amó- PHKH». — LIoneMy tm MHe pánbine He CKasáji, hto GyneT ótot Bénep? ÍL c ynOBÓjibCTBneM nonijiá Gbi1. — 51 cerónH» xorén npnrjiacHTb reGá, ho tbi nnénib b KoncepBa- TÓpnio. — 3náeinb, Kápjioc, x naM TeGé cboh MarHHTO(|)ÓH, sannimí, no- xájiyñcTa, jiynniHe nécHH! Tbi Benb 3Háenib1 2 nporpáMMy. — Xopoinó, a 3anHiny, ho 5i BO3bMy cboíí MarHHTo<|)ÓH h hotóm naM TeGé KaccéTy. — CnacáGo, Kápjioc! Tánsi KaráeTC» na KOHbKáx. Kápjioc KaráeTC» na jibixax. Ejercicio 77. Conteste por escrito a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Kyná xóneT noéxaTb Tánsi b BocKpecéHbe nnéM? 2. Ene oná Gy- neT KaTáTbca na KOHbKáx? 3. Kyná Tán» nonnéT BénepoM? 4. Ene eme né Gbin Kápjioc? 5. LIoneMy Kápjioc xóneT noñ™ b KOHcepBaTÓpHio? 6. Kyná TáH5i npHrjiacHT Kápnoca b cjiényioinwH pa3? 7. Ene GyneT Kápjioc b BocKpecéHbe yrpoM? 8. Kyná noñnéT Kápjioc b BocKpecéHbe BénepoM? 9. Hto GyneT b KjiyGe b BocKpecéHbe BénepoM? 10. Kyná no- mjiá Gbi Tán»? 11. Kyná Kápjioc xotóji nprniiacÚTb Tánio? 1 noinjiá 6m — modo subjuntivo: iría 2 tm Beztb 3Háeuib: pues tú lo sabes 132
§ 16. Construcciones sinonímicas con los verbos GbiTb, y Gubútb (pregunta rae?) y con los verbos de movimiento xojjhti., é3AHTb (pregunta Kyaá?) Bnepá mbi 6mjih b KJiyfie. Mbi nácro SbiBáeM b KJiySe. Bnepá mbi xojihjih b KJiy6. Mbi nácTO xóflMM b KJiy6. En las oraciones dadas no se puede usar, en vez de xojjhtb, el verbo h^th, pues este último siempre denota movimiento efectuado en un momento concreto y en una dirección determinada: 1. — Kyaá tbi miéinb? 2. Koraá mbi uijih b Kjiyó, mbi — 51 nay b Kjiyó. BCTpéTHJiH Mapúio. Ouá urna B ÓHÓJIHOTéKy. Los verbos Hará y xoaÚTb suelen designar el movimiento realizado a pie, sin ayuda de ningún transporte. JIótom mbi 6mjih b JleHHnrpáae. JIótom mbi ¿íahjih b JlenHnrpáa Mbi HHoraá SbiBáeM b Jleunurpá- Mbi HHoraá Ó3ahm b JlenHnrpáa ae. El verbo éaaHTb se emplea lo mismo que xoaÚTb, pero a diferencia de éste, denota movimiento con ayuda de un medio de locomoción. En las oraciones aducidas no se puede utilizar, en vez de é3,QHTb, el verbo éxaTb, el cual, como también Hará, expresa movimiento efectua- do siempre en un momento concreto y en una dirección determinada. 1. — Kyaá bbi éaere? 2. Koraá f¡ éxaa b JlenHnrpáa, — 51 éay b JleHHHrpáa. » BCTpéTHa b nóeaae BÚKTopa. Oh TÓxe éxaji b JleHHHrpáa. Ejercicio 78. Sustituya la construcción con el verbo 6brn> por la construcción con el verbo xojiHTb o é34HTi>. A. Modelo: R óliji Ha nÓMTe. ü xodÜA Ha nótTy. 1. Bnepá Máina óbijiá b inKÓJie. 2. Tán» Bnepá BénepoM óbijiá b ÓHÓjiHOTéKe. 3. B nÁTHHixy yrpoM Cepréií óbiji b HHCTHTyTe. 4. B neTBépr Anapéií óbiji b jiaóopaTÓpHH. 5. Ytpom mbi óbijih na ypóxe. 6. Ceróann anéM Jléna óbijiá b Mara3Úne h b anréxe. 7. B cy6- 6ÓTy Tána h Jléna óbijih b Kjiyóe na Bénepe. 8. 51 ceróan» 6biJi(á) b pecTopáue. B. Modelo: Mu óbijih b BeHHHrpáne. Mu ¿3Óuau b BeHHHrpáfl. 1. B BocKpecéHbe nániH apy3BÁ óbijih na CTaanóne. 2. B cyóóÓTy BénepoM mbi óbijin b nápxe. 3. ^th TypúcTbi yxé óbijih b KpeMjié. 4. JIótom Tán» óbijiá b Páre, a eé apyabá Jléna h BÚKTop óbijih b Ráe- se. 5. B nÁTHHixy nócjie ypóxa cTyaénTbi náineií rpynnbi óbijih na 133
□KCKypcHH. 6. Ocenbio moh cecrpá h eé Myx Gmjih b UrájiHH. 7. Jlé- tom ponnrenH TáiiH Gmjih bo <I>páHnHH. 8. 3hmóh Bain 6paT h eró xe- Há GblJIH b Áhtjihh. Ejercicio 79. Concluya las oraciones con las palabras dadas entre paréntesis, po- niéndolas en la forma debida con las preposiciones b o Ha. Verbo xonHTb 1. 51 nácTO xoxy ... (GnGjiHOTéKa). 2. Tbi nácTO xónninb ... (nón- Ta)? 3. Oh Káxnbiñ nenb xónnr ... (paGóra). 4. Mbi nácTO xónnM ... (cnopraáji). 5. Bbi Káxcjbiñ nenb xónnre ... (Mara3HH). 6. Ohh nácro xónar ... (khhó). Verbo éa/jirn» 1. 51 Káx^biii jjeHb ésxy ... (ynHBepcHTér). 2. Tbi nácro ésnnnib ... (nenrp)? 3. Oná pénxo é3n«T ... (KOHcepBarópna). 4. Mh Hnorná é3- jjhm ... (napn). 5. Bbi nácro ésnnre ... (cranHÓn). 6. Ohh Káxnbin nenb é3H«T ... (tjiáGpHKa). Ejercicio 80. Intercale el verbo (hath o xoaHTb que más convenga por el sentido a) en presente; b) en pasado. A. 1. 51 BÚxy Mapnio. Oná ... cioná. 2. 51 nácro ... b ótot Mara- 3ÉH, noKynáio 3;iecb GyMáry h rerpánw- 3. MHréjib yBnneji Kápjioca Ha yjnme h cnpocnji eró: «Kyná tm ... ?— «51... Ha nónry»,— otbóthji Kápjioc. — «51 Tóate ... ryná. LIoñnéM BMécre»,— cxaaáji Mnréjib. 4. Tána KáxcjibiH nenb ... b GnGjiHOTéKy 3aHHMárbca. B. 1. Bnepá Manía He ... b lüKÓjiy, noTOMy hto oná njióxo ceGá nyBCTBOBajia. 2.—Jléna h Bhktop, rae bm Gmjih Bnepá BénepoM? — Mm ... b khhó. 3. CeróuHH yrpoM a ... b racTpoHÓM. 4. Bnepá páno yrpoM, Korjjá Tána ... b yHHBepCHTéT, oná yannejia Ha yjiHije JléHy. Jléna ... naBCTpény. «IloneMy tm He Hnéuib b yHHBepCHTéT?» —cnpocnjia eé Tána.— «Tm 3Háenib, a njióxo ceGá nyBCTByio, —OTBéTHjia Jléna.— 51 ... b anréKy, a ceñnác nny noMÓn». Ejercido 81. Intercale el verbo (éxaTb o éjjtHTb) que más convenga por el sentido) a) en presente; b) en pasado. A. 1. Bhktop non™ Káxjioe BocKpecéHbe ... na cranñoH. 2. 51 yBHjjeji b aBTÓGyce Tánio h JléHy h nonyMaji: «Kyná ohh ...?» 3. «Kyná oGbinno ... MocKBHnií b BocKpecéHbe?»—cnpocñji Mena onñn HTanbáncKHH TypñcT. 4. Mapña h Kápjioc BCTpéTHjiH b Merpó Tánio h BnKTopa. «Mm ... b KHHoreárp «Kócmoc», a bm Kyná ...?»—cnpocHJia Mapiía.— «A mm ... b Teárp»,— cxaaána Tána. B. 1. Bnepá, Korná mm b 6 nacÓB Bénepa ... b khhó, mm BcrpéTHjiH b Merpó Tánio h BnKTopa. Onií ... b Teárp. 2. JIótom mm ... na ior, a bm Kyná ...? 3. Tne bbi Gmjih b cyGGóry BénepoM? Mm ... b nenrp, 6m- jih b pecTopáne. 4. B BocKpecéHbe mm ... b napK KaráTbca na jibixax. Ejercido 82. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. Bm nácTO xónnre b khhó? 2. Bm nácro éannre b nenrp? 3. Kyná bm oGbinno xónnre ryjiáTb? 4. Kyná oGbinno bm éannre ornMxárb? 134
5. Kyjjá bbi xojjhjih hjih ósjihjih b npóinjioe BOCKpecéHbe? 6. Kyjiá bbi oGbibho éajjHTe Ha KaHHKyjibi? 7. Kyjjá bbi xójjhtb ííjih ésjiHTe, Korjjá y Bac ecTb CBoGójjHoe BpéMH? Diálogo 3HMHH6 KaHHKyjIbl KaHHKyjIbl KÓHHHJIHCb. CHOBa HaHajIHCb 3UHHTHH B yHHBepCHTéTe. Ytpom, Korjiá Anjipéñ inéji b yHHBepCHTéT, oh yBHjieji Kápjioca. — LIpHBéT, Anjipéñ! — /JóGpbiH jjchb, Kápjioc! KaK jjejiá? Tbi xopoinó oTjjoxnyji? Fjje tbi 6bui? — 51 oTjjoxnyji óneHb xopoinó. 51 éajjHji b jjom ÓTjjbixa. — Ene naxójjHTCH ótot jiom ÓTjjbixa? JfajieKÓ? — HeT, He óneHb jjajieKÓ. Tyjiá nyxno nac éxaTb Ha ajieKTpúnKe a noTÓM eme nojinacá Ha aBTÓGyce. Mócto TaM óneHb KpacÚBoe. Ectb jiec h petó. Mbi tóxjjMH jjenb xojjhjih b jiec. B jiecy mbi ryjiájiH, nrpá- JIH B CHeXKH1 2, KaTájIHCb na Jlbixax. — Tbi yxé HaynñjiCH KaTáTbCH na jibixax? — /Ja, Tenépb h yMéio KaTáTbCH Ha jibixax. ÓneHb npHHTHO Ka- TáTbCH b jiecy, ocóGenno b cójiHenHbiií jjenb. --- A Ha KOHbtóx tbi KaTájic»? — ripóóoBaji, ho óto óneHb Tpyjmo, h mhc Gójibine npáBHTCH Ka- TáTbCH na jibixax. A tm Kyjjá éajjHJi, Anjipéñ? — Ah Gmji Bce óto BpéMH b Mockbó, ho h Tóxe xopoinó npoBéji KaHHKVJiM. LIonTH tóxjjMH jjenb h éajjnji b TeáTp ííjih b Myaéií. Hhot- jjá mm xojjhjih b Ham KjiyG. B KjiyGe óbijih HHTepécHbie Benepá h koh- uépTM. KpÓMe totó, h nácTO éajjnji b napx KaTáTbCH na jibiacax. Tpn hjih neTbipe páaa mbi c Táneii KaTájiHCb b nápKe Ha KOHbtóx. — A me Gmjih Jléna h Bhktop? — Ohh éajjnjin b JlenHHrpájj. Recuerde: El verbo yMÓTb (yMéio, yMéenib) se emplea solamente con el infini- tivo. El verbo 3HaTb nunca se usa con el infinitivo. 51 yMéio KaTáTbCH na jibixax: Yo sé esquiar. 51 3Háio (J)paHity3CKHH h3mk: Yo domino el idioma francés. Ejercicio 83. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. Komá Aimpéií yBHueJi Kápjioca? 2. Kyjiá éajinji Kápjioc bo BpéMH KaHHKyji? 3. Ha néM Hyxno éxaTb b hom ómbixa? 4. Kyjjá tóx- JJblH JjeHb XOJJHJIH CTyjjéHTM, KOTÓpMe OmMXájIH B JjÓMe Ómbixa? 5. Kápjioc Tenépb yMéeT KaTáTbCH ua jibixax? 6. Kyjjá éajjnji AHjjpéií bo BpéMH KanHKyji? 7. Kyjjá AHjjpéií xojjhji HHorjjá? 8. Kyjjá AHjjpéií xojjhji KaTáTbCH Ha jibixax? 9. Kyjjá éajjnji AHjjpéií KaTáTbca na KOHb- tóx? 10. Tjje Gmjih bo BpéMH KaHÍÍKyji Jléna h Bhktop? 1 na aneKTpÚHKe: en el tren de cercanías 2 HrpáTb b cuexcKH: tirarse bolas de nieve 135
§ 17. Prepositivo con la preposición o (06). Pregnntas o kom? o hém? — O kom roBopwT npeno/jaBáTejib? — ripenoASBárejib roBopHT o CTynéHTe. — O hém roBopHT npeno^aBárejib? — ripeno^aBáTejib roBopHT 06 yinmepcnTéTe Compare los casos nominativo y prepositivo. A. Nominativo Pregunta tmo? Prepositivo Pregunta zde? Pregunta o hcm? 910 TeÓTp. Í)TO rOCTHHHlia. TaM HaxÓAHTC» 06- meacHTHe. Mbi ólijih b Teárpe. Ohh xcHByT b rocríi- HHiie. CTyaéHTbi XHByT b oónieacHTHH. Mbl rOBOpHJIH O TeÓT- Pe Ohh paaroBápHBajiH O rOCTHHHlie. Mapn» HanHcájia 06 o6me»HTHH. B. Nominativo Pregunta Kmo? Prepositivo Pregunta o kom? Bhktop hó óbiji na ypÓKe. Moá cecrpá xhbct b JlenHHrpáae. Hropb JKHBCT B Mockbó. Mapna xopoinó yqHTCJi. ÁHZtpéií xopoinó Bbicrynáji Ha ce- MHHápe. ripenoaaBáTejib cnpániHBaji o BÚKTope. 51 hócto nyMaio o cecrpé. PoaÉTejiH nácro BcnoMHnáioT 06 Hrope. ripenoaaBáTejiH roBopáT o Ma- pÚH. /Jpyabá roBopHjiH 06 Aimpée. Verbos usados con la preposición o (06) Imperfectivos Perfectivos 0 KOM? 0 <íéM? roBopHTb paccxásbiBaTb cnpániHBaTb cnópHTb cxaaáTb paccxaaáTb cnpocHTb nocnópHTb O COÓpáHHH o npyre 06 3K3áMeHe O (JjHJIbMe 1 La forma 06 se usa ante las palabras que comienzan por una vocal (06 yHn8epcn- TÓTe, 06 o6ine)KHTnn, 06 Anapée); y la forma o, ante las palabras que comienzan por una consonante (o MyauKe, o reárpe, o Táne, o BnKTope). 136
Continuación Imperfectivos Perfectivos 0 KOM? 0 féM? nHTáTb nncárb nponHTáTb (cTaTbió) HanncáTb O KÓCMOCe o Mockbó .HyMaTb BCnOMHHáTb 3aÓMBáTb nÓMHHTb noAyMaTb BCnÓMHHTb 3a6ÚTb 3a6yny aaóyuenib aaóyjiyr o Márepn o BCTpéne o paaroBÓpe o TOBápnme o aatóuHH Nota: a) La preposición o (06) se emplea después de los verbos de lengua (roBopítTb, paccKásbiBaTb, etc.) y después de los verbos de entendimiento (ztyMaTb, 3HaTb, etc.). La preposición o (06) se usa tanto después de los verbos como después de los substantivos. Por ejemplo: jiéicuHSi o KÓeMoce, paccKáa o Mockbó, KHHra o KOCMOHáeTe. Ejercicio 84. Copie las preguntas y, luego, conteste a ellas por escrito. 1. O kom oh ceñnác jjyMaeT? (cecrpá) 2. O kom oná roBopár? (6par) 3. O kom oh nniner b nncbMé? (npyr) 4. O kom oná paccKáabi- Baer? (noapyra) 5. O néM mm nnrájiH Bnepá? (3HMá) 6. O néM paccKá- 3biBaji Kápjioc? (jiéKiuiJi) 7. O néM ohh cnópjiT? (cneKTáKjib) 8. O néM pasroBápHBaioT npyabá? (KHHra) Ejercicio 85. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, las palabras dadas en cursiva, poniéndolas en prepositivo con la preposición o (06). 1. ripenonaBárejib notóaMBaji (jioTorpácjjHH MocKeú h paccKá3bi- Baji.... 2. Mbi BÉnejiH (J)OTorpá(|)Hio lOpun Fazápuna h tobophjih .... 3. Mbi CMOTpéjiH KapmÚHy JleeumáHa «3ojioráji óceHb» h roBopiíjiH .... 4. Mapúa nponHTájia nt>écy HéxoBa «Tpn cecrpbi» h paccKaaájia na ypÓKe .... 5. B Myaée mm bhjjcjih KapriiHM Pénuna h cjiymajiH, hto paccKá3MBaji TKCKypcoBÓjj.... 6. B 3tom cneKTáKjie nrpáer H3BécTHbiñ cobótckhh apmúcm MuxaÚJi yjibHHoe. Moh coBércKHH npyr paccKa- 3áji MHe .... 7. 51 jnoójnó ucKyccmeo. 51 mhóto nnráio .... 8. Tánn jhó- 6ht h xópoinó 3Háer ócuiém. Otó HHTepécHo paccKáabiBaer .... 9. Bhk- top h Annpéñ jhó6»t cnopm. Ohh nácro cnópar .... 10. Hropb jhóóht no33uio. Oh nnráji mhóto cthxób h MÓxer HHTepécHo paccKáaMBarb .... 11. Mm nácro xóahm e meámp. Mm nácro roBopiiM .... 12. Moh npyr h ji nácro cjiymaeM My3biKy. Mm mhóto paaroBápHBaeM .... Ejercido 86. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, las palabras dadas en cursiva, poniéndolas en el caso debido. Después de los verbos de lengua y de entendi- miento emplee el caso prepositivo con la preposición o (06). 1. Y Heró ecTb 6pam. Oh jikjóht .... Oh nácro pacctóaMBaer .... 2. Moií npyr Andpéü crynéHT.... xopoinó ynHTCH. 51 nanncáji b nncbMé .... 3. npenodaBÓmejib 6mji b aynnrópHH. Ha ctojió jiexájia KHHra 137
.....o6i>5iCHáji HÓBbiü Marepnáji. CTynéHTbi BHHMárejibHO cjiymajin .... nócjie ypÓKa CTynéHTbi roBopñjiH .... 4. Mapún MeKCHKáHCKaíi CTyaéHTKa.... yHHT pyccKHií ji3bik. Mbi naBHÓ He bhhcjih .... Jléna no- apyra .... Mbi xothm cnpocHTB Jlény .... 5. Í)to HHrepécHbiñ (jiujibM. Bnepá b Kjiyóe mbi bhhcjih 3tot .... LIotóm mbi hójito cnópnjin .... 6. Ha ctojió jiexHT nucbMÓ. Bnepá BénepoM x Hanncáji ..., a ceróan» aaóbiji ... aÓMa. 7. Mockbú—rópon, me x XHBy. y mch» ecTB cJjoto- rpá(i)nn h xápTa .... 51 xony xopoinó 3HaTb .... Moií npyr Bhktop mhóto paccKá3biBaeT .... Diálogo — O néM bbi ceiinác roBopiijin? — Mbi roBopHJiH o paccxáse IHójioxoBa «CyriBÓá nejioséxa». 3a- MenáTejibHBiii coBércKHii nncáTejib MnxaHJi IHójioxob paccKá3biBaeT o TsoKéjioií cynbóé ohhotó nejiOBéxa bo BpéMH bohhbi. HaM óneHb HpáBHTCM 3TOT paCCKá3. — A bbi BHnejiH (Jihjibm «Cynbóá nejioBéxa»? — HeT, ne BÚnejiH. PaccKaxn, noxájiyücTa, o (JiHjiBMe! — B cjníjibMe máBHyio pojib HrpáeT H3BécTHBiñ coBéTCKnií aprácT Cepréií EonnapnyK. Oh He tójibko aprácr, ho h pexnccép inoro cjníjib- Ma. «Phjibm npoH3Béji na Mena óneHb chjibhoc BnenarjiéHHe1. Cep- réü BoHnapnyK HrpáeT oTJinnHo. Ejercicio 87. Conteste a las preguntas. 1. O néM roBopHjiH cryaéHTbi? 2. O kom tobophjih CTyqéHTbi? 3. Hto ohh cxaaájiH o paccxáse «Cynbóá nejiOBéxa»? 4. Hto ohh cxa- 3ájiH o nncáTejie IHÓJioxoBe? 5. Hto CKaaáji crynéHT o t|)HjiBMe «Cy- Abóá nejioBéxa»? 6. Hto oh CKaaáji 06 aprácTe, KOTÓpbiñ HrpáeT b (JiHjibMe máBHyio pojib? § 18. Pronombres personales en prepositivo con la preposición o (06, 060) Compare los casos nominativo y prepositivo. Nominativo Prepositivo Pregunta Kmo? Pregunta o kom? 51 nyMaio o cecTpé. Tbi nyMaeinB o cecTpé. Oh nyMaeT o cecTpé. Oná nyMaer o cecTpé. Mu XHB6M B MoCKBé. Bu HCHBéTe B MoCKBé. Ohh XHByT b Mocrbó. Moá cecrpá nyMaer 060 mhó. Tbo» cecrpá nyMaer o Teóé. Eró cecTpá nyMaeT o hcm. Eé cecrpá nyMaer o neñ. Háinn poziHTejiH nyMaioT o nac. Báinn pojiHTejiH nyMaiOT o Bac. 14x ponwTejiH nyMaiOT o hhx. 1 npon3BecrH aneiarjiénne: causar impresión 138
Pregunta vmo? Pregunta o uéM? TaM Haxó/iHica yHHBepcHTér. TaM HaxójinTca o6nie»CHTHe. TaM HaxómtTc» 6H6jiHOTéica. TaM HaxójiaTca jia6opaTÓpHH. Mbi roBopHMO aeM. Mbi roBopHMO neM. Mbi roBopHMO Heñ. Mbl TOBOpHMO HHX. Ejercicio 88. Intercale en el lugar de los puntos suspensivos, pronombres persona- les, poniéndolos en prepositivo con la preposición o (06). A. 1. LIoHeMy «ibz né 6bui Bnepá b yHHBepcHTére? ripeno^aBáTeJib cnpániHBaji .... 2. Mbi pájjbi, hto bm npninjiH. Mbi tójibro hto tobo- PHjih .... 3. H xony 3HaTb, kto cnpániHBaji.... 4. Mm jiyMaeM o Táne, h oná jiyMaeT .... 5. Mapna, Kax xajib, hto bm hó óbijih Ha Bénepe. Mbi BcnoMHHájiH .... 6. Oh HHTepécHBiií nejioBéa. SI Mory paccxaaáTB .... 7. Ohó AaBHÓ yéxana Ha pójjHHy, ho mbi nácTO BcnoMnnáeM .... 8. Ohú moh npysBá. B nHCbMé na pójjHHy a nanHcáji .... B. 1. Í)to HHTepécnaa khúzcl. Mbi npoHHTájin eé h hotóm hójito roBopnjni.... 2. 3to nucbMÓ í¡ nojiyanji Bnepá. 51 xony paccKaaáTB .... 3. CKÓpo óyjiyT sKTÓMeHW. Mbi cnpocHJiH npenoHaBáTejui.... 4. 3áB- Tpa 6y.neT coópáHue. Bbi nÓMHHTe ...? 5. Mbi nocMOTpéjiH hóbbih (Jíumm h ./jójiro cnópHJiH .... 6. Mapúft tboh noapyra. Tbi mhóto pac- cKáabiBajia .... 7. Mápuo Bain npyr. Bbi nácTO BcnoMHHáeTe .... 8. Andpéu u BÚKmop moh npy3bá. Si nácTO nyMaio .... Ejercicio 89. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, pronombres persona- les, poniéndolos en el caso debido con la preposición o sin ella. 1. y Mena ecTB 6pam. ... xhbct b Ráese. Si óhbhb jiioGjik) ... h ná- cto ayMaio .... 2. 3to moh cecmpá. ... 3OByT Manía. ... yanrea b iiikó- ne. SI xony paccxaaáTB .... 3. Mapna h Kápjioc moh dpy3bá. Bbi yxs 3HáeTe.......ynaTca b yHHBepcHTéTe. SI nasnó ne BHueji..., ho a nácTO .nyMaio .... Texto nócjie anáMena Bnepá mbi cnájiH pyccKHií S3Bik. 3K3áMen óbiji TpyjiHBiH. SI nojiy- hhji «xopoinó». Llócjie 3K3áMena npenonaBáTejib coópáji nac b aynn- TÓpHH h roBopHJi o Hac h o HámeH paóÓTe. O6o mhó npenoflaBárejib CKaaáji, hto a 3aHHMájica nenjióxo, ho néjiaji tójibko MÚHHMyM totó, hto mot 1. SI mot paóÓTaTb jiynine, ho cjinniKOM mhóto BpéMeHH npo- bojihji b Kjiyóe, neji TaM, nrpáji na THTápe h TaHiieBán. «Sí ne 6yay 1 jiéjiaji MHHHMyM TOró, hto Mor: hacia lo mínimo de lo que podía 139
MHÓro roBopHTb o Bac,— CKaaáji npeno/jaBáTejib.— Bbi cáMH 3náeTe, hto motjih 6bi paóÓTaTb jiynme 1 h nojiynHTb «otjihhho» 1 2. Ejercicio 90. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. Formule las respuestas en la 1ra persona. 1. Bbi 3üáeTe, hto roBopnji o Bac npenonaBáTejib? 2. Hto tobo- pAji npenojiaBáTejib o Bac h Báineü paóÓTe? 3. Bámn TOBápnnjn no rpynne MÓryr paccKaaáTb o Bac no-pyccKn? 4. Bbi MÓxceTe paccKaaáTb o hhx no-pyccKH? 5. CnpocHTe TOBápnnia, hto oh mójkct paccKaaáTb o Bac no-pyccKH. 6. Y Bac ecn> ceMbá? Bbi MÓxceTe paccKaaáTb o neii no-pyccKH? 7. Y Bac ecTb cecrpá hjih 6par? Bbi MÓacere paccKasárb o hhx no-pyccKH? 8. Fue HaxójjHTCíi Báma pónnHa? Bbi MÓwere pac- CKaaáTb o Heií no-pyccKH? §19. Pronombres posesivos en prepositivo Género Nominativo Prepositivo m. ueü? moíi npyr TBOH ynéÓHHK nani ypÓK Bam aom 0 HbéM? 6 HbéM? Hü HbéM? o moém npyre o TBoéM ynéÓHHKe na nárneM ypÓKe b BámeM ,qóMe n. Ubé? Moé HHCbMÓ TBoé OKHÓ nárne mócto Báme hójio 0 UbéM? e UbéM? Hü HbéM? b MoéM nncbMé Ha TBoéM OKHÓ na nárneM móctc o BámeM néjie f. HbH? moh KÓMHaTa TBOH KpOBáTb náma paóóra Báma nonpyra o ubeü? e Hbeü? Ha Hbeü? B MOélí KÓMHaTe Ha TBOéii KpOBáTH o námeñ paóÓTe o Bámeñ nojjpyre Nota: El pronombre posesivo cboh se declina igual que los pronombres moh y tboh: o cBoeM ztpyre, o cboém nncbMé, o CBoéñ KÓMnaTe. 1 bbi MOrjiH 6bi paóÓTaTb jiyBtne: usted podría trabajar mejor 2 En los centros docentes soviéticos existe el sistema de cinco puntos para calificar los conocimientos de los estudiantes: «otjihhho» (“sobresaliente”), «xopoinó» (“bue- no”), «yxtOBjieTBopHTejiBHO» (“aprobado”), «HeynoBJieTBopÚTejibHO» (“suspenso”), «njióxo» (“mal”). En las escuelas medias se designan las notas con las cifras: 5 (superior), 4, 3, 2 y 1. Los estudiantes de centros docentes superiores emplean a menudo en la con- versación, al igual que los alumnos de las escuelas medias, las cifras o los substantivos: ngTépKa, HeTBépxa, TpóüKa, ABÓfira, e/wHHiia. 140
Fíjese en las siguientes construcciones sinonímicas: b MoéM jiómb B TBOÓH KÓMHaTe b náineM cany b BámeM KJiyóe y Mena b hómc y Teóá b KÓMHaTe y nac b cany y Bac b Kjiyóe Ejercicio 91. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, las combinaciones de palabras dadas en cursiva, poniéndolas en la forma debida. 1. Moü dpyz ynnTC» co mhoíí b ouhóh rpynne. 51 BaM yxé paccxá- 3biBaji o .... 2. Háiue oótyeoKÚmue naxójiHTCH ua ótoíí yjiniie. Bbi yxé óbijih b ... ? 3. Bot Háuia (fromozpáfiuH. Hto bbi MÓxere cKasáTb o ... ? 4. TaM HaxóauTC» moh KÓMHama. 51 6ypy xcjiaTB Bac b .... 5. Moü 6pam jkhbct b HoBocHÓnpcKe. 51 nácTO nyMaio o .... 6. 51 bhhcji eáiuy nodpyzy. Bbi MÓxere paccKaaáTB o ...? 7. Moü cnoeápb óojibuióii h xopóinHH. 9th cjiobú ecTb b .... 8. Teon cecmpá HirrepécnaH jiéByin- Ka. PaccKaxcH o .... 9. Haui zópod KpacHBbiñ h 3ejiénbiH. B ... ecTb KpacÚBbie óyjibBápbi, CKBépbi, nápKH. Ejercicio 92. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, los pronombres cboh o eró, eé, hx, poniéndolos en la forma debida. 1. 5to KÓMHama Bépbt. Bépa jhóóht npoBonÚTB BpéMH b ... KÓM- HaTe. B ... KÓMHaTe hhcto h yk>THO. 2. Í)to ynéÓHUK Kápaoca. B ... ynéÓHHKe ecTb Tpynnbie tórctbi. Kápjioc naxójiHT ipy/iHbie tókctbi B ... yHéÓHHKe H HHTáeT HX C HHTepécOM. 3. Ha (j)OTOrpá(Í)HH CeMbH Mapúu. MapHH paccKá3biBaer o ... ceMbé. ... ceMbá jkhbct b MéxcHKe. 4. Epam Tepécbi jkhbct b KojiyMÓHH. Tepéca nácTO nyMaer o ... Gpá- Te. ... ópaT, MÓxeT óbitb, npHéjjeT b MocKBy. 5. Cecmpá Biucmopa ynHTCH b yHHBepcHTéTe. Bhktop Ha ypÓKe aHrjiHHCKoro H3Bixá paccxá- 3biBaeT no-aHTJiHHCKH o ... cecTpé. Diálogos I — Mnréjib, hto tbi MÓxceniB paccxaaáTB o cBoéñ xhshh no- pyccKH? — 3Háenib, Tepéca, h Mory paccxaaáTB o CBoéií xhshh no-pyccKH óneHb Májio! Á xcHBy xopoinó, mhóto paóÓTaio, KáxjibiH hchb yny pyccKHií H3ÚK, Májio, ho Bécejio oTHbixáio. O Háineü rpynne móxho cKaaáTb, hto oná npyxnan, Becéjian h TpyjjojnoÓHBaH. Ham npeno.ua- Bárejib roBopHT, hto Mbi paóÓTaeM xopoinó. — 51 eme Mory cxaaáTb o nánieñ xhshh b Mocrbó, hto hohth KájKjibiH jieHb y nac ecTb nÓBbie Bnenarjiémia. Mbi Bce 6ójn>me h óójib- me y3HaéM MocKBy, nácTo éajiHM ua aKCKypcHH. II — Ojiér, Teóé HpáBHTCH náme oómexHTHe? — Hto h Mory CKaaáTb o uámeM oómexHTHH, Kápjioc? Ohó 141
ynóóHoe, coBpeMéHHoe, ho ceSnác crpóstr h 6ójiee KOMcjjopráSe.nbHbie CTyaéHHecKHe oómexHTH». — A MHe HpáBHTca XHTb b námeM oóiiiexHTHH. Y nac b oómeacH- thh xopóinmí KJiyó, 6n6jinoTéKa, cTOJiÓBas. KÓMHaTbi ynóÓHbie. B HánieÉ KÓMHaTe Tpn HeJiOBÓKa. Mu xhbcm npyxtHo. — 51 Tóate jiyMato, hto mbi xopoinó jkhbcm b námeM oóniexÚTnn. Ejercicio 93. Conteste a las preguntas relacionadas con los diálogos. I 1. O néM roBopsT Tepéca h Mnréiib? 2. Hto tobopht Mnréjib no- pyccKH o CBoéü XÍÍ3HH? 3. Hto roBopHT Mnréjib o CBoéü rpynne? 4. Hto roBopHT npenoflaBárejib 06 nx rpynne? 5. Hto roBopnT Tepé- ca O CBOén JKH3HH B MOCKBÓ? II 1. Hto roBopHT Ojiér o cbocm oómexnTnn? 2. Hto roBopHT Káp- jioc o cboSm oómexcHTHH? 3. Hto ecTb b oómexHTnn Ojiéra n Kápjio- ca? 4. Kaxne kómhbtm y hhx b o6me»cnTnn? 5. Kax xcnByr CTyjjéHTbi b KÓMHaTe, rué xcmbct Kápjioc? 6. Hto jjyMaer o CBoéü jkh3hh b o6- mexcHTHH Ojiér? § 20. Prepositivo de tiempo. Preguntas Kor^á? (b KaKÓM Mécnne?) — Koraá (b KaKÓM Mécmie) bm npnéxajin b MocKBy? — 51 npnéxaji(a) b MocKBy b áBrycre. Compare los casos nominativo y prepositivo. Nominativo Prepositivo Preguntas Kozdá? e kokóm Mécmfe? Ceiínác ceirrúGpb. MHBápb 3HMHHÍÍ MÓCHU. HlÓJIb cáMblñ xápKHÜ JléTHHÜ Mécsix. Mbi nánajin yHHTb pyccKHií jbmk b ceHTuGpé. B flHBapé b Mockbó ctoíít xojióh- Haa noróna. B mbjie b Mockbó óbiBáer xáp- Kaji noróna. Nombres de los meses Nominativo Pregunta umo? Prepositivo Preguntas Koedá? e kokóm Mécnye? HHBápb 4>eBpájib MapT b BHBapé b 4>eBpajié b MápTe 142
Continuación Nominativo Pregunta nmo? Prepositivo Preguntas Kozdá? e kokóm Mécxye? anpéjib MaH HJÓHb HKJJIb áBTyCT ceHTáópb OKTÁÓpb HoáÓpb jieicáépb b anpéjie b Mae B Hióne B Hiójie b áBrycTe b ceHTsópé B OKTMÓpé b Hoaópé b jiexaSpé Ejercido 94. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, las palabras dadas en cursiva, poniéndolas en el caso prepositivo y con la preposición conveniente. 1. CeHmfiópb — 3to népBbiii mócsh ócena. ... eme ÓMBáeT Ténjiaa cójinemiaa norójia. 2. Honópb — nocnéAHHH mócmii ócenn. ... yacé 6m- BálOT MOpÓ3bI, H HHOTJlá HfléT CHer. 3. ÜHeápb----cáMblH XOJlÓAHblH Mécaij. ... SbiBátOT cií.jibHbie MopÓ3bi. 4. ^eepÓJib — nocjiémniH 3HM- HHH MéCJHJ. OÓblHHO ... HaCTO HfléT CHer H ÓblfiáfOT MCTéjIH. 5. Mapm — népsbiH BecéHHHH Mécaij. ... na 3eMJié eme jiexcÉT CHer. 6. Maü — Ténjibiií BecéHHHH Mécaij. ... oGbihho uBeryT népBbie Becén- Hne UBerbi. 7. UiÓHb — népBbiií Mécaii jiéra. ... jihctbíi Ha flepéBbax óneHb cBéxne. 6. UiÓJib—cáMbin xápKHñ Mécaii. ... ctoht xápxne OTH. Diálogo BpeMená rójja — Hto tm 3Háenib 06 ócenH, o 3hmó, o Becné h o jiére b Mockbó H B LIOHMOCKÓBbe? ------ 51 3HáK>, HTO OCÓHHHe MéCHLJbl--3TO CeHTHÓpb, OKTHÓpb H HO- «6pb, 3HMHH6 MéCHLJbl— 3TO JjeKáÓpb, HHBápb H 4>eBpájIb, BecéHHHe MÓ- cimbi — óto MapT, anpéjib h Man, a Jiérmie Mécmjbi — óto hkjhb, htójib h áBrypT. — SnáHHT, KáxAoe BpéMH Tona nponojixáeTCH Tpn Mécaiia? A MHe TOBOpHJIH O 3HMÓ, HTO 3TO CÚMOe HpOflOJIXHTeJlbHOe BpÓM» TÓ- Jia. — 51 CJibiinaji, hto 3HMá HHorjiá HannHáeTcs b Hosópé, a KOHná- eTCJi b Mápre. /íaBáií cnpócHM 06 stom Tamo hjih BiiKTopa! — Bhktop, a xotóji cnpociiTb reóá o 3hmó! 5to npáBjxa, hto 3HMá npojiojixáeTca jjójibine, hbm 1 upyrne BpeMená rójia? — /Ja, 3HMá nácro HanHHáeTca yxé b Hosópé. Hoáópb b Mockbó xojiÓHHbiií Mécaij. B Hoaópé yxé GbiBáioT MopÓ3bi, h HHomá nnéT AÓJibUie hbm: dura (se prolonga) más que 143
cHer 1. OcóóeHHO xoJiónHaH norópa ctoht b MHBapé. B (jieapajié nácro 6biBáiOT MeréjiH, BbinaaáeT mhóto cnéra1 2. B MápTe CHer eme JiexcÚT Ha 36MJIÓ, TaK HTO (JtaKTHHeCKH 3HM3 KOHHáeTCH B MápTe. — Bhktop, paccKaxn, noxájiyiícTa, o Becné! — B MápTe nácTO rpéeT cójinije, h CHer TáeT. Llépaa» aejiénaa TpaBá h népBbie pBeTbi hohbjihiotcji oómhho b anpéjie. HacToáma» Becná—óto Maií. B Mae ctoht Temible cóJineHHbie jihh, a Bce pepéBbH yxé 3ejiénbie. Mory paccKaaáTb h o jiére. Jléro nanunaeTCH b mime h npopoJi- xáeTca Tpn Mécnpa— HiÓHb, HKxnb h áBrycT. JIótom b Mockbó 6m- BáeT xápKaa norópa, ocóGenno b Hiójie. — A óceHb b Mockbó Bcerpá nannnáeTca b cenTHÓpé? — /Ja. CeHTÁópb—óto oóbiHHo eme Ténjibiií Mécap. Wnorpá npyT noxpn, ho nácTO óbiBáer cyxáa cójinennaa norópa. Bbi Bnpejin, KaKÚe KpacÚBbie pepéBba b cenTaópé? Ohh xéjiTbie, KaK 3Ójioto. «3o- jiorán óceHb»—TaK mm Ha3biBáeM óto BpéMH. Nota: Los predicados expresados por los verbos con la partícula -ca (HaHHHáTbca, npoAOJiacáTbca y KOHnáTbca) se usan con substantivos que denotan objetos inanimados: 3HMá, Becná, jióto, óceHb, ypÓK, paóÓTa, KOHqépT, 4>hjibm, cneKTáKJib, etc. 3hmí hbhh- HáeTca. YpÓK npoflOJixcáeTcs. Tejienepeflána KOHnáeTcs. Los predicados expresados por los verbos sin la partícula -ca (HanHHáTb, npoaoji- xcáTb, KOHHÚTb) se usan con substantivos que denotan seres animados, añadiéndoles el complemento directo o el infinitivo: IIpenoflaBáTejib HanHHáeT ypÓK. Cry^énT HaHHHáer HHTáTb TCKCT. H KOHHálO HHCáTb HHCbMÓ. Mbl npoAOJixcáeM paÓÓTy. Fíjese: nmo? Kozdá? KaKÓü (-óh, -óe, -úe)? 3HMÓ 3HMÓH 3ÚMHHH3 (-mi, -ee, -ne) Becná BeCHÓH BecéHHHÜ (-mi, -ee, -ne) JléTO JIÓTOM JIÓTHHH (-HH, -ee, -He) óceHb óceHbio OCÓHHHH (-as, -ee, -He) Ejercicio 95. Conteste a las preguntas. 1. Hto bm 3Háere 06 ócchh? 2. Hto bm 3Háere o 3hmó? 3. Hto bm 3HáeTe o Becné? 4. Hto bm 3Háere o jiére? 5. KaKÓe BpéMH ropa ceñ- nác b Mockbó? 6. Hto bm MÓxere CKaaárb o norópe cerópna? 7. Bm HHTáere o norópe b raaére? Ejercicio 96. Conteste a las preguntas. A. 1. B KaxÓM Mécape nannnáeTca óceHb b Mockbó? 2. B kpkóm Mécnpe KOHHaeTcs óceHb? 3. B kpkóm Mécnpe HanHHáeTCH 3HMá? 4. B KaxÓM Mécime KOHHáeTcs 3HMá? 5. Korná HaHHHáeTCH Becná? 6. Kor- 1 hact CHer: está nevando 2 mhóto cnéra: (cae) mucha nieve 3 Acerca de los adjetivos con radical acabada en -h- blanda, tipo nocjiéflHHñ, 3hm- hhh, jióthhh, véase en las págs. 248 y 345. 144
ná KOHHáeTC» Becná? 7. Koraá HaHHHáeTC» jiéro? 8. Koraá KOHHáeTC» JléTO? B. 1. Koraá (b khkóm Mécape) y Bac 6bia népBbiñ ypÓK pyccKoro a3biKá? 2. Koraá (b kbkóm Mécínje) cryaéHTbi caaiÓT 3ÚMHne 3K3áMe- Hbi? 3. Koraá (b kbkóm Mécsuje) cryaéHTbi caaiÓT jiérnne 3K3áMeHbi? 4. Koraá CTyaéaTbi OTatixáiOT? 5. B kbkóm Mécape bbi popnjiúcb? Ejercicio 97. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. (Las palabras dadas en- tre paréntesis debe emplearlas en el caso prepositivo o en el acusativo). 1. Koraá y Bac 6yaer coópánne? (cpeaá) 2. Koraá bbi noéaere ot- abixáTb? (áBrycT) 3. Koraá óyper 3KCKypcna b Myaéñ riyiiiKHHa? (cyóóóra) 4. Koraá b CCCP óyper npáaannK «/JeHb íloóépbi»? (Mañ) 5. Koraá b CCCP 6yaer upáaannK «/JeHb KoHCTHTymm»? (oKTáópb) 6. Koraá b námeM Kjiyóe óyper Béaep «Meaóaun capan JlaTiiHCKOH AMépnKH»? (neTBépr) 7. Koraá oná noéayT na sKCKypcmo b Jlennn- rpáa? (noáópb) 8. Koraá árn cTyaénTbi noéayr na paóóry b Cnónpb? (hiójib) 9. Koraá náma rpynna noñaéT b Teárp? (BocKpecéHbe) Principales usos del caso prepositivo1 Usos Ejemplos 1. Para indicar el lugar. Pregunta zde? Preposiciones b y Ha. 51 XHBy B MoCKBé. Mbi yanMca b yHHBepcHTéTe. Moií GpaT paóóraer Ha 3aB0.se. 2. Para expresar el complemento indirecto. a) Después de los verbos de len- gua y de entendimiento. Pregun- tas o hcm? o kom? Preposición o (06). b) Para designar los medios de transporte (con el verbo éxaTb). Pregunta Ha hcm? (kok?) Preposi- ción Ha. Mbi roBopHjiH 06 yHHBepcHTéTe. M syMato o cecrpé. Oh noéper poMÓñ Ha aBTÓ6yce. Oná npnéxajia b MocKBy Ha nóe3- pe. 3. Para expresar el tiempo. a) Preguntas kozóó? e kokóm m¿- CHtfe? Preposición b. Material complementario b) Preguntas kozóó? e kokóm zo- dy? Preposición b. Moá cecrpá npnéper b flHBapé. Moíí 6paT postinea b 1968 ropy (b TÉicaaa seBíiTbCÓT mecTEsecár BOCbMÓM TOpy). ' El caso prepositivo, a diferencia de todos los demás casos oblicuos con o sin pre- posiciones, se emplea únicamente con preposiciones. 145
§ 21. Dativo. Terminaciones de los substantivos en dativo. Dativo de destino. Pregunta KOMy? — KoMy npeno^anáTejib aaér rerpá^b? — ripenoaanáTejib ^aér rerpá^b cryaénTy. lÓnoina aápwT ijBeTbi ^ényunce. Compare los casos nominativo y dativo. Nominativo Pregunta Kmo? Dativo Pregunta KOMy? EpaT xtHBéT b JleHHnrpáae. ripenoAanáTejib Geper rerpaan. An^pén aaóbiji jjÓMa pyHKy. 51 mmiy micbMÓ 6páry. CTy^éHTbi aaiÓT rerpá^H npeno- AanáTejno. 51 flato pyHKy Aimpéio. CTyuéüTKa npócBT KHHry. Tana jikjóht ijBeTbi. Mapúa BHHMáTejibHO cjiymaeT. IlpenoaaBáTejib aaér KHHry cry- Jlénnce. AHztpéií jiápHT uBeTbi Tañe. Bhktop oótacnaeT npáBHJio Ma- pÚH. Terminaciones de los substantivos en dativo Género Nominativo Pregunta Kmo? Dativo Pregunta KOMy? m. CTyuéHT npenoflaBárejib AH/ipéñ CTynéHry npenoaaBáTejuo AHapéto -y -K) 146
Continuación Género Nominativo Pregunta Kmo? Dativo Pregunta KOMy? f. crynéHTKa Tán» Mapna crynéHTKe Táne MapHH -e -H Los substantivos que denotan seres animados1 en dativo se usan junto con numerosos verbos, como por ejemplo: ¿jaBáTb, flapúrb, nn- cáTb, paccKáauBaTb, noKá3biBaTb. Dichos substantivos en dativo denotan a la persona afectada por acción (es decir, al destinatario de la acción) y contestan a la pregunta KOMy? — KoMy bbi numere nncbMÓ? — 51 nmny nncbMÓ 6páry. — KoMy oná flaér KHHry? — Oná naér KHHry noflpyre. — ¿A quién escribe usted la car- ta? — Escribo la carta a mi herma- no. — ¿A quién da ella el libro? — Ella da el libro a su amiga. Complemento directo Complemento indirecto nmo? 51 nniny imcbMÓ ópáry. vmo? 51 jiató KHHry nojipyre. KOMy? 51 nniny nncbMÓ GpáTy. KOMy? 51 aató KHHry noflpyre. Los complementos directos e indirectos en la oración pueden cam- biar de lugar respecto el uno al otro. Al final de la oración se pone el complemento en el que el hablante centra su atención: — KoMy bm naére cnoBápb? — Hto bm naére TOBápHmy? — 51 aaió cjiOBápb TOBápnnjy. — 51 /jaré TOBápnmy cjiOBápb. En ciertas ocasiones, el complemento directo, lo mismo que el indi- recto, puede estar expresado por un substantivo que denota un ser ani- mado, por ejemplo: KOMy? K02Ó? Oréq no^apiíji cbmy coSáKy. MaTb Kynújia flónep» nonyráfl. Marb nepe^aér oniy peGemca. 1 Acerca de los substantivos que denotan objetos inanimados en dativo, véase los §§ 31, 32 y 33. 147
Recuerde: 1 Nom. Dat. OTéij jieHHHrpájjeix oTijy jieHHHrpáAijy II Nom. Dat. peóéHOK peóéHKy III Nom. Dat. MaTb MáTepn JJOHb jjÓHepn Ejercicio 98. Ponga las palabras aducidas a la derecha en el caso dativo del singular Recuerde la conjugación del verbo AanáTb—a»Tb. A. Verbo .qaBáTb (imperf.) Presente 1. 51 jjaió xypHáji ... 2. Tbi jjaéinb nncbMÓ ... 3. Oh jjaéT cjioBápb ... 4. Oná jjaéT pynxy ... 5. Mbi jjaéM rerpá^H ... 6. Bbi jjaére khhfh ... 7. Ohh jjaiÓT otkp¿itkh ... TOBápHIII cecrpá npenoflaBáreJib noHpyra npenoaaBáTeJibHHpa apyr IHKÓjIbHHIia B. Verbo aarb (perf.) Futuro 1. 51 jjaM raaéry ... Ahtóh 2. Tbi jjauib (JioTorpátiiHio ... Cepréií 3. Oh jjacT nnacTHHKy ... Hropb 4. Mbl JjajXHM MápKH ... Bán» 5. Bbi jjajjÉTe xypnájibi ... Bépa 6. Ohh jjajjyT khhth ... Bhktop Pasado 7. Oh jjaji áójioko ... peóéHOK 8. Oná jjajiá nnacTHHKy ... cocéjjKa 9. Ohh jjújih (JioToannapáT ... cocézi 148
Ejercicio 99. Conteste a las preguntas. Hto jiaér jjéBOHKa MájibHUKy? Hto jiaér méjilhuk jjéBOHKe? Hto aápHT Kápjioc MapHH? Ejercido 100. Copie las preguntas y escriba las respuestas. Las palabras que contes- tan a las preguntas se deben poner al final de las oraciones. 1. Hto oótJicHÁeT npenoziaBáTejib cryjjéHTy? (rpaMMáTUKa) 2. KoMy CTynénTbi KáxubiH jjenb jjaiÓT Teipázin? (npenouasáTejib) 3. Hto bm KyniiJiH TOBápnmy? (xypnáji) 4. KoMy MaTb KynHJia nanb- tó? (cmh) 5. Hto MaxcnM nocbijiáeT cecrpé? (TejierpáMMa) 6. KoMy MaxcnM nocbijiáeT khhth? (6paT) 7. KoMy Jléna noxasbiBaeT cJjoto- rpá(j)nn? (Tán») 8. Hto Xyán noKá3MBaeT Mnréjiro? (oTKpbiTKa) 9. Hto Cepréñ nouapóji Bépe? (Basa) 10. KoMy bbi nouapnjin KHHry? (Ejiópnji) Ejercicio 101. Lea las oraciones y conteste a las preguntas. MapHH h JJjkoh nojiapHjiH upyr upyry KpacHBbie otkpmtkh. Ma- pa» nojiapnjia JJxóny MeKCHKáHCKne otkpmtkh, a JJxoh nojiapHji MapHH KeHÚñcKHe otkpbitkh. 1. KoMy nouapHjiH Mapñíi h JJjkoh KpacHBbie otkpmtkh? 2. Ka- KHe OTKpÉiTKH Hojiapíuia Mapn» JJxóny? 3. KaKHe otkpmtkh nojia- Phji JJxoh MapHH? 149
Ejercicio 102. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en dati- vo, las palabras dadas en cursiva. 1. yuúmeJib BHHMáTejibHo CJiymaeT, hto roBopírr yneHHK. yneHHK paccKá3MBaeT ... aHrjiHHCKHH tckct. 2. Jlójia He noHHMáeT óto npáBH- jio. Xyán oóbjicHáeT eró .... 3. JboÓMÚJia Heánoena npócwT TerpájiH. Mbi uaéM Terpáziu .... 4. Mápuo jijóóht cthxh. Tepéca HHTáeT cthxh .... 5. flztcoH xaer Moé nncbMÓ. 51 nocbuiáio nncbMÓ .... 6. rájifi cnpá- niHBaeT Maputo o Mórchkc. Mapna paccKá3biBaer ... o Mórchkc. 7. Hukojiüü xotóji noHHTáTb raséry. 51 Kynúji raséry .... 8. BacÚJiuü IJempóeim xcuéT tboió nocbuiKy. Koniá Tbi noimiéiiib nocújiKy ...? Verbos transitivos usados con substantivos que denotan seres anima- dos en dativo Imperfectivos Perfectivos Acusativo Complemento directo Pregunta wio? Dativo Complemento indi- recto Pregunta KOMy? AasáTb uaió jiaénib uaiÓT Aan» jjaM jjajiHM jiaiiib jjajiHTe uacT jjaayr jiaji, ziajiá, ziájiH náií(Te)! TeTpájib npeno^aBaTe- JIIO AapHTb uapió jlápHiiib nouapÚTb UBerbi HéByuiKe uápaT HOJlápOK cecTpé noKynáTb KynÚTb Kyiuiió KynHiiib KynaT Kymí(Te)! nocbuiáTb nocjiáTb nominó nouijiénib nOIHJIlÓT noinjiH(Te)! TejierpáM- My ópáTy noKÚ3biBaTb noKaaáTb noxaxy noKáxenib noKáxyr noKaxH(Te)! (JioTorpá- (j)HK> HPyry 150
Continuación Imperfectivos Perfectivos Acusativo Complemento directo Pregunta m? Dativo Complemento indi- recto Pregunta komj>? ÜHCáTb nniny nHineiub niíuiyT HanncáTb HanHinií(Te)! nHCbMÓ OTljy HHTáTb npoHHTaTb CTHXH noApyre neTb notó noéuib noiÓT cneTb cnoií(Te)! nécHio peóéiiKy paccKáabiBaTb paccKaaáTb TeKCT npeno/iaBáTe- jifo oGbjrcHÁTb oSbHCHHTb OÓbJICHK) oGbflCHHUIb oGbjrcHÁT oGbJicHH(Te)! npáBHjio cryAéHTy rOBOpHTb CKaaáTb CKaxy CKáxeuib CKáxyT CKaxcH(Te)! npáB^y TOBápHUjy Verbos con substantivos en dativo y en prepositivo Preguntas KOMy?, o néM? o kom? Imperfectivos Perfectivos Dativo Pregunta KOMy? Prepositivo Preguntas 0 HeM? 0 KOM? rOBOpHTb paccKáabiBaTb nncáTb neTb CKa3ÚTb paccKasáTb HanncáTb cneTb TOBápnmy noapyre oTiiy apyry O COÓpáHHH o GpáTe o Mockbó O pÓ/IHHe Ejercicio 103. Escriba las oraciones en presente. 1. Moii apyr nácTO aaaáji Mué khhfh. 2. Tbi nácTO aapúji cecTpé OTKpÚTKH? 3. XyjiHo HHOEná nocbijiáji Kóhhc TejierpáMMbi. 4. 51 no- 151
Ká3biBaji reGé cboh HÓBbie (J)OTorpá(J)HH. 5. MaTb néjia nécnio peGén- Ky. 6. EáGyniKa paccKá3biBajia cxá3Ky BHyicy. 7. 51 nncáji onjy h Má- TepH. 8. Tbi xopoinó o6b»cnáji MHe rpaMMáTHKy. 9. Mbi Bcerná ro- BopHjm Apyr npyry1 upánjiy. Ejercido 104. Escriba las oraciones en futuro. 1. Tbi naji MHe xopóinHH CjiOBápb. 2. 51 nojjapHji cecrpé hóbbiíí (JioToannapáT. 3. /Jpyr noxaraji MHe cjián^bi, KOTÓpbie oh cuéjiaji. 4. Mapú» cnéjia naM nécnio Ha HcnáncxoM »3biKé. 5. Bbi oGbíichhjih, noneMy bbi He npHéxajiH? 6. Mbi CKaaájm npenonasárejiio, noneMy mbi né Gbijih Ha ypóxe. 7. 51 cpáay oTBériui npyry Ha hhcbmó. 8. 51 xy- nií.ji raaéry «143BécTH»». 9. Móhhkb nocjiájia Gpáry cboh cjioTorpá- (Jihh. 10. Ahtóhho paccxaaáji naM o CBoéií pójinne. Texto Ba^HM h Mapána nHinyr nncBMa BajiHM h Mapúna ocrájiHCB nócjie ypóxa b ayunTÓpnn. YpÓK kóh- hhjicb b Tpn naca, a (Jihjibm, kotópbih ohh xoréjin nocMorpéTB, jióji- xen Gbiji HanáTBCíi b neTBipe naca TpnjmaTB MHHyr. y hhx Gbijio cbo- GónHoe BpéMji, h Mapána cxaaájia: — SnaeniB, BaníÍM, naBáii nannineM nncBMa. 51 nanniny cecTpé h OTixy, a tbi MÓxeniB HanncáTB MáMe h GpáTy, Bejín tbi jiaBHÓ hm ne nncáji1 2. — Xopoinó, .naBáñ nncáTB nncBMa,— corJiacHjicJi BajjHM. Mapána B3«jia H3 cyMKH 3 GyMáry, kohbóptbi h MápKH. OjjáH koh- BépT h onny Mápxy oná jjajiá BajiáMy, h ohh nánajin nncáTB. — Mapnna,—cxaaáji BanáM,— nepejián, noxájiyñcTa, npHBér cecrpé h OTijy h noxcejiáñ hm 3nopÓBBJi. — CnacnGo, nepenáM o6»3árejiBHO. A tbi nepenáií npHBér mámc h Gpáry h róxe noxejiáií hm AÓGporo 3AopÓBB». — CnacnGo, Mapnna. — Y Moéií cecTpú népe3 jjBe nenéjin achb poxjiéHHíi. 51 Kynnjia cecrpé bjibGóm «MocKBá». LIocmotph. MapiiHa noKá3BiBaeT BanHMy bjibGóm h BanÚM roBopHT: — 3to óneHB xopóniHH bjibGóm. 3necB TaKÍie xpacHBBie ifBeTHBie (J)OTorpá(|)HH Mockbbi. Tne tbi Kynnjia eró? — ^tot bjibGóm nponaéTCJi b khúxhom Mara3HHe «LIpo- rpécc». — 51 róxe xony KynHTB Taxóií bjibGóm h nojjapíiTB eró Gpáry. Moh Gpar eme Hé Gbiji b Mockbó,— tobopht BanHM. 1 npyr jipyry: el uno al otro 2 Después de la palabra aaaHÓ con la partícula negativa (ztaeHÓ ne) se emplea siem- pre un verbo imperfectivo. 3 na cyMKn: (sacar) del bolso 152
Recuerde: xejiÚTb — nojKejiáTb 1) KOAty? oTijy noapyre 2) TOBápnmy cecTpé 1) neeó? 3AOpÓBbíI ycnéxa 2) cjiaTb 3K3ÚMen nocrynnTb b nncrHTyT Fíjese: /J,aBáü HamínieM (perf.) nncbMa. /JaBáiiTe cflé-iaeM (perf.) ynpaxnénne. /J,aBáií(Te) nHCÓTb (imperf.) nncbMa. /JaBáií(Te) AéjiaTb (imperf.) yupaacnénn». Nota: La palabra AaaáS (2'“ persona del singular: tm) y la palabra aanáfiTe (2a persona del plural: bm) sirven para formar el imperativo de la Lra persona del plural (mu). Si el verbo es perfectivo, se emplea después de la palabra aaBáH(Te) en la forma del futuro simple (flaBáñCre) cnoeM 3Ty nécHio); si el verbo es imperfectivo, se emplea para crear esta forma compuesta en infinitivo (4aBáñ(Te) neTb). Ejercicio 105. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Kto octéjicíi b aymrrópnn nócjie ypóxa? 2. Bo ckójibko kóh- HHJICH ypÓK? 3. Bo CKOJIbKO aÓjIXCH GbIJI HaHáTbC» (j)HJIbM, KOTÓpblií Mapnna h BamiM xotójih nocMOTpéTb? 4. Hto ohh pemújin jjéjiaTb? 5. Hto jiajtá Mapnna BaaÉMy? 6. KoMy nepe/iájt iipnBér Ba^ÚM? 7. KoMy nepeaajiá npnBÓT Mapnna? 8. KoMy Mapnna Kynnjia ajib- 6óm «MocKBá»? 9. Tae npoHaéTca 3TOT ajibóÓM? 10. noneMy Ba^ÉM peinnji nocjiáTb TaKÓií ajibóÓM ópáry? § 22. Dativo con verbos intransitivos. Pregunta KOMy? -- KOMy Bbi 3BOHHJIH? — R 3BOHHJI BÜKTOpy. Imperfectivo Perfectivo Dativo Complemento indi- recto Pregunta KOMy? 3BOHÍÍTb (no TejiecjiÓHy) 3BOHK) 3BOHHIHb 3BOHHT nO3BOHHTb nO3BOHH(Te)! TOBápnmy 153
Continuación Imperfectivo Perfectivo Dativo Complemento indi- recto Pregunta KOMy? oTBeqáTb1 (na Bonpóc) OTBéTHTb cecTpé (na nncbMÓ) noBépnTb Cbiny BÓpHTb Verbos intransitivos en las construcciones con infinitivo Imperfectivo Perfectivo Dativo Pregunta KOMy? Infinitivo noMoráTb nOMÓHb noMory noMÓxeinb noMÓryT noMÓr, noMor- jiá, noMorjió, noMomn noMorn- (Te)! TOBápnmy peinÚTb aa/jány MeináTb ne Meináñ- (Te)! noMeináTb npeno/jaBáTe- JIK5 paóóiaTb COB¿TOBaTb nocoBéTOBaTb nojjpyre nOCMOTpéTb COBéTyK) coBéryeinb COBéTyiOT nocoBéTyn- (tc)! 3TOT (J)HJIbM ofiemáTb2 (no)ofiemáTb apyry noéxaTb bmóc- Te na CTa/iHÓH paspe ináTb paspeinÚTb paspeinn- (re)! AÓnepn nonTn ryjiÁTb sanpemáTb 3anpeT«Tb sanpemy sanpeTHinb 3anpeTÁT Cbiuy KypÚTb 1 El verbo OTBenáTb se emplea como intransitivo: OTBenáTb na Bonpóc, OTBenáTb na nHCbMÓ, y con la conjunción hto, por ejemplo: Oh otbéthji mhc, hto Bce b nopñ/tKe. 2 El verbo oóemáTb puede emplearse como transitivo (con el complemento directo) (Oh oóemájt MHe cboió nÓMomb) y como intransitivo (con el infinitivo) (Oh oóemáji no- MÓnb MHe). 154
Nota: El dativo se usa asimismo después de substantivos correspondientes a los ver- bos que rigen el dativo: nncbMÓ OTiiy, otbót npenoaaeáTejiK), noztápoK cecrpé, nÓMomb Jipyry. Ejercicio 106. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en dati- vo, las palabras dadas en cursiva. 1. Máiua njióxo 3HáeT MaTeMÁTUKy. Aimpén nnorjiá noMoráeT ... peináTb MareMaTHHecKne aanánH. 2. Jléna sannMáeTC», a Bhktop cjiy- maeT MysbiKy. My3biKa MeináeT ... 3annMáTbCíi. 3. Toeáputy cnpocHJi mchá, hto a óyny néjiarb b BocKpecéHbe. 51 oTBéTHji..., hto noéjjy Ha CTaanÓH. 4. Ojiér nocMOTpéji HÓBbiñ cjtnjibM, a BúKmop u ÁHÓpéü He BH/iejIH 3TOT (JjHJIbM. Ojiér nOCOBÓTOBajI ... H ... nocMOTpéTb 3TOT <J)HJibM. 5. Ahtóh h Mapúft eme He aoroBopiiJincb o Bcrpéne. Ah- tóh jjójixen no3BoHÍÍTb .... 6. Mutua xtójixeH yHHTb ypÓKH. MáMa He paapeniHJia ... hhth rynÁTb. 7. Cuh coónpáeT MápKn. Otóii oóeniáji... KynHTb ajibóÓM ají» MápoK. 8. Hukojióü Hanwcáji CBerjiáne nncb- mó. CBeTJiána OTBéTHJia ... Ha nncbMÓ. Ejercido 107. Escriba las oraciones en presente. 1. LIpenoAaBáTejib coBéroBaji cryqénTy Káxnbiií jienb yHHTb cjio- Bá. 2. Kápjioc h Tepéca noMorájin Táne n Jléne yniiTb ncnáncKHii «3biK. 3. Cocénn MemájiH CBerjiáne aaHHMárbc». 4. Moh zipyr o6e- máji MHe cboió nÓMonjb. 5. BajiHM sbohhji Mapñne Káxjxbin Bénep. 6. CTyziéHTKa oTBenájia npenoflaBárejiio Ha Bonpócbi. 7. 51 Bépnji jipyry. 8. Tm paapeinnjia AnTÓny ópaTb tboh khhth? Ejercicio 108. Escriba las oraciones en futuro. 1. 51 noMÓr zipyry npnroTÓBHTb AORjián. 2. Tócth noMeinájin Mapnn 3aHHMáTbCJi. 3. Mbi nocoBéroBajin Ojiéry hohth b ótot My- 3éü. 4. Bpan paapeniHJi óojibHÓMy BbixojiHTb Ha yjiniiy. 5. Tbi no3BO- hhji TaMápe n npHTjiacHJi eé na Bénep. 6. Bbi oTBéTiuin Ha Bonpócbi npenoflaBáTeJiJi? Texto /J,Ba ÓpáTa 3aHHM3K)TCS BaflÚM 3aHHMáeTCJi. Y Heró 3ÓBTpa KOHTpójibHa» paóÓTa no aH- rjiHHCKOMy ji3biKy1. MjiájmiHH ópaT BajiHMa Cama MeináeT eMy. Oh roBopnT ópáTy: — Peinn MHe 3anány no MaTeMáTmce. — Cánia, He Memáñ MHe. Ceiínác ji KÓHny 3aHHMáTbc» n noMory Teóé peinnTb ÓTy aanány. — 3náenib, Ba/jÉM, BCé-TaKH ji caM nonpóóyio pemHTb aa^ány. Moh TOBápmn /J,HMa Bcemá pemáeT aanánii caM, /J,HMe hhktó ne no- MoráeT. — ÓneHb xopoinó, a a noxá noBTopió rjiarójibi. HéKOTopoe BpéM» b KÓMHaTe THinimá. BaAHMy hhktó He MeináeT. IloTÓM Cánia roBopirr: 1 KOHTpójibHaa pa6ÓTa no anrjiHHCKOMy ssbiKy: trabajo de control de idioma in- glés 155
— Snáenib, BanHM, ara sabana rpyjtHaa. Oná y Mena ne nojiyná- eTca1. BannM 3aKpbiuáeT cboh khhfh, cannicíi 3a CániHH ctoji1 2, óepér 3anáHHHK. Oh aanaer 6páry Bonpócbi 06 ycjiÓBHH aa^énn. Oh homo- ráer Carne h b Konijé kohijób MjiájmiHH 6paT caM noHHMáer, KaK nyx- ho peniHTb 3anány. — B cJiéayioniHH pa3 nocTapáñc» peniHTb aajjány caM,— coBéryer BajiHM Cáme.— M ne CMory noMoráTb Teóé Bcerjiá. Ejercicio 109. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Y Heró 3áBTpa KOHTpójibHa» paóóra? 2. Kto MemáeT Ba/jHMy? 3. Hto oóemáer BanÚM Cáme? 4. Hto xóner nonpóóoBaTb Cama? 5. KoMy hhktó He noMoráeT pemáTb aanánn? 6. LIoneMy y Cámn He nojiynáercji sanana? 7. O néM cnpániHBaeT BanÚM, Korjiá oh homo- ráeT Cáme? 8. Hto b Konpé kohiiób Cáma noHHMáer caM? Ejercicio 110. Conteste a las preguntas. 1. Bm noMoráeTe TOBápnmy ynHTb pyccKHH «3mk? 2. Bam cocén MemáeT BaM 3aHHMárbC»? 3. Kto noMoráeT BaM ynHTb pyccKHií »3biK? 4. Kto nocoBÓTOBaji bbm ynárb pyccKHií »3biK? 5. Kto o6eiijáji BaM cbok) nÓMOiHfa? 6. /Jpyabá coBéryioT BaM noéxaTb b MocKBy? 7. Bam zipyr noMÓxer bhm, ócjih óto óy/jer nyxHO? 8. Bbi noMÓxere npenonaBáTemo, ócjih óto óyneT nyjKHO? 9. KoMy bbi MÓxere noco- BÓTOBaTb ynHTb pyCCKHH H3MK? § 23. Pronombres personales en dativo Nominativo Kmo? Dativo KOMy? 5Í nnmy ópáry. Tbi nnmemb cecTpé. Oh nnmeT oTijy. Oná námer MárepH. Mu númeM npyry. Bh nnmeTe nonpyre. Ohh niimyT TOBápnmy. BpaT námer MHe. Cecrpá námer Te6é. Oréu nnmer eMy. MaTb námer efi. /Jpyr námer hhm. ÜOApyra nnmeT bhm. ToBápnm nnmer hm. Ejercicio 111. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, los pronombres per- sonales en dativo. 1. ÍI npáBHJibno nepesejiá áror TpynHbiñ tckct, noTOMy hto Ma- pHH noMorjiá .... 2. Tbi xopomó Bbiynnji áror ypÓK, noTOMy hto Bhk- top noMÓr .... 3. Kápjioc HeBHHMárejibHO nnráeT, noTOMy hto Mn- 1 sajiána y Mena ne nojiynáeTcs: no me sale el problema 2 CáinnH ctoji • ctoji Cámn. CáuiHH: adjetivo posesivo, propio del idioma ruso hablado. Mbé najiLTÓ?—mímhho najiLTÓ (nam/ró mímbi), Heñ nopT(|>éjiB?—nániiH nopTijiéjib (nopTijiéJib nánu), Hb» KHñra?—TáHHHa KHñra (KHñra Túhh). 156
réjib MeináeT .... 4. Bépa xóneT noimí b khhó, noTOMy hto Tan» no- coBÓTOBaJia ... nocMOTpéTb hobmíí 4)hjibm. 5. Eopúc u Ojiéz xopoinó npHTOTÓBHJiH aHTJiHMCKHH nnajiór, HOTOMy HTO fl)KOH ÜOMÓT .... 6. Tana h AHzipéií BMécTe noñyjy r b TeáTp. Anjjpéii nójixen no3Bo- hhtb ... ceró^HJi BénepoM. 7. Búktop h Anupén noényT BMécTe Ha CTaAwÓH. Bhktop aójixen no3BonHTb ... cerÓHHa yrpoM. 8. Mu nann- cá-HH Ceprélo hhcbmó, a oh ne OTBéTHJi .... 9. Bu aojixnbi cnpocHTb 06 ótom npenonaBáreji». LIpenonaBáTejib otbótht ... na ótot Bonpóc. 10. Tu oóemáji ÁHe cboió nÓMonjb, h oná oóemájia cboió nÓMonib .... 11. #noKá3biBaio cboh 4)OTorpá(j)HH nonpyre, h nojjpyra noKá3bi- BaeT ... cboh <j)OTorpá(J)HH. 12. Tu paccxasbiBaenib apyry o CBoéñ pó- AHne. Tboíi npyr róxe paccKáabiBaer ... o CBoéñ pónHne. 13. Oh níí- ineT cthxh h nácro HHTáeT hx npyry. Eró npyr nniner cthxh h HHTáeT hx .... 14. Bu náiiH MHe HHTepécnyio KHHry. 51 TÓxce Mory narb ... hh- repécnyio KHHry. 15. Mu nepenáJin hm npHBér, h onií nepenáiiH npn- bót ... . Texto riHCbMÓ B JleHHHrpán Mnréjib h Tjiópna nácro nHinyr Anróny h Tájie. Hx npy3bá An- tóh h Tájiji xHByr h ynaTc» b JleHHnrpáne. Mnréjib, TjiópH», Ahtóh h Táji» no3HaKÓMHjiHCb jiótom, Korná BMécre orjjbixájiH b KpbiMy1. — Mnréjib, Tbi Hanncáji Tájie n Anróny? — Her, a xoréji HanncáTb hm ceronna. — Tbi ne 3a6bui, hto y Tájin 18 (BOceMHánnaroro) OKTaópá nenb poxujénHa? Hyxno eé no3npáBHTb n nonapHTb eií HTÓ-HHÓynb. — 51 nyMaio, mm MÓxeM nonapárb Tájie khhth, KOTÓpbie tm Ky- nnjia noaaBHepá. rio3npaBjiéHne eií nannuieM na KOjiyMÓHHCKoñ ot- KpblTKe. — /JaBáñ HannmeM ceiÍHác. Cajuícb h hhuih noanpaBjiéHHe Tájie. — Torná nañ MHe KOJiyMÓíiHCKyio oTKpÚTKy, cáMyio Kpacú- Byio1 2,—npócHT Mnréjib. Tjiópnji naér eMy KOJiyMÓHÜCKyio oTKpbiTKy, óepér óyMáry n koh- BépT. Oná nHiner nncbMÓ Táne n Anróny, hotóm Mnréjib aaei eñ ot- KpiíiTKy h oná nonnHCbiBaer noanpaBjiénne. Llócjie sioro TjiópH» KJianér3 b KOHfiépr hhcbmó h nniner na KOHBépre ájjpec: 198255, Jlennnrpán, IIpocnéKT BerepánoB, hom 48, KBaprnpa 15 TÓJiyóeBy Anróny rierpÓBHHy — Hájjo nocjiáTb hm hhcbmó cerójjH», hotóm mbi móxcm 3a- óbirb,—roBopHT TjiópHJi MHréjiio. 1 KptiM: Crimea. Fae? — b KpMMy: ¿Dónde? — En Crimea. 2 cá.Mast KpacHBaa oTKpÚTKa (grado superlativo): la tarjeta más bonita 3 KjiacTt hhcbmó b KOHsépT: meter la carta en el sobre 157
— Xopoinó, BénepoM h noiiny b ÓHÓJiHOTéxy h no jjopóre OTnpáB- JHO HM nHCbMÓ1,— roBopHT MHréjib. — Ah 3áBTpa paño yrpoM noituy na nÓHTy h nominó hm khhfh,— rOBOpHT TjlÓpHH. Ejercicio 112. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. KoMy nácTO nnmyT PjiópHH h Mméjib? 2. Ene XHByr h ynaTCH hx npy3bá? 3. r^e h Koraá nosnaxÓMiuiHCb PjiópHH, Ahtóh, Mméjib HEájui?4. O hcm cnpániHBaeT rjiópHH Mméjiji? 5. Mméjib nanncaji (nncbMÓ) Tájie h AHTÓHy? 6. Hto npe/uioxHJi nonapHTb Tájie MH- réjib? 7. Kto námer no3jipaBjiéHHe Tájie? 8. Kto námer nncbMÓ Tá- jie h AnTÓHy? 9. Kyná Ejióphh Kjianér OTKpbirxy h nncbMÓ? 10. B xa- kóm najjexé námeren Ha xoHBépre (JiaMájiHH h hmh anpecára? 11. Korjjá PjiópHH h Mméjib xotht nocjiáTb nncbMÓ? 12. Korjiá PjiópHH penríijia OTnpáBHTb Tájie khhth? Ejercicio 113. Conteste por escrito a las preguntas empleando pronombres persona- les en dativo. 1. Bbi Ha KáxcnoM ypóxe naére rerpám npenodaeámejuol 2. Llpe- nonaBáreJib naér eaM Bámy rerpám na xáxnoM ypóxe? 3. LI penosa- Bárejib paccxásbiBaji eaM o MoCKBé? 4. ripenonaBárejib noxá3biBaji eaM cj)OTorpá(j)HH Mockb¿i? 5. Bbi Bcemá npáBHjibno OTBeHáere npe- nodaeámeJibHuifel 6. LIpenonaBáTejibHHiia cxaaájia eaM, xax bm Hann- cájiH KOHTpóJibHyio paóóry? 7. Bbi rácro námere Mámepu u óáóyiuKe! 8. Bbi nápHie nonápxH nodpyze b jienb poxnéHHH? 9. Bbi MÓxere na- nncáTb nncbMÓ Osiézy no-pyccxH? 10. Bbi MÓxere paccxaaárb moeá- puufy o cBoéñ ceMbé no-pyccxH? § 24. Casos acusativo y dativo del complemento que denota un ser animado. Preguntas Koró? y KOMy? Compare las construcciones con acusativo y dativo. Dativo Complemento indirecto Pregunta K03Ó? Acusativo Complemento directo Pregunta KOMy? CTynéHT cjiymaeT npenoAasá- TeJiH. LIpenonaBáTejib cnpániHBaeT CTynéHTa. 51 BH^eji Bnepá Anjipéa. 51 xopoinó noHHMáio HaTámy. Bhktop naBHÓ 3HáeT Tamo. A. El verbo tiene dos complemen- tos: el directo (vmo?) y el indirecto (KOMy?) CrynéHT jxaéT Terpájtb npeno/ia- BáTejno. LIpenonaBáTejib oóbHCHáer npá- bhjio CTyaéirry. 51 jiaji cboh cnoBápb ÁHjipéio. 51 nnmy nncbMÓ Haránie. Oh nojiapHJi ijBeTbi Tañe. 1 no ztopóre OTnpáBjno iihcbmó: echaré la carta por el camino 158
Continuación Dativo Complemento indirecto Pregunta kozó? Acusativo Complemento directo Pregunta KOMy? Ojiér xóner BÚnerb Bépy. Oh x^ér Apyra. Oh nepeflaer npnBér Bépe. Oh xóneT noxasÚTb cjioTorpácjjHH apyry B. El verbo tiene sólo el comple- 51 ^aBHÓ ne BHfleji Gpára. VnHTejib cnpáuiHBaeT ynenHKá. Mbi cjiymaeM Mapmo. Tánji npócHT Jlény BepuyTb eií ÓTy KHHry. MaTb npócHT flonb ocrárbc» aó- Ma ceróaHíi BénepoM. Cepréií npnrjiamáeT Bépy b Teárp. Bopúc xopoinó 3HáeT ÁHTÓna h Bépy mentó indirecto (KOMy?) 1) 51 no3BoHHji Gpáiy. VnHTeJib OTBenáer yneHHKy. Mbi BépHM Mapán. 2) Tán» paspemáer Jléne B3»Tb HÓByio KHHry. MaTb 3anpenjáeT aónepH hjith ryjiárb cerÓHHJi BénepoM. Cepréií oóeujáji Bépe KyniiTb eií ónjiér b Teárp. Bopnc coBéryer Anróny h Bé- pe roTÓBHTb noMániHee 3azjá- Hne BMécre. BpaT juóóht cecTpy. Bpar noMoráeT cecrpé 3aHH- MáTbCJI. MájienbKHH 6paT ónenb jiióóht MaKCHMa. 51 ysaxáio h jiioójiió Ojiéra. MájieHbKHÜ 6paT nácro Me- ináeT MaKCHMy 3aHHMáTbca. 51 xejiáio OJiéry xopoinó cnaTb Bce 3K3áMenbi. A fin de usar correctamente el acusativo del complemento directo que denota un ser animado (pregunta Koeó?) y el dativo del comple- mento indirecto que denota un ser animado (pregunta KOMy?), se debe saber después de qué verbos se emplea el acusativo y después de qué ot- ros, el dativo. Aparte de eso, hace falta recordar que en una construcción donde ya hay complemento directo (51 nnráio cthxh. Oh nnineT nncbMÓ. Oréij KynHJi nonyráíi), el segundo complemento, que expresa la perso- na a la que afecta la acción, es indirecto y tiene que ir en dativo: 51 nn- Táio cthxh (KOMy?) Apyry. Oh nniner nncbMÓ (KOMy?) Márepn. Oréu Kynnji nonyráíi (kojwj5?) cúny. Fíjese: cnpáuiHBaTb Koró? OTBenáTb KoMy? 159
Ejercicio 114. Consteste a las preguntas. Coloque al final de la oración las palabras que constestan a las preguntas dadas. 1. Koró cnpániHBaeT npenonaBárenb? (cTynénr) 2. KoMy OTBe- náeT CTynénT? (npenonaBárenb) 3. Koró cnpániHBaeT crynénT? (npe- nonaBárenb) 4. KoMy OTBenáeT npenonaBárenb? (cTynénr) 5. Koró cnpániHBaeT npenonaBárenbHHna? (crynéHTKa) 6. KoMy OTBenáeT crynéHTKa? (npenonaBárenbHHna) 7. Koró cnpániHBaeT crynéHTKa? (npenonaBárenbHHna) 8. KoMy OTBenáeT npenonaBárenbHHna? (cry- nénTKa) Ejercicio 115. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en el ca- so debido (acusativo o dativo), las palabras dadas entre paréntesis. 1. CrynénT paccKá3biBaer ... reKcr (npenonaBárenb). 2. Ilpenona- Bárejib BHHMáreJibHo cjiymaeT ... (crynéHr). 3. YnenHK cnyman ne- BHHMáTejibno, noóroMy oh njióxo nónan ...(ynHTeiib). 4. 51 noMoráio ... ynHTb HcnáncKHH a3biK (nonpyra). 5. My3biica MemáeT ... 3ann- MáTbcji (crynéHTKa). 6. Cbin ho3bohhji ... (orén). 7. Orén cnpocnn ... o noróne b Mockbó (cmh). 8. Mbi xopoinó 3náeM ... h ... (Mbkchm h Bépa). 9. MaTb naéT mojiokó ... (peGénox). 10. 51 xny ..., nróóbi BMécre hjith ryjiÁTb (npyr). 11. lÓnoina (jjororpacJiúpyeT ... (néByin- xa). 12. /J,éBonKa pncyer ... (cjioh). 13. Bnepá b TeáTpe a BCTpérnn .... 51 6bui pan BÚnerb ... (Anapén). 14. 51 oóeinán... KynÚTb eñ 6nnér b khhó (Cfiernána). 15. Epar iminer nncbMÓ ... (cecrpá). Ejercicio 116. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, los pronombres perso- nales que más convengan por el sentido, poniéndolos en acusativo o en dativo. 1. BanHM nan ... ÓHJiéT b Teárp, a a nan ... 6nnér na KOHijépT. 2. Bhktop CKaaán ..., nro oh 6y.neT 3áBrpa b yHHBepcHTére. 3áBTpa a yBHxy ... h nepenáM ... nncbMÓ. 3. ToBápHin cnpocnn..., Korná a 6y- ny nÓMa. 51 oTBérnn..., nro 6yny nÓMa cerónHa BénepoM. 4. Bhktop no3BOHHji ... h CKaaán, nro oh Kynnn ... nÓBbiii cnoBápb. 5. Korná Tána cnpániHBaeT ... no-pyccKH, a xopoinó noHHMáio ... h o6¿i4ho npáBHjibno OTBenáio ... . 6. Jléna Bnepá He 6biná b yHHBepcHTére. 51 BHnen ... Ha ynnne, h oná CKaaána ..., nro nnér b nojiHKiiHHHKy. 7. Moií npyr Ahtóh xhbct b JleHHHrpáne. 51 naBHÓ ne aúnen eró. He- náBHo a Hanncán ... nncbMÓ. B nncbMé a cnpocnn ..., Korná oh npn- éner b MocKBy. Oh Hanncán ..., nro npnéner b MocKBy b ausapé. Kpó- Me totó, oh cnpocnn ..., KaK XHByr Mapna h Kápnoc. Ejercicio 117. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, bien en acusativo, o bien en dativo, el pronombre tu. 1. 51 naBHÓ ... ne BHnen, ho xopoinó hómhio ... . 2. 51 nónxen 6bin nO3BOHHTb ... . 3. 51 XOTÓn npHTnaCHTb ... Ha KOHIlépT. 4. I43BHHHT6 Mena, écnn a noMemán ... . 5. 51 xony noKaaárb ... óth (JioTorpátiiHH. 6. 51 ne Bcerná noHHMáio ... . 7. Moh TOBápnm MÓxer paccKaaáTb ... HHTepécHbie hóbocth. 8. 51 nyMaio, nro Mory noMÓnb .... 9. 51 c yno- BÓnbCTBHeM cnymaio ... . 10. Cennác a ne Mory OTBémTb ... Ha ótot Bonpóc. 11. 51 naBHÓ xony cnpocÚTb ... 06 ótom. 12. Kto nonapnn ... áry KHHry? 13. Bnepá mbi nónro ncKánn ... . 14. Mbi He Hainnn ... b yHHBepcHTére. 15. Móxer 6biTb, a HenpáBHnbHo nónan ... . 16. Oná 160
eme Mano 3HáeT ... . 17. numeró ne Mory CKaaáTb ... . 18. 51 npoiny ... ne MeináTb MHe. 19. 51 coBéryio ... nonrá b ótot Myaén. 20. LIo- rnaáre MHe TejierpáMMy, h í¡ BCTpény ... Ha BOK3áae. Texto Ojiér npnraacáa mch» b Teárp 51 aaBHÓ 3Háio Oaéra. Oh nácTO xó/xht b reárp. 51 róxe jhoGjhó Teárp. Oanáxati Oaér Kynáa aea ÓHJiéra na cneKráKjib «/Jáa» Bána» h oflHH 6naér npeaaoxáa MHe. 51 6bia óhchb pan, hto Oaér npnraa- CIÍJI MeHH Ha ÓTOT CneKTáKJIb, nOTOMy HTO MOÍÍ TOBápHIH Bhktop, ko- TÓpbiñ óneHb jhóóht Héxosa, coBéTOBaa MHe nocMOTpéTb «/Jázuo Bá- hk»>. 51 noóaaroaapáa Ojiéra 3a npHFJiaméHHe h cKaiáa eMy, hto noiíay b Teárp c yaoBÓabCTBHeM. Ojiér cKasáJi, hto b aenb cneKráKaa oh hosbohht MHe, h mbi aoro- BopHMca o BCTpéne. Oh ho3bohhji mhc b cyóóóry b neTbipe nacá h cxa- 3án, hto óyaer xuarb Mena y Bxóaa 1 b Teárp b 6 nacÓB 45 MHHyT. «Tójibko npomy re6á, Máma, ne onásabiBan!»— CKaaáa MHe Ojiér. Oh cKaaáa rax, noroMy hto a nácTO onáaabiBaio, ocóóchho b Teárp. 51 oóemáa Ojiéry npHHTH BÓBpeMa. 51 noaoméa k Teárpy1 2 b 6 nacÓB 35 MHHyT h xaaa Oaéra. Ojiér npnméa, KaK oóeináa b 6 nacÓB 45 MHHyT. «Bh^huib, KaKÓií a tóhhbiíí»,— cKaaáa MHe Ojiér.— «51 róxe tóh- hbiíí,— OTBéTHJi a Ojiéry.— Htóóbi ne onoaaáTb, a npHinéJi aáxe pá- Hbine na 10 MHHyT».— «Tóhhbiíí nejiOBÓK npnxóaHT He páHbine h ne nÓ35Ke, a KaK pa3 BÓBpeMa,— cKaaáa mhc Ojiér,— ho a pan, hto tbi He ono3fláji. 51 ónenb ne jijoójhó xaarb». «Yxé nopá Hará b rapaepóó?»— cnpocáa a Ojiéra.— «/Ja, y nac ecTb BpéMa, HTÓóbi chokóíího paaaérbca H HaiÍTH CBOH MeCTá»,— CKaaáji Ojiér, h mbi bouijih b BecrnóioJib reárpa. Ejercicio 118. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Koró Máma aaBHÓ 3náer? 2. Kto nácTO xóanr b Teárp? 3. Kto róxe juóóht Teárp? 4. Hto oanáxati Kynáa Ojiér? 5. KoMy Ojiér npeaaoxáa oaán ÓHJiér? 6. Kto coséroBaa Máme nocMOTpéTb cneKTáKJib «/Jáa« Bána»? 7. KaKÓro nncárejia jhóóht Bhktop? 8. Koró noóaaroaapáa Máma? 9. Hto CKaaáa Máma Ojiéry , Koraá oh óaaroaapáa eró 3a npHrjianiéHHe? 10. Hto aóaacen 6bui caéaaTb Ojiér b jieHb cneKTáKJia? 11. Koraá Oaér hosbohhji Máme? 12. Tae Ojiér oóenjáJi acaaTb Mírniy? 13. Bo ckójibko apy3bá aoJixHÚ óbijih BcrpérHTBca y Bxóaa b Teárp? 14. O hcm npocHa Oaér Mnmy? 15. Hto oóeináa Mama Ojiéry? 16. Hto cKaaáa Oaér Máme, Koraá oh npHinéa? 17. Hto OTBérHa Onéry Máma? 18. Oaér 6bia coraá- cen, hto Máma tóhhbiíí neaoBéK? 19. LIoneMy Oaér 6ua paa, hto Máma ne onosaáa? 20. O néM cnpocáa Máma Oaéra? 21. Hto ot- Bérna Máme Oaér? 1 y Bxóaa: junto a la entrada 2 no.roméji k TeáTpy: (me) acerqué al teatro 161
§ 25. Pronombres posesivos en dativo Género Nominativo Dativo Terminaciones m. ueü? moh 6par tboíí apyr naiu oréii Bain aéaymKa HbCMy? MoeMy ópáry TBoeMy npyry CBoeMy TOBápnmy HámeMy onxy BárneMy ^énymKe -eMy f. w>n? moh cecrpá tboh noapyra náma MaTb Báina óáóyuiKa HbeÜ? Moéü cecrpé TBoéií noapyre CBoéñ cocé^Ke Hámeñ Márepn Bámeü óáóyuiKe -efi Los pronombres posesivos con substantivos que denotan objetos inanimados poseen en dativo las mismas formas que los pronombres posesivos con substantivos que denotan seres animados: MoeMy apy- ry — k MoeMy ztÓMy, Moéü cecrpé— no Moéñ KÓMHaTe. Ejercido 119. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en dativo, las palabras dadas en cursiva. 1. Moü 6pam péjjKo námer MHe. 51 TÓxe pémco nnmy .... 2. Mok cecmpá ÓJibza nocrynnjia b HHCTnryr. 51 KynÉji jth ynéÓHHKH ... . 3. Teoü dpyz cnpániHBaji o reóé. 51 CKaaáji..., hto 3áBTpa tbi óy/jenib b yHHBepcHrére. 4. Báuia nodpyza Hada 3BOHHjia BaM. Bm móxctc ceñ- nác no3BOHHTb ...? 5. Haui otnétf OT/iMxáeT ceunác Ha lóre. HaM ny>K- ho HanHcáTb hhcbmó ... . 6. Baui moeápuuf xotóji nonpocHTb y Bac □Ty KHHry. Bm MÓxere narb eé ...? Ejercicio 120. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en la for- ma debida, los pronombres ero, eé o choíí. 1. Y JÍBána ecTb MájienbKHH 6paT. lÍBán noMoráeT ... ópáry aé- jiaTb ypÓKH. 2. y MapHHbi ecTb cecTpá. 3áBTpa y neé aeHb poxjtéHH». Mapnna Kynnjia nonápoK ... cecrpé. 3. y Áhhbi ecn> no^pyra CseTjiá- na. 51 xony noMÓHb ... nonpyre. 4. y Móhhkh ecTb ztpyr JÍyúaxH. Oná aojixná no3BOHHTb ... npyry. 5. ToBápnm Kápjioca He noHHMán rpaMMaTHHecKoe npáBHjio. 51 oóbhchhji óto npáBHjio ... TOBápHiny. 6. Jlpyr BÚKTopa xhbct b JleHHHrpáne. Bhktop nocjiáji khhfh h nncbMÓ ... npjry. 7. y Brócropa ecrb cecrpá Jléna. 51 oóeináji... cecrpé KynÚTb ÓHjiéTM b Teárp. 8. Cecrpá TaMápbi népBbiií pa3 npnéxajia b MocKBy. Cepréií xóner noMÓHb ... cecrpé ocMorpérb MocKBy. 9. MaTb BájiH óneHb jiióóht iibctm. Ahtóh npHHéc iibctm ... MárepH. 10. MájieHbKHH 6par MaKCHMa ne mot pemnrb aa/jány. MaKCHM no- MÓr ... ópáry pemnrb aanány. 162
Diálogo — M népBbiü pa3 BÚxy (|)OTorpá(t»no Báineü cecrpbi, Bh^hm! Oná MOCKBHHKa? — HeT, Ahtóh, oná xhbct b Tyjie. Moá cecrpá CKÓpo upnéner b MocKBy. Oná xóhct nocrynHTb b MocKÓBCKyio KOHcepBarópnro na néBnecKoe OT^ejiénne. — y neé xopóniHH tójioc? — /Ja, oná óneHb xopoinó noéT, ho b KOHcepBarópnio Moéñ ce- CTpé óyner rpynno nocrynHTb1. TaM óneHb óojibinóií KÓHKypc. — M xcejiáio Bánieñ cecrpé xopoinó cnarb aiciáMeHbi h nocrynHTb B KOHCepBaTÓpHK). Ejercicio 121. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Hto bhaht Ahtóh? 2. Tne XHBér cecrpá BanÚMa? 3. LIoneMy cecrpé Ba^HMa nyxno npHéxarb b MocKBy? 4. Ha Kaxóe oraejiénne KOHcepsaTÓpHH xóneT nocrynHTb cecrpá Ba^HMa? 5. KaKÓñ y Heé ró- jioc? 6. LIoneMy cecrpé BaHHMa óyaer TpyjjHO nocrynHTb b Koncep- BarópHio? 7. KoMy Ahtóh xejiáer xopoinó cnarb 3K3áMeHbi h nocry- nÚTb B KOHCepBaTÓpHIO? § 26. El dativo en las oraciones impersonales con adverbios predicativos. Pregunta KOMy? Mne emé rpyflHO roBopHTb no-pyccKH. Compare los casos nominativo y dativo. Nominativo Pregunta Kmo? Dativo Pregunta KOMy? 1) Jl Hannnáio roBopHTb no- pyccKH. 1) Mne TpynHO roBopHTb no- pyccKH. Ahtóh aaBHÓ ynHT (jipanuya- CKHH S3blK. Anróny JierKÓ roBopHTb no- (J)paHiiy3CKH. Tana mhófo nnráeT no- HCnáHCKH. Táne HHTepécno nHTárb no- HCnáHCKH. Bbi HánaiiH ynúrb HcnáncKHH »3blK. BaM HyxcHO (uá/io) KynÚTb HCnáHCKO-pyCCKHÜ h pyccKO- HCnáHCKHH CJIOBapH. 1 Moéñ cecrpé óy/ier Tpy/ino...— A mi hermana le será difícil... 163
Continuación Nominativo Pregunta Kmo? ÁH/ipéH yxé KynHji MápKn n KOHBépTbI. MaKCHM yuré 3/jopÓB. CBeTjiána OojibHá. 2) /léByuiKa TanixyeT. ^KéHimnta njiáHer. Mapúii He uanéna najibTÓ. Ahtóh nafléji Ténjioe nanbTÓ. TáHH Temió onénacb. Dativo Pregunta KOMy? ÁHflpéio ne nano1 h/jth na nÓHTy. MaKCHMy MÓXCHO BblXOHHTb na yjiHijy. CBeTJiáHe Hejib3Á BcraBárb. 2) .¿JéByiHKe Béceiio. }KéHiHHHe rpycTHO. MapÑH xójiouho. AHTÓHy IKápKO. Táne Tenjió. PeóéHKy Temió. /JéBOHKe Béceiio. CnopTCMÓny He xójio/iho. En el idioma ruso hay un peculiar grupo de llamados adverbios pre- dicativos, la mayoría de los cuales terminan en -o: TpyziHO, jiencó, nyac- ho, ná^o, etc. Ésos adverbios forman parte del predicado usado en oraciones impersonales. 1 Después de ne Háao, He hjokho, en el infinitivo siempre se emplean verbos imper- fectivos. Compare: Ba.M Háao KynÚTb 3Ty KHHry. BaM ne nano noKynáTb áry KHHry. 164
Las oraciones impersonales son aquellas que carecen ni pueden te- ner sujeto. Ni uno de los elementos de una oración impersonal puede ir en nominativo. (Véase los ejemplos aducidos.) El substantivo o el pro- nombre que expresa la persona o el estado suelen ir en dativo y contes- tan a la pregunta KOMy?:—KoMy Bécejio?—/(éByuiKe Bécejio.—KoMy ipynHo paóÓTaTb?—Eopíicy TpyqHo paóÓTaTb.— KoMy nyxHo 3ann- MáTbCíi? — Haiw Hyxno aaHHMáTbC». Adverbios predicativos 1) Tpy/XHO (es difícil) jierKÓ HHTepécno (es interesante) CKyHHo móikho (se puede) Hejib3Á npHÁTHo (es agradable) nenpnáTHo nyxHO (es necesario) = ná/to + infinitivo 2) Becéjio (alegre) # rpycTHO xopoinó (bien) # njióxo xójiouho (hace frío) xcápKO (hace calor), Tenjió (es templado) CTbizino (da vergüenza) cTpáinno (da miedo) Los adverbios del primer grupo, habitualmente, se usan con el infi- nitivo. (Mne HHTepécno HHTáTb ÓTy KHÜry. HaM fibuio CKynHo CMOT- péTb 3tot cneKTáKjib.) Los adverbios del segundo grupo suelen em- plearse sin el infinitivo. (HaM Bécejio. Táne xopoinó. KaK Tefié ne CTbiano?) Pero, en ocasiones, se emplean con el infinitivo. (HaM Béceiio CMOTpéTb, KaK OHH TaHIIJTOT.) Los adverbios predicativos pueden usarse lo mismo en las construc- ciones con el dativo que sin este caso. (Te6é nejib3Á KypÚTb. 3/jecb ne- jib3Á KypHTb. Táne xójiouho. Ceró^Híi xójioaho. IÍm xápKo. TaM xcápKO.). Ejercicio 122. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. BaM nyxno xopoinó 3HaTb pyccKHH »3Bik? 2. BaM HHTepécno ynHTb pyccKHH «3biK? 3. BaM Bcer^á jierKÓ néjiaTb rpaMMaTÚnecxHe ynpaxcHéHHH? 4. BaM Tpynno npoH3nocHTb pyccKHH TBépnbiH 3Byx ji? 5. BaM TpynHO fibicrpo roBopÚTb no-pyccKH? 6. Bbi noMoráeTe TOBá- pHiijy, Korná eMy Tpyimo ncnpaBJiÁTb cboh oihhókh? 7. Bbi MemáeTe TOBápnmy, Korná eMy nyxno cjiymaTb npenonasáTejiJi na ypóxe? 8. BaM npnáTHo, Koraá Bam npenonaBárejib roBopHT, hto bbi xopo- inó oTBenájiH eMy Ha Bonpócbi? 9. Kax bbi nyMaeTe, BaM 6y.neT Tpyn- ho paccKá3biBaTb pyccKHH tckct na 3K3áMene? 10. BaM 6bijio Tpynno noHHMáTb npenonaBáTejui, Korná oh népBbin pa3 nánaji Ha ypóxe ro- BOpHTb no-pyccKH? 165
Ejercicio 123. Escriba las preguntas a las que contestan las oraciones dadas a conti- nuación. Modelo'. CryaéHTy HyJKHO npOHHTárb 3tot tckct. KoMy HyjKHO HpOHHTáfb 3T0T TCKCT? 1. CTynéHTKe hjokho ncnpáBHTb oiiiúókh b Terpáam 2. HaM nyx- ho eme pa3 npocaymaTb ótot tcrct. 3. Máme Háao BbiynnTb cth- xoTBopémie riyiiiKHHa. 4. Bmcropy náao eme paá nponnTáTb anmún- ckhíi tckct. 5. CBeTjiáne Tpyano paccKaaáTb HcnáncKHÚ tcrct. 6. Ah- TÓny jierKÓ ynÚTb aHrnúncKnn íbmk. Ejercicio 124. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en dati- vo, los pronombres dados en cursiva. 1. #nay b KHÚxHbiñ Mara3ÚH,... náao KynÚTb KHÚry. 2. OwáéaeT b yHHBepMár, ... HyxHO KynÚTb noaápoK ópáry. 3. Mu naéM b ra- ctpohóm, ... náao KynÚTb Koaóacy h cbtp. 4. Oh HaéT b pecTopán, ... nyxno nooóéaaTb. 5. Bu naére na nÓHTy,... Háao nocaáTb TenerpáM- My cecrpé. 6. Ohú b3Úbh cnoBapú,... nyxno nepeBoaÚTb tckct. 7. Tu naénib b anTÓKy, ... nyxno KynÚTb jieKápcTBo. 8. Ohú caymaioT jiók- Hhk) óneHb BHHMaTeabHo, ... HHTepécHo caymaTb. Ejercicio 125. Conteste por escrito a las preguntas empleando los verbos dados des- pués del adverbio Háao (oyacHo). A. Modelo: — Kyaá bbi naere, Koraá BaM hjokho (náao) OTawxáTb? — Koraá MHe iiy»HO OTabixáTb, x Hay b cboió KÓMHary. Kyaá bh naéTe, Koraá bbm náao (nyxno) oóéaaTb? (sanHMÚTb- cíi, KynÚTb npoayKTbi, Kynúrb aeKápCTBO, KynÚTb oaéxay, Ky- nÚTb KHÚry) B. Modelo: — Hto bbi óepere, Koraá BaM Háao nncáTb uhclmó? — Koraá MHe ny»HO nHcáTb hhcbmó, s 6epy KOHBépT, MápKy, 6yMá- ry h pynKy. Hto bm óepéTe, Koraá BaM náao (nyxno) nncáTb ynpaxnénHe? (nncáTb na aocxé, HHTáTb nÓBbiii tckct, cjiymaTb tckct, na™ na ypÓK, naTÚ b Mara3ÚH) Ejercicio 126. Lea las oraciones. Muestre los adverbios predicativos. Precise el tiem- po del predicado. 1. Koraá a aeTéa b MocKBy, mhc 6¿ijio ónenb mrrepécHo cmot- péTb na oÓJiaKá n na oxeán. 2. Ceiinác mhc Tpya«o BaM nepeaáTb, hto a Toraá HyBCTBOBaa. 3. Htoóm hóhbio b caMOjiére naM né Gbijio xójioaHo, CTioapaécca aaaá HaM Ténjibie oaeájia. 4. Koraá mm népBbiií pa3 npnéxaan b MocKBy b Konijé áBrycTa, 6buio óneHb xápKO. Mbi ayMajm, hto b Mockbó Bceraá xónoano, n naM 6buio Tpyano npeacTáBHTb, hto 3aecb óya^T TaK Temió, aá- xe xápKo. 166
El tiempo del predicado en la oración impersonal Presente Mne Tpyauo nncÚTb no-pyccKH. Pasado Mne GbiJio TpynHO nncÚTb no-pyccKH. Futuro Mué Gyaer ipyHHO nncÚTb no-pyccKH. El verbo copulativo 6brrb, en la oración impersonal, tiene en pasado siempre la forma 6újio, y en futuro, la forma 6y.neT. En presente no se pone el verbo copulativo. Este último suele ir ante el adverbio predicativo; mas cuando el pa- pel de predicado lo desempeñan las palabras húho, Hywno, móhcho, HeJib3Á, el verbo-cópula habitualmente se coloca después de dichas pa- labras. Presente Mne HÚ.HO + infinitivo Pasado Mne húao Gbino + infinitivo Futuro Mne húho 6y.neT + infinitivo El verbo-cópula 6újio, 6y.neT, en las oraciones impersonales, jamás varía su forma: Mee nano 6mjio paGÓTaTb. HaM húho 6újio paGÓTaTb. Te6é HyacHO 6yneT oTHOxnyTb. BaM Hy»no 6yneT OTHOxnyTb. Ejercicio 127. Copie las oraciones y, luego, vuelva a escribirlas en pasado y en futu- ro. A. Modelo: Mae TpyrtHO pemÚTb 3Ty aanány. Mne 6biJio TpyztHo peniHTb 3Ty aanány. Mne óyzteT TpyyjHo peniHTb 3Ty aa/jány. 1. Mne npHÁTHo cnyuiaTb ány nécmo. 2. TeGé jieraó HHTÚTb no- ncnáHCKH h no-HTajibÁHCKH. 3. HaM Tpynno HHTáTb no-pyccKH raaéTy. 4. Eh Jieraó HHTÚTb no-pyccKH, ho Tpynuo roBopHTb. 5. EMy CKyHHO CMOTpéTb 3TOT (j)HJIbM. 6. ToBÚpHLUy HHTepécHO CJiyinaTb JléKIJHIO. 7. HaM HHTepécHO cnyuiaTb npenonaBÚTeJui. B. Modelo: Cepréio HyjKHO hoííth b MaraaÚH. Ceprélo nyacno 6mjio hoííth b MaraaHH. Cepréro HyjKHO óyaey hoííth b MaraaHH. 1. Anapéio húho KynÚTb cjiOBápb. 2. Túne nyxHO BbiyHHTb HÓBbie cjiOBá. 3. BÚKTopy nyxHO KynÚTb 6njiéTbi b TeáTp. 4. Mapún nano ua- rmcáTb hokjiúh no-pyccKH. 5. Jléne Hyxno nanncÚTb nHCbMÓ no- HcnáHCKH. 6. AuTÓny nano noimi b nojiHKJiHHHKy. 7. CecTpé Hyxno H3ynáTb xhmhio. 8. Murémo uyxHO ncnpáBHTb ouihGkh b TeTpáan. 9. Bépe móxho éxaTb Ha Jibixuyio nporyjiKy. 10. MaKCHMy nejibaá bm- xo,HHTb na yiiHiiy. 167
C. Modelo: HaM Bécejio. HaM 6mjio Bécejio. HaM 6y.neT eécejio. 1. BaM Bécejio. 2. Eií rpycTHO. 3. Mne xójioaho. 4. Te6é Temió. 5. EMy xápKO. 6. Mm xopoinó. Ejercicio 128. Intercale los adverbios predicativos convenientes por el sentido, con el verbo copulativo en pasado o en futuro, respectivamente: 6mjio—6y.neT, o sin él. 1. Bnepá nyji xojióhhmh Bérep n naM .... 2. Ceiinác ápxo cbótht cójinije, h Mne .... 3. Lio pánHO CKaaájiH, nTo aáBTpa 6y.neT —20°. M nyMaio, nTo b tbocm najibTÓ Te6é .... 4. 3áBTpa a Haaény tójictmíi CBHTep h KypTxy, h Mne .... 5. Ahtóh Hrpáji na rHTápe Becéjibie nécHH. Mm néjiH, h naM .... 6. Korná a npnxoxy b yHHBepCHTéT h ne BCTpe- náio TaM Mapány, mhc .... Diálogos I — MHréjib, Teóé rpyjiHo ynHTb pyccKHií a3bix? — PáHbine 6¿ijio TpyjiHo, noTOMy hto a aaHHMájica neperyjiápno. A ceiinác MHe ne ónenb Tpynno, noTOMy nTo a 3aHHMáiocb KáxjibiH nenb. 11 — 51 HHy b racTpoHÓM, Ahtóh. IIoiinéM BMécre?1 — A hto Teóé nyxno xynHTb, Hropb? — Y Mena óynyT tócth, mhc Hájjo KynnTb KontjiéTbi h topt. — rioiinéM, MHe Hyxno KynÚTb cáxap h xjieó,—CKaaáji Ahtóh. III — Jléna, th yacé óujiá cerónna na yjiniie? — /Ja, a xoztHjia b Mara3HH. — Cerónna xójiouho? — /Ja, xojiÓHHbiií Bérep, ho a Hauéna njiam, h mhc 6buio Tenjió, a b Mara3HHe óbijio náace xápKO. Ejercicio 129. Conteste a las preguntas relaciondadas con los diálogos. I 1. MHréjiio ceiinác TpyjiHo ynHTb pyccKHií a3biK? 2. IIoneMy pánb- me MHréjiio 6¿uio Tpynno ynHTb pyccKHií a3biK? II 1. Kyjjá H/iér Hropb? 2. Hto nyxHO KymiTb Hropio? 3. Anróny hjtk- ho hjjth b racTpoHÓM? 4. Hto AHTÓHy nyxHo KyniiTb b racTpoHÓMe? III 1. Jléna SbiJiá cerónua na yjinije? 2. Kyná oná xo/iiíjia? 3. Ha yjin- ije cerónna xójiohho? 4. Jléne ébuio xójiojiho? 5. IIoneMy eií 6buio Teñ- irá na yjiHije? 1 noiínéM BMécTe?—¿Vamos juntos? noHjiéMTe BMécTe?— ¿Vayamos juntos? 168
§ 27. El dativo en las construcciones que expresan la edad. Pregunta KOMy? — Ckójibko BaM jieT? — Mne 18 jieT. — KoMy 18 jieT? — Anróny 18 jier. Al designar la edad, la palabra que expresa la persona va siempre en dativo. El tiempo del predicado en la construcción que expresa la edad Presente — Ckójibko BaM jier? — Mne 18 jier. Pasado — Ckójibko jier BaM 6¿i- jio jiBa roña naaán? — /J,Ba róna naaán Mne óbijio 16 jier. Futuro — Ckójibko Jier BaM 6y- ner népe3 Herúpe ró- na? — Hépea nerbipe róna Mne 6y.neT 22 róna. Recuerde: Ojiúh ron /jBámjaTb ohhh ron1 ABa rpn Henil pe róna nBánnaTb nBa nBánnaTb rpn nBánnaTb nerúpe róna nuTb inecTb ceMb nBánnaTb jier nBánnaTb n«Tb nBánnaTb inecTb nBánnaTb ceMb rpúnnarb jier Ejercicio 130. Conteste a las preguntas. 1. Ckójibko JieT PIropio HwKonáeBy? (18) 2. Ckójieko jieT Gpáry íiropji Ba/jHMy? (22) 3.xCkójibko jieT cecrpé ídropa TaMápe? (25) 4. Ckójibko JieT cecrpé I4rop« CBemáne? (14) Ejercicio 131. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. Ckójibko BaM jier? 2. Ckójibko Jier BámeMy oniy? 3. Ckójibko 1 Véase la lista de los numerales cardinales en el Anexo, pág. 246. 169
jieT Báineü Marepu? 4. Ckójibko jict BáineMy 6páry? 5. Ckójibko jict Báuieü cecrpé? Ejercicio 132. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en dati- vo, los pronombres aducidos en el texto. 1. Y mchh ecTb 6par. ... miTHáaiiaTb jier. 2. y BHKTopa ecTb ce- crpá.... 4eB»THáauaTb jier. 3. y nac ecTb apyr.... aBáauarb oaHH roa. 4. y neé ecTb noapyra. ... aBáauarb a»a róaa. 5. MaTb Jltócn eme mo- aoaáa. ... rpáaiiaTb BÓceMb jier. 6; ^éayuiKa Boaóan eme paóóraer. ... narbaecár neTbipe róaa. 7. y Ójibrn ecTb CbmoBbá-6jin3Heijbi. ... miTb jier. Ejercicio 133. Conteste a las preguntas. 1. CKOJIbKO JieT BaM GbIJIO, Koraá Bbi HayHÉJIHCb HHTaTb? 2. CKÓ- abKO jier BaM GbiJio, Koraá bm nocTyimjiH b mtójiy? 3. CicójibKO jict BaM óbiao, Koraá bm okóhhhjih niKÓJiy? 4. Ckójibko jict bbm ómjio, Koraá bm nocTynájiH b yHHBepcHTér? 5. Ckójibko aer bhm óyaer, kot- aá bm OKÓHHHre yHHBepcHTér? 6. CKÓabKO aer BaM óbiao BÓceMb aer naaáa? 7. CKÓabKO aer bbm óyaer aépea rpn róaa? Diálogo — Ckbxh, noxáayiiCTa, Oaér, y reóá óoabináji ceMbá? — /JoBÓabHO Goabináii1. y Mena ecTb oréij, MaTb, óáóymKa, aé- ayniKa, oaná cecrpá h aaa ópára. — Bm Bce xHBére BMécre? — Her, GáGyniKa h aéayinxa XHByr b aepéBHe. Óto poaúreaH ot- uá. Mm npneaxáeM b aepéBHio aéroM, a ohh HHoraá npneaxáiOT b MocKBy 3HMÓÍÍ. Moh crápmHH 6paT Cepréií jkhbct b Oaécce. Oh cayXHT na (jiaore. — CKÓabKO aer Ceprélo? — EMy 26 aer. — A KaK 3OByr apyróro ópára? — Eró 3OByT AaeKcéií. EMy 20 aer. Oh yanrcji b MeaniiHHCKOM HHcTHTyre. — A CKÓabKO aer TBoéií cecrpé? — Moéií cecrpé Rime 24 róaa. ^Ba róaa Ha3áa oná OKÓHanaa ne- aarorHaecKHií HHCTHTyr h ceñaác paóóraer b niKÓae. — Oaér, CKÓabKO aer re6é óbiao, Koraá tm nocTyima b yHHBepcH- TéT? — Mhc 6¿iao 16 aer, a ceiíaác Mne 18 aer. M yaycb na btopóm Kypce. Koraá a OKÓnay yHHBepcHTér, Mne óyaer aBáauarb oaún roa. Ejercicio 134. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. y Oaéra ecTb poanreaH? 2. y Oaéra ecTb óáóyniKa h aéayniKa? 3. Tae ohh XHByr? 4. Kyaá npHeaxáer aéroM Oaér, eró poaHTean, Gpárbji h cecrpá? 5. Kyaá aéayniKa h 6á6yniKa Oaéra npHeaxáiOT HHoraá 3hmóh? 6. Tae xhbct crápmHH 6par Oaéra Cepréií? 7. Tae oh 1 aoBÓjibHO óojibtnás: bastante numerosa 170
cjiyxnT? 8. Ckójibko jieT Ceprélo? 9. Ckójibko jieT 6páry Ojiéra Ajiex- céio? 10. Tae oh yHHTcíi? 11. Ckójibko jier cecrpé Ojiéra Mime? 12. Ckójibko aeT eñ Gbijio, Korjiá oná OKÓHHHJia nejiarorHHecKnñ hh- CTHTyT? 13. Ene ceñHác paGóraer Hñua? 14. Ckójibko jier Gbijio Ojié- ry, Koraá oh nocTyunji b yHHBepCHTéT? 15. Ckójibko jier Ojiéry ce- ñnác? 16. Ene yHHTca Oaér? 17. CKÓabKO aer eMy Gyner, Koraá oh OKÓHHHT yHHBepCHTéT? § 28. El dativo en la construcción con el verbo HpáBHTbca— nonpáBHTbca. Pregunta KOMy? Presente KOMy? wio? (Nom.) 3TOT rópon. Mne HpáBHTca ara yjiHixa. 3To 3nánne. Mne HpáBüTca óth ropojtá (yjiHiibi, 3nánna). Pasado KOMy? wio? (Nom.) Mne noupáBHJiCíi ótot rópon. Mué nonpáBHjiacb ara yjimja. Mne noHpáBnjiocb óto ananne. Mué nonpáBHJiHCb árn roponá (yjiHiibi, anánna). Futuro KOMy? nmo? (Nom.) ótot rópon. TeGé noHpáBHTca ara yjinija. 3TO 3A¿HHe. TeGé nonpáBHTca óth roponá (yjnmbi, 3jiáHHa). En la construcción con el verbo HpáBHTbca el substantivo o el pro- nombre que expresan la persona a la que afecta la acción, va en dativo y contesta a la pregunta KOMy? En pasado, este verbo imperfectivo (HpáBHJica, HpáBHaacb, etc.) se emplea relativamente poco, y sólo cuando se trata de las impresiones del pasado, por ejemplo: Pánbine MHe HpáBHaacb ara KHHra. B aércTBe MHe óneHb upáBHjica ótot cjinjibM. El verbo perfectivo noupáBHTbcii se usa cuando se dice la impresión inicial de algo o de alguien visto, oído; en fin, de lo percibido. Por ejem- plo: Bnepá mm Gbijih na KOHixépre. HaM óneHb noupáBHJica ótot koh- uépT. Anróny He noHpáBHaacb KHHra, KOTÓpyio oh TÓabKo hto npo- HHTáa. El la construcción con el verbo HpáBHTbcii suele ponerse en primer lugar el pronombre personal o el substantivo en dativo. (Véase los ejemplos arriba aducidos.) 171
En ocasiones, cuando la atención se centra en el sujeto de percep- ción (persona perceptora) va en primer lugar el sujeto: 3ra óajiepÚHa nonpáBHJiacb Ba- aáMy. 3tot cnopTCMéu noupáBujica MapHH. Esta bailarina gustó a Vadim. Este deportista gustó a María. Pero en la mayoría de los casos la oración empieza por un substan- tivo en dativo, siendo de destacar que el sujeto de percepción a menudo se destaca mediante la entonación. El futuro compuesto del verbo HpáBHTbCfl se usa con poca frecuen- cia. El verbo npáBHTbCH puede emplearse asimismo como impersonal, combinado con el infinitivo. Por ejemplo: Mne HpáBHTC» ryjiáTb 3flecb. Ejercicio 135. Conteste por escrito a las preguntas. BaM HpáBHTCs 3fláHHe Myaéa úmchh flymKHHa? 172
BaM HpáBHTC» 3fláHHe TOCTHHHUbl «Pocen»»? BaM HpáBHTC» 3/iáHne KHHOTeáTpa «OicráGpb»? 173
BaM HpáBHTca náMarHHK flyin- KHHy 1 B MoCKBé? BaM HpáBHTC» náMHTHHK lÓpHFO farápHHy B MoCKBé? 1 Después de la palabra náMHTHHK se usa el nombre propio en dativo: IláMírrHHK KOMy! — náMSTHHK IlyUJKHHy. 174
BaM HpáBHTca KpeMjib b Mockbc? BaM HpáBHTca Kpácnaa naó- BaM HpáBHTca 3^áHne coGópa na ma/ib? KpácHoft njiómaaa? 175
Ejercicio 136. Escriba las oraciones en pasado, fijándose en la concordancia del verbo noHpáBHTbca con el sujeto. 1. EMy nonpáBHTcíi ótot (JiHjibM. 2. BaM nonpáBHTc» ÓTa KapTH- Ha. 3. Mm noHpáBHTC» ótot cneKTáKjib. 4. Eií nonpáBHTc» ÓTa nécu». 5. Anupéio noHpáB»TC» óth cthxh. 6. Táne nonpáBHTc» ÓTa MyabiKa. 7. BiiKTopy h Aimpéio noHpáBHTC» nain KOHijépT. 8. IlpenojiaBáTe- JIIO noHpáBHTC» TBOe COHHHéHHe. 9. Eli nOHpáBÍITCÍI 3TH paCCKá3bI. 10. Mbi .nyMaeM, hto Mapún noHpáBHTC» ótot noaápoK. Ejercicio 137. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. A. 1. BaM HpáBHTc» Bain rópoji? 2. BaM HpáBHTc» Bánia yjinija? 3. BaM HpáBHTc» Bain ^om h Bánia KBapTHpa? 4. BaM HpáBHTc» npn- pójja Bámeñ cTpaHbi? 5. BaM HpáBHTc» kjihmbt b Bámeñ CTpané? 6. BaM HpáBHTc» Bánia niKÓjia, Bam KOJiJiéjjx hjih Bam yHHBepcHTér, r,iie bm ynHTecb? B. 1. Bbi BHJjejIH COBéTCKHe (JjHJIbMbl? KaKÓií (JjHJIbM BaM nOHpá- bhjic»? 2. Bbi cjiymajiH pyccKHe nécnn? Kaxá» nécu» BaM ocóóchho nonpáBHjiacb? 3. Bbi HHTájiH pycCKne cthxh? KaKÓe CTHXoTBopéHHe BaM ocóóeHHO noHpáBHJiocb? Hbé óto CTHXoTBopéHHe? KaK ohó na- 3biBáeTC»? 4. Bh BH.ue.jiH b ótom ynéÓHHKe (|)OTorpá4)HH? KaKHe (Jjoto- rpá(|)HH BaM OCÓÓCHHO nOHpáBHJIHCb? C. 1. BaM HpáBHTc» H3ynáTb HHOCTpánHbie »3hkh? 2. BaM Hpá- BHTc» yHHTb pyccKHií »3i>ik? 3. BaM HpáBHTc» CJiyinaTb, Korjiá tobo- p»T no-pyccKH? 4. BaM HpáBHTc» roBopHTb no-pyccKH? 5. BaM Hpá- BHTc» HHTáTb h nncáTb no-pyccKH? Ejercicio 138. Conteste por escrito a las preguntas según el modelo. Modelo: Anupéio HpáeaTca coBpeMéHHbie nécnn. Hto HpánHTca Anapéro? 3ra nécHs HpáBHTc» Anapéio. KoMy HpáBHTca ÓTa nécna? 1. Ojibre HpáBHTc» óaHáHbi. 2. Kápjiocy nonpáBHJiHCb »6jiokh. 3. MapiiH HpáBHTc» pyccKa» «3OJioTá» ócenb». 4. Xyány noHpáBH- jiacb pyccKa» 3HMá. 5. 3th iibctm ocóGenno HpáB»Tc» Maprnie. 6. MOCKÓBCKOe MeTpÓ HpáBHTC» MÓHHKe. 7. BÚKTOpy HpáBHTc» xyp- nájlbl «HÓBblií MHp» H «OKTHÓpb». 8. Táne nOHpáBHJIHCb CneKTáKJIH TeáTpa caTnpbi. 9. HaM npáB»TC» Kpácna» njiómajib h KpeMJib. 10. PyccKHe nécnn nonpáBHjincb Tepéce. 11. Xyány noHpáBHjiacb pyccKa» MysbiKa. 12. Póse noHpáBHjiacb pyccKa» xHBonncb. 13. Cáimpe noHpáBHjiacb pyccKa» noÓ3H». 14. Manyójiio h AjibóépTO nOHpáBHJIHCb KapTHHbi CepÓBa. 15. MoeMy ztpyry H3 ApreHTHHbi noupáBHjic» pyccKHií óajiéT. 16. FaópHÓjno h Jlójie nOHpáBHJIHCb MHÓTHC COBéTCKHe (JjHJIbMbl. Ejercicio 139. Concluya las oraciones usando el pronombre en dativo y el verbo HpáBHTbCH. 1. 51 nácro cjiymaio CHMtJioHHHecKyio My3bixy, noTOMy hto oná ... 2. Tán» nácTO noKynáeT óth HBeTbi, noTOMy hto ohh ... 3. M xony Ky- nHTb ÓTOT ajIbÓÓM, HOTOMy HTO OH ... 4. AH/ipéH H BÉKTOp yHHT HcnáHCKHe cthxh, noTOMy hto ohh ... 5. Mbi xothm enjé pa3 hocmo- TpéTb ótot (JjHJibM, noTOMy hto oh ... 6. Tbi He nÓMHHinb ÓTy nécHio, 176
noTOMy hto oná He ... 7. Ahtóhho h Cánnpa hócto cnyinaioT pyccKne nécHH, noTOMy hto ohh ... Ejercicio 140. Concluya las oraciones usando el pronombre en dativo y el verbo noHpáHHTbcii en pasado. 1. Xyán npoHHTáji b xypnájie CTaTbió o KÓCMoee. 3tb CTaTbá ... 2. Bnepá b xypnájie «IOhoctb» h npoHHTáji HÓBbie cthxíí. 5th cthxh ...3. Jléna npoHHTájia b xypnájie «OkthGpb» hóbmh poMán. 5tot po- m¿h ... 4. Mbi cjiymajiH jiéKijHio 06 sjieKTpÓHHKe. 3Ta jiéxiina ... 5. Moh jipyabá bhacjih cráHijHH MeTpó b Mocrbó. 5th CTánuHH ... 6. Bnepá h népBbiñ pa3 Gmji b KHHOTeáTpe «Pocchh». 5tot KHHOTeáTp ...7. Bnepá b KjiyGe bm cjiyinajin HÓBbie coBéTCKne nécHH. Í)th nécHH Ejercicio 141. Escriba las preguntas con el verbo noHpáBHTbca. Modelo: — B cy66ÓTy a ÓBiJiá b KJiyóe Ha Bénepe. — BaM noHpáeHjics 3TOT Bénep? 1. Moh noApyra noAapHJia MHe cboió 4)OTorpá4)Hio. 2. Moh jjpy- 3bá b ótom rojiy BnepBbie noceTHjin JleHHHrpájj. 3. Toa nasáa mm népBbiií pa3 Gmjih b KpbiMy. 4. B cyGGÓTy y nac b KjiyGe Gmji koh- ilépT. 5. Bnepá h kóhhhji HHTáTb KHHry, KOTÓpyio MHe naji TOBápHin. 6. CerÓAHH b khhxhom Mara3HHe mm bhjjcjih ajibGóM «MocKBá». 7. Ha zieHb poxjiéHHH moh TOBápnm nonapHJi MHe njiacTÍÍHKy. 8. B BOCKpecéHbe mm CMOTpéjiH b TeáTpe hóbmíí cnexTáRjib. 9. B cyGGÓTy mm noceTHjiH Myaéií LlyinKHHa b Mocrbó. Diálogo — Ahtóhho, hto tm 3Háenib o JleHHHrpájie? ------ 51 3HálO, HTO ÓTO ÓHeHb KpaCHBBIH rópo/l, HTO ÓTO rópo/i- repÓH 1. noxájiyñcTa, Eopúc, paccKaxií MHe hcmbóto o JleHHHrpá^e! 9ror rópoA óneHb nonpáBHjiCH MoeMy npyry ÜHéTpo. 51 xony no- éxaTb Tyná h nyMaio, hto h MHe oh nonpáBHTCH. — Á coBéTyio Teóé noéxaTb b JleHHHrpájj- Mne óneHb HpáBHiCH ótot yziHBHTejibHMH rópojj. TaM HeoGMKHOBÓHHo xpacHBbie yjIHIJbl, njiÓinaHH, JIBOpilbl, MOCTbl H náMHTHHKH. Mbl ÓHeHb JIIÓGhM ÓTOT TO- pon. Mbl TOBOpHM, HTO OH--------KOJIMÓéjIb OKTHGpbCKOH peBOJlJÓUHH. Oh hócht hmh Bjia/iHMHpa HjibHná JléHHHa — boxah peBOjnóuHH. Bó BpéMH BejiHKOH OTénecTBeHHOH bohhm (JjaniHCTbi ne cmotjih 3axBaTHTb JleHHHrpáa, HecMOTpá Ha Gjioxáay, KOTÓpas npoaojiacá- Jiacb 900 jjHeii. JleHHHrpán no npásy hócht ííms rópofla-repóa. 51 nyMaio, hto TeGé noHpáBHTC» JleHHHrpán. Oh He móxct TeGé He noHpáBHTbca. Écjih tm npnéjiemb b JleHHHrpá/i b Hióne, tm yBH/iHinb GéjiMe hóhh. 51 He Mory Bbipa3HTb nyBCTBa, KOTÓpbie s HcnbiTbiBaio, Kor/iá b óto BpéMH ryjiHio no rópojjy, BHxcy HeoGbiRHOBéHHbie jichhh- 1 rópofl-repóií: ciudad-héroe. Terminada la Gran Guerra Patria (1941—1945) que el pueblo soviético sostuvo contra la Alemania hitleriana, a varias ciudades de la URSS les otorgaron el honroso título de ciudad-héroe por la intrépida defensa. Son las siguien- tes: Leningrado, Moscú, Kiev, Minsk, Volgogrado, Sevastópol, Odesa, Kerch, Novoros- siisk, Tula, Murmansk, Smolensk. La fortaleza de Brest mereció el título de fortaleza- héroe. 177
rpáncKHe Kanájibi, moctbi, nBopijbi, náMíiTHHKH, KpacáBHiiy HeBy h eé yHHBHTejibHbie, neoóbiKHOBéHHO npeKpácnbie náóepexnbie. nyMaio, hto reóé óneHb noHpáBHTC» ryjiáTb b óto BpéM» HÓHbio no rópony. — Cnacnóo, Eopnc! Ceñnác Mne eme óójibine xóneTC» nocMOTpéTb JleHHHrpán. B o6»3áTejibHO noény Tyná. Ho, Eopnc, Tbi mockbhh n TaK jnóóniiib JleHHHrpán! KaKÓñ xe rópon Teóé npáBHTCíi óójib- nie — MocKBá hjih JleHHHrpán? — /Ja, Ahtóhho, f¡ mockbhh, MocKBá— moh cáMbiñ moÓHMbiH, moh ponnóñ rópon, ho JleHHHrpán, » nyMaio, nn« Káxnoro cobótcro- ro HejioBÓKa HMéeT ocóóoe snanénne. Eró nejibíá ne moÓHTb. Fíjese: Nom. Gen. OKTáópbCKa» peBOjnóijHíi BejiHKaíi OTénecTBenna» Boñná KáxnHH COBéTCKHH nejioBÓK KOJibióénb (cuna) OKTÁópbCKoñ peBonróijHH bo BpéMíi BejiHKoñ OrénecTBCH- HOH BOHHbl nn» Káxnoro coBéTCKoro nenoBé- xa Ejercicio 142. Conteste a las preguntas relaciónelas con el diálogo. 1. Hto Ahtóhho 3náeT o JleHHHrpáne? 2. O néM npócHT Eopñca Ahtóhho? 3. KoMy óneHb noHpáBHjica JleHHHrpán? 4. LIoneMy Ah- tóhho xóneT noéxaTb b JleHHHrpán? 5. Hto coBéryeT Ahtóhho So- pnc? 6. Hto HpáBHTC» Sopncy b JleHHHrpáne? 7. Hto coBÓTCRHe jnó- nn roBopár o JleHHHrpáne? 8. Hbé hm» hócht ótot rópon? 9. Llone- My JleHHHrpán—rópon-repÓH? 10. Korná ocóóchho HHTepécHo ry- nÁTb no JleHHHrpány? 11 Hto peninn Ahtóhho? 12. KaKÓñ Bonpóc 3ánan Ahtóhho Sopncy? 13. Hto oTBÓTHn Eopnc? JleHHHrpán 3hmhhh nBopén 178
KaaáHCKHH coóóp A^MHpajITéÜCTBO njiómaAb HcKyccTB 179
§ 29. Dativo en las construcciones con adjetivos de forma breve Hy- aceH (nyjKHO, nyacná, nyacnú) y pan (pana, pánu) Mne nyacen Kapannám. Mne Hyxná pyHKa. Mne nyxHo sépicajio. Mne nyxHbi qacú. Ejercido 143. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, el adjetivo HyaceH en la forma conveniente. 1. Mne cemác ne ... moh ynéÓHHK. 2. BaM ... ÓTa raséra? 3. Te6é ... óto nHCbMÓ? 4. HaM He ... óra óyMára. 5. BaM ceiínác ... Bam <J>o- ToannapáT? 6. BÚKTopy ceiínác ... eró MarHHTO(|)ÓH. 7. Mne He ...óth OTKpÚTKH . 8. HaM ... HÓBaa jiáMna. 9. Te6é ceünác ... tboh rerpánt? 10.. EMy ... ánpec BÚKTopa. Ejercicio 144. Cambie el tiempo del predicado según el modelo. A. Modelo: Mué nyacen cjiOBápb. Mtte 6mji HyíKeH cjiOBápb. 1. Mne HyxHá ÓTa raséra. 2. HaM nyxen ótot xypnáji. 3. HaM Hy»Hbi KOHfiépTbi h Mápxn. 4. Te6é nyxno óto nncbMÓ? 5. EMy Hyac- ná ÓTa 4>OTorpá4>HH. 6. Eií nyacen eé ynéÓHHK. B. Modelo: Mhc HyaceH cjiOBápb. Mhc 6y.neT HyxeH cjioeápb. 1. HaM nyxná ÓTa aynHTÓpna. 2. HaM nyxnbi óth xypHájibi. 3. Mne Hyxen óhjiót b Teárp. 4. CrynéHTy Hyxná KOHcyjibTánHH. 5. Mne Hyxná saína nÓMonjb. 6. Mne nyxen tboíí cobót. Oh pan Oná pana Ohú páni>i ueuy? Becné, cójiHijy Ejercicio 145. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. HeMy pan cnopTcMén? (cHer h MopÓ3) 2. HeMy pánti kojixÓ3- hhkh? (noxnb) 3. HeMy pan peóéHox? (nonápoK) 4. HeMy pánw npy- 3bh? (BCTpéna) 5. HeMy pánbi nérn? (3HMá) 6. HeMy pánbi crynéHTbi? (sKCKypcHn) 7. HeMy bej pánbi? (nncbMÓ) 8. HeMy ona pána? (npáan- hhk) Fíjese en otras construcciones con adjetivos de forma breve pan (pana, pánti). 180
Construcción con la conjunción hto Oh pan, Oná pá/ia, Ohh pájibi, HTO Bbi npHIHJIH. Construcción con el infinitivo Oh pa/i Ohú pana Ohh pá/jbi BHACTb Bac. Diálogos 1 — Jléna, Teóé cefinác nyxHá tboíi rerpá^b no rpaMMáTHKe? — 51 aajiá cboió TeTpájib Táne. LIonpocH y Heé, Bépa! 51 nyMaio, hto Moá TeTpáab eií yxé ne HyxHá. A MHe hjokch tboíi Gojibiiióñ HcnáHCKO-pyccKHH cnoBápb. Tbi MÓxeuib .naTb MHe eró Ha ojihh bó- nep'? Mne nano nepeBoaíiTb cJióxHbiñ tckct, a y Mena MájieHbKHÜ CJIOBápb. — noxájiyiícTa, Jléna, botbmh moh CjiOBápb. Oh mhc cefinác He nyxeH. — CnacHÓo, Bépa! II — 3,npáBCTByH, Mapúa! 51 pana reóá BiineTb. — JJóópbiií ACHb, Tana! 51 TÓxe páaa reóá BHjjeTb. 3Háenib, a ce- róaHa yBÚnejia népBbie aejiéHbie jiiiCTba. HaKonéu ohh noaBHjincb. 51 óneHb páaa Becné. Mué Tax naaoéjia 3HMá 1 2. — A a óneHb jiioójhó 3HMy, ho h a pá/ia Beciié h cójiniiy. 51 jiy- Maio, Bce páflbi, hto HacTyniiJia Becná. 51 xony no^apÚTb reóé jiánubi- IIIH, MOH JIIOÓHMbie BecéHHHe HBeTbI. — Cnaciíóo, Tana! KaKHe KpacÚBbie h néxHbie ubctbi! 51 óneHb páaa. 1 aaTb cjiOBápt na ojihh Bénep: prestar el diccionario por una tarde 2 Mne Tax Haaoéjia 3hmú.— Ya estoy harta del invierno. 181
Ejercicio 146. Conteste a las preguntas relacionadas con los diálogos. I 1. Jléne nyacná cemác ee Terpáai» no rpaMMáimce? 2. Y Koró ceii- nác rerpáab Jléna? 3. KoMy nyxná Terpáat Jléna? 4. KoMy nyxen cjioBápb Bépa? 5. Bépe ceñnác nyxen ee cjioBápb? II 1. Koró páaa BÚaeTb Tán»? 2. Koró páaa BÚaeTb Mapúa? 3. Hto yBÚaeaa ceróana Mapúa? 4. HeMy páaa Mapún? 5. Hto naaoéjio Mapún? 6. Kto ónenb jikíóht 3ÚMy? 7. Kto róxe pan Becné n cóan- ny? 8. Hto Tána noaapújia Mapún? § 30. Dativo de substantivos que denotan seres animados y pronombres personales con la preposición k. Pregunta k KOMy? — K KOMy (Kyná) bbi njié re? — 51 nay k TOBápnmy- Nominativo Kmo? Dativo k KOMy? Kydá? JJpyt xnéT Menú. TTonpyra npnrjiacújia Mapúio b tócth. Jléna xóneT BÚaeTb Anapéa. Anapén n Búktop xorár HrpáTb b niáxMaTa. 51 Hay k apyry. BénepoM Mapún noiíaéT k no- apyre. B cyóóóry Anapén noéaer k Jléne. Búktop npnéaeT k Anapéio HrpáTb b ináxMaTa. Los substantivos que denotan seres animados en dativo con la pre- posición k se usan junto con los verbos de movimiento na™ — noiiTÚ, éxaTb — noéxaTb, npnxoaÚTb — npnnrú, npneaxárb — npnéxaTb y otros, para expresar la persona hacia la cual o hacia la casa de la cual está dirigido el movimiento. Ellos contestan a las preguntas k KOMy? y Kydá? Ejercicio 147. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, los substantivos en dativo con la preposición k dados en cursiva. 1. Hukojióü npnrjiacúji Ojiéra 3anHMárbca BMécre. Ceróana Béne- poM Ojiér npnéaer .... 2. Tóhh xóner BÚaerb Jlény. Jléua oóemájia npnéxaTb .... 3. ílzopb npnrjiacúji BÚKTopa caymaTb nÓBbie Kaccé™. BÚKTop npnéaer ... b 8 aacÓB. 4. Ceróana Hamáuia acaér Ahio b ró- cth. Ana npnéaeT .... 5. Mapúft npnrJiacúaa Anapéa h BÚKTopa nnrb nañ. Anapéñ n Búktop npnéayT .... 6. üpenodaeámeAb npocúa Mn- réaa n Kápjioca npniiTÚ ceróana na KOHcyjibTáumo. Mnrénb n Káp- 182
jioc oóaaáTejibHo npnnyr ... Ha KOHcyjibTáiiHio. 7. Jléna u eé 6pam BúKmop npHrjiaciíjiH Móhhky h JIynn»H na oGén- 3áBTpa Móhhkb h JlynnJKH npnényr ... Ha oGén. Ejercicio 148. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. Kyná bm nnére? (Bpan) 2. K KOMy npmnéji ótot TOBápmn? (co- cén) 3. K KOMy Onér noéxaji b JleHHHrpán? (cecrpá) 4. Kyná nonién 6par? (TOBápmn) 5. Kyná nnyr crynéHTbi? (npenonaBárenb) 6. K Ko- My cecrpá noéner b BocKpecéHbe? (nonpyra) 7. K KOMy BanwM noéner na KaHHKynbi? (MaTb) Pronombres personales en dativo con la preposición k (ko) Nominativo Kmo? Dativo K KOMy? npHrnacHna Tánio. Tu npHrnacHna Bépy. Oh npHrnacHJi Annpén. Oná npnrjiacHjia Maputo. Mbi npHmacHJiH Idropn. Bbi npHmacHJiH Ónbry. Ohh npHmacnnH Bopúca. Tán» npnéner ko MHe. Bépa npnéner k TeGé. Aimpéñ npnéner k HeMy. Mapúfl npnéner k hch. ílropb npnéner k hhm. Onbra npnéner k bhm. Eopúc npnéner k hhm. Los pronombres de la 3 ra persona oh, otó, ohh después de la preposi- ción siempre comienzan por la h. Compare: 51 nniny eMy nncbMÓ. 51 noény k neMy. B 3bohk) en. 51 nny k hch. 51 xony noMÓHb hm. 51 npnny k hhm. Ejercicio 149. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, pronombres en dativo con la preposición k. 1. Moh npyr xnér Mena. 51 nny .... 2. Tboh nonpyra xóner bh- nerb reóá. Tbi noiínémb ...? 3. Hánra npyabá npHmacnnH nac b ró- cth. CerónHa b 7 nacÓB mbi noéneM .... 4. Bpan CKaaán MHe, hto h nónxen npHÜTH ... bo btóphhk yrpoM. 5. Bnepá BénepoM mm no3Bo- hhjih MapHH. Oná cxasána, hto npnéner ... b noHenénbHHK. 6. Cb6t- jiána cxaaána MHe, hto Gyner xnarb Mena b 8 nacÓB. B óto bpómh a noJDKná npHHTH .... 7. 51 npHrnacnn Annpéa h JléHy b tócth. LIo- cneráBTpa BénepoM ohh npnényr .... 8. Tbi raK nónro xcnénib Cepréa h Mniny. LIoneMy ohh He nnyr ... ? 9. Bm xnére Mapnny? Ona npocn- na nepenáTb, hto npnnér ... b 6 nacÓB. Ejercicio 150. Escriba las preguntas a las que contestan las oraciones aducidas. Fíje- se en el orden de las palabras: la palabra que responde a la pregunta, se pone al final de la frase. 1. B cyGGÓTy BénepoM ko mhc npnnyr npy3bá. 2. B BocKpecéHbe mm noñnéM b tócth k MapHH. 3. 3áBTpa nócne ypÓKa a noñny k Mh- 183
réJiK). 4. Bnepá b 9 nacÓB ko mhc neoxúaaHHo npninnH Boaóa» h /Jh- Ma. 5. nocjieaáBTpa b 11 nacÓB a noiíay k Bpany. 6. Ceróan» BénepoM k naM npnayT rocín. 7. Bo BTÓpHHK ko MHe npHéaer 6paT. Diálogo — CBeTjiána, npHXoan ko MHe ceróaHJi BénepoM. Mm BbiynnM .nnajiór, Korópbiií naM aaa npenoaaBáreab, a hotóm óyaeM nHTb nañ h CJiyinaTb MyabiKy. — 3náeuib, Mapnna, ceróanJi ji ne CMory nprnírn k reóé. 51 aoax- ná hoííth k Haiáme, oná óojibHá. A anaaór mm mójkcm BbiynHTb aáBTpa. — 51 He 3Hájia, hto HaTáina óojibHá. Mbi móxcm BMécre hoííth k Heií, y Mena ecTb xopóniHe áójiokh, í¡ ornecy en. Kax tm ayMaemb? — Torna noiíaéM ceróa»» k Haránie h, ócjih mójkho, 3áBTpa Béne- poM a npnay k reóé. — Xopoinó, aoroBopHJiHCb1. Ejercicio 151. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Koró npHEjiaináeT Mapnna? 2. IIoneMy Caerjiána ne MÓxer npHÍÍTH k Mapúne? 3. Hto peináioT caéaarb noapyrn? Koraá Cbbt- jiáHa xóner npHÍÍTH k MapHHe? § 31. Dativo con la preposición k después de los verbos de movimien- to hath, éxaTb, noaoiíTH, noabéxaTb, npoiÍTH, npoéxaTb. Preguntas Kyaá? y k KOMy?_____________________ — Kyaá naéT aényiHKa? — /JéByniKa naéT k KHÓcicy. Compare los casos nominativo y dativo. Nominativo vmo? Dativo Kydá? Ha yray yaniibi ctoíít khóck. B ayaHTópHH bhcíít aocicá. MaTb 3OBéT peóéHKa. Í)to óojibináa CTánuna. Í)to ctoji npenoaaBárejia. IIpenoaaBáTejib 6bia b ayanró- pHH. Tae HaxóaHTca ÓHÓJiHOTéica? /J,éByiHKa naer k KHÓcKy. ripenoaaBáTeab noaxóaHT k ao- CKé. PeóénoK naéT (k KOMy?) k Mare- pu nóeaa noaxóaHT k ciánnHH. ripenoaaBáTeab tíoaxóaHi k cto- ay h caaíiTCJi. CryaéHT noaoméa (k KOJuy?) k npenoaaBáTemo h 3áaaa eMy Bo- npóc. Kax npoiÍTH k ÓHÓnHoiéKe? 1 AoroBopHjiHCb: conforme; de acuerdo 184
El substantivo con la preposición k designa la persona o la cosa a la que alguien se acerca. eóéHOK ujier k MáTepn. Oná ujier k flBépn. Oná n,uéT k OKHy. FIóe3n nonxónHT k CTámuin. Llóean no/touiéji k crániinn. 185
Ejercicio 152. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. Kyqá noaxó^nT noKynáTejib? (xácca) 2. Ky^á n^yr aérn? (pe- Ká) 3. Kyná noaouuiH TypncTu? (náM»THHK) 4. Ky^á no^téxajia Ma- niHHa? (aaáHwe) 5. Kyná nom>éxaji aBTÓfiyc? (ocraHÓBKa) 6. Kyná mbi noAomjiH? (cTáHiiHH MeTpó) 7. Kyaá n^éT cry/jénT? (jjocKá) 8. K KoMy noaoinéji IHKÓJIbHHK? (yHHTejib) 9. K KOMy nozioinjiá yHHTejib- Hnua? (yneHHK) 10. K KOMy no^oméji Anapéñ? (Tana) Verbos de movimiento con los prefijos nojj- y npo- Imperfectivos Perfectivos DO/lXOflHTb no^xoxy noaxÓAHmb noAXÓziflT noA'besxÚTb no4be3xáií(Te)! npOXO^HTb npoxoxy npoxó/jmnb npoxó/jíiT npoe3»cáTb npoe3xáñ(Te)! nO^OHTH noaoHay noAoiiAémb noAoñayT noaoméJi, no^ouijiá, no/ioinjiH noAoii4H(Te)! no/n»éxaTb noatéAy no,abé,neiiib no^téayT npOHTH npoiíay npoiíjjéinb npoñziyT npoméji, npoinjiá, npoinjiH npoHziH(Te)! npoéxan» npoéAy npoéaemb npoéAyT Kydá? k TejietjjÓHy k xacce K BblXOAy K KOMy? k npoaaBity k TOBápnmy Kydá? k AÓMy K CTáHIlHH K BOK3ájiy K Bbixoay Kydá? B KÓMHaTy k TeáTpy umo? yjimxy Kopnjxóp Kydá? BO JIBOp K BOK3ájiy nmo? yjiHiiy CTáHijmo Después de los verbos con el prefijo no# suele ir un substantivo con la preposición k. Los verbos con el prefijo npo tienen muchas significaciones con pre- posiciones y sin ellas. Ejercicio 153. Escriba en presente las oraciones dadas. 1. Oh aácTo noAxo^nji ko mhc h aajiaBáji páanbie Bonpócbi. 2. Ab- TÓfiyc noAbesxáji k ocTaHÓBKe. 3. Mu noabesxájin k cboóh CTáminn. 4. Koraá oh npHxoaúji aomóíí, oh cpásy npoxomiji b cboió KÓMHary. 5. 51 npoesxáji ymtBHTejibHo KpacÚBbie Mecrá. 6. VcTajibie TypñcTbi MéaneHHO noaxoAHJin k jiécy. 186
Ejercicio 154. Escriba en futuro las oraciones dadas. 1. Oná nononuiá k OKHy h nocMorpéjia na yjinijy. 2. CrynénT no- Xtoniéji k aocKé h Hanncán npe/uioxénne. 3. 51 noaoinéji k nBépn n 6m- cTpo OTKpÉui eé. 4. Bbi npmnjiú homóh h cpáay nponuiú b cboió kóm- nary. 5. Mm npoéxajin cboió crániiHio. 6. 3pÚTejiH nononuiú k Bxóny b 3pHTenbHMH 3aji. 7. Oh npHméji Ha paóÓTy h cpáay npoméji k Haná- JlbHHKy. Ejercicio 155. Escriba las preguntas según el modelo, usando los verbos aporra o npoéxaTb con la preposición k y los substantivos aducidos entre paréntesis. Modelo. CicaJKHTe, noxcájiyñcTa, KaK nponTH k airréKe? CKaxcÚTe, noxájiyñcTa, KaK npoéxaTb k BOKsájiy? (KHHOTeáTp, nojiHKJiÉHUKa, My3é0, nÓHTa, racrpoHÓM, ynnBepMár, yHHBepCHTéT, ÓHÓJiHOTéKa, unpK, ueHTp, Tejierpácj), CTaanóH, pÉinoK, napK, rocTHHHiia) Ejercicio 156. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en la for- ma conveniente, las palabras en cursiva. A. 1. Mbi ne 3HáeM, rae naxó^HTC» KUHomeámp «Poccúa». Kax npoéxaTb ... ? 2. 51 3Háio, hto KOHcepeamópuH naxónHTC» b iiéHTpe, ho h ne 3Háio, xaK npoüTH .... 3. 51 xony KynÚTb khúth e Mazasúne «IJpo- zpécc». KaK npoéxaTb ... ? 4. 51 xony noéxaTb Ha cmaduÓH úmchu Jlénu- hü. Kax npoéxaTb ... ? 5. Mne nano KynÚTb nponyKTbi e zacmpoHÓMe. KaK npoÚTÚ ...? 6. Mbi He 3HáeM, rae naxoanrc» Myséü úmchu Flyui- kuhü, ho^xó^hm k MHJiHijHOHépy h cnpáuiHBaeM eró: «GcaxÚTe, no- xcányúcTa, kbk npoÚTÚ ...?» 7. ne 3Háio, rjje nóuma, h cnpániHBaio néByimcy, Korópyio BÚxcy na yjnnie: «Oaxcúre, noxcányúcra, KaK npoñ- tú ...?» KHHOTeáTp «Poccúji» 187
KoHcepBaTÓpw» hm6hh LI. H. MaÜKÓBCKoro CTa/xHÓH hmchh B. H. JlénnHa 188
B. 1. Kápjioc yBHueji MumiifuoHépa. Oh noaoméa... h cnpocna eró, KaK npoiÍTH k KOHcepBaTÓpHH. 2. Tán» yBnaeaa Maputo. Oná noao- uuiá ... h cnpocHjia eé, xax oná ceóá nyBCTByeT. 3. Llócjie ypóxa npe- nodaeámejib oóbinno OTBenáer na BonpócM. Jléna noaomaá ... h 3aaa- jiá eMy Bonpóc. 4. Okhó óbiao 3axp¿iTo. 51 noaoméa... h oTxpbia eró. 5. fíeepb óbijiá oTKpbira. Jléna noaomaá ... h 3axpbiaa eé. 6. Knñra aexcáaa Ha cmojié. BiíxTop noaoméa ... h b3jui xHiíry. Texto B racTpoHÓMe 51 Hay no npocnéKTy1 KaanmiHa. Mne npáBHTCJi ótot npocnéKT. 3aecb nocTpóeHbi1 2 KpacÚBbie nÓBbie 3aánH». YaHija He ónenb ájihh- naji, ho óneHb mnpóxaa. Ha neñ páanbie Mara3HHM— «JJom khhth», «Mejicana», «MocxBiínxa» h apyrne. Mne Hyxno xynHTb npoayKTM. 51 3Háio, hto 3aecb ecrb Mara3HH «FacTpoHÓM». ripásaa, moh apyabá ne coBéTOBaan MHe noKynáTb 3aecb npoayKTbi, rax kbk MaraaHH óneHb Gojibinón, b néM Bceraá mhóto Hapóay h Tpyano opHenTHpoBaTbc». Ho rae » Gyay ceiínác HCKáTb apyriíe MaraaHHM? Yxé 8 nacÓB h CKÓpo Bce MaraaHHM 3a- KpóioTca. 51 peniáio hoííth b ótot MaraaHH. 51 xony xynHTb Mácao, MoaoKÓ, Cbip h xaeó. 51 naxoxy oraéa, rae npoaaérca MoaoKÓ. — CKÓabKO ctóht naxér Moaoxá?—cnpániHBaio a npoaaBijá. — TpnauaTb mecTb xonéex,— OTBenáer MHe npoaaBéij. — A Cbip h Mácao npoaaiÓTca b BámeM oTaéae? — Mácao npoaaéTca 3aecb, xnaorpáMM ctóht 3 pyóaá 60 xo- néeK, a Cbip — páaoM. 51 Hay b oraéa, rae npoaaéTca Cbip. LIotóm a Hay k Kácce, aaió Kaccúpy 10 pyGaéií h roBopió: — rioxáayiícTa, oaHH naxér Moaoxá, noaxnaó Mácaa h noaxnaó cúpa no Tpn pyóaá. Kaccnp aaéT MHe nex h caány. 51 Gepy CHanáaa Moaoxó h Mácao, HOTOM Cbip. Llócae ótoto a Hay b oraéa, rae npoaaéTca xaeó. 51 cMorpió, xa- KHe óaTÓnbi npoaaiÓTca b OTaéae, h noxynáio óarÓH, xoTÓpbiñ na3bi- BáeTca «CToaiínHbiH» h ctóht 22 xonéiÍKH. 51 xaaay xaeó b cyMxy, a aéHbrn b xomeaéx h Bbixoxy Ha npocnéxT KaaiÍHHHa. Ejercicio 157. Conteste, en 1 ra persona, a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Kaxóií npocnéxT bbm HpáBHTca? 2. LIoneMy?3. KaxiíeMara3H- Hbi ecTb na npocnéxTe? 4. Hto bbm nyxHO xynHTb? 5. LIoneMy Báinn apy3bá He coBéTOBaan bbm noxynáTb npoayKTbi b racTpoHÓMe na npocnéxTe KaannHHa? 6. Hto bbi xoTÚTe xynHTb b racTpoHÓMe? 7. Kaxóií oraéa bm HaxóanTe cnanáaa? 8. Kaxóü Bonpóc bm 3aaaéTe npoaaBijy? 9. Hto oTBenáeT bbm npoaaBéij? 10. Hto bm aaére xaccn- 1 a «ay no npocnéKTy: voy marchando por la avenida 2 nocTpóeHM HÓBtie saáHHx: están construidos edificios de nueva planta 189
py? 11. Hto bbi roBopúre Kaccúpy? 12. Hto ziaér BaM Kaccnp? 13. KaKiíe npo/tyKTbi bbi Gepere? 14. B KaKÓií orjiéji bbi Hjiére no- tóm? 15. KaKÓñ 6aTÓH bbi noKynáeTe? 16. Kyná bbi KjiajjéTe xjieó? 17. Kyqá bbi RJiaziére jjéHBFH? 18. Kyjiá bbi bbixóahtb? § 32. Dativo con la preposición k después de los verbos roTÓBHTbca, npHBbncáTb y después del adjetivo de forma breve totób Compare los casos nominativo y dativo. Nominativo wmo? Dativo k veMy? 3áBTpa y uac óy/jer ceimniáp. 3áBTpa y BÚKTopa 3K3ÓMeH. B Mockbó xojiójjHaíi 3hmó. Mbi roTÓBHMc» k ceMHHápy. Bhktop totób k 3K3áMeny. CryjléHTbl H3 JlaTHHCKOH Amó- Phkh eme ne hphbúkjih k 3HMé. Al verbo imperfectivo roTÓBHtbCH le corresponden dos verbos per- fectivos con prefijos no^TOTÓBHTbca y npnroTÓBHTBCH. El primero de- nota el resultado de las acciones más o menos duraderas dirigidas a la preparación de algo: nojjroTÓBUTBCn k jiOKjiájiy, noaroTÓBUTBC» k 3K3áMeny. El segundo expresa el resultado de la atención centrada en una acción: npnroTÓBHTBCJi k npBixxy, npnroTÓBHTBCH cjiyinaTB. A diferencia de no/troTÓBUTbca, el verbo npnroTÓBHTbcfl se emplea con un verbo en infinitivo: npnroTÓBHTbCJi cjiyinaTB, hphfotóbhtbcíi ot- BenÚTB, npnroTÓBHTBCH BBicrynáTB. El verbo npHBbiKÓTb— npHBÚKHyTb se usa lo mismo con la preposi- ción k: npHBBiKnyTB k neMy?—k nÓBOMy KjiHMaTy, k 3hmó, k Mopóay, k KOjiJieKTÍÍBy; npHBÚKHyTb k KOMy?—k npenojiaBárejno, k hóbbim TOBápHiiiaM, que con el infinitivo: 51 npnBÚK (npHBÚKjia) bctubútb pa- ño. Oh npHBBiK BBinoJiHÁTB cboh oóemáHHH. (en el infinitivo, después del verbo npHBbncáTb — npHBÚKHyTb solamente se usan verbos imper- fectivos). El pasado del verbo npHBÚKHyTb—npnBÚK, npHBÚKJia, npHBÚKJin significa el resultado logrado en presente y con frecuencia se traduce con el verbo estar en presente con adverbio: M npnBÚK.— Estoy aco- stumbrado. Ejercicio 158. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en dativo con la preposición k, los substantivos dados en cursiva. A. 1. Y apTHCTa 3áBTpa penemüifua. Apthct fotóbhtch .... 2. Y nac CKÓpo 3K3ÚMeH. Mbi roTÓBHMCJi .... 3. Moé BbicmynjiéHue ua ce- MHHápe — népBoe. M yxé totób (roTÓBa).... 4. Y Jlénbi CKÓpo 3aném no (JioHéTHKe. Jléna ceimác fotóbhtcm .... 5. Háma rpynna ua cjié- ayiomeñ nejiéjie óyjieT nncáTb duKmáHm no (jjonérHKe. Mbi yxé nana- jih roTÓBHTBCJi .... 6. CKÓpo y uac b KJiyóe óyzjeT Bénep pyccKoii HO33HH. CTynéHTbl rOTÓBHTCH ... . 7. Yxé HaHajIHCb KaHHKyjIbl, H Hac 190
oxcHnáeT HHTepécHa» noésÓKa b KpbiM. Mbi c ynoBÓJibCTBHeM totó- bhmch .... 8. B nánieñ rpynne 6y.neT ducKyccu» na pyccKOM «3MKé. Mbi yxé roTÓBbi .... 9. Y npenonaBáTeji» b nonenéjibHHK acki^uh. Oh yxé totób .... 10. IlocjiesáBTpa y nac GyneT «empeña Hóboto róna. Mbi Béceno totóbhmcji ... Hóboto róna. B. 1. Jumó 6buiá xonónua», MopÓ3Ha». HaM Gmjio Tpynno npn- BbiKHyTb .... 2. Háma zpynna npyxnaa h TpynomoGHBa». A GbiCTpo npHBbiK (npHBbiKjia) .... 3. Ham npenodaeáme/ib óneHb BHHMáTeneH h pa6ÓTaer xopoinó. Mbi óbicTpo npnBMKjiH .... 4. Coced AHTÓna no KÓMHaTe B OÓmeXCHTHH-----XOpÓlHHH TOBápHIH- AHTOH ÓblCTpO npH- BbiK .... 5. /Jjisi xopómeñ yné6bi nyxná ductfunjiÚHa. Ceñnác HÓBbie CTynéHTbi yxé npHBÉiKjiH .... Diálogos I — Annpéñ, Korná y Te6á 3K3áMen no $H3HKe 1 ? — HocjieaáBTpa, Jléna! — Tbi roTÓBninbc» k 3K3áMeny? — 51 nyMaio, nTo yxcé non™ nonroTÓBHjicii. % Gyny cobcóm totób k 3K3áMeny, Korná eme pa3 noBTopió nerápe Bonpóca, KOTÓpbie MHe He COBCÓM HCHbl. — Tm Gyneinb noBTopáTb óth Bonpócbi ceronna BénepoM? — Mory h 3áBTpa. — Torna cerónHJi mm noñnéM ryjiáTb b napx. Cerónna nynécHa» noróna. Tm comácen? — Xopoinó, noñnéM, TÓJibKo MHe nyacno nepeonéTbc». — 51 TÓxe nepeonénycb, h mm BCTpéTHMC» y Bxóna b napx népe3 nac. Jlánno? — Xopoinó. II — Tm onáTb 6ÓJieH, Kápjioc? Tm njióxo BbirjiannniB1 2. — 51 Bnepá npocTynnjica, Mapna! Ytpom 6mjio cójinenno. Korná a noméji b yHHBepCHTéT, a He nanéji naJibTÓ, a xorná BO3Bpamájica no- MÓñ, BHpyr noméji cner. 51 hhkók ne Mory3 npHBMKHyrb k mockób- CKoMy KJiHMaTy. — Ceñnác Becná, a Becnóñ nácTO GbiBáioT TaKÓe nepeMÓHbi noró- HM. Hyxno Tennó oneBáTbca. Écjih xápKO, móxho chhtb najibTÓ. 51 nyMaio, hto x yxcé npnBbiKjia k KJiHMaTy Mockbbi. 3nMÓñ Mne óneHb noMorjiñ jibdkh h kohbkw. — Mne npy3bá coBÓTOBaJin 3HMÓñ KaTáTbc» na Jibixax h na KOHb- Káx, TOBOpñjIH, nTO 3TO nOMÓJKeT MHe npHBMKHyTb K 3HMé, K MOpÓ3y, ho a ne mot KSTárbcH, noTOMy hto Bce BpéMJi y Mena hjih 6ojiéjio róp- jio, hjih 6mji Kámejib h nácMopK. 1 3K3áMeH no <j)H3HKe: examen de física 2 njióxo (xopoinó) BÚrjisaeTb (BÚrjisiKy, BÚrjiaanniB...): tener mal (buen) aspecto 3 HHKáK ne Mory: no puedo a pesar de todo 191
— Ceünác Becná. TeGé hú/jo ocóGenno Gepénbca1, a tm bmxó- ¿pniib na yjimxy 6e3 najibTÓ. 3to jierKOMbicjienno, Kápjioc! — 51 3Háio, ho MHe óneHb najioéjio najibTÓ. 51 He npHBbiK xohútb b najibTÓ. — A ceünác a TeGé coBÓTyio hoütú homóü h jienb b nocréjib. 51 npwHecy TeGé jieKápcTBa. — CnacúGo, Mapúa! 51 Tax h cuéjiaio. Recuerde: jioacÚTbCfl — Jienb Kydá? Acus. na AHBán Ha KpOBÚTb jioxycb JIOJKÚHIbCa jiáry jiáxenib jioxáTca jiáryT B KpOBÚTb jiér, jierjiá, jierjiú b nocréjib Ejercicio 159. Conteste a las preguntas relacionadas con los diálogos. I 1. Koruá y Arrapé» 3X3áMen no 4>Ú3Hxe? 2. Anupéñ noaroTÓBHJica k 3K3áMeHy? 3. Korná Anapéñ 6y.neT cobcóm totób k 3K3áMeny? 4. Kyná xóneT hoüth Jléna? 5. Kyná oná 3obct Anjipéa? 6. Anjjpéñ corjiáceH ne rorÓBHTbca ceróana BénepoM k 3K3áMeny h hoüth b napK? 7. Hto Hyxno cnéjiaTb Anjjpéio, nróGbi hoüth b napa? 8. Fue pemHjiH BcrpéTHTbca Jléna h Armpéñ? II 1. IIoneMy Kápjioc njióxo BbirjiaanT? 2. Kto 3aMéTHji, hto Káp- jioc njióxo BbirjiajiHT? 3. IIoneMy Kápjioc npocryaújica? 4. Kápjiocy TpyjiHo npHBMKHyTb k KJiÚMaTy Mockbm? 5. Hto coBéryer Kápjiocy Mapúa? 6. Mapúa npHBÚKJia k KjiÚMary Mockbm? 7. Hto homotjió Mapún npHBMKHyTb k 3HMé? 8. IIoneMy Kápjioc He KaTájica Ha jim- xax h na KOHbKáx? 9. IIoneMy Mapúa pyráeT 1 2 Kápjioca? 10. Hto ot- BenáeT Kápjioc Mapnn? 11. Hto coséTyeT Mapúa Kápjiocy h hto oná eMy oGemáeT? 12. Kápjioc corjiácen cjjéjiaTb Tax, xax coBéryer eMy Mapúa? § 33. Dativo con la preposición no. Dativo de lugar de movimiento (Pregunta rué?) Dativo de calificativo (Pregunta KaKÓü? rcaicá»? KaKÓe? KaKÉe?) Mm HjiéM no yjnme. 1 óepéHbcs: cuidarse 2 pyráTb: reñir, regañar 192
Compare los casos nominativo y dativo. Nominativo vmo? Dativo zde? Óto aopóra. ÓTO MOCT. Óto jiécTimua. Óto KOpHJlÓp. Oh hjj¿t no jiopóre. Oh éjieT no MÓcry. Oh hjjct no Jiécminie. Oh ujier no KopHjjópy. El dativo con la preposición no se usa junto con los verbos de movi- miento (hjjth, xohhtb, éxaTb, ésmiTb, etc.) para designar el lugar de movimiento. Los verbos xojihtb (imperf.) y é3;iHTb (imperf.) con la preposición no, a diferencia de los verbos hzjth y éxaTb denotan el movimiento re- alizado sin ayuda de ningún medio de locomoción; en cambio el verbo xojihtb expresa el desplazamiento en un medio de transporte (Compa- re con los verbos h#th y éxaTb). Compare: 51 xoxy no nápxy.— 51 Hjiy no nápxy. Mbi Ó3.HUM no MocKBé.— Mbi éjieM no Mocrbó. Ejercicio 160. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en dativo con la preposición no, los substantivos dados en cursiva. Fíjese en: Ha 6epery (prepositi- vo)— no Óépery (dativo); Ha Mocry (prepositivo)—no MÓcry (dativo). 1. Mbi bhjjhm innpÓKnñ npocnéKtn. Hani aBióóyc éjjeT .... 2. Bo BpéMH nepepÚBa mm Gmjih b Kopudópe. Mm xojjhjih ... h pasroBápHBa- jih. 3. Bnepejjú mbi bhjjhm Mocm. Hain Tpojuiéiíóyc noéjjeT .... 4. Ty- púcTbi oTjjbixánn na 6epezy peKH. LIotóm ohh bctújih h noinjiii .... 5. Haaépx Bejiá ampona» Aécmmiya. 51 noinéji .... 6. fíopóza Bená k jiécy. Aé™ ihjih .... 7. Becb hchb mbi óbijih b nápice. HaM HpáBHTC» xojjhtb .... 8. Ótot yHusepMáz ÓHeHb óojibinÓH. Tánji hójito xojjújia .... Oná BbiÓHpájia nonápoK BÚKTopy. 9. BénepoM, Kor/já x Bbimeji na yjiuify, x BCTpéTHJi Ojiéra, ROTÓpuií inéji .... 10. Ha njiónjaiiH ctoht KpacHBbiü náMMTHHK. ... éjiyT ManiHHbi. 11. Óto óneHb HHTepécHbiñ Myséü. Táu» h Jléna xojjhjih ... jjBa naca. 12. AHjjpéií h Bhktop no- éxajiH na ebicmasKy. Hx Her y»cé neTbipe naca. Kax tbi jjyMaeuib, ohh 40 chx nop xójjjit ...? Dativo de calificativo 51 Kynúji KHÚry no <|>H3HKe. 193
Compare los casos nominativo, acusativo y dativo. Nominativo unto? Acusativo urna? Dativo KOKÓÜ? (KOKÓfl? KOKÓe? KaKÓe?) Ohjiocó4>hh — o5mé- CTBeHHa» Hayxa. PlCTÓpHH — OÓlIléCT- Benna» nayxa. Ehojióihh — ecTécT- Bennaíi nayica. 0H3HKa — eCTéCT- BeHHaa nayKa. Mbi naynáeM <|>hjio- có4>mo. R JltoGjIfÓ HCTÓpHH). Moñ Gpar naynáeT ÓHOJIÓFHK). Í)th CTynéHTbi H3y- H3IOT 4>H3HKy. 3áBTpa y nac GyneT ceMHHáp no (Jjhjiocó- SI nácro noKynáio KHHTH no HCTÓpHH. Cxópo y ópára óy/iei 3K3ÚM6H no ÓHOJlÓnni. CeñHác y hhx jiéKUHH no <j)H3HKe. El dativo con la preposición no se emplea para expresar el atributo. En tal caso, el substantivo con la preposición no contesta a la pregunta KaKÓñ? (KaKáa? KaKÓe? KaKÓe?) — KaKÓñ aoKjiáfl Gyner ce- rÓAHs? — KaKáa óto rerpánb? — KaKÓe aanánue tbi néjiaeinb? — Kaicne óto cneixMajiHCTbi? — CerójtHJi Gyner noKjián no xó- MHH. — 3to TeTpáflb no rpaMMámce. — 51 néjiato aanámie no <|)OHéTH- Ke. — 5to cneixMajiHCTbi no pyccKO- My1 H3MKy. Recuerde: cneiiHajiHcr no MexáHHKe jiéKipifl no HCTÓpHH ceMimáp no JiHTepaType KOHCyjIbTálIHH no MareMáTHKe 3K3áMeH no pyccKOMy »3biKy 3aner no (jionéTHKe AOKJiáA no 4>hjiocó(J)Hh 3a#áHHe no reorpá(J)HH paGÓTa no Me^HuÉne oqéflKa no XHMHH KHÉra no ÓHOJIÓTHH rerpáflb no rpaMMáTHKe ynpaacnéHHe no (JtonéTHKe 3aaáHHHK no MareMáTHKe 3ajiáHa no cj)H3HKe 1 no pyccKOMy satjicy—pyccKOMy: forma del dativo del adjetivo masculino (Véase la pág. 256.) 194
Nota: Se sabe que en calidad de calificativos se usan asimismo substantivos en geni- tivo: ypÓK pyccKoro ajMKá, upeno/iaBÓTejib nerópn, Bénep noíua y otros. Se debe me- morizar qué substantivos se emplean con el genitivo y cuáles con dativo. Ejercicio 161. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en dativo con la preposición bo, los substantivos dados en cursiva. 1. MameMámuKa—HHTepécHMH npeaMÓT. CKÓpo y Mená óyner 3anér .... 2. Xúmuh—óneHb HHTepécHaa nayaa. A jnoójnó nHTÓTb khhth .... 3. MaKCHMy HpáBHTCa zeozpá^u». Cennác oh totóbht j\o~ KJián .... 4. rpaMMámuKy hjokho H3ynáTb, htóóbi npáBHjibHo tobo- pHTb no-pyccKH. LIoáTOMy mbi nácro fléjiaeM ynpaacHéHHa .... 5. Ma- ma, Teóé ceiínác He Tpyjmo ynÚTb cf)Ú3uKy? Kaxáa y Teóá opéesa ...? 6. MapÉn HpáBHTc» ^uAocóifiuH. Oná c yjiOBÓJibCTBneM CJiymaeT jiók- Uhh .... 7. Moh 6paT óyjjeT H3ynáTb zeojióziuo. EMy nyxHO KyimTb KHHTH ... . 8. /J,HMa He JHÓÓHT ÓUOJIÓZWO. Oh HOTepájI TeTpÓOb ... . Oh ne cjjaji 3K3¿MeH .... Ejercicio 162. Conteste por escrito a las preguntas valiéndose de las palabras dadas abajo, entre paréntesis. 1. Kaxáa óto KHHra? 2. Kaxáa óto rerpázib? 3. KaKÓe óto 3aná- HHe? 4. Kaxáa KOHTpÓJibnaa paóóra óyueT y JléHbi? 5. Kaxáa Koncy- jibTáiiHH óbijiá y Ojiéra h Hrocojiá»? 6. KaKÓü 3K3áMen cnaér CBeTJiá- na? 7. KaKÓü 3anér cnajiá Mapnna? 8. Kairáe khhth KyiiHjiH óth cry- HéHTbi? 9. Kaxáa jióriih» nojoKHá óbiTb b Hac? 10. Ha KaKÓií ceMHnáp HuyT CTyjjéHTbi? (HCTÓpHH, reorpá(|)H5I, 4)HJIOCÓ4)H5I, MaTeMaTHKa, (j)H3HKa, XHMHM, Me- JIHUHHa, pyCCKHH »3bIK, TpaMMaTHKa, 4>OHéTHKa) Ejercicio 163. Escriba las preguntas a las que contesten las oraciones aducidas. Modelo: Bo BTÓpHHK 6y.neT 3anéT no (jtoHéTHKe. KaKÓií 3a«iéT 6y«er bo btóphhk? 1. Í)to TeTpájib no hctóphh. 2. Ohh BbinojiHáioT 3anáHHe no pyc- CKOMy «3biKy. 3. B ótom Mará3Hne npojjatÓTCa khhth no MejpmHHe. 4. 3áBTpa y Hac óyner KOHcyjibTáima no MareMáTHKe. 5. Ahtóh ro- TÓBHT JIOKJlájJ no TJieKTpÓHHKe. 6. CKÓpo Idropb ÓyneT CflaBÓTb 3K3á- Men no reoJiórHH. Diálogo — 3jipáBCTByií, MaKciiM! KaK jjejiá? Cnaénib 9K3áMeHbi? — npHBÓT, Anupén! Moíí nejiá Huyr He ÓneHb xopoinó. OKsáMen no 4>paHny3CKOMy s3MKy cnaji Ha naTb, a hotóm nonuiH HeyjxánH. Ha 3K3áMeHe no xhmhh MHe nocrájiHCb óneHb TpyflHMe Bonpócbi. 51 otbc- hóji, ho óneHb MéjuieHHO, nácTO oiiinóájica. Ojihhm cjióbom, no xhmhh a nojiynHji Tpn. A Bnepá ómji niícbMeHHbiH 3K3áMen no MaTeMániKe. HaM jjáJiH Tpn 3anánH. 51 peinan tójibro jiBe. He 3náio, KaK a cnaM nocjiéjiHHH 3K3áMen — no c^H3HKe. 51 mhóto saHHMájica, ho ne Bce 3a- jjánna no tj)H3HKe cmot BÚnojiHHTb. OcóGenno MHe TpyjjHO peniárb 3anánH no cj)H3HKe. — Hépe3 CKÓjibKo jmeií SyneT 3K3áMeH? — Mépea HBa una. 195
— 3áBTpa f¡ cMory neMHÓro noMÓnb Teóé. ripnxoAH ko Mne! He laóyjib aaaáHHHK no <j)Ú3HKe! Mbi SyjieM Becb Bénep peináTb 3a;iánn. Móxer óbiTb, óto noMÓxer Teóé cnaib 3K3áMen. — Cnacúóo, Anupéñ! R oó»3áTejibno npnay. A Tbi yxé caaji Bce 3K3áMenbi? Y reóá, ji jiyMaio, Bce b nopá/pce. — /J,a, ceróana » cuaji nocjiéannií 3K3áMen no anrjinñCKOMy «3bi- xy n ceiinác CBOÓóaen. Recuerde: c^aBÚTb — c^aTb c,naK) cjiaM C/jaéiiib caanib caaiÓT caajiyT onaji, caaJiá, CAáJiH umo? XÚMHK) pyCCKHH JI3BIK 3K3áMeH no XÚMHH 3K3ÚMeH no pyccxoMy H3bIKy KÜK? Ha «oTjiúnHo» na «n»Tb» na nHTépxy Fíjese: cjiaBáTb 3K3áMen no (j)Ú3HKe, caasárb cj)Ú3HKy Nota: La combinación de palabras con el acusativo se emplea en el lenguaje habla- do; y con el dativo, solamente en el lenguaje literario. Ejercicio 164. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Kax MaxcÚM c/jaji 3K3áMen no (jjpanijyacKOMy «3bixy? 2. none- My MaxcÚM caaji 3K3áMen no xúmhh na Tpn? 3. Kax bbi ayMaere, MaxciÍM cnaji 3K3áMen no MareMáTHxe? 4. Kax MaxcÚM 3náeT cj)Ú3n- xy? 5. MaxcÚM cmot BbinojinnTb Bce aa^ánn» no cj)Ú3HKe? 6. Hto ocóóenno Tpyano MaxcÚMy? 7. Hto cnpocúji Anapén? 8. Koraá y MaxcÚMa 6y.neT axaáMen no cj)Ú3HKe? 9. KoMy Aunpéñ oóeináer cbok) nÓMonjb? 10. K KOMy npnaér MaxcÚM? 11. Hto óy/jer aéjiarb MaxcÚM n Anapéñ Becb Bénep? 12. Anjipéii yxé caaji Bce sKaáMenbi? 13. KaKÓií nocjiéannú 3K3áMen cjiaji Anapéñ? 14. noneMy Annpéií CBOÓóaen? Ejercido 165. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en acusa- tivo, los substantivos siguientes (de la columna derecha). Verbo cnaBÚTb (imperf.) 1. R caaió ... 2. Tbi cnaénib ... 3. Oh (ohú) cnaéT ... 4. Mbi cnaéM ... 5. Bu cnaere ... 6. Ohú caaiÓT ... XÚMHH MaTeMÚTHxa pyccKHH H3BIK HCTÓpHJI $Ú3HKa reorpácjiHa 196
Verbo caan» (perf.) 1. 51 cnaM ... 2. Tbi cjjanib ... 3. Oh (oná) cnacr ... 4. Mbi cna/jÚM ... 5. Bbi cjjajiHTe ... 6. Ohh cjjajiyT ... 7. Oh caaji ... 8. Oná cnajiá ... 9. Ohú cjiájiH ... GhOJIÓTH» 3OOJIÓTHJI ÓOTáHHKa ájireGpa reoMéTpHJi TpHTOHOMéTpHH (J)paHIiy3CKHH H3BIK anaTÓMH» (j)HJIOCÓ(j)HÍI Fíjese: CTyaéHT cflaBáji aioáMen, ho He c^aji eró (t. e. nojiynnji 2— «HeyaoBJieTBopÉTejibHo»). Recuerde: cjiymaTb nepenaBárb BbicTynáTb cooGináTb TOBOpHTB paaroBápHBa 3BOHHTB no pánHO 1 iTB no rejiecjiÓHy cooGináTb noajipaBjiáTb BbI3bIBáTb CMOTpéTb nepejjaBárb noKá3biBaTb BbicrynáTb nocbuiáTb npHCbuiáTb nojiynáTb no3npaBji«Tb no rejierpácjiy no TeJieBH3opy no nónre Ejercicio 166. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en dativo con la preposición ho, las palabras dadas en cursiva. 1. Bnepá BénepoM mbi CMOTpéjiH mejiesúsop. Mbi CMOTpéjiH HHTe- pécHBiñ (|)hjibm .... 2. CeróflH» h Gbiji hü nómne. R nocjiáji Gpáry khé- fh .... 3. B nÁTHHijy BénepoM mbi cjiymajinpáduo. Mbi cjiymajm HHTe- pécnyionepenány o LlyiiiKHHe .... 4. BénepoMy nacb KBaprnpe nácro 3BOHÍÍT mene^ÓH. Moá cecrpá óneHb mhóto roBopHT .... 5. Y nac hó- bbih ijBeTHÓH meAeeúsop. LIpHXojiHTe k naM b 7 nacÓB! Eyjier HHTepéc- Haii nepejjána .... Ejercicio 167. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. KoMy BaM nyxno nocjiáTb khhth no nónre? (moh TOBápHin). 2. Hto bbi CMOTpéjiH Bnepá no rejieBH3opy? (Gajiér Ha Jibny) 3. O néM 1 pájjHO: substantivo indeclinable, lo mismo que najtbTÓ, khhó, Merpó, Ka<|)é, KÓ<|>e y otros. (Véase la lista de los substantivos en la pág. 338.) 197
Bbi Tax jiÓjito roBopwjni no Tejie<})ÓHy? (íJjhjilm) 4. Hto óynyr nepeaa- BáTb b 10 HacÓB no páflno? (nocjiéjume n3BécTna) 5. Kto óyjier bbi- crynáTb no TejieBH3opy b nporpáMMe «BpéMH»? (KocMonáBTbi) Principales usos del dativo Usos Sin preposiciones 1. Después de los verbos aanáTb, ronopáTb, OTBenáTb y otros. Para expresar la persona o cosa a las que va dirigida la acción. Pre- gunta KOMy? 2. En las oraciones impersonales con adverbios predicativos nyac- ho, mójkho, Hejn>3Á, Tpyano y otros, para designar el agente. Pregunta KOMy? 3. Para expresar edad. 4. En la construcción con el ver- bo HpáBHTbCH. 5. Se usa acompañado del adjeti- vo de forma breve paa, nyaten. Con preposiciones 6. Después de los verbos de mo- vimiento, para expresar la perso- na o cosa a las que va dirigida la acción; con la preposición k. Pre- guntas k KOMy? Kydá? 7. Después de los verbos roTÓ- BHTbcs, npHBMKáTb y después del adjetivo de forma breve totób. Pregunta k ueuy? 8. Después de los verbos de mo- vimiento para expresar el lugar del movimiento; con la preposi- ción no. Pregunta ¿de? 9. Desempeñando el papel de atributo. Pregunta kokóü? (kü- kóh? KaKÓe? KaKÚe?) 10. La preposición no puede de- notar los medios de enlace o co- municación seguida de las pala- bras renegón, páAHO, TejieBáiop, nÓHTa en algunas expresiones. Ejemplos 51 Jiaió KHiiry BmcTopy. Bhktop naer MHe cjioBápb. Oná núineT nncbMÓ cecTpé. Mee nyxno KynnTb cjioBápb. Táne Tpynno HHTáTb ótot tckct. CKÓjibKo BaM neT? Mhc naánnaTb jieT. Mhc HpáBHTC» ára KHÚra. Mbi óbuiH pájibi TBOeMy HHCbMy. HaM nyxen Bam cobót. Jléna HjjeT k noflpyre. Ko MHe npHinjiH jjpyabá. nÓe3U nO^XÓAHT K CTáHHHH. 51 TOTÓBJIlOCb K 9K3áMeHy. $TH CTynéHTbl npHBbIKJIH K MOC- KÓBCKOMy KJIHMaTy. Mbi roTÓBbi k noé3AKe na k>t. 51 Hfly no yjiHne. Ohh xóaht no Kopimópy. CerónH» y nac Gbijiá jiéKUH» no 4>HJIOCÓ4>HH. CKÓpo y Mena óyaeT 3K3áMen no MaTeMamce. 51 KynHJI KHHTH no HCTÓpHH. PoBopHTb no Tejie^óny. CnymaTb (Mysbixy) no pá/iHO. CMOTpéTb (cjjHJIbM) no TejieBH3O- py LIocbuiáTb (khhfh) no nónre. 198
§ 34. Genitivo (continuación). Genitivo de dirección con las preposiciones c (co) y H3. Pregunta oncyqa? — Oncena oh nner? — Oh HfléT H3 Kjiyóa. — Oh nnéT c Konnepra. B «----• H3 CTyaéHTM GbUIH B HHCTHTyre. Ohh H/iyT H3 HHCTHTyra. /Jóth Gmjih b nixójie. OHH.H^yr h3 ihkójim. Ha <—► c (co)1 «HéByniKH Gmjih na ¡caneé1 2. Ohh HHyT c ¡canea. Mapáa Gmjió Ha nónre. Ona HfléT c hóhtm. 1 co—o después de c aparece ante algunas combinaciones de consonantes; por ejemplo: co crazxHÓHa, co cneKTáKJix 2 Nominativo: KaTÓK 199
Nominativo Prepositivo Genitivo Kyaá Bbi noinjiH? b KJiyó b My3éñ B ÓHÓjIHOTéKy B JiaÓOpaTÓpHK) Tae bm óbijiH? b KJiyóe b Myaée b ÓHÓaHoréKe b jiaóoparópHH OTKyaa bm Bepny- JIHCb? H3 Kjiyóa H3 My3é» H3 ÓHÓjIHOréKH H3 aaóoparópHH na nÓHTy na ypÓK na coópáHne Ha JléKHHK) na nónre ua ypÓKe Ha COÓpáHHH na aéKHHH C nÓHTbl c ypÓKa C COÓpáHHH c aéKiiHH Si en la respuesta a la pregunta Kyaá? o rae? el substantivo se em- plea con la preposición b, ya en la respuesta a la pregunta oncyaa? di- cho substantivo se usa con la preposición H3. Si en la respuesta a la pregunta Kyaá? o rae? el substantivo se em- plea con la preposición Ha, ya en la respuesta a la pregunta oncya»? dicho substantivo se usa con la preposición c (co). Compare los casos nominativo y genitivo. Nominativo nmo? Genitivo omKyda? I>H6jiHOTéica yxé ue paóóraer. Mara3HH yxé 3aKpÉn . CoSpáHHe KÓHHHHOCb. CneKTáKJIb KOHHHJIC». CryaéHTbi B03BpamáioTCJi H3 6h6- JIHOTéKH. Mapúa TÓabKo hto Bepnyjiacb H3 Mara3ÚHa. Mbi BepHyancb c coópáHH». 3púrejiH B03BpamáioTCfl co cneK- TÚKJIH. Ejercicio 168. Conteste a las preguntas utilizando las palabras dadas en cursiva. 1. Ojiér BO3BpamáeTca H3 noJiuKJiÚHUKu. Cae oh 6biji?2. Mnréjib h Xyán B03BpamáioTCJi H3 Mysén. Fue ohh óéuih? 3. Tana BO3Bpamáer- c« H3 KOHcepeamópuu. Fue oná óbijiá? 4. Moé apy3bá B03BpamáioTCfl H3 meámpa. Fue ohh 6¿ijih? 5. Jléna h Anapén BO3BpamáK)Tca c Kam- kú. Fae ohh óbijiH? 6. Bépa BO3Bpamáerc» c KOHifépma. Fue oná óbijiá? 7. Otóii JléHbi BO3BpamáeTC« c paóómbi. Tae oh óbiji? 8. Bhktop h Anapén B03BpamáioTCJi co cmaduÓHa. Fue ohíí óbijin? Ejercicio 169. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en geniti- vo con las preposiciones H3 o c, los substantivos de la columna derecha. 1. 51 Bepuycb ... b 4 naca. 2. Tbi Bepuénibcii ... b 10 nacÓB. 3. Oná (oh) BepHéTCJi ... b 11 nacÓB. yHHBepCHTéT KOHIlépT Teárp 200
4. Mbi BepnéMC» ... b 6 nacÓB. 5. Bbi BepHéTecb ... b 8 nacÓB. 6. Ohh Bepnyrcji ... népea nac. 7. Oh BepHyjic» ... nojinacá Harán. 8. Oná Bepuyjiacb ... nac Harán. 9. Ohh BepnyjiHCB ... nenéjiio Harán- coópáHHe ÓHÓJIHOTéKa CTajJHÓH "HHCTHTyT HIKÓJia JleHHHrpán Ejercicio 170. Escriba las preguntas a las que contestan las oraciones aducidas. 1. naTpiiCHíi npnéxajia b Cobótcrhíi Cok» H3 «PpáHijHH. 2. B ótom rony moíi npyr noéxaji yHHTbC» H3 CCCP (3C-3C-3C-3p) bo <J>páHijHK). 3. Cánnpa npnéxajia b MocxBy yqHTbc» H3 Epa3HjiHH. 4. Háina npeno- naBáTejibHHpa noéxajia paGóraTB H3 CCCP b tpHHnsHnHio. 5. Llénpo npnéxaji yHHTbc» b JleHHHrpán H3 OxBanópa. 6. Ilnérpo npnéxan ywrB- c» b MocKBy H3 WrájiHH. 7. Hhkoc npnéxaji b CoBércKHH Cok>3 c Knnpa1. 8. AjibóépTo npnéxan yHÍÍTBcsi b CCCP c Kyóbi ’. Ejercicio 171. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. Modelo: — Ene oh 6mji? OfKy.ua oh nner? (hhcthtyt, coópanne) — Oh 6bui b HHCTHTyTe Ha co6páHHH. — Oh nnér H3 HHCTHTyra c coópáHHa. 1. Tne oná Gbiná? Orxyna oná nnéT? (xnyG, KomjépT) 2. Ene oh 6biji? Orxyna oh BorBpamáercji? (yHHBepCHTéT, jiéxuH») 3. Ene ohh Gbijih? Orxyna ohh ényr? (Myréü, sxcxypcH») 4. Ene bbi Gbijih? Oncy- na bbi BO3BpanjáeTecb? (Teárp, Gajiér) Ejercicio 172. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. Kyná bbi nomnH? Ene bbi Gbijih? Orxyna bbi BepnyjiHCb? (Bénep noÓ3HH) 2. Kyná oná nonner? Ene oná Gyner? Orxyna oná BepHércíi noMÓií? (ypÓK pyccKoro »3bixá) 3. Kyná ohíí noinnn? Ene ohh Gbijih? Orxyna ohíí B03BpamáiOTCS? (néxiiHH no HCTÓpHH) 4. Kyná nnéT ótot CTynénr? Ene OH Gyner? Orxyna oh npnnér noMÓií? (axráMen no 4>h- 3HKe) 5. Kyná ényT óth crynéHTbi? Ene ohíí GynyT ornbixáTb? Orxyna ohh npnényr b MocxBy népe3 Mécsni? (noM órnbixa) Ejercicio 173. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. Modelo: — Kyná oh Hner? OTKyna oh nnér? (nónra, HHCTHTyr) — Oh nnér Ha nónry h3 HHCTHTyra. 1. Kyná oná nnéT? Orxyna oná nnér? (yHHBepCHTéT, noM) 2. Kyná oh nnér? Orxyna oh nnér? (anréxa, nojiHxjiHHHxa) 3. Kyná bbi nnére? Orxyna bbi nnére? (nónra, paGóra) 4. Kyná ohh nnyr? Orxyna ohh nnyr? (pecTopán, Myréií) 5. Kyná ényT TypiicTBi? Orxyna ohíí ényr? (rocTHHHna, axcxypcHH) 6. Kyná oh éner? Orxyna oh éner? (canaró- pHH, MoCKBá) 1 Knnp y Ky6a: con los nombres de países que son al mismo tiempo islas, habitual- mente se emplean las preposiciones hh (rae? Kyná?) y c (oricyna?) 201
Ejercicio 174. Formule, a cada frase, una pregunta con la palabra interrogativa kot- y con el verbo oepii^Tbco y dé la respuesta correspondiente. Emplee dicho verbo en el tiempo adecuado. Modelo: — Sí 6uná Bnepá BénepoM b Marasúne. — Koraá bu BepHyjmcb H3 Marasúna? — Macos b 71. 1. IIoaaBHepá mm 6mjih b Teárpe. 2. Bo btóphhk mm ésanjin Ha KOHitépT. 3. B cy55óry BénepoM h xoaHJi(a) b KJiyS. 4. B BocKpecéHbe moh ;ipy3bá é3OTJiH b napK. 5. B cyóóóry mbi noéjieM b unpK. 6. 3áBT- pa yrpoM Bhktop h Anapén noéayr Ha craaHÓH. 7. Moíí ópaT Bnepá BénepoM 6mji Ha paóÓTe. 8. Moa noapyra b neTbipe naca ÓHJiá Ha nón- Te. 9. Bnepá nócjie ypÓKa h xoaHJi b ÓHÓjiHOTéKy. 10. LIocjieaáBTpa aá- nia rpynna noéaeT na aKCKypcnio. Ejercicio 175. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en el co- rrespondiente caso con las preposiciones b, hb o h3, las palabras dadas en cursiva. 1. TaM HaxóflHTCH UHcmumym. Mm ynnMCH... Káacabiii aem. Páno yrpoM MM HIjéM ... 3aHHMáTLC». nócjie 3aHHTHH MM BO3BpaiuáeMca... b oómexHTHe. 2. 3to óuÓAuoméKa HHCTHTyTa. 51 nácio 3anHMáiocb .... CeróaHH h Tóate iioñay .... 51 Bepnycb ... b 8 nacÓB. 3. TaM h;ixó/uít- ch cmaduÓH. Moíí ópaT h eró apyr nácro Hrpátoi b 4>yr6óji .... Káxaoe BocKpecéHbe yrpoM ohh éayT ... HrpáTb b (jtyióóji. rio- tóm ohh B03BpamátoTCH ... aoMÓñ. 4. KoHcepeamópuft naxóaHTCH b néHTpe. Tana h Jléna jiióóht CJiyinaTb KOHpépTM .... B cyóóÓTy BénepoM ohh noéayT .... Llócjie KOHiiépTa ohh npnéayT ... aoMÓií. 5. nóuma HaxóflHTca Ha yrjiy. Mne náao iiohth .... 51 Kynjiió ... MápKH h KOHBépTM. ... noHfly b Mara3HH, a noTÓM Bepnycb HOMÓH. — Khhth ctoht Ha nójnte. Oncyaa Anapén B35UI KHHry? — Oh B3aji KHHry c dójikh. — KocnÓMM bhcht b inKaiJiy. Oncyaa Bhktop B3Hji koctióm? — Oh b3hji koctióm H3 uncá^a. 1 Fíjese en la diferencia entre b ccml nacÓB, justo a las siete, y nacÓB b 7, un poco más temprano o más tarde. 202
Ejercicio 176. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en el caso adecuado con la preposición o sin ella, las palabras dadas en cursiva. 1. nopT(J)éjib ctoht na cmyjie. Bo3bMHTe eró, noxájiyñcra, .... 2. B nopmífiéjie jieaorr ynéÓHHK. Bo3bMHTe yHéÓHWc ... h aánre eró, no- acájiyiícTa, MHe. 3. Khúzü jiexájia Ha ctojió. Ceiinác ... hct na cmojié, a B35UI eé .... 4. Cjioeápb jiexáji b cyMxe. Ceiinác ... neT b cyMKe. Tána B3$uiá eró .... 5. Tempádb no rpaMMáTHKe jieacájia b ctojió. Ceiinác ... HCT B cmoné, KTÓ-TO B3»JI QQ .... 6. Iljiam BHCÓJI B UlKCUfif. MaKCHM B35UI eró .... 7. Basa croájia na okhó, cennác ... HeT Ha okhó. Máma B3«jiá eé .... Ejercido 177. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en geniti- vo con la preposición adecuada, las palabras dadas en cursiva. 1. Khhth ctost Ha nÓAKe. 51 nocráBHJi áry KHÚry .... 51 He 3náio, kto eé B35UI.... 2. LlajibTÓ bhcht b iiuaufiy. Támt noBÓCHjia najibTÓ .... Ceiinác oná BO3bMÓT najibTÓ .... 3. 51 nojioxnjia hhcbmó b KOHeépm. Ohó jiexiiT .... Hhktó He ópaji nHCbMÓ .... 4. Támi nocráBHjia Básy na okhó. Báaa CTOÁJia .... IIotóm któ-to b3jui Bá3y .... 5. Bhktop nocrá- bhji óy/jHJibHHK Ha myMÓoHKy. Oh ctoht .... He náao ópaTb óyanjib- hhk .... 6. JiáMna ctoht Ha cmoAé. 51 nocráBiui jiáMny .... 51 He 3náio, kto b3hji eé .... 7. Anapéñ hojiojkhji 4>OTorpácj)HH b KOHeépm. Oh He ópaji hx ..., (JioTorpácjjHH h ceiinác Jiexái .... Diálogos I. BcTpéna na yjinne — ripHBÓT, Eopúc! OTKyaa tm naéinb TaK páno? --- ripHBÓT, Anapén! 51 Hay H3 aHTÓKH. — Tm óójieH? — /Ja neT, ne ocóóeHHo GÓJien. Ilpócro y mchs nácMopK. 51 Kyníui jieKápcTBo ot nácMopxa. A th OTKyaa naénib? — 51 imy c nónTM. Mne npncjiájiH nocbijncy h s nocneiinui B3STb eé. ÓneHb HHTepécno, nTo mhc npncjiájiH. — OTKyaa nocbuiKa? — H3 Tyjibi. TaM XHByr moh poaáTejni. II. Bcrpéna b aBTÓóyce — 3apáBCTByií, Bépa! OTKyaa tm éaenib TaK nÓ3ano? — /JóópHH Bénep, Ahtóh! 51 éay c KomiépTa. Mapnna n s Gmjih B KoHHÓpTHOM 3ájie HMCHH HaHKÓBCKOTO. — BaM nonpáBHJicn kohhópt? — /Ja, naM ónem> nonpáBHJiocb BbicrynjiÓHHe ancáMÓjm ídropa MoHcéeBa1. A tm OTKyaa éaenib, Ahtóh? — A x éay «3 impKa. — IdHTepécHoe ómjio npeacTaBJiéime 1 2? — ÓneHb. OcóóeHHO MHe nonpáBHJiHCb aKpoóáTH. 1 Éropb MoHcéee: dirigente del Conjunto de Danza Popular de la URSS de fama mundial 2 El orden de las palabras—predicado más adjetivo ante el sujeto—es propio del lenguaje hablado. 203
Ejercicio 178. Conteste a las preguntas relacionadas con los diálogos. I 1. Koró BCTpéTHJi Bopúc Ha yjimxe? 2. OTKyua inéji Eopnc, Korná BcrpéTHji Arrapé»? 3. Hto Kynúji Eopnc b anréxe? 4. OTKyua inéji Aimpen, Korjiá oh BCTpéTHji Eopnca? 5. Hto nojiyunji Anupéñ na nóu- Te? 6. líoueMy Anupéñ nocneiiiHji nouyuHTb nocúuKy? 7. OTKy.ua Anupéñ nojiyuóji nocbiuKy? II 1. Ene BCTpéTHjiHCb Bépa h Ahtóh? 2. OTKy.ua éxajia Bépa? 3. Bépe h eé noupyre Mapúne noHpáBUJic» KOHijépT? 4. Hto ohú CMOTpéjiH b KoHiiépTHOM uájie hmchh HaiiKÓBCKoro? 5. OTKyua éxaji Ahtóh? 6. Oh BKueJi HHTepécHoe npencTaBuénne b uúpKe? 7. Kto eMy ocóóen- HO nOHpáBHJIC»? § 35. Genitivo de lugar con la preposición y (pregunta y Koró? rae?) y genitivo de dirección con la preposición ot (pregunta oTKy.ua?) — y Koró (rae) ceñuác Tan»? — Tan» ceiíuác y Jlénu. Compare los casos nominativo y genitivo. Nominativo Kmo? Genitivo y kozó? (¿de?) üoupyra npHr.nacH.na Menú oóé- AaTb. Tana npnruacHjia JléHy nHTb uañ. Ahtóh nÓMa, oh xuér MaxcHMa. 51 óbijiá y noupyrn. 51 oóéuajia y noupyrn. Jléna ceüuác y Tóhh. Jléna nbéT uañ y Tóhh. MaKCHM CKÓpo óyuer y AHTÓna. Los substantivos que denotan seres animados en genitivo y con la preposición y (y Jipyra, y nojjpyrH) designan la persona en cuya casa o cerca de ésta se realiza la acción o se encuentra otra persona. En ese tipo de construcciones se emplean los verbos óbiTb, naxo- UHTbc», CHjjéTb, nHTb y otros, que expresan diferentes acciones: nHTb uaií, oóéuaTb, CMOTpéTb reueBH3op, cjiymaTb Mysbixy, etc. Ejercido 179. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en geniti- vo con la preposición y, los substantivos dados en cursiva. 1. MapúHa npHrjiacHjia Menú b tócth. Ceró/jH» BéuepoM » o6»3á- TejibHo 6yuy .... 2. ílzopb xnér nac ceróan» b 5 uacÓB. Mbi óyueM 3a- HHMáTbC» .... 3. Kámx nosBomíjia MHe h CKaaáua, uto xóuer BÚjueTb 204
Mena. 3áBTpa BénepoM a 6yay .... 4. Cepzéü npocHji Mnréjia noMÓnb eMy npoHHTáTb ncnáncKHH tcrct. LIocjiesáBTpa BénepoM Mnréjib 6y- aer .... 5. Moh apyr Bajiépuü Gójien. 3áBTpa a aójiacen 6mtb .... Ejercicio 180. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. Y Koró (rae) Bbi 6mjih Bnepá BénepoM? (cocéa) 2. Y Koró (rae) bm Gyaere b BocKpecéHbe? (cecrpá) 3. Y Koró (rae) bbi nácro óbiBáere? (cocéaxa) 4. y Koró (rae) bbi aoaxcHbi 6bitb bo btóphhk yrpoM? («pan) 5. Y kotó (rae) bm aióÓHTe CMOTpéTb TeaeBÍiaop? (TaMápa) 6. Y kotó (rae) AHapéií nácTO HrpáeT b máxMaTM? (Bhktop h Jléna) 7. y kotó (raé) JiióGaT coÓHpáibca Bánin apy3bá? (Cepréií) 8. Y kotó Báinn apy3bá pemíínH BcrpéTHTbca b áry cyóóóry? (MaxcÚM) Ejercicio 181. Escriba las preguntas a las que contestan las oraciones dadas. (Tengan presente que la palabra a la que se formula la pregunta, va al final de la oración.) 1. B cy66óry BénepoM mm pemííjiH BCTpéTHTbC» y Bépbi. 2. JIótom a oóbinHO atHBy y óáóyniKH. 3. Óawa cennác y Bpaná. 4. /Jé™ juóósit nrpáTb y MániH. 5. Y Anapési 3áBTpa 6y.neT eró CTápinHií 6paT. 6. y JIóhm nácTO ÓMBáeT eé noapyra Tánsi. 7. B BocKpecéHbe Becb Bé- nep 5i 6yay y AHTÓna. 8. Y líropsi b BocKpecéHbe 6yayr eró apy3bñ. — Ot kotó (oTKyaa?) TáH5i Bepnyjiacb aoMÓH? — TáH5i BepHyjiacb aoMÓií ot Jlénu. Compare los casos nominativo y genitivo. Nominativo Kmo? Genitivo om kozó? (omKyda?) Jléna c Táneii Bnepá aójiro pasro- BápHBann b KÓMHaTe y JléHbi. Bhktop h Anapéñ HrpánH b máx- MaTM y BHKTopa. Máma npocúna noapyry ocráTb- ca y neé ao 5 nacÓB. CecTpá Hanncána MHe nncbMÓ. TáH5i nÓ3aHO BepHyaacb aoMÓñ OT JléHU. Anapéñ npHmén aoMÓñ ot Bíik- Topa b 12 nacÓB. noapyra ymaá ot Máuin b 5 na- cÓB. 51 nojiynñjia nncbMÓ ot cecrpú. Los substantivos que denotan seres animados en genitivo y con la preposición ot (ot apyra, ot noapjTn) expresan la persona de cuya ca- sa o de algún lugar cerca de la misma va dirigida la acción. En ese tipo de construcciones se emplean los verbos Hará, éxaTb, npniírá, npnéxaTb, yñrá, yéxan», etc., así como el verbo noaynáTb — noayníiTb, que no se refiere a los verbos de movimiento, pero da idea de la dirección (nonynÚTb hhcbmó ot apyra, ot cecrpú, noayníiTb no- cb'uiKy ot Márepn, noayníiTb hhcbmó h3 JleHHHrpáaa). 205
Ejercicio 182. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en geniti- vo y con la preposición ot, las palabras dadas en cursiva. 1. Anapéa Becb Bénep Syaer y BÚKmopa. HacÓB b 11 oh BepHéTcn ... b oómexHTHe. 2. Jléna aáfiTpa aojixná Geite y nodpyzu, noTOMy hto eé nonpyra 6ojií>ná. Oná ne 3náeT, Koraá oná Bepuércn .... 3. Mbkcúm neaáBHO6mjiy Cepzéa. MmcMaxcÚMOMbtotaem>BMécreyiiiaú.... 4. B cy66ÓTy a aoaxcná 6mte y omita.... n noéay ne aoMÓn, a b hhcth- Tyr na Bénep. 5. Mei peniúan npoBecrú BocxpecénEe y cecmpú. Mei nÓ3flno BepneMC» aOMÓñ .... Ejercicio 183. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. OTKyaa tei npaméji Bnepá TaK nóaano? (Hropb) 2. OTKyaa oná BO3BpamáK>Tcs? (Ójibra) 3. OTKyaa bei npnéxaan? (6paT) 4. Ot kofó tm noaynúa nncbMÓ? (OTéij) 5. Ot kotó Mapús nojiynúaa nocúaKy? (MaTb) 6. Ot kotó bm noaynújin TenerpáMMy? (cecTpá) Compare las construcciones con preposiciones k, y, ot. Dativo k KOMy (Kydá)? Genitivo y kozó (zde)? Genitivo om kozó (omKyóa)? 51 noméji k TOBápn- my. Mapún nomjiá k Ta- ñe. YrpoM mm noinjiú k Cepréio. 51 6bia y roBápiuna. Mapún ceiinác y Tá- HH. Mm ómjih y Cepréií ana nacá. 51 Bepnyacn ot tobú- pnuia. Mapún CKÓpo npiiaéT aoMÓñ ot Tánn. Ceiinác mm BO3Bpa- njáeMcn ot Cepréa. Ejercido 184. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en el caso adecuado y con la preposición debida (k, y o ot), las palabras dadas en cursiva. 1. Bépa 3ÚBTpa óyaeT xaaTb Mapúny. Mapúna npnaéT .... Oná óyaeT caymaTb My3MKy .... 51 ne 3nán>, Koraá oná BepnéTcn .... 2. Ojiéz npnraacúa Anróna CMOTpéTb hóbmh Bnaeo<j)újibM. Ahtóh cyaoBÓabCTBneM npinnea .... Ohú aónró cMOTpéan cjiúabMbi, noÓTo- My Ahtóhnóaano yinéa .... 3. Y Tóhu BnepáGmjiaem>poscaénns. Bé- nepOM apy3¿á npmnjiú .... Ohú yscnnaan, hotóm néan n TanneBásn .... B 12 nacÓB ohú yniJiú .... 4. Moh 6pam xhbct b JleHHHrpáae. *Jé- pe3 Heaémo g noéay ... b JleHnnrpáa. 51 6yay >khte ... Tpn úan neTbipe ana. B neTBépr úan b nÚTHHny a Bepnycb ... b MocKBy. Compare las construcciones que expresan el lugar y la dirección mediante los substantivos que denotan objetos inanimados o mediante los que denotan seres animados. 206
Preguntas Substantivos que deno- tan objetos inanimados Casos Substantivos que de- notan seres anima- dos Casos Kydá? Oh noinéji b hojih- KJIHHHKy. Acus. Oh noinéji k Bpany. Dat. zde? Oh Gmji b noJiHKJiú- HHKe. Pre- pos. Oh Gmji y Bpaná. Gen. omKyda? Oh BepHyjicn H3 no- JIHKJIHHHKH. Gen. Oh BepHync» ot Bpaná. Gen. Ejercicio 185. Escriba las preguntas a las que respondan las oraciones dadas. 1. B BocKpecéHbe yrpoM mbi noéxajni na SKCKypcHio. Bees nenb mm Gmjih Ha 3KCKypCHH. Llóanno BénepoM mbi BepnyjiHCb c aKCKypcHH. 2. Hánni TosápiniiH Géijim b TeáTpe. B 11 nacÓB ohh BepnyjiHCb H3 TeáT- pa. Ohh xotht eme pa3 hoíith b Teájp. 3. Cerónn» Mbkchm xóneT noHTÍi k líropro. BénepoM oh GyneT y Hrops. B 9 nacÓB oh npnnéT no- MÓií ot 14rop». 4. Bnepá Húna Gmjih y CseTjiáHM. Oná nóanno Bepny- jiacb ot CBeTjiáHbi. 3áBTpa oná onírrb nonnéT k CBeTjiáne. Ejercido 186. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. Modelo: — Tae bm 6ñjih yrpoM? (Bpan, nojmicjiHHHKa) — Vtpom s 6mji y epaná b noJiHKJMHMKe. 1. Fue ráji» npoBejiá BocKpecéHbe? (nonpyra, nana x) 2. Ene ceü- nác Hain npenonaBárejib? (nexán, KaGHHéT) 3. Kyná noéxaji Aimpén? (GpaT, JleHHHrpán) 4. Kyná noJixHá hoSth MaTb Máiini? (Máma, iincójia) 5. Ene bm noanaKÓMHJiHCb c Mbkchmom? (Mhkchm, paGÓTa) 6. Oncyna bm nojiynHJiH imcbMÓ? (nonpyra, Khcb) 7. OTKyna Bhktop BepHyjic» noMÓH? (Aimpén, oGmexHTHe) 8. Kyná nonmá Táns? (Má- Ma, KÓMHaTa) 9. Ene GyneT Bénep noásmi? (Jléna h Táns, 4>aKyjn»TéT) 10. Ene GyneT Haynna» KOHtjtepéHiiH»? (Bhktop, HHCTHTyT) Diálogo — Ahtóh, tm MÓxenib ceronn» BénepoM npHHTH ko MHe? — Mne óneHb xajn>, Bojión», ho » nÓJiacen Gmtb y Mrops. — A Korná tm BepHénibcn ot íírop»? — 51 nyMaio, nacÓB b 11, He pánune. — /Ja, óto nóanHO. JKájiKO, hto tm He CMÓxenib npHiÍTH ko MHe cerónHH. Y Mená Gynyr BanHM h Ojiér. Ohh npHHecyr (JioTorpá^HH H CJláñnM, KOTÓpMe OHH TOJIbKO HTO CnéjiaJIH. nÓMHHIHb, OHH HaC <j)O- rorpacjiHpoBajiH, Korná mm éannjni b jiec co CBernánoH h Hhhoh 1 2? — 3Háenib, Bojión», nocjieaáBTpa s nójiacen noéxaTb k BanHMy. MóaceT GbiTb, oh noKáxeT MHe óth cj)OTorpá(j)HH h cjiánnbi. — /Ja, KOHénno. Ho Jiynme nocMOTpéTb hx bccm BMécre. Hy, hh- neró. CKÓpo y Mena nenb poxnéHHS. Torná bm Bce npnnéTe ko MHe. 1 La palabra jiána se usa con la preposición Ha. 2 co CBeTJiáHoñ h Hhhoü: con Svetlana y Nina 207
Ejercicio 187. Conteste por escrito a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Ahtóh mó»ct ceróan» BénepoM npniiTH k Bojióne? 2. LIoHeMy oh ne MÓxer? 3. Koraá Ahtóh BepHéTC» ot líropa? 4. Kto óyaeT y Bojió^h cerÓHHH BénepoM? 5. Hto npwHecyT BaaÉM h Ojiér? 6. Tae BaaÉM h Oaér (J)OTorpa(j)HpoBaan Caerjiány, Hány, Anróna h Bojió- aio? 7. Kyaá aóaxen noéxaTb Ahtóh nocaeaáBTpa? 8. Hto MÓxer no- KaaáTb BaaHM Anróny? 9. Koraá apy3bá coóepyrca BMécre? Genitivo con preposiciones Preposiciones Usos Ejemplos H3 (de, desde), c (de, desde), ot (de, desde) Para indicar la di- rección del movi- miento. Pregunta omKyda? 1) Mbi H^éM H3 KJiyGa c KonnépTa. 2) 51 nÓ3AHO Bepnyjicíi noMÓií ot TOBápinua. y (de) 1. Para designar, mediante un subs- tantivo que denota un ser animado, el lugar donde se en- cuentra la persona o se realiza la ac- ción. Preguntas y kozó? zde? 2. Para expresar la persona que posee algo. Pregunta y KOZÓ? JIótom né™ XHByr y SáSyuiKH. JIpysbá cjiyinajiH My- 3bixy y BÚKTopa. y ÁHTÓHa ecTb (JtoToan- napár. y neró ceiiHác hct tjjo- TOnjléHKH. y Jlénu ecTb ópaT. y nee hct cecrpú. Datos complementarios y (cerca de), ne^ajie- Para indicar el lu- JJéByuiKa cn;téjia y (óko- kó ot (cerca de, junto gar donde se en- Jio) OKHá. a), cnpáBa ot (a la cuentra la persona IIÓHTa HaxÓAHTC» ne- derecha de), cjiésa ot o el objeto, o trans- najieicó ot Moeró flÓMa. (a la izquierda de), curre la acción.Pre- IIocpeAH njióuiaAH cto- nocpeHH (entre, en medio de), nanpÓTHB (frente a, delante de), B^oJib (a lo largo de), BOKpyr (alrededor de) gunta zde? HT náMflTHHK. HanpÓTHB coóópa naxó- nHTC» My3é0. Ha KpácHoñ njióniaan BflOJIb KpeMJléBCKOií creHÚ pacnojióxeHbi TpnóyHbi. BoKpyr cTOJiá ctoát cryjib». 208
Continuación Preposiciones Usos Ejemplos ot (desde) — no (ha- sta) Para expresar rela- ciones temporales. Preguntas c (om) KÜKOZO BpÓMeHU? ÓO kokózo epéMeHu? Oná paóóraeT c flecar flO nüTH HaCÓB. YpÓK 6y.neT ot o/xhh- HaauaTH no naca. no (a, hasta, antes), bo BpéMH (durante), nócjie (después) Para expresar rela- ciones temporales. Pregunta kozóó? 51 Bepnycb noMÓií no oóéna. Oh npmnéji bo BpéMH oóéna. Ilócjie oóéna mei no- iujih ryjiÁTb. nna (para) 1. Para designar la persona o el objeto a favor de los cua- les se realiza la ac- ción. Preguntas óah vezó? y ÓJift kozó? 2. Para expresar el objetivo de la ac- ción. Preguntas ó ah vezó? y 3méu? CTynéHTbl npHTOTÓBH- JIH HaUHOHájIbHblil Ta- Heij jijih Béqepa npyac- 6u. 51 xynHji 3Ty KHÚry nji» TOBaprnija. Mei coópajiúcb /ubi nuc- KyCCHH. Mbi cnéjiajiH nepepbiB ZUIH ÓTnMXa. 6ea (sin) Para expresar la ausencia de la per- sona o cosa. Pre- guntas 6e3 vezó? y 6e3 kozó? 51 nbio naii 6e3 cáxapa. Oh npninén cerónH» b HHCTHTyT 6e3 nopT- Mbi MÓxceM óto cné- jiaTb 6e3 Te6á. KpÓMe (además de) Tiene los valores si- guientes: 1. Excepto alguien o algo. 2. Adición a al- guien o algo. Pre- guntas KpÓMe KOZÓ? y KpÓMe nezó? Hhktó, KpÓMe Heró, ne MÓxei peniHTb áry npoónéMy. KpÓMe aHFJiHHCKoro H3bIKá, OH 3HáeT (J)paH- Ijy3CKHH H pyCCKHÍÍ. BMécTo (en lugar de, en vez de alguien o algo) Para expresar que una persona o una cosa se sustituyen por otra persona o cosa. Preguntas BMécmo vezó? y BMécmo KOZÓ? Bmócto nopT<|)éjifl oh B35ÜI CyMKy. Bmócto Mena 3¿BTpa 6y.neT pa6ÓTaTb npy- TÓH TOBápHUI. 209
§ 36. Instrumental. Terminaciones de los substantivos en instrumen- tal del singular. Instrumental del medio de la acción. (Pregunta neM?) — HeM bm nnineie? — 51 nmny pyHKoií. — HeM oh pncyeT? — Oh pncyeT Kapan^aiuÓM. — Heiw oná péxer1 xjieó? — Oná péxeT xjieó hohcóm. -- HeM OH HHCTHT2 najIBTÓ? — Oh hhctht naJiBTÓ méTKOH. — Heiw oná rjiáflHT3? — Ohá rjiá^HT ynorÓM. 1 pé3&Tb (imperf) péxcy pésceuib 2 HHcnrn» — noHHCTHTb HHiiiy HHCTHWb 3 rjiáqirrb—norjiáflHTb rjiáxcy rJiáAMWb peacyT HHCTHT rjiáflHT 210
— HeM oná npHHécbiBaerca? — Oná npHHécbiBaeTCíi pacnecKofi. Compare los casos nominativo e instrumental. Instrumental nmo? Nominativo hbm? Í)to Kapannáui. 3to Men. Bot Moa pyHKa. Ha croné neacÚT ho». 3necb bhcht nonoTénue. 51 nniny KapannauiÓM. Ha nocKé mbi núineM MénoM. 51 nnmy b Terpánw pyHKofi. 51 péxy xneG ho»óm. Mbi BbiTnpáeM pyKH nonoTémieM. Terminaciones de los substantivos en instrumental del singular Género Nominativo imo? Instrumental ueM? Terminaciones m. Men TpaMBáü nopi(j)énb MénOM TpaMBáeM nopTtjiéneM -OM -eM n. Mbino nonoTémje MbinOM nonoTénijeM -OM -eM f. pyaaa (J)OTorpá(i)Ha Terpánb pyHKoií (J)OTorpá(i)HeH reTpánbio -OH -eií -bK) Ejercicio 188. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en instru- mental sin la preposición, los substantivos dados en cursiva. 1. Meji jiexÚT snecb. Ceifriác a Gyny nncáTb .... 2. Ha ctojió jiexár pyHKa h KapaHÓáiu. 51 Gyny nncáTb imcbMÓ ..., a Tana GyneT pncoBÚTb .... 3. Ha Tapéjree jiexár homc h eÚJiKa. Korná a en Maco, a pesan eró ... n Gpan .... 4. ÍIoAornéni^e bhcht na Bémanae. 51 BbiTnpáto pyxn .... 5. Tne Moa ufénuaí! Mne nano noancTUTb nanbTÓ .... 6. HoneMy ymtóz Topáann? Kto rnánnn ...? 7. Ha CTÓnuae neacáT aépaano n pacueaca. Mapna npnaécbiBanacb .... 8. Ha croné jiexÚT aómckü. 51 en cyn .... 211
Ejercicio 189. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. HeM bm núuieTe ynpaxnéHH» b Terpáxtn? 2. HeM npenoaasárejib niíineT na aockó? 3. HeM bm oómhho nnineTe nncbMa? 4. HeM bm jhó- 6htc imcáTb? 5. HeM mm móxcm pwcoBáTb? 6. HeM mm BMTwpáeM py- kh? 7. HeM mm hhcthm oaéxay? 8. HeM mm rjiá^HM oziéxcziy? 9. Hcm mm péxeM xjieó? 10. HeM mm npnHécbiBaeMca? Diálogo CTy^éHTM coópajincb b aymiTÓpnH, htóóm 1 cjiymaTb jiók- LJHKJ. — Oií, hto Mne aéjiaTb? 51 3aóbijia AÓMa cboió pynicy. HeM a 6yny 3anncbiBaTb jiéKijmo?—roBopÚT TaMápa. — Y Mena ecTb Kapanaáin,— npemiaráeT eií Ahtóh. — HeT, Ahtóh, » He Mory nHcáTb KapaimainÓM, y Mená ycraéT pyxá h, KpÓMe totó, a He Mory nHcáTb Kapan/iaiiiÓM óbiCTpo. — Y Cepréií ecTb (juioMácrep. Xónenib, » nonpoiny? — HeT, « He npHBMKjia nHcáTb (JuiOMácTepoM. — Torna x cefinác nafiny TeGé pynxy,— tobopht Ahtóh. Oh nonxónHT k MaKCHMy, htó-to tobopht eMy, a hotóm BO3Bpa- máeTca na CBoé mócto h aaér TaMápe pynKy. — Hhihh, noxájiyñcTa, pyHKoií,— tobopht Ahtóh. — Eojibinóe cnacHÓo,— OTBenáeT eMy TaMápa. Ejercicio 190. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Tne coópajincb cTynéHTM? 2. Hto 3a6bijia nÓMa TaMápa? 3. Hto npennaráeT TaMápe Ahtóh? 4. HoneMy TaMápa ne móxct 3anncbi- BaTb jiéKiiHio KapannainÓM? 5. Hto eme npen-noxnji TaMápe Ahtóh? 6. HoneMy TaMápa ne xóneT nHcáTb (fuioMácrepoM? 7. K KOMy nonxó- 3HT Ahtóh? 8. Hto tobopht Ahtóh TaMápe? § 37. Instrumental predicativo. Pregunta KeM? Verbos copulativos ObiTb y eran». Terminaciones de los substantivos del singular en instrumental con radical acabada en silbantes (*, m, i, m) y u — KeM tm óynenib? — 51 6yny BpanÓM. 1 htó6m CJiyinaTb Jiéicunio (para atender a la conferencia): en este caso, la conjunción HTÓObi está empleada con el infinitivo, y en la construcción dada no puede sustituirse por la preposición una 212
213
Oná Bpan. Oh Bpan. OH XÓHCT fibITb BpaHÓM. Compare los casos nominativo e instrumental. Nominativo Kmo? Instrumental KeM? Formas del verbo copulativo 6i>iTb Oh HHxcenép. Oná npoAaBéu Oh Bcerziá xotóji 6birb HHXCeHépOM. PáHbine oná ne xoTéjia 6biTb npoAaBUÓM. El verbo copulativo GwTb está puesto en in- finitivo. Oh Bpan. Oná Bpaq. Ero OTéu 6bui BpaqÓM. Eé MaTb Gbijiá BpaqÓM. El verbo copulativo GuTb está puesto en pa- sado. Oh JléTHHK, Oná jiéTHHqa. Eró 6paT óyaer jiéT*m- KOM. Eé cecrpá róxe óy^er jiéTHHiieii. El verbo copulativo GbiTb está puesto en fu- turo. 214
La ausencia del verbo copulativo indica que el predicado va puesto en presente. El substantivo que expresa la parte nominal del predicado (véase los ejemplos de la columna izquierda), va en nominativo. De haber un verbo copulativo en el infinitivo, en los tiempos pasa- do o futuro, el substantivo que expresa la parte nominal del predicado suele ir en instrumental y contesta a la pregunta kcm? Además del verbo copulativo GuTb, el predicado nominal a menu- do integra el verbo copulativo eran» (perf.). Por ejemplo: Oh xotóji fibiTb nepeBÓOTHKOM, a CTaji npeno^aBárejieM. Ceñnác oh jiyniiie yHHTC», í¡ fljr- Maio, HTO OH CTáHeT XOpÓUIHM CTyaéHTOM. El quiso llegar a ser traductor, pero se hizo profesor. Ahora él ya estudia mejor, y yo pienso que llegará a ser un buen estudiante. Ejercicio 191. Escriba cada oración en futuro. Modelo-, Moh TOBápnm reójior. Moh ToBápnm 6yaer reójioroM. 1. Moá noApyra imaHÚCTKa. 2. Moñ CTápmnñ 6par Bpan. 3. ¿Jra aéByuiKa MejjcecTpá. 4. Moñ .npyr ynHTejib. 5. Tboá cecrpá óajiepnna? 6. Bam 6par apxHTéxrop? 7. Moñ TOBápHm npeno^aBárejib. 8. Tboh npyr xyjjóxHUK. 9. Óra aéByuiKa crynéHTKa. 10. Eé 6par jiéTHHK. 11. Moñ cocén HHxenép. Ejercicio 192. Escriba las oraciones en pasado. Modelo-, Oh MareMárriK, a eró cecrpá 4>h3hk. Oh 6mji MareMárHKOM, a eró cecrpá ótiná 4>h3hkom. 1. Oh ynHTeJib, a eró 6par Bpan. 2. Eró cecrpá róxe Bpan. 3. Oná arpoHÓM, h eé nonpyra róxe arpoHÓM. 4. 51 nHxeHép-crponrejib, h moá MaTb fibuiá HHxeHépoM-crpoHrejieM. 5. Oh KOMno3ÚTop, h eró xceuá KOMno3HTop. 6. Oná Gajiepima, h eé nonb róxe fiajiepúna. 7. Eé oréix apriícT h eé MaTb apTHCTKa. Terminaciones de los substantivos con radical acabada en silbantes (*, ui, i, m) y u en instrumental Género Nominativo Kmo? imo? Instrumental KeM? neM? Terminaciones m. 1) oréij npo/iaBéu HOX KapaHjiáin Bpan 2) HHOCTpáHeiI TOBápHIII OTIJÓM npoaaBiiÓM HOXÓM KapaimamÓM BpanÓM HHOCTpániieM TOBápHnjeM Tónica: -óm Atona: -eM 215
Continuación Género Nominativo Kmo? imo? Instrumental KeM? neM? Terminaciones n. 1) KOJIMJÓ JIHIIÓ 2) cójiuije nojiorénije KOJIbllÓM JIHUÓM CÓJIHIieM noJiorénijeM Tónica: -óm Atona: -eM f. 1) CBená 2) yHÚTejibHHija nepeBÓHHHija sajiána CBeHÓH yHHTejibHHiieií nepeBÓHHHijeH 3anáHeii Tónica: -óh Atona: -efi Ejercicio 193. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en in- strumental, las palabras dadas en cursiva. J. Moá crápula» cecrpá nepeeódnuya. % róxe xo»y 6mtb .... 2. 3totTOBápuninepeeódmuc. 3totcryuéuT xóner 6htb .... 3. Bbi jiem- uuk, h Bam Mjiáumuu 6par xóhct 6hte .... 4. 3ra uéfiyinica jiérmuya. Eé nojjpyra róxe xóner 6hte .... 5. Í)tot mojioaóü HejioBéK Mcypna- jiúcm. Oh Bcerjjá xorén 6htb .... 6. 3ra MOJioná» xénmuna jtcypna- jiúcmKa. Ouá Bceruá xoréjia 6htb .... 7. Moü oréri yuúmejib. fl TÓxce xony 6biTb .... 8. CeüHác oná yiúmertbiiuya. Pánbine oná ne xoréjia 6biTb .... 9. Bam oréij xydÓMcuuK, a bh ue xothtc Ghtb ...? 10. Moá MaTb xydÓMCHuya, a » HHKor^á ue xoréjia óbirb .... Ejercicio 194. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en in- strumental, las palabras que más convengan por el sentido. (Las palabras se dan entre paréntesis.) 1. Bépa jhóóht apxHTeKTypy, ouá xóhct óhtb .... 2. Ójibre npáBHT- c» xhmhs, oná óy/jer .... 3. Mnréjib jhóóht hctóphio, oh xóner óhtb .... 4. Xyány HpáBHTC» reojiórH», oh 6y.neT .... 5. HHKOjiáü yqHTc» Ha HuxeuépHOM (jjaKyjibTéTe, oh 6yner .... 6. Cepréií y»HTC» na Mejm- hhhckom 4>aKyjibTéTe, oh xóner GbiTb .... 7. Tboíí 6par y»HTC» ua <j)M- 3HKO-MaTeMaTHqecKOM (JiaKyjibTére. KeM oh Gyuer—... hjih ...? 8. Eró cecrpá y^nrc» na HcrópHKO-tjinjiojiorHHecKOM cjjaKyjibTére. KeM oná xóneT ÓbiTb —... hjih ... ? 9. Bam npyr y»HTc» na (jjaKyjibTére sko- hómhkh h npáBa. KeM oh óy/jer—... hjih ...? (apxHTéxTop, HHxenép, Bpa», $h3hk, xhmhk, MareMárHK, reójior, HCTÓpHK, (jlHJlÓjIOr, lOpHCT, 3KOHOMHCT) Ejercicio 195. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. KeM bh xoTHTe 6biTb? 2. KeM bh Ghjih páubine? 3. KeM bh xo- tójih 6biTb b nércTBe? 4. KeM xoréji óhtb Bam oréii? KeM oh craji? 5. Kto bh ceÜHác? 6. KeM bh óhjih jiBa roña ua3án? 7. KeM bh óyne- Te? 8. KeM xóner óhtb Bam 6par (sáma cecrpá)? 216
Ejercicio 196. Sustituya las palabras del texto dadas en cursiva por otras que se dan abajo, entre paréntesis. Mo» óyqymaíi cneuHájibHOcTb— xúmuh. B óneHb pán(a), hto 6y- ay xúmukom. B jiioójnó xúmuio h c yjjoBÓjibCTBHeM 3annMáK)Cb xú- Mueü 1. B nánaji(á) HHTepecoBáTbc» xÚMueü1 2, eme Komá ynnjicji (ynnjiacb) b ceabMÓM Kjiácce niKÓJibi. Yxé Tor/já í¡ peniHJi(a) craTb xú- mukom. Koraá a oKÓH4nji(a) aecáibiñ Kjiacc, » caaji(á) 3K3áMenbi h nocTynnji(a) na xuMÚuecKuü cjjaKyjibTéT. 4épe3 MécíHj y nac HanHHáeTCH céccmi. népBbiií 3K3áMen óyaer no XÚMUU. y MCHÁ eCTb KHHFH DO XUMUU, HO MHC HáflO HOIITH B GhÓJIHO- TéKy h B3»Tb eme oany KHHry no xúmuu — hóbbih ynéÓHHK, KOTÓpbiH neaáBHo hoíibhjic» b nponáxe, ho ceiínác eró yxé Hejib3Á KynÚTb. (4>H3HKa, (j)H3HK, (J)H3HneCKHH; HCTÓpHH, HCTÓpHK, HCTOpHneCKHH; ÓHO- jióth», óhójiot, ÓHonorHnecKHH; reojiórn», reójior, reojiorHnecKHH; (j)H.JIOCÓ(Í)HJI, 4)HnÓCo4), (JlHJIOCÓtJlCKHH) Recuerde algunos nombres de profesiones. Masculino Femenino 1. nncáTeJib (escritor) ynÚTejn» (maestro) npenoaaBáTejn» (profesor) 2. xyaóxHHK (pintor) 3. jiéTHMK (piloto (aviador) nepeBÓaHHK (traductor) 4. neBéy (cantor) 5. xypnajiHCT (periodista) apTHCT (artista) nnaHHCT (pianista) nncáTejibHHiia (escritora) ynHTejibHHiya (maestra) npenoAaBáTejibsima (profesora) xynóxHHqa (pintora) jiéTHHiia (piloto (aviadora) nepeBÓnHHqa (traductora) neBÍuia (cantante) xypnajiHCTKa (periodista) apTHCTKa (actriz) imaHHCTKa (pianista) Profesiones de género ambiguo (masculino y femenino) HHXtenép (ingeniero(a) Bpan (médico(a) arpoHÓM (agrónomo(a) apxHTÓKTop (arquitecto(a) KOMno3HTop (compositor(a) CTpoÚTejib (constructor(a) npoaaBéii (vendedor(a) napHKMáxep (peluquero(a) mocjiép (chófer (conductora) nnnÓT (piloto (aviadora) ÓHÓJior (biólogo(a) reójior (geólogo(a) (J)h3hk (fisico(a) xhmhk (químico(a) MaTeMáTHK (matemático(a) HCTÓpHK (historiador(a) 4>Hjió.jior (filólogo(a) 3kohomhct (economista) lopiícT (jurista) noÓT (poeta (poetisa) 1 saHHMáTbca xhmhch: dedicarse a la química 2 HHTepecoBáTbcs xHMHeñ: interesarse por la química 217
Texto EpáTba h cécTpbi MaxcÚMa MaKCHM—CTpoiiTejib-MOHTáxHUK. EMy 22 rema. Y Heró Gojib- má» ceMbá. Y MaKCHMa ecTb GpáTb»: Bojióax, Máma h Bán». Bojió- n» — crápmHH Gpar. EMy 24 rema. Oh mcxjjep. Máme 20 JieT. Oh ynnr- c» b MeAHUHHCKOM HHCTHTyTe h xóneT CTaTb xnpyproM. Báñe 18 JieT, oh HenáBHo okóhhhji TéxHHKyM h craji CTpoárejieM, KaK eró Gpar MaKCHM. y MaKCHMa ecTb ráxxe cécrpbi: CBernána, Báji» h Han»- Cráp- ula» cecrpá Caerjiána xypnajiácrKa. Eií 26 jier. Ouá paGóraer b rasé- re «UsBécTH»». Báji» Mencecrpá. Eií 21 toa, ouá paGóraer b Gojibuá- ije h, KaK eé Gpar Máina, xóneT craTb BpanÓM. Mjiáama» cecrpá Hán» eme inKÓJibHHixa. Eií 16 jier. Ouá ynnre» b MysbiKájibuoií niKÓJie h xóneT craTb nnaHácTROH. Ejercicio 197. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Kto no npo$éccHH MaxcáM? 2. CKÓJibKo jier MaxcáMy? 3. Kto no npocj)éccHn Bojiójj»? 4. Fue ynnre» Máma? 5. KeM oh xóneT CTaTb? 6. Ckójibko jier Máme? 7. Ckójibko jier Báue? 8. KeM craji Bán»? 9. Kto no npotjiéccnn crápma» cecrpá MaxcáMa? 10. Ckójibko jier Caerjiáne? 11. Fue paGóraer CBernána? 12. Kto no npocj)éccnn ce- crpá MaxcáMa Báji»? 13. Ckójibko jier Bájie? 14. Fue paGóraer Báji»? 15. KeM oná xóneT craTb? 16. Fue ynnre» Mjiájjma» cecrpá MaxcáMa Hájifl? 17. Ckójibko en jier? 18. KeM oná xóneT Gbitb? § 38. Instrumental sin preposiciones (continuación). Instrumental con los verbos: 3anHMárbCH (neM?), nnrepecoBárbc» (neM? KeM?), paGóraTb (kcm?) y con el adjetivo de forma breve jiobó- Jien (kcm? neM?) Pronombres personales en instrumental Compare los casos nominativo e instrumental. Nominativo vmo? Instrumental neM? d>H3HKa — HHrepécHa» Hayxa. HcTÓpna — jnoGáMbiH npejiMér Ojiéra. njiáBamie — moh jnoGáMbiH bhjj cnópTa. MapHH HpáBHTC» pyccKHH »3bIK. Verbo aamiMárbca (imperf.) 51 MHÓTO 3aHHMálOCb (|)H3HKOH. Oh MHÓro 3aHHMáerc» HCTÓpneH. 51 naBHÓ 3aHHMáiocb luiÓBanneM. Oná MHÓro 3aHHMáerc» pyccKHM fl3bIKÓM. Verbo HirrepecoBáTbCfl (imperf.) 218
Continuación Nominativo umo? Instrumental hbm? 1) Me/iHHHHa — mo» óyjjynja» cneuHájibHOCTb. Okojióth» ÓHeHb Báxna» Hay- xa. AHTÓny Bcerjiá npáBHJiacb TéXHHKa. CneuHájibHocTb lírop» — hch- BOHHCb. 51 Bcerjiá HHTepecosájic» mcjihiih- HOH. Mbi HHTepecyeMc» dKOJiónieH. Oh Bcerjiá HHrepecoBájic» TéxHH- KOH. Oh HHTepecyeTC» acHBOimcbio. Kmo? 2) Tán» KpacÚBa» h yMna» né- By nuca. Oiiér jjóópbiií h cnpaBejjJiH- BblH HejIOBÓR. Moii 6paT Bpan. Otóii TaMápbi apxirréKTop. KeM? ílropb HHTepecyeTC» Tánefi. Bépa HHTepecyeTC» Ojiótom. Verbo paGÓTaTb (imperf.) Oh naBHÓ paóÓTaeT BpanÓM. BpaT TaMápbi TÓxe paóÓTaeT ap- XHT¿KTOpOM. Ejercicio 198. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. Bbi 3aHHMáeTecb c|)OHéTHKOH? 2. Bbi Káx^biñ jjenb 3annMáeTecb rpaMMáTHKOH? 3. Bbi jjaBHÓ 3annMáeTecb pyccKHM »3bikóm? 4. BaM HpáBHTC» 3aHHMáTbC» pyCCKHM »3bIKOM? 5. Bbi CeílHác 3aHHMáeTeCb HCTÓpHeü? 6. BaM Hyxno 3aHHMáTbc» MaTeMáTHKoü? 7. Bbi jijoGhtc 3aHHMáTbC» CnÓpTOM? 8. BaM HpáBHTC» 3aHHMáTbC» THMHáCTHKOii? 9. Bbi páHbme 3aHHMájiHCb My3biKoií? Ejercicio 199. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. Mcm ceiiHác 3aHHMáeTC» Mapnna? (xhmh») 2. HeM Tán» jhóóht 3aHHMáTbC» B CBOÓÓjJHOe BpÓM»? (My3bIKa H nÓHHe) 3. HeM 3aHHMáeT- c» Ojiér bo BTÓpHHK h b HHTHHijy? (njiáBaHHe) 4. HeM Bépa 3anHMáeT- c» jjBa pá3a b neflémo? (tóhhhc) 5. HeM bhm ocóGenno npáBHjiocb 3a- HHMáTbCH, KOTJlá Bbi yHHJIHCb B IHKÓJI6? ((j)H3HKa H MaTCMáTHKa). Ejercicio 200. Intercale en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en instru- mental, los substantivos aducidos en la columna de la derecha. Fíjese en que el verbo hh- TepecoBáTbcri se conjuga como los verbos pacoBán», coséTOBan», <|>OTorpa<|>HpoBaTb, pero aquél carece de la partícula -ca ’. 1 El verbo HHTepecoBÚTbca puede usarse en otra construcción sin la partícula -ca. Compare: » HHTepecyjocb nowneñ. Mena HHTepecyer nomina. 219
Verbo HHTepecoBáTbcH 1. 51 HHTepecyiocb ... 2. Tbi HHTepecyeinbca ... 3. Oh (oná) HHTepecyeTc» ... 4. Mbi HHTepecyeMca ... 5. Bbi HHTepecyeTecb ... 6. Ohh HHTepecyioTca ... 7. Oh HHTepecoBáac» ... 8. Oná HHTepecoBáaacb ... 9. Ohh HHTepecoBáancb ... jiHTeparypa Teárp nO33H» XHBOHHCb (f.) HCKyCCTBO TéXHHKa 3KOaÓTH» saeKTpÓHHKa KÓCMOC Ejercicio 201. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. Bbi HHTepecyeTecb MeaHijHHOH? 2. Bm HHTepecyeTecb My3biKoií? 3. Bbi HHTepecyeTecb apxnieKTypoH? 4. Bbi HHTepecyeTecb óajiéroM? 5. Bbi HHTepecyeTecb khhó1? 6. HeM bm 6ÓJibine HHTepecyeTecb — TeáTpoM hjih khhó? 7. Bm HHTepecyeTecb TejieBHjjeHHeM? 8. Bbi HHTe- pecyeTecb KOCMOHáBTHKOii? 9. Bbi HHTepecyeTecb aCTpOHÓMHeii? 10. HeM bm ocóóchho HHTepecyeTecb? Ejercicio 202. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en instru- mental, las palabras dadas en cursiva. 1. M apira aácro XÓAHT b meámp, noTOMy hto ohá HHTepecyeTC» .... 2. HániH apy3bá hácto xóaar na KOHiiépTbi cayinaTb MysbiKy, ho- to My hto ohh HHTepecyJOTC» .... 3. Bhktop nácTO éajjHT na craaHÓH CMOTpéTb (fiymóóji, noTOMy hto oh HHTepecyeTca .... 4. Tana h Jléna nácTO xóaar na 6aném, noTOMy hto ohh HHTepecyioTca .... 5. Anapéñ nácTO noKynáeT khhth no ucKyccmey, noTOMy hto oh HHTepecyerca .... 6. Ahtóh nácTO xoaña b kuhó, noTOMy hto oh HHTepecoBáaca .... 7. Ojiér nácTO xó^ht b Myaéñ apxumeKmypbi, noTOMy hto oh nnrepe- cyeTCH .... Ejercicio 203. Escriba las preguntas a las que contestan las oraciones dadas. 1. Moií 6paT HHTepecyeTC» noásneñ. 2. Moá cecrpá b cBOÓóanoe BpéMH 3aHHMáeTCH cnópTOM. 3. Eró otóii paóóraeT apxHTÓKTopoM. 4. BajiéTOM HHTepecyeTc» Mapna. 5. Mcahiihhoh HHTepecyerca Bhk- top. 6. Caerjiána HHTepecyeTca 4>OTorpá(|)HeH. 7. HHxenépoM- CTpoHTejieM 3necb paóóraeT ToBápnm HnKojiáeB. Texto Moh zipy3bá Mená 3OByr Ahtóhho. 51 MeKCHKáHeij. Mne 20 JieT. 51 cryaéHT. Ceñ- nác a XHBy h ynycb b Mocrbó. Moh cneiiHájibHocrb — pyccKHH »3biK. 51 H3ynáji pyccKHH íbhk na pójiHHe, a ceñaác ynycb b IdHCTHTyre pyc- CKOTO H3bIKá HMCHH A. C. nyiHKHHa. Y Mena ecTb pyccKHe apy3bá. I4x 3OByT Bhktop h Jléna. Bhktop h Jléna ópaT h cecrpá. BÚKTopy 21 roa, Jléne 19 Jier. Ohh mockbhhh. 1 khhó — substantivo indeclinable, igual que nam/ró, Merpó, etc. 220
Jléna cTyaéHTKa. Oná ynHTcfl b Mockóbckom rocyflápcTBeHHOM yHHBepcHTéTe hmchh M. B. JIoMonócoBa 1 na (jinjiojiorúnecKoM cjiaKy- jibTéTe. TaM oná 3aHHMáeTcn ncnáncKHM íbmkóm h jiHTepaTypoñ na HcnáncKOM «3biKé. HcnáncKHñ h3¿ik h jiHTepaTypa na ncnáncKOM »3biKé — eé cneunájibHocTb. Oná xóneT óbiTb npeno^aBárejieM. Bhktop TÓxe cTyjjéHT, oh ynHTCJi bo Btopóm mcjjhiihhckom hh- CTHTyTe. TaM oh yxé neTbipe róaa saunMáeTC» Mejinunnoñ. Eró cne- unájibHocTb — XHpyprHíi, oh Bceraá xotóji óbiTb xnpyproM. Moh apy3b» MHÓro 3aHHMáfOTC« cnópTOM. Bhktop HrpáeT b (JjyT- 6óji, Jléna 3aHHMáeTcn njiáBanneM. KpÓMe totó, Bhktop xopoinó HrpáeT b máxMaTbi, h mbi nácTO HrpáeM BMécTe. Jléna ónenb jiióóht ncnáncKnñ íbmk. Oná ocóóenno HHTepecyeTC» no33Heií na HcnáncKOM n3MKé. 51 noMoráio eñ nHTáTb h noHHMáTb cthxh. Jléna noMoráeT Mne 3aHHMáTbc» pyccKHM íbmkóm. Bhktop h Jléna, KaK h h, jhóójit neTb. Ohh xopoinó noiÓT h HrpálOT na rHTápe. Mm ynHM pyccKne h jiaTHHoaMepHKáncKHe néc- HH H noéM BMécTe. B CBOóÓAHoe BpéMB mm ryjiáeM no Mocrbó. /Jpyabá noMorálOT Mne xopoinó yanáTb CTOJiHijy CoBéTCKoro Coióaa. Ceñnác a yxé xo- poinó 3Háio neHTp rópozia. Mm xó^hm b khhó, b TeáTpM, b Myaén, na BbICTaBKH, B KOHnépTHbie 3ájlbl. Mne HpáBHTCJI XHTb B MoCKBé, HOTO- My nTo óto ónenb HHTepécHbiñ rópoa, a ráKxe noTOMy, nTo moh apy- 3bá yMHbie h CHMnaTHnnbie jhóah h ohh noMorálOT Mne. Jléna, Ahtóhho, Bhktop Fíjese: 1)--------------------------------------------- Acus. nrpáTb b uiáxMaTM jugar al ajedrez Prepos. HrpáTb Ha nrrápe tocar la guitarra 1 En forma abreviada: MTV (3M-r3-y) 221
no33H», npÓ3a jiHTeparypa Knnra craTbá poesía, prosa na HcnáHCKOM ji^rrQtUra H3bIKé artículo en español Ejercicio 204. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Kto no HannonájibnocTH Ahtóhho? 2. Ckójibko eMy jibt? 3. Ene XHBér h yHHTCíi Ahtóhho? 4. y Ahtóhho ecTb pyccKHe npy3bá? 5. KaK hx 3OByT? 6. Ckójibko hm jieT? 7. Ene y»HTC» Jléna? 8. HeM oná 3aHH- Máerc»? 9. KeM oná xótct óbitb? 10. ynnTC» Bhktop? 11. KeM xó- »er óbiTb Bhktop? 12. JJpysbá Ahtóhho 3aHHMátoTca cnópTOM? 13. Bo hto nácTO HrpáJOT Ahtóhho h Bhktop? 14. KaK noMoráioT npyr Apyry Ahtóhho h Jléna? 15. Hto Ahtóhho h eró ,qpy3b» jik>6»t pé- jiaTb BMécTe? 16. Hto npy3b» Ahtóhho noMoráioT eMy xopoinó y3HáTb? 17. Kyná xóhht BMécTe Ahtóhho h eró apy3bá? 18. noneMy Ahtóhho HpáBHTC» xchtb b Mocrbó? Instrumental con el adjetivo de forma breve noBÓJien (AOBÓJibna, AOBÓJibHbi) Compare los casos nominativo e instrumental. Nominativo Instrumental Kmo? Jléna mhóto 3annMáeTC» ncnán- CKHM M3BIKÓM. MaKCHM nácTO onáanbiBaer na 3aH»TH». Máuia xopoinó ynHTC». Adjetivo de forma breve noBÓ.ieH (noBÓJibna, noBÓJibHbi) (contento, satisfecho (contenta, contentos) KeM? ripenonaBáTejib noBÓJien Jlénofi. npenonaBáTejibHHua nenoBÓJib- na MaKCHMOM. PonHTejiH noBÓjibHbi Mániefi. '«no? B BOCKpecéHbe y Hac óbuiá hhtc- pécna» sKCKypcHfl. ripenonaBáTeJiio HpáBHTC» hx paóÓTa. veM? Mbi noBÓjibHbi SKCKypcHeñ. ripenonaBárejib noBÓjien hx pa- 6ÓTOH. Ejercicio 205. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en instru- mental, los substantivos dados en cursiva. 1. ffÚMa xopoinó cnaji Bce 3K3áMeHbi. Ponniejin n ynHTejiá hobó- jibHbi.... 2. Tepéca Bbiynnjia Bce nÓBbie rjiarójibi. npeno^aBárejib jj.o- BÓjien .... 3. Cmydéwn Bcerná paccKá3biBaji léKCTbi óbicrpo h hohth 222
npáBHjibHO. LIpenoaaBáTejibHHua óbijiá aoBÓjibna .... 4. rpynna xopo- inó, Hanncájia KOHTpójibHyio paóÓTy. LIpenonaBáTejib aoBÓJien .... 5. Écjih Máuia peniHT 3ajiány n nannineT coHHHénne, mámh óyjieT po- BÓJibHa .... Pronombres personales en instrumental Nominativo Kmo? Instrumental KeM? íl 3annMáiocb xopomó. Tbi 3aHHMáembCH xopomó. Oh 3aHHMáeTC5i xopomó. Ohé 3aHHMáeTcn xopomó. Mbi ynHMCa xopomó. Bbi ynnrecb xopomó. Ohh ynaTCJi xopomó. LIpenonaBáTejib aoBÓJien mhoh (mhóio). LIpenonaBáTejib jiobojich to6óh (to6óio). ÍIpenonaBáTejib jiobojich hm. LIpenonaBáTejib jiobojich éio (en). Otóii AOBÓJien náMH. Otóii noBÓJien bhmh. Orén aoBÓJien hmh. Ejercicio 206. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, los pronombres perso- nales que más convengan por el sentido. 1. Kápjioc mhóto h xopoinó paóóraeT. LIpenoflaBáiejib noBÓjien .... 2. Tepéca TÓxe aamiMáeTCJi xopoinó. Bépa LleTpÓBHá, npenoaaBá- TejibHHixa Tepécbi, noBÓJibna .... 3. Bbi mhóto 3aHHMáerecb, h npeno- jiaBáTejiH noBÓJibHbi .... 4. Tbi paóóraemb MéHbine, neM páHbine, n npenonaBáTejib óyner nenoBojien .... 5. 51 njióxo Bbiymui HÓBbie cjioBá, h BacújiHH AjieKcéeBHH, Ham npenonaBárejib, óbiji HeaoBÓjien .... 6. 3ra pynxa xopoinó nimier, x jiioGjhó nncárb .... 7. Í)th Kapan- .uainú xopóimie, Máme npáBHTca pncoBárb .... 8. 3to xopóniHií hó- Bbiií yTiór. Mne ynóÓHO rjiájiHTb .... 9. Mbi xopomó néjin Ha Bénepe, h Tenépb MHÓTHe TOBápHnjH no xypcy HHrepecyioTcs .... 10. Oná hh- TepécHa» aéByniKa. Cepréií HHTepecyerc» .... Ejercicio 207. Escriba las preguntas a las que contestan las oraciones dadas. 1. Orért noBÓjieH Ahtóhom. 2. Háma npenoaaBárejibHHna hobó- jibna BáMH. 3. Bhktopom AOBÓJibHbi Bce eró npenonaBárejin. 4. TáHH HOBÓJibHa noAápKOM. 5. Moh npyabá aoBÓJibHbi noéaAKoií b JIchhh- rpáji. 6. Toóóio nHTepecyercji ótot nejiOBéx. Diálogo — /Jóópbiií zienb, TjiópHJi. — 3npáBCTByií, Payjib! Tbi 6bui Bnepá Ha aKCKypcnn? — /Ja, mm óbiJiH b imcójie, ocMárpHBajiH eé KaÓHHérbi, KJiáccbi, cnopT3áJi, óbiJiH na ypóxe pyccKoro «3biKá. — Tbi jioBÓJieH 3KCxypenen? — /Ja. OcóGenno HHTepécHO óbijio Ha ypóxe pyccKoro «3biKá b neTBépTOM Kjiácce. /J,éTn paGórajin óneHb bkthbho, Bce xoréjin ot- 223
BenáTb yHHTejibmme h oTBenájiH óneHb xopoinó. Mbi bhhcjih, hto h ynnTejibHnua, n yneHHKH noBÓJibHbi ypÓKOM. --- A Bbi nOHHMájIH, 4TO OTBenájiH HÓTH? — Ha ypóxe mm noHHMájin non™ Bce, a Korná paaroBápnBajiH nócjie ypóxa, ne Bce Gmjio noHÁTHO. Ho Bce paBHÓ Gmjio óneHb npnár- ho h HHTepécHo. A tm noneMy He Gbijiá Ha aKCKypcnn? — Bnepá a njióxo ceóá nyBCTBOBajia, y Mena Gojiéjia rojioBá. — TKajib, nTo ie6á Hé Gbijio, mm Bce óneHb noBÓJibHM noéajjKOH b niKÓjiy. A KaK tm ceünác ceóá nyBCTByenib? — Cnacnóo, xopoinó. Ejercicio 208. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Payjib Gmji Bnepá Ha aKCKypcnn? 2. Fjiópn» ómjié na aKCKypcnn? 3. HoneMy Fjiópna ne óbuiá na 3KCKypcnn? 4. Payjib aobójich aKCKyp- cneii? 5. YnHTejiá h yneHHKH Gmjih AOBÓJibHM ypÓKOM? § 39. Instrumental de simultaneidad. Preposición c (co). Pregunta c KeM? Substantivos y pronombres personales en instrumental y con la preposición c (co) — C kcm paaroBápHBaeT cTynénT? — CTyiiéHT paaroBápHBaeT c npenonanáreJieM. — C kcm Anzipéñ HrpáeT b máx- MaTbi? — AHApéii HrpáeT b ináxMaTM C BÚKTOpOM. — C kcm Bhktop HrpáeT b máx- MaTbi? — Bhktop HrpáeT b ináxMaTM c AnapéeM. — C kcm TanixyeT Anjipén? — Anjipén TanpyeT c Jlénofi. — C kcm TanijyeT Jléna? — Jléna TanijyeT c ÁimpéeM. 224
— C kcm ryjiáeT Bhktop? — Bhktop ryjiáer c Tánefi — C kcm ryjiáeT Tana? — Tana ryjiáeT c Bhktopom. Compare los casos nominativo e instrumental. Nominativo Kmo? Instrumental C KCM? Bhktop noinéji ua KOHuépT. An^péit noéxaji b TeáTp. Tana óbijiá na Bénepe. Jléna ryjiájia b nápxe. PefienoK Hrpáji b caay. Tán» nonijiá na KOHijépT c Bhktopom. Jléna noéxajia b TeáTp c ÁimpéeM. Bhktop 6bui Ha Bénepe c Tasen. An^péñ ryjiáji b nápKe c Jlénoií. MaTb Hrpájia b cajiy c peSemcoM. Nota: Si una palabra empieza por dos consonantes seguidas, a veces se adjunta a la preposición c la vocal: co cTyaéHTOM, co CTyaéHTKOñ, co CBeTjiáHoñ, co mhoíí. El instrumental con la preposición c (co) se usa para expresar accio- nes simultáneas. Los substantivos que denotan seres animados en in- strumental y con la preposición c designan la persona junto con la cual se realiza la acción, y contestan a la pregunta c kcm? Multitud de verbos se usan en instrumental con el significado de si- multaneidad: roBopÚTb, pasroBápHBaTb, aoroBápHBaTbCH, 3anHMá- Tbca, ryjiÁTb, nrpáTb, oóé/raTb, óbiTb, óbiBáTb, hjith, éxaTb, Tanije- BáTb, neTb, y muchos otros. Aparte de eso se emplean los llamados ver- bos recíprocamente reflexivos. Compare las construcciones con los verbos usados sin la partícula -en y con ella. Transitivos Recíprocamente reflexivos Acusativo Koeó? Instrumental C KeM? Tán» nácTO bh^ht Jlény. Jléna nácTO bh^ht Tánio. Bhktop nácTO BCTpenáeT An^pén. Tán» c Jlénoií nácTO bhamtc». Tán» BH3HTCÍI C JléHOH. Jléna bhjjhtch c Tánen. Bhktop c ÁnzjpéeM nácTO BCTpe- náiOTca. 225
Continuación Transitivos Recíprocamente reflexivos Acusativo KO¿Ó? Instrumental C KeM? Ahapóh nácro Bcrpenaer Bhkto- pa. Hnna xoréjia no3HaKÓMHTb Mh- réjia h CaeTJiáHy (Mnréjiji co CBeTjiáHoií). Bhktop Bcrpenaercíi c AmipéeM. Anupéii BCTpenáerc» c Bhkto- POM. Mnréjib co CBerjiánofi no3HaKÓ- MHJIHCb. Mnréjib no3HaKÓMHJic» co Cbct- jiánoñ. CBerjiána nosnaKÓMHjiacb c Mh- réJieM. Jléna CMÓTpwT rejieBÚaop c Ah- tóhho H BÚKTOpOM. Ahtóhho saunMáeTC» c Jlénofi h Táneii. Ejercicio 209. Observando los dibujos, conteste a las preguntas Kto tto? y Koró mu HHAHM? 226
Ejercicio 210. Observando los dibujos, conteste por escrito a la pregunta Kto c kcm pajroaápHHaeT? Modelo: npenoflaaáTejib h cTyzjéHTKa. npenoztaBáTejib pasroeápHBaeT co cTyaéHTKoü. CrynéHTKa paaroaápuBaeT c npe- noztaBáTejteM. yHHTejIbHHIia H yHeHHK. Bpan h MejjcecTpá. 227
Ejercicio 211. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en instru- mental y con la preposición c, los substantivos dados en cursiva. 1. Epam noéneT b Bocxpecénne Ha cranHÓn. 51 xony noéxaTb BMé- cTe ... CMOTpéTb (JtyTÓóji. 2. Toeáputq nan Mne 6njiéT na HÓBbiñ cnex- TáKjib. 51 noñny b TeáTp .... 3. IIodpy¿a Hhhbi Kynñna ÓHjiéTbi na koh- ilépT. Hnna noñncr b KOHcepBaTÓpmo na KonijépT .... 4. % ho3bohk> cecmpé no Tenecjtóny. Mne nyxno noroBopHTb .... 5. Orén xner cÚHa. Oh xóneT noroBopHTb .... 6. Andpéü npnrnacHn mch» b pecTopán. 51 6yny o6énaTb .... 7. Mzopb ncnéT Men». 51 6yny HrpáTb b ináxMaTbi .... 8. Bójih GyneT 3aHHMáTBC» b námeñ rpynne. Moé TOBápnmH xo- tát no3HaKÓMHTbcfl .... 9. Korná » npHniéji b ayztHTÓpHio, Mapúft yxé óbijiá TaM. 51 cen píwoM .... 10. MaTb 3obct peóénKa. Ouá xóneT noñ- th ryjiHTb .... 11. AHmÓH yéxan k 6páTy b JleHHHrpán. 51 naBHÓ ne bh- nenca .... 12. B MocKBy npnéxan 6pam Moezó moeápuufa. Si xony BCTpéTHTbC» .... Ejercicio 212. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. C KeM bm nióÓHTe 3aHHMáTbc»? 2. C kcm bbi oóbinno o6énaeTe? 3. C KeM bbi xónHTe rynáTb? 4. C kcm bbm HpáBHTca TanneBáTb? 5. C KeM bbi cnymaeTe My3biKy? 6. C kcm bm nácTO paaroBápHBaeTe no TenetJiÓHy? 7. C KeM bbi xónHTe b khhó hbh b TeáTp? 8. C kcm bbi nácTO BHnHTeCb? 9. C KeM BBI BCTpéTHHHCb, KOrná XOnHHH B Mara3HH? Ejercicio 213. Escriba las preguntas a las que contestan las oraciones dadas. 1. Bépa nomná rynáTb c Ahtóhom. 2. C KápnocoM cerón»» 6yneT 3aHHMáTbc» Tán». 3. Hnna noniná o6énaTb b cTonÓByio c CepréeM. 4. C ÓnbroH móxct noroBopHTb na írry TéMy Eopnc. 5. rnópn» 6biná na 6anéne b SonbinÓM TeáTpe c ManyáneM. 6. C pe6énKOM k Bpany noéneT MaTb. Ejercicio 214. Modifique las oraciones aducidas según el modelo. Modelo: MaTb pa3roeápnBaeT c otiióm. Otóii pasroBápHBaeT c MÚTepbio. 1. CecTpá noniná b khhó c 6páTOM. 2. YnHTenb aanHMáncn b Knác- ce c yneHHiieñ. 3. YnenHK pasroaápnBan c ynHTenBHHiieñ. 4. OTén ro- Bopún no TenetJiÓHy c cbihom. 5. «IJéBonKa Hrpána b cany c Mánbnn- kom. 6. Cecrpá npnnéT na Bénep c nonpyroñ. Ejercicio 215. Modifique las oraciones aducidas según el modelo. Modelo: EpaT cecrpá oóéaajiH bmúctb. EpaT c cecrpóñ oóénajin bmúctb. 1. JJéByniKa h lónoma cnnenn pánoM b aBTÓGyce. 2. YnHTenb h ynenHixa paaroBápHBann b Knácce. 3. HaTáma h Cepréñ noMorálOT Mne ynHTB pyccKnñ »3bik. 4. MaTb h peóénoK rynánn b nápKe. 5. Cbct- nána h Ilnán noéxann b TeáTp. 6. Ahtóh h Hropb noanaKÓMHnHCB b Knyóe. 7. Mbkchm h Mapána népBbiñ pa3 BCTpéTHnncb b Kacjté. 8. Hnna h BanñM ceñnác BHn«TC» pénKO. 9. Eopnc h 3ó» xotát noana- kómhtbc». 10. PÍBán IleTpÓBHn h Bacnnnñ HnKonáeBHn nácro Hrpá- k>t b ináxMaTM. 11. Mapún AneKcéeBna h BaneHTHHa SopácosHa nác- to BMécTe xón»T b Mara3HH. 228
Pronombres personales en instrumental y con la preposición c (co) Nominativo Kmo? Instrumental C KeM? íl Hny b reárp. Tu Hjjéinb b fmójiHOTéKy. Oh HnéT ua nónry. Oná Hjtér b Mara3ÚH. Mbl HfléM B Kjiyó. Bu H/iére na coópáHHe. Ohh HjiyT na KOHijépT. Molí TOBápHin nner co mhoh. Tboíí TOBápnm nner c to6óh. Eró jipyr ujier c hhm. Eé nojipyra Hjjér c Heñ. Hánin npy3bá HjiyT c h¿mh. Bánin jjpyabá Hjjyr c bémh. Kx npyabá HjiyT c hémh. Fíjese en que los pronombres de la 3 ra persona oh, ohh, ohh, después de la preposición, empiezan por h. Compare: LIpenonaBárejib jiobojich hm. Oh paaroBápHBaji c hhm. Ejercicio 216. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en instru- mental y con la preposición c, los pronombres dados en cursiva. 1. Tbi xopoinó nrpáeuib b tóhhhc, a xony HrpáTb .... 2. Tí njióxo nrpáio b máxMaTbi, BaM 6y.neT HennrepécHo HrpáTb .... 3. Écjih om noimére b khhó, ji noHny BMécre .... 4. Écjih ohú nojjoxjiyT eró, oh noünéT ... ryjiítTb. 5. Écjih ohú aáBTpa He npHjiéT k HaM, a noroBopió ...no TejiecjiÓHy. 6. Écjih cerójjmi oh Gyjier b yuHBepcHrére, a noroBO- pió .... 7. Sbi xopoinó noHHMáeTe Mena, Komá a roBopió ...? 8. /(a, h xopoinó noHHMáio Bac, Korjjá bbi roBopHTe .... 9. Mm 3HáeM pyc- ckhíí »3biK, bbi MÓxere TOBOpHTb ... no-pyccKH. Texto PasroBÓp b Kjiy6e na Bénepe — 51 pána, MHréjib, hto naKOHéij BCTpéTHjiacb c BáMn. Mne ro- Bopnjia o Bac Moá nonpyra Húna. Oná ceró/iHa He CMorjiá npHÍÍTH b KJiyó. Mena 3OByr Caeijiána. — Ónenb npnáTHO. Hnna, HaBépno, BaM yxé roBopnjia, nTo a npHéxaji H3 KojiyMÓnH. 51 xnBy b Mocrbó yxé náTBiií Mécaij, ynycb na nojiroTOBHTejibHOM (JiaKyjibTéTe. C Hhhoíi a noanaKÓMHjica Mécan naaáji, 3jjecb, b KjiyGe. Hima CKaaájia, nTo bbi roBopHTe no-HcnáHCKH h H3ynáeTe ótot a3ÚK. A Ha kbkóm (JjaKyjibTéTe bbi ynHTecb? — 51, KaK h Hima, ynycb na (jnuiojioríinecKOM (JiaKyjibTéTe, ho mbi c Hhhoíi ynnMca na pá3Hbix xypcax: oná Ha neTBéproM, a a Ha bto- pÓM. HcnáncKHií a3¿iK—óto náma cneiiHáJibHOCTb, mbi eró óneHb JIlÓÓHM. — 51 eme njióxo roBopió no-pyccKH. Mne nyxná npáKTHKa. Y Mena ecTb jipyr, eró 3OByr Xyán. Mbi c XyáHOM BMécre npnéxajin b Mock- By h ceiinác ynHMca b ojjhóíi rpynne. Écjih bbi He npÓTHB, a no3Haxó- mjiio Bac c XyáuoM. — 51 óyjjy páaa no3HaKÓMHTbca c hhm. A 3Háere, Mméjib, bbi ceñ- nác cobcóm He njióxo co mhoíi TOBopúre. 229
— HeT, CBeTJiána, a Gójiee hjih Ménee xopoinó roBopió tójibko c npenonaBáTejieM. A Koraá co mhoíí roBopáT pyccKHe, a Tepáiocb, IIJIÓXO noHHMáio H He 3HálO, HTO H KaK OTBenáTb. — Húna coBÓTyeT MHe 3aHHMáTbca c BáMH. CaMá oná TÓxe HHor- aá óyaer npnxoaHTb Ha nániH saHárna. Mbi cmóxcm roBopnTb apyr c npyroM no-pyccKH h no-HcnáHCKH. Í)to óyaer nojiéano h bbm c Xyá- HOM, H HaM C HHHOÍÍ. Bbi COTJláCHbl? — /Ja, CBeTJiána, a c yaoBÓJibCTBneM 6yay paaroBápHBaTb h 3a- HHMáTbca c BáMH h c Hhhoíí. Xyán, a nyMaio, TÓxe coraacnrca. — Koraá ace mm HanneM? — Bm MÓxere yBHaeTbca c HáMH b oómexcHTHH b cpéay BénepoM? — /Ja, Mnréjib, b óto BpéMa a CBoGoana. A ceiínác mm c BáMH mó- xeM noTaHixeBáTb. Ha Bénepe b KJiyóe Beab náao TaHijeBáTb, npáBjja? — /Ja, c yaoBÓJibCTBHeM. CBeTjiáHa TanijyeT c MnréjieM. Fíjese: Bbi H a = Mbl C BáMH Tbi H a = MM C TOÓÓÍÍ Hnna h a = mm c Hhhoíí Ejercicio 217. Conteste por escrito a las preguntas relacionadas con el texto. 1. C kcm BCTpéTHjica Mnréjib Ha Bénepe b Kjiyóe? 2. C kcm Mh- réjib pánbine no3HaKÓMHjica b Kjiyóe? 3. C kcm Húna xoréjia no3Ha- KÓMHTb Mnréjia? 4. HoneMy Hnna He no3HaKÓMHjia Caerjiány c Mh- réjieM? 5. Mnréjno ómjio npiurrao no3HaKÓMHTbca co CBerjiánoii? 6. Mnréjib asbhó yHHT pyccKHií a3MK? 7. Koraá oh npnéxan b Mock- By? 8. Tae yanroa Mnréjib? 9. Tae Mnréjib noanaKÓMHjica c Hhhoíí? 10. Hto Hínia cxaaána Miirénio o CBemáne? 11. Ha kbkóm (jiaKyjib- Tére ynarca Húna co CBerjiánoii? 12. Kaa 3OByT apyra Mnréna? 13. C KeM Mnrénb xóneT nosnaKÓMHTb Hiiay h CBerjiány? 14. Mh- réjib corjiácen co CBeiaáHon, hto oh Henjióxo roBopnT no-pyccKH? 230
15. C KeM Mnréjib roBopHT Gójiee iíjin Ménee xopoinó? 16. KoMy Pin- na coBÓTyeT aaHHMáTbcn c MnréjieM? 17. C KeM Caerjiána CMÓxer roBopHTb no-pyccKH n no-ncnáncKn? 18. Hnna 6y.neT aanuMárbc» co CBeTjiánon, c MnréjieM n c XyánoM? 19. Mnréjib corjiácen 3ann MáTbCJi pyccKHM n ncnáncKHM »3biKÓM co CBeTjiánon n Hnnon'. 20. Korná Caerjiána n Mnréjib peinnjin yBnneTbCíi, htóóm nanáTb 3a- HHMáTbCJi BMécre? 21. Hto npejuioxiijia CBernána Mnréjno? 22. Mnréjib corjiacnjica TaniieBáTb co CBeTjiánon? § 40. Instrumental de simultaneidad (continuación). Preposición c (co). Pregunta c HeM? — C neM bm nbére KÓ4>e? — M nbio KÓcjie c mojiokóm. /(éByniKa c cyMKon1. IIlKÓJibHHK MyacHnna c nopT<|>éjieM1. c neMonánoM1. 1 En los ejemplos aducidos, el substantivo en instrumental y con la preposición c puede indicar sobre una cualidad, es decir, hacer el papel de atributo, y contestar a las preguntas Karóñ? KaKáx? KaKÓe? 231
Compare los casos nominativo e instrumental. Nominativo Instrumental c neM? 1) Mne npáBHTCH pac. Y nac eCTb JIHMÓH. Mne ne npáBHTCH mojiokó. CerónHH y nac na oóén Kypw- ua. Y nac ecTb cáxap. 2) Y Heró ecTb nopTtjiéjib. Y neé ecTb 3oht. 51 JHOÓJIIÓ MHCO C pÚCOM. Mm nbéM nañ c jihmóhom. Mne npáBHTCH KÓ$e c mojiokóm. 51 juoójiK) cyn c KypniieH. Mm MÓxceM nnTb nan c cáxapoM. Oh npninéji b yHHBepCHTéT c nopT<|>éjieM. Oná nnéT ryjiHTb c íohtóm. Ejercicio 218. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en in- strumental y con la preposición c, las palabras dadas en cursiva. 1. 3necb ecTb zopuúifa. 51 ne jhoójiió mhco .... 2. B xojiojiHjibHHKe ecTb mojiokó. Mbi MÓxeM nHTb KÓtJte .... 3. B MacjiéHKe ecTb mócjio. 51 eMxjieó .... 4. YnacecTbcbip. Tbixóneuib óyTepópójj ...?5. Bcyne ecTb mhco. Bh óyneTe ecTb cyn ...? 6. Kapmócfjejib yace totób. Mm 6y- aeM ecTb pbióy .... Ejercicio 219. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. A. 1. C neM bm jnóÓHTe nHTb KÓijie? 2. C neM bm oóbinno nbéTe nan? 3. C neM bm enÚTe cyn? 4. C neM bm juóóhtc ecTb mhco? 5. C neM bm e^HTe xjieó, Korná bm 3áBTpaxaeTe? 6. C neM bm enÚTe pbióy? B. 1. HeM bm ejiHTe cyn? 2. C neM bm enÚTe cyn? 3. MeM bm pé- xere mhco? 4. C neM bm ennTe mhco? 5. HeM bm óepéTe pbióy? 6. C neM bm eaHTe pbióy? Texto B ctojióboíi MHréjib h TjiópHH KaTájiHCb ua KOHbKáx. Ohh ycTájin h nporojio- nájiHCb. — XBáTHT KaTaTbCH, noñnéM b crojiÓByio,—CKaaáji Mnréjib. — noHnéM CKopéñ, h óneHb xony ecTb. Mnréjib h TjiópnH npmnjiH b CTOJiÓByio yHHBepcnTéTa. Ohh b3hjih nonHÓCM, nojioxnjiH ua noziHÓCM jióxkh, hohch h BCTájin b ónepejib. Ónepenb, k cnácTbio ÓMjiá Heóojibinán n jjBHrajiacb óbiCTpo. Mnréjib Bbiópaji Ha népBoe1 2 óyjibóu c nnpoxKÓM, Ha BTopóe — pbióy c KapTÓtjjejieM n ua TpéTbe — nan c jihmóhom. ÉjiópHH Bbiópajia Kypnny c pncoM n komuót. LIotóm oná nonyMa- jia n nocráBHjia na nonnóc xojiónnoe mhco c orypnÓM n TapéjiKy C XJléÓOM. 1 k cnácTbio: por fortuna 2 Ha népaoe, Ha BTopóe, Ha TpéTbe: de primer, de segundo, de tercer plato. 232
jlípyabá aanjiaTHjiH 3a oóéji, b3Ájih nojiHÓCbi h nomjiú k CTojiy. Ohh cé™ 3a ctoji h MHréjib cxasaji Tjióphh: — npHáTHoro annerúra! — Cnacúóo, MHréjib,— cxaaájia TjiópHji.—Teóé róxe npnáTHO- ro anneTÚTa! Ejercicio 220. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. IIoHeMy MHréjib h FjiópHH ycTájiH h nporojioAájiHCb? 2. Kyuá ohh nonuiii? 3. Hto ohíí b3»jih, Korjjá npnmjiú b CTOJiÓByio? 4. Hto ohíí hojioxhjih Ha nojmócbi? 5. Raxán b óto BpéMH b ctojióboh Gbijiá ónepe/ib? 6. KaKÚe ójnójia Bbiópaji Mnréjib? 7. Hto Bbiópajia Tjió- pna? Usos del instrumental Instrumental sin preposiciones Usos Ejemplos 1. Se emplea para designar el me- dio con que se realiza la acción. Pregunta ueM? 2. Formando parte del predicado nominal con los verbos copulati- vos óbiTb, craTt y otros. Pregunta KeM? 3. Con los verbos tnrrepeco- BÚTbCR (ueM? KeM?), 3aHHMÓTbCfl (ueM?), paGÓTaTb (KeM?) 4. Con el adjetivo de forma breve JIOBOJien (AOBÓjIbHa, JIOBÓJIbHbl) (kcm? ueM?) 51 nHiny pynKon. 51 HÚlIjy KOCTIÓM IQeTKOH. Oh GbiJi CTyAénTOM. Oh xótct óbiTb BpaqÓM. Oná óbuiá óajiepnHon. Oh CTaji xopóniHM nmKenépoM. Mbi HHTepecyeMC» TeárpoM. Ohú 3aHHMáK>TCS cnópTOM. Oná paóÓTaeT nepeBÓjr'nmeii. Orén noBÓjien cúhom. Mbl JIOBÓJIbHbl KOHllépTOM. Instrumental con preposiciones Preposiciones Usos Ejemplos c (co) (con, de) 1. Para designar la persona con la cual se realiza la acción. Preguntas c KeM? c ueM? 51 Hjjy b Kjiyó c TOBápu- meM. Mbi pa3roBápHBaeM c npe- nonaBáTejieM. M HblO KÓcjje C MOJIO- KÓM. 1 cecTb 3a ctoji (Acus.): sentarse a la mesa. Compare: chuóte 3a ctojióm (Instr.): es- tar sentado a la mesa 233
Continuación Preposiciones Usos Ejemplos Material complementario 2. Para expresar el modo de la ac- ción. Pregunta kük? 3. Después del verbo no3#paB- jiáTb — no3#pá- BHTb. Pregunta c ueM? CryjjéHTbi cjiyinajiH jiók- IJHFO C HHTepéCOM. Oh peuiHJi áry 3a#ány c Tpy#ÓM. 51 no3#paBjiáio Bac c npa3#HHKOM. Auupéií no3#páBHji Jlény C #HÓM pOJK/léHHH. na# (sobre, enci- ma) # no# (debajo, bajo) 3a (tras, detrás de) # népe# (ante, de- lante de) MÓJK#y (entre) no#1 (debajo de, bajo) 3a1 2 (tras, detrás de) Para desingar el lugar. Pregunta zde? JiáMna bhcht na# ctojióm. Mjih jiexHT no# ctojióm. 3a #ómom óbiji ca#. népe# #ómom 6bui uBeT- HHK. Ctoji ctoáji Méw#y okhóm H IIIKá(|)OM. JIÓTOM Mbl XCHJIH DO# Mockbóh. JIÓTOM Mbl XCHJIH 3Ó TOpO- #OM. Han (sobre, encima de, en) Se emplea junto con los verbos pa- GÓTaTb y jiyMaTb AH#péü paóÓTaji Ha# #0- KJlá#OM. Mbi mhóto #yMajiH Ha# 3TOH npoÓJlÓMOH. 3a (tras, detrás de, por) Con los verbos de movimiento deno- ta la finalidad del movimiento. 51 H#y B ÓHÓJIHOTÓKy 3a KHHTOH. Oná nouijiá b Mara3ÚH 3a XJIÓÓOM. 1 Junto con los nombres de ciudades, la preposición hoa se emplea con el significa- do HeaajieKÓ ot: noa Mockbóh, hoa JleHHHrpáaoM. 2 Junto con la palabra rópoa (3á ropOAOM), la preposición 3a significa “cerca de, no lejos de”. Las preposiciones hoa y m empleadas con el significado de dirección rigen el acusativo: JIótom mbi noéxajiH 3a ropoa, noa MocKBy. Ohh noéztyT noa JleHHHrpán. 234
§ 41. Genitivo sin preposiciones (continuación) Genitivo después de los verbos transitivos en forma negativa — Tbi 3Háenib á/jpec Hhhbi? — HeT, h ne 3Háio ájipeca Hhhbi. Acusativo Pregunta vmo? Genitivo Pregunta weó? Oraciones afirmativas Oraciones negativas Oraciones negativas 51 3HálO tjjaMHJIHIO Bpaná. Múma peniHJi 3a#á- ’y Tán» nepeBejiá tckct. 51 xynúji cjioBápb. 51 ne 3náio tjiaMÚ- Jimo Bpaná. Múina ne peinúji 3a3áiy. Tán» ne nepeBCJiá TCKCT. 51 ne xynúji cjio- Bápb. 51 ne 3náio tjiaMÚjiHH Bpaná. Múma ne pemúji 3a- AáHH. Tán» ne nepesejiá TÓKCTa. 51 ne xynúji cjiosápa. Después de los verbos transitivos en forma negativa a menudo se emplean tanto el acusativo como el genitivo. (Véase los ejemplos arriba citados.) El acusativo es de uso más frecuente en el lenguaje hablado. Conviene destacar que el genitivo no se emplea siempre después de los verbos transitivos en forma negativa (He 3HaTb, ne hohátb, ne B3HTB, ne KynHTb, He npoHHTáTb, etc.). (Véase la tabla aducida en la pág. 235-236). Ejercicio 221. Conteste negativamente a las preguntas siguientes empleando el caso genitivo. 1. Mnréjib BbiyHHji nécnio? 2. Mapnna 3HáeT Tejieron Tánn? 3. CBeTjiána cjiyinajia My3bixy? 4. MaxcÚM nanncáii hhcbmó? 5. Anupéñ npoHHTáJi craTbió? 6. Tepéca HcnpáBHJia omúóxy b Terpá- 3H? 7. Jléna nepeBejiá tckct? 8. Ahtóh npnroTÓBHji 3a;iáHHe? 9. Hh- KOjiáñ c/iaji 3K3áMen? 10. Búktop hhtúji acypnáji? 11. HpenojiaBá- Tejib 3á;iaji Bonpóc? 12. Ohh nocMoTpéjiH TeJienepejiáTy? 13. Bépa peinújia sajiány? 14. Eopúc nojiynúji nncbMÓ? 15. TaMápa nocjiájia TejierpáMMy? 16. MHréjib xynúji ynéÓHHK? 17. HonTajibón jpxé npn- néc nÓHTy? 18. PeGénox Cbeji áGjiOKo? Oraciones afirmativas Oraciones negativas Pregunta veeó? Acusativo Genitivo Í)to HMéeT 3Haqéiuie. CneKTáxjib npoH3Béji na Menú BnenaTJiéHHe. 5to He HMéeT 3HaqéHHH. CneKiáKjiB He npoH3BeJi na Menú BnenaTJiéHHfl. 235
Continuación Oraciones afirmativas Oraciones negativas Pregunta ueeá? Acusativo Genitivo 3ra 3KCKypcna nocTÉBHJia naM ynOBÓJIbCTBHe. Ha 3Ty KapTHny Bce oópaTÚJiH BHHMáHHe. 3ra 3KCKypcna He nocTÉBHJia naM ynOBÓJIbCTBHfl. Ha ÓTy KapTÚny hhktó He oGpa- THJI BHHMáHHH. Si el verbo concuerda con un substantivo abstracto y va puesto en una combinación dependiente (HMéTb SHanénne, npoH3BecTÚ BnenaT- jiéne, etc.), no se puede usar el acusativo después del verbo transitivo en forma negativa. Ejercicio 222. Escriba las respuestas negativas a las preguntas siguientes. 1. Anupéñ oóparún BHUMánne na 3Ty nppójiéMy? 2. 3tot cneK- TáKjib npon3Béji na Ojiéra Bnenaménne? 3. 3ra Bcrpéna nocTáBHna ynoBÓjibCTBHe Húrte h Ajietccéro? 4. í)Ta npoójiéMa HMéer ananénne b náme BpéMít? 5. MaxcÚM h Bépa HMénn bosmoxhoctb npnroTÓBHTb óto sa^ánne? Diálogo HeynáHHbiñ nenb — 3náeuib, CBeTjiána, cerónna y Menú ynHBÚTenbno neynáHHbiH nenb. 3aH¿THH, KaK Tbi 3Háeutb, y nac cerónna ner. 51 noniná b 6h6- JIHOTéKy B35ITb ynéÓHHK nO Jt3bIKO3HáHHK). KaK Tbi AyMaeiUb, f¡ B3JIJlá yHéÓHHK? — /JyMaio, hto na. 51 3Háio, hto b ÓHÓnHoréKe ecTb óth ynéó- HHKH. — Kúk 6bi ne tbk! 1 En6jiwoTéKa óbiná 3aKp¿iTa na cannráp- Hbin neHb, h a He nonynúna ynéÓHHKa. LIotóm í¡ nomjiá b XHMHÚCTKy nojiynÚTb koctióm. Koctióm a He nonynúna, noTOMy hto nprnujiá nÓ3AHo — b 13.55, h XHMHÚCTKa 3aKpújiacb na nepepÚB. 51 xoTéjia noÚTÚ b KHÚXHbiñ MaraaÚH, ho h b KHHXHbix Mara3ÚHax nepepÚB Tó- ate c nnyx no Tpéx nacÓB. Torna a pemúna noryjiáTb b nápae. Y Mena óbiná HHTepécnaa KHH- ra— «PaccKÚ3bi h nÓBecTH» AjieKcéa Tojictóto. 51 céjja ua CKaMéinty h crájia HHTáTb eé. Korná b 6 nacÓB a npnmjiá b XHMHÚCTKy, oná óbiná yaté 3aKp¿iTa. — LIoHeMy TaK páno? — LIoTOMy hto cerónna cyóóÓTa. Torná a noniná b KHÚatHbiií Mara3ÚH. 51 xoréna KynÚTb (JipaseonorÚHecKHH cnoBápb. OKaaánocb, hto ótoto cnoBapá b Mara3HHe yacé neT. HráK: a He B3aná ynéÓHHKa, ne nonynúna KOCTiÓMa h He Kynúna cnoBapá. 1 KaK 6m He thk! — ¡Nada de eso! 236
— /Ja, TaMápa, TeGé céroflH» na pémcocTb ne noBesjió '. Ho 3aTÓ tbi noHHTájia HHTepécHbie pacCKá3bi h nóaecTH AjieKcé» Tojictófo. 3to TBoá KHHra? Mne 6bi xoTéjiocb1 2 noHHTáTb hx. — 3to moh KHHra, h a c yqoBÓJibCTBneM aaM TeGé eé. Ejercicio 223. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. IloHeMy TaMápa ne B3»jiá ynéÓHHK b GnGjiHOTéKe? 2. LIoHeMy TaMápa ne nojiyHHjia KoenÓMa b xhmhhctkc? 3. LIoHeMy TaMápa He KynHjia cjioBapá b khhxhom Mara3HHe? 4. Hto oGemájia TaMápa CBeTJiáne? § 42. Genitivo después de los adjetivos y adverbios en grado comparativo Cecrpá Mojióxe GpáTa. EpaT crápine cecTpbi. Tána Bbinie JléHbi. Jléna HÚxe Tánn. Anapéñ HHxe BÚKTopa. Bhktop Bbiine Arrapé». Las palabras crápuie MOJiówe, BÚuie nnace, Jiyame xyace spn adjetivos en grado comparativo simple (esta forma está representada por una palabra). El substantivo que designa una persona o un objeto con los cuales comparan otra persona u otro objeto, va después del adjetivo en grado comparativo simple, en genitivo y sin preposición. 1 Te6é Ha péaKocTb He nOBeajió: has tenido mala suerte como nunca 2 Mne 6u xotéjiocl...— Quisiera... 237
Algunos adjetivos en grado comparativo simple jiynine (mejor) =£ xyxe crápine (mayor) =£ Mojióxe jjopóxe (más querido) =£ neméB- jie Tpymiée (más difícil) jiérre TíDKejiée (más pesado) # jiérne Tenjiée (más templado) =£ xojiojj- née TBépxce (más duro) =£ Marre Gójibine (mayor) # Mém>ine Bbime (más alto) núxe jUiHHHée (más largo) Y Kopóre BHHMáTejibHee (más atento) HHTepécHee (más interesante) aKKypáTnee (más esmerado) KpacÚBee (más bonito) Construcciones comparativas sinonímicas con el grado de comparación simple Después del grado comparativo va el sub- stantivo en genitivo Después del grado comparativo va la con- junción qeM y luego le sigue el substantivo en nominativo Mapúna aKKypáTnee Húnu. Cecrpá Mojióxe Gpára. MocKBá óójibine Jlenmirpána. Kjiúmbt HoBocHÓúpcKa xojion- née KJiHMara Mockbú. Mapúna aKKypáTnee, hcm Húna. Cecrpá mojióxc, hcm 6pár. MocKBá GÓJibine, neM Jlemnirpán. Kjiúmbt HoBOCHÓÚpCKa xojioa- née, hcm KJiÚMaT Mockbú. Ejercicio 224. Transforme las oraciones según el modelo. Modelo: MaiccÚM BÚuie, neM Hhkojiúh. MaiccÚM BÉitne HnKOJiás. 1. Máma MOJióxe, reM Haráina. 2. Ojiér CTápme, hcm Eopúc. 3. Mapúna aKKypáTnee, reM Húna. 4. 3K3áMen no MareMárHKe rpyjjnée, néM 3K3áMen no xúmhh. 5. Uponanoniéniie Kápjioca jiyrme, néM npoH3HoméHHe Murena. 6. XapáxTep Aimpéa TBépxce, reM xa- páxTep BÚKTopa. 7. Eopúc 3anHMáerc« GÓJibine, reM BajiÚM. 8. Ma- pa» cjiymaeT npeno^aBáreji» BHHMárejibnee, reM Tepéca. 9. Jléna ro- BopÚT no-HcnáHCKH xyxe, reM Mapúna. Ejercido 225. Conteste a las preguntas usando el grado comparativo simple y los substantivos en genitivo. Modelo: Ratón rópon Sójimie — Mockbú hjih JleHHHrpán? Mockbú 6ÓJibtue JleHHHrpúna. 1. KaKÓií rópon crápine — MocKBá újih JlenHnrpán? 2. Raxá» pe- xá óójibine — Bójira újih Enncén? 3. Kaxá» pexá miHnnée— Han újih AMaaÓHKa? 4. RaKÓú kjiúmbt Teiuiée—kjiúmbt CuSúpu újih kjiúmbt LIonMocKÓBbíi? 5. KaKÓií ra3 raxejiée— KHCJiopón újih Bonopón? 6. KaKÓií MeTájui nopóace—3Ójioto újih cepeópó? 7. Kaxúe rópbi Bbime — Ypáji újih KaBKÚ3? 8. Hto Ménbine—3ómji« újih Jlyná? 238
Grado comparativo de los adjetivos y adverbios Grado comparativo de los adjetivos CoHHHénne Ahtóhb Jiynuie cohh- nénna BajiHMa. Tána Ha ypóxe BHHMáreJibHee Jlé- Hbl. Grado comparativo de los adverbios Ahtóh Hanncáji coanHémie Jiyn- uie Ba^HMa. Tána cjryinaeT npenonaBárejia BHHMáTejibHee JléHbi. Nota: Además del grado comparativo simple, en ruso existe también el grado com- parativo compuesto, el cual se forma mediante las palabras Sanee y Méme que se com- binan con el adjetivo en grado positivo: 6ÓJiee cepbesHbiñ, Menee BHHMáTejibHbiñ. 3tot 4>hjibm 6ójiee HHTepécHbiñ, hcm tot. Mapas Ménee BHHMárejibHas CTyaéHTKa, hcm KápMCH. Después del grado comparativo compuesto no se usa el genitivo. Diálogo /Jáma h HácT» noApyrn. /Jáine neTbipe rójja. Hácre Tóate non™ nerúpe róaa. HojjpyrH HrpálOT. /Jáma xóneT 6biTb BpanÓM, h Hácra xóneT óbiTb BpanÓM. — 51 ne xony óbiTb MáMoií óojibHÓñ Kyxjibi,— roBopHT Hácra.— Cerójina a xony 6eitl BpanÓM. Tbi óbijiá BpanÓM Bnepá. — HeT, HácTii, tbi aoJDKHá Mena cjiymaTbca, noTOMy hto a cráp- me Teóá. — Tbi crápine Mena? LIocjieaáBTpa MHe hchójihhtcm neTbipe róaa. — A MHe yxcé Mécan Haaáa ncnójiHHJiocb neTbipe rófla. 3nánnT, a crápine,— cxaaájia /Jáma. — Xopoinó, ho nocjieaáBTpa 6y.neT moíí jjenb poxnénna, h Tomá a 6y;iy BpanÓM. Tbi comácna? — Jlá^HO, b neHb poxjtéinia a nonapió Te6é HÓByio KyKjiy h tbi óynenib BpanÓM,— cxaaájia /Jáma. Ejercicio 226. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Kto crápine — /Jáma hjih Hácra? 2. Kto mojióxc — /Jáma hjih Hácra? 3. Kto xóneT 6biTb BpanÓM? 4. HoneMy /Jáma He paape- máeT Hácre Grite BpanÓM? 5. Hácra comácna, hto oná nojiarná cjiy- maTbca /Jámy? 6. Komá Hácra Gynei BpanÓM? § 43. Genitivo de fecha. Pregunta Kaicóro HHCJiá? — KaKÓro HHCJiá pojnuiácb Tána? — Tána ponHJiácb ojiHHHajmaToro Man. Al indicar el mes y el año en que se realiza la acción, el numeral or- dinal junto con el substantivo que expresa el nombre del mes va en ge- nitivo. 239
Nom. + Gen. Gen. — KaKÓe ceróaHíi hhcjió? — CeróaHJi aBáanaTb BTopóe ae- Kaópó. — KaKÓro HHCJiá apy3bá aoro- BOpHJIHCb BCTpéTHTbCJI? — Ohíí aoroBopHJincb BCTpé- THTbca aBáauaTb BTopóro ae- — KaKÓe hhcjió óbuio Bnepá? Kaópá. — KaKÓro HHcaá Jléna noéxajia — Bnepá Gbijio aBáauaTb népsoe aeKaópá. — KaKÓe HHcaó óyaer 3ÓBTpa? b JleHHHrpáa? — Oná noéxajia b JleHHHrpáa aBáauaTb népBoro aeKaOpá. — KaKÓro HHcaá b KJiyóe óyaer Bénep? — 3áBTpa óyaer aBáauaTb TpéTbe aeKaópá. — Bénep b Kjiyóe óyaer a»áa- uaTb TpéTbero acKaópá. Ejercicio 227. Responda a las preguntas escribiendo las fechas con palabras. 1. KaKÓro HHcJiá b intójie h b HHCTUTyTe HannHáioTCH aanáiMH? (1/IX) 2. KaKÓro HHCJiá Tepéca npwéxajia b MocKBy? (26/VIII) 3. Ka- KÓro Hwcjiá no3HaKÓMMjiMCb Ahtóhho h Anapéñ? (6/X) 4. KaKÓro HHcjiá poaáacíi Bhktop? (12/V) 5. KaKÓro HHcjiá poanaácb Mapa»? (18/11) 6. KaKÓro nncaá y TáHH h Jlénu óyaer népBbiñ 3K3áMen? (3/1) 7. KaKÓro nncjiá y JléHbi h Táhh nannyTca 3hmhhc KaHHKyjibi? (25/1) 8. Koraá y Anapé» óyaer népBbiñ jiérHHii 3K3áMen? (2/VI) 9. Koraá y Anapéíi HanHyTCJi aéTHHe KaHHKyjibi? (27/VI) 10. Koraá Ahtóh h Hropb noéayT Ha KaBKá3? (4/VII) — Koraá poaHaca Ahtóh? — Oh poaHacíi TpéTbero Máa TÚcana aCBflTbcÓT uiecTbaecÁT ceabMÓro róaa. Al expresar la fecha completa, se ponen en genitivo y sin preposi- ción todos los elementos de la combinación de palabras: fecha, mes y año. Ejercicio 228. Responda a las preguntas escribiendo las fechas con palabras. 1. Koraá,poaáacsi líropb HnKoaáeB? (23/IX 1970) 2. Koraá po- fíájiCH Gpar líropfl Baa«M? (17/V 1968) 3. Koraá poannácb crápuiaa cecrpá Hropíi TaMápa? (3/111 1964) 4. Koraá poanaácb Maáama» ce- cTpá líropa CBernána? (10/IV 1974) Ejercicio 229. Escriba cuándo nació usted y cuándo nacieron los miembros de su fa- milia o los amigos de usted. Ejercicio 230. Conteste a las preguntas y escriba las fechas con palabras. 1. Koraá npon3oinjiá Benáxaíi OKTáópbCKaa coiinajincTHTecKaa peBoaióaHH? (7 HOíiópá 1917 r.) 2. Koraá poanncsi BaaanMHp Habón 240
JIóhhh? (22 anpéjiíi 1870 r.) 3. Koraá yMep BjiaaÚMHp Hjibún Jlé- hhh? (21 íiHBapá 1924 r.) 4. Kor^á nanajiácb BejiHKa» OTénecTBen- Ha» BOHná coBéTCKoro ñapóla npórnB tjtamHCTCKOH TepMáHHH9 (22 hkjhíi 1941 r.) 5. Korró aaKÓHHHJiacb ÓTa Bonná? (9 Má» 1945 r. 6. Korná 6biji aanymen1 b CCCP népBbin b MÚpe HCKyccTBeHHbiñ cnyTHHK 3eMjiH?/4 oKTüópá 1957 r.) 7. Koraá coctoájic» népBbiü no- jiéT HejiOBÓKa (lOpHíi AjieKcéeBnna TarápHHa) b kócmoc? (12 anpéjiíi 1961 r.) — Korflá no3HaKÓMHjincb Bépa h MaxcÚM? — Ohh no3HaKÓMHJiHCb b ceHTflSpé TÚcnna AeBATbcÓT BÓceMb^ecflT uiecióro rófla. Para designar el tiempo con un mes y un año concretos, la palabra Mécflu va en prepositivo y con la preposición b, y la palabra roa, en ge- nitivo y sin preposición: teoría? — b Mae Tbicsma jjeBíiTbcÓT cópoK náToro ró^a. Ejercicio 231. Conteste a las preguntas empleando los nombres de los meses en pre- positivo, y el año, en genitivo. 1. Kor,¡iá poaújic» HHKOjián? (ntójib 1964 rójia) 2. Koraá oh no- inéji b aércKHH cazt? (noáópb 1968 ró^a) 3. Kor^á HnKOJiáñ nocTynúji b uiKÓJiy? (ceHTÁópb 1971 róaa) 4. Korxtá HHKOJián okóhhhji inrójiy? (HiÓHb 1981 róaa) 5. Kor^á HHKOjiáú nánaji paóÓTaTb? (ceHTÚópb 1981 rÓHa) Ejercicio 232. Escriba sü propia biografía empleando los verbos poflHTtca, nocry- nÓTi. (Kydá?), okóhhhti* (tmo?), HaqáTb y Harnea, HanáTb pañÓTarn y el genitivo de fecha. Usos del genitivo sin preposiciones Usos Ejemplos 1. Para designar el poseedor del objeto. Preguntas ueü? (w>fi? ube? UbU?) ^to KHÚra npeno^aBárejifl. ^to ynéÓHHK cryaéHTKH. Mbi HHTájiH paccKáa HéxoBa. 2. Para denotar la cualidad de un objeto. Preguntas kokóü? (kokcih? KÜKÓe? KCtKÚe?) Ha OTKpbITKe Mbl BÚHHM 3HaHHe rOCTHHHUM. B Kjiyóe óbiji Bénep no33HH. 3. Para negar mediante las pala- bras hct, Hé 6mjio, He SyjteT. Pre- guntas vezó? kozó? Y Mena neT Kapan^aiuá. Y Teóá ue óy/ier ynéÓHHKa. y nac né óbijio (|>oToannapáTa. B ay^HTÓpHH neT ManiHTO<|)ÓHa. Tann neT nÓMa. cnyTHHK aanymeH (participio pasivo de forma breve): el satélite ha sido lanzado 241
Continuación Usos Ejemplos 4. Para negar después de los ver- bos transitivos. Pregunta vezó? Cry/iéHT ne BÚnojiHHJi 3anáHHfl. yHeHÚK ne peuiMJi 3a¿iá«in. 5. Con numerales cardinales1. Y Mena ecTb nBa KOHBépra. y rebá ecTb Tpn MápKH. y AnTÓHa neTbipe Gpára. 6. Después del grado comparativo de los adjetivos y adverbios. Cecrpá MOJióxe Gpára. EpaT crápine cecrpú. 7. Para expresar el tiempo (geniti- vo de fecha). Preguntas kükózo micjiá? Kozdá? 3aHÁTHH B HHCTHTyTé HaHHHálOT- Cfi népBoro cenraSpá. 1 Después de los numerales ztaa (/rae), Tpn, neTbipe se usa el substantivo en genitivo del singular (ztBa nacá, ztBe MHHyTbi, Tpn uefléjin, neTbipe Mécsua); después de los nume- rales miTb, tuecTb, ceMb, etc. se emplea el substantivo en genitivo del plural: nxTb MHHyT, meen. nacÓB, ceMb MécsueB. (Véase acerca del genitivo en plural en: Parte III, pág. 263.) 242
PARTE III Formas de los casos de substantivos en singular (sistematización y repaso). Formas de los ca- sos de substantivos en plural. Formas de los casos de adjetivos y pronombres § 1. Formas de los casos de substantivos femeninos en singular. Declina- ción de los pronombres interrogativos kto? y hto? Caso Pregunta Ejemplos N. Kmo? Cecrpá paGóraer b GnGjiHoréKe. G. KOZÓ? Cecrpú ceitrác uer nÓMa. D. KOMy? 51 xony no3BOHHTb cecrpé. A. KOZO? 51 naBHÓ ue BÚneji cecrpy. I. C KeM? Mne náno noroBopHTb c cecrpófi. P. 0 KOM? 51 nácro nyMaio o cecrpé. N. WIO? Ha ctojió jiexúr KHHra. G. nezó? B nopTíjjéjie Her khhth. D. ueMy? Tana pana khhtc. A. nmo? 51 HHTáio KHHry. I. c neM? Ahtóh npHinéji na ypÓK c khhtoh. P. o neM? Mbi roBopÚM o KHHre. Formas de los casos de substantivos femeninos acabados en -a, -a. Singular Radical* terminada en consonan- Radical terminada en consonante blanda te fuerte N. cecrpá -a nécHJl -H cráHUHji -H G. cecrpú -bi nécHH -H cráHijHH -H D. cecrpé -e nécne -e CTáHUHH -H A. cecrpy -y nécnio -K) crániiHio -K) I. cecrpófi -OH nécHeií -en cráHixHeii -eií P. o cecrpé -e o nécue -e O CTáHUHH -H 1 La radical es una palabra sin la terminación. Por ejemplo: cecrp-á, KHÚr-a, jiáMn- a. Si la consonante en que termina la palabra es un sonido fuerte, semejante radical se de- nomina fuerte (cecTp-á, KaprnH-a), y si es un sonido blando, la radical se llama blanda (néc[H’]a, Kyx[H’]a). En las palabras nécHs, KyxHs se escribe al final la letra fl, que designa suavidad de pronunciación de la consonante precedente. 243
1. Los substantivos con la radical terminada en r, k, x y en silban- tes (»c, ui, 4, m) en genitivo acaban en -h (pynKa— pyHKH, KHHra— khhth, CBená—cbóhh, Haráma— HaTáinn). 2. Las terminaciones de los substantivos femeninos terminados en -a, -a, suelen ser tónicas (cecrpá—cecrpú — cecrpé) y átonas (cry- aéHTKa — crynéHTKH—crynéHTKe, etc.) Estas formas acentuadas se deben memorizar. Los substantivos acabados en -hm (crániiH», (jiaMHjiHíi, jióruh») poseen siempre termi- naciones átonas. A veces, los substantivos con terminaciones tónicas se convierten en átonas en el caso acusativo (pyxá — pyKH — pyKé — pyKy, Horá — hoth — Horé — HÓry, crená — crenú — are- né— CTény). 3. Igual que los substantivos femeninos se declinan los substantivos masculinos que denotan seres animados, los cuales acaban en -a, -h: MyxHHHa, lÓHoina, nána, jjitflíi, aéayuiKa y también un sinfin de, fun- damentalmente, nombres masculinos diminutivos: Cánia (AjieKcáHup), Bojió/w (BjiaaÉMHp), /jHMa (/Jmhtphíi), Bán» (lÍBán), Ajiéina (Ajick- céü), Máma (MnxaHJi), etc. (Véase acerca de los nombres propios rusos en el Anexo, pág. 340.) Ejercicio 1. Conteste por escrito a las preguntas empleando las palabras dadas a continuación. MockbÚ 1. KaKÓü ropón—CTOJiHiia CCCP? 2. Tae xhbct Bam /ipyr? 3. Kyqá bbi xothtc noéxaTb? 4. O néM nnráioT cryaéHTbi? 5. OTKyna neAáBHO npnéxajia ÓTa aéByniKa? 6. Hto eü nonpáBHjiocb? 7. Ene jiióGst ryjiÁTb Jléna h Tána? 8. Hto bhhcjih TypncTbi H3 HjunoMHná- Topa caMOjiéTa? 9. HeM HHTepecyioTca TypncTbi? cmydénmKa 1. Kto ceünác óyneT nncáTb Ha uocxé? 2. KoMy nyxen ótot yné6- hhk? 3. C KeM paaroBápHBaeT npenonaBáTejib? 4. KoMy npenonaBá- TejiB 3anaéT Bonpócbi? 5. Koró CJiymaeT npenoASBárejib? 6. O kom bbi roBopHTe? 7. Koró cerójjH» né óbijio na jiéKUHH? Ejercicio 2. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndola en el caso conveniente, la palabra <|>H3HKa; luego, sustituyala por la palabra xhmhh. 0W3WKÍZ óneHb HpáBHTc» Ceprélo. Cepréü hojiio6hji ... eme Korná oh ynHjicH b niKÓJie h népBbiü pa3 otkpbiji ynéÓHHK .... Ceünác Cepréñ ocóóchho HHTepecyeTCM .... Oh Hanncáji HHTepécuyio paóóry no .... 51 H3ynáio ... BMécre c CepréeM. Ho f¡ ne 3aHHMáiocb ... raK mhóto, kbk Cepréü. Cepréü nácTO aaér mhc khhth no .... Mbi c CepréeM mhóto TOBOpHM o .... Ejercicio 3. Conteste por escrito a las preguntas empleando la palabra jiéicuHa. 1. Hto y Bac Syuer cerónHíi b nac? 2. Hto bbi óy^ere CJiyinaTb? 3. Kyaá bbi nofinére cerónHíi? 4. OrKyna B03BpamáioTCJi cry^énThi? 5. Fue bbi Gyaere 3áBTpa b 11 nacÓB? 6. O néM roBopár cry^éuTbi? 7. HeM HHTepecyioTCJi cry^énThi? 8. K neMy roTÓBHTCJi npotjiéccop? 244
Ejercicio 4. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en el caso conveniente, las palabras dadas en cursiva. I. Hamáuia yHHT HcnáHCKnñ a3biK. YHHTeiib aaér TeTpánb .... Oh roBopHT, hto ... HyacHo HcnpáBHTb ohih6kh. YHHTejib cnpániHBaeT .... ... OTBenáeT non™ npáBHJibHo. YHHTejib paaroBápHBaeT c .... Oh hc- npaBJiáeT oihhókh .... 2. Óto coBéTcxa» CTyuéHTKa Bóah. 51 xopoinó 3Háio ... h eé ópára. A Bbi 3HáeTe ópára ... ? Oh TÓxe crynéHT. Oh no- MoráeT ... peináTb saaánH no MareMáTHKe. EpaT 3aHHMáeTC$i c ... Ma- TeMáTHKoñ, noTOMy hto ... Tpy^no peináTb MaTeMaTÚnecxHe 3anáHH. ...He npáBHTCH MareMáTHKa. HenáBno mm c Bépoií roBopHJiH o .... Mm ayMaeM, hto ... Háao óójibnie 3aHHMáTbc» MaTeMáTHKoü, ócjih OHá xóneT CTaTb HHxenépoM. 3. Óto náma aydumópuH. B ... ecTb Mar- hhto(J)Óh. Ha crené ... bhcht óojibmá» aocxá h reorpatjtHHecKaii xáp- Ta. CTyaénTM ycjiMinajiH 3bohók h boihjih b .... Koraá npenoaasá- rejib o&bjiCHÁeT MaTepnáa, oh HHoraá xóawT no .... Ceiinác nepepMB, npenoaaBáTenb Bbimeji H3 ............ Heóojibmáa, ho CBéTjia» h yaóó- Ha». Mbi aOBÓJIbHM .... Recuerde: BXoaHTb — bohth (entrar) BbixoaÚTb — bmhth (salir) Kydá? omKyda? Formas de los casos de substantivos femeninos sin terminaciones (las llamadas radicales primitivas) con radicales acabadas en conso- nante blanda o silbante (*, ni, 4, m) Casos Substantivos femeninos acabados en -b N. TeTpáflb Beiiib -b G. Terpá/iH Bémw -H D. TCTpáflH Bémn -H A. rerpá^b Benib como N. I. Terpá^bio Bénibio -bW P. 0 reTpájjH 0 Bémw -H En ruso, los substantivos femeninos con radical acabada en b (salvo los que poseen el sufijo -octb) constituyen un grupo reducido: ^Bepb, TeTpáab, KpoBáTb, njiónia^b, óceub, XH3Hb, cMepTb, etc. (Véase la lista en el Anexo, pág. 338). Todos los substantivos con el sufijo -octb (son numerosos en el idioma ruso) son del género femenino: HÓBocTb, páuocTb, bo3móx- HOCTb, TpynHOCTb, etC. Ejercicio 5. Conteste por escrito a las preguntas empleando las palabras dadas a continuación. mempádb 1. Hto JiexÚT na ctojió? 2. Heró hct b noprtjiéjie? 3. Hto bm 245
B3ÁJIH co CTOjiá? 4. Tae bbi iiúiiiere ynpaxnéHH»? 5. OTKyaa bh b3sjih hhcbmó? 6. Kyaá bbi hojioxhjih nncbMÓ? 7. Tae jiexÚT hhcb- MÓ? 8. O HCM OHH TOBOpÁT? njióufadb 1. Hto 3aecb óyaeT? 2. Hto mbi bíi,hhm na oTKpúTKe? 3. Tae ctoát MainÚHbi? 4. Éae éayT MainÚHbi? 5. HeM nHTepecoBájincb Ty- pncTbi? 6. Kyaá noatéxaa aBTÓóyc? 7. OTKyaa yéxajin TypncTbi? 3KU3Hb 6 MOCKeé 1. Hto HpáBHTC» Anapéio? 2. HeM aoBÓjien Anapéñ? 3. HeM HH- TepecyeTC» eró apyr? 4. O hcm oh nnmeT apyry? 5. Hto onncbiBaeT1 Aimpéñ b CBoéM nncbMé? 6. K neMy Aimpéñ yxé hphbbik? Declinación peculiar de los substantivos MaTb y ao*ib N. MaTb aoHb G. MáTepn nónepH D. MáTepn nónepH A. MaTb AOHb I. MáTepbK) aónepbio P. o MáTepn o AÓnepn Ejercido 6. Conteste por escrito a las preguntas. En sus respuestas emplee la palabra nom» en el caso conveniente, con o sin preposición. 1. Kto aójixen npnéxaTb k MáTepn? 2. Koró xaéT MaTb? 3. O kom ayMaeT MaTb? 4. C kcm mbtb xóhct yBHaeTbc»? 5. Hbé hhcbmó HHTáeT MaTb? 6. KoMy MaTb 3BOHHjia no Teaec|)ÓHy? 7. KoMy nyxno yBÉaeTb MaTb? Ejercicio 7. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, la palabra Mari, ponién- dola en el caso conveniente, con o sin preposición. 1. /J,ohb nojiynHjia hhcbmó .... 2. Oná yanájia, hto ... CKÓpo npn- éneT k Heñ. 3. /Johb HHKorná He 3a6biBáeT .... 4. Ceiinác oná nyMaeT .... 5. Ouá xóneT noroBopnTb .... 6. /Johb 3bohht ... no TejiecjiÓHy. 7. /Johb cnpániHBaeT ..., KaK eé 3AopÓBbe. 8. /Johb pána, hto CKÓpo yBHflHT .... Texto rioapy th Tán» h Jléna nonpyrH. Ohh jkhbjit Ha ohhóíi yjinije h pánbine yHii- jihcb b ojihóíi niKÓJie. CeiÍHác Tán» c Jlénoií TÓxe ynaTC» BMécTe na (JiHJiojiorHHecKOM (JiaKyjibTéTe MFY, na btopóm Kypce. Ohíí BMécTe 1 onácbiBaTb—ooücáTb vmo? kozó?'. describir oniiujy onwuieiub onwuiyr 246
H3yHáK>T HCnáHCKHÜ »3ÉIK. HcnáHCKHñ H3MK--------3TO CneiXHájIbHOCTb JléHbl H TaHH. y JléHbi h TáHH ecTb HHTepécHbie khhth Ha HcnáncKOM a3bixé. H Jléne, h Táne HpáBHTca ncnáncKaa h jiarHnoaMepHKáncKaa no33Ha. Ohh BMécre yrar cthxh Ha HcnáncKOM »3biKé. /Jpy3bá H3 JlarúncKoñ AMépHKH, KOTÓpbie yaarca na (Jjhjiojiofú- necKOM 4)aKyjibTére, noMoráror Táne h Jléne yHHTb ncnáncKHñ »3¿ik, OHH TOBOpÁT C Táneñ H JIéHOÍÍ HHOFjjá nO-HCnáHCKH, HHOTJjá HO- pyccKH. Jléna c Tañen noMoráioT ^py3báM H3 JlarúncKoñ AMépHKH yHHTb pyccKHií »3biK. /J,py3bá ceñaác xopomó noHHMáioT Jlény h Ta- mo, KOTJjá OHH TOBOpÁT nO-pyCCKH. Koraá Táne Hyxná nÓMomb Jlénbi, Jléna Bceraá noMoráeT eñ, Tax xe KaK Tána noMoráeT Jléne. LIohPJTh mhóto BpéMenn npoBÓflar BMécre. Ohh BMécre totóbht ^oMámnne aanánua, BMécre ynar cthxh h nécnn, BMécre cjiymaioT My3bixy h ryjiálOT. Táne npáBHTca 6par Jlénbi Bhktop, Korópuñ yHHrca b Mejmnún- ckom HHCTHTyre. H BiiKTopy npáBHTca Tána. A Jléne npáBHTca apyr BÚKTopa Anapéñ, KOTÓpbiñ yanrca b MTV na (J)H3HHecKOM (JtaKyjibTéTe. H Anapéio npáBHTca Jléna. jjpyabá nácTO BcrpenáioTca y BÚKTopa h Jlénbi. Ohh BMécre xó- aar b khhó, b reárpbi, na KonaépTbi, na BbicraBKn, éaaai ryaáTb b nápKH Han 3á ropoa. Ohh npHBbiKan BMécre npoBoañrb BpéMa, Bceraá páabi BHaerb apyr apyra. Ejercicio 8. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. C KeM apyacHT Jléna? 2. C KeM apy^nr Tána? 3. Tána h Jléna aaBHÓ appxar? 4. Tae cefinác ynarca Tána h Jléna? 5. KaKáacneimá- abHOCTb y JléHbi h TáHH? 6. Kaxáa noásna npáBHTca Jléne h Táne? 7. Hto ohh yaar BMécre? 8. Kto noMoráeT Jléne h Táne yHHTb HcnáncKHH h3¿ik? 9. KoMy Jléna c Táneñ noMoráioT yHHTb pyccKHñ H3ÚK? 10. Koró ceñnác xopomó noHHMáioT jiaTnnoaMepHKáncKne apy3bá? 11. Koraá Jléna noMoráeT Táne? 12. Koraá Tána noMoráeT Jléne? 13. Hto aéaaioT BMécre Jléna c Táneñ? 14. Kto npáBHTca Tá- ne? 15. KoMy npáBHTca Tána? 16. Kto npáBHTca Jléne? 17. KoMy npáBHTca Jléna? 18. y kotó nácTO BcrpenáioTca apy3bá? 19. Hto ohh aéaaioT BMécre? § 2. Formas de los casos de adjetivos femeninos en singular. Adjetivos con radical acabada en consonante fuerte Terminacio- nes átonas Terminaciones tónicas N. HÓBaa KHHra -a» KaKáa KHHra? -an G. HÓBOñ KHHTH -OH KaKÓñ KHHTH? -ÓH D. nÓBoñ KHÚre -OH Kaxóñ KHnre? -ÓH A. nÓByio KHHry -yio KaKyio KHHry? -ym 1. HÓBOñ KHHroñ -OH KaKÓñ KHÚroñ? -ÓH P. O HÓBOñ KHHTe -OH o KaKÓñ Knúre? -ÓH 247
La mayor parte de los adjetivos rusos poseen la radical fuerte. En la escritura no se diferencian las terminaciones tónicas y átonas de los adjetivos con radical fuerte. Esa diferencia existe exclusivamente en el sentido fonético. Recuerde las terminaciones de los adjetivos femeninos con radical fuerte: en acusativo, -yio, y en los demás casos oblicuos (Gen., Dat., Instr., Prepos.) poseen una misma terminación: -oh. Ejercicio 9. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en la forma debida, las combinaciones de palabras dadas en cursiva. 1. Y Mena ecTb HÓeaft pyHKa. B Kynnji(a) .... R nnmy .... B cyMKe neT......jiexcHT b ctojió. 51 ^OBÓJien (AOBÓJibna) .... Mbi roBopHM o .... 2. MapHH HpáBHTCíi pyccKaH ¿paMMámuKa. Ouá c ynoBÓjib- ctbhcm 3aHHMáeTC» .... Mbi róxe HHTepecyeMC» .... Mbi aojixnbi xo- poinó 3uaTb .... B íiHBapé y nac óyzjeT 3K3áMen no .... Mne nyxno xy- nHTb HÓBbiü ynéÓHHK .... 3. 3necb 3aHHMáeTC« HÓeafi cmydéHmKa. 3tot ynéÓHHK Hyxceii .... LIpenojiaBáTejib cnpániHBaeT .... npenona- BáTejib 3aHHMáeTC» (jioHéTHxoH c.... Bnepá ... né óbuio na ypÓKe. flpe- nonaBáTejiH tobophjih o .... 4. 3aecb naxó^HTCíi xuMÍmecKaH aaóopa- mópuH. Ceró/iHH Mbi óyaeM paóÓTaTb b .... flócjie oóé/ia mbi non/iéM b .... Ceró/in» mm nÓ3AHO npHjjéM homóíí h3 .... LIpenoziaBáTejiH xíí- mhh roBopÁT o .... Ohíí .hobójibhbi .... 5. B Hámeñ rpynne paóÓTaeT MOAodán npenodaeáme/ibiiuya. Mbi 3anHMáeMC« c........Tpy/jno 3anH- MáTbCH c HáMH. HaM npHÁTHO oTBenáTb Ha Bonpócbi.... Mbi xopoinó noHHMáeM........paóÓTaeT mhóto h xopoinó. ... HHTepecyeTca mctó- 3HKOÍÍ. HaM HpáBHTC» .... Mbi XOTHM nOHpáBHTBCH .... Ejercicio 10. Conteste por escrito a las preguntas empleando las combinaciones de palabras dadas a continuación. Kpácnaa nAÓufadb 1. Hto HaxÓAHTC» b iiéHTpe Mockbbi? 2. Kyná bbi xothtc no- éxaTb? 3. Ene paxónHTCJi McTopiínecKHH Myaéü? 4. HeM HHTepe- cyioTCB TypHCTBi? 5. Ene nónro xoahjih TypncTbi? 6. OTKyxja B03BpamáiOTCJi TypncTbi? 7. O néM roBopÁT TypncTbi? 8. Hto ohh BH/rejiH? 9. Hto hm nonpáBHjiocb? nyiuKUHCKafi yAuya 1. Ene naxó^HTca TeáTp onepéribi? 2. Kyná bbm náao noéxaTb? 3. OTKyaa móxcho boííth b ótot noM? 4. Ene bbi ryjiáriH b BocKpecé- Hbe? 5. O néM mm roBopÚM? 6. HeM HHTepecyeTC» ótot TOBápnm? 7. Hto 3necb naxó^HTC»? coeémcKax cmydéHmKa 1. KoMy bbi noMoráeTe ynnTb HcnáncKHÜ «3biK? 2. Kto noMoráeT BaM ynÚTB pyccKHH »3¿ik? 3. Koró bbi xopoinó noHHMáeTe? 4. C kcm bbi roBopHTe no-pyccKH h no-HcnáncKH? 5. O kom bbi ceünác roBopH- re? 6. Koró bbi npHrjiaináeTe na Bénep? 7. y Koró ecTb ÓHJiéTbi Ha Bé- nep? 248
Adjetivo^ con radical terminada en consonante blanda N. nocjiéanaa crpaHÚiia -HH G. IIOCJléAHeÜ CTpaHHIIM -eü D. nocJiéziHeü crpanúije -eü A. nocjiéflHioio CTpauúiiy -KHO I. nocjié/meü CTpanúiieü -eü P. o nocjiéAHeü cTpauúiie -eü En ruso hay un reducido grupo de adjetivos con radical acabada en consonante blanda (véase los de uso más frecuente en: Anexo, pág. 345). Todos esos adjetivos tienen la radical acabada en una h blanda: nocjié/jHHH — nocJié/jHHíi; chhhü— chhhh; 3hmhhü— 3Úmhíi$i, etc., y sus terminaciones son átonas. Ejercicio 11. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en el caso conveniente, las combinaciones dadas en cursiva. 1. Ha ctojió JiexÚT enepáiuHftfi zaséma. 51 3a6bui ... b aynnTÓpnn ua ctojió. 51 npoHHTáji(a) HHTepécnyio CTaTbió bo .... Moh npyr hhtc- pecyeTca .... 51 roBopúJi c npyroM o .... EMy nyacná .... 2. Y Mena ecTb cúhhh pynKa. /Jpyr no^apún Mué...........xopoinó námer. 51 c ynoBÓjib- ctbhbm nrnny .... Pánbine y Mena ué ómjio .... Mne ómjio ÓHeHb xajib, Koraá x noTepáJi(a) .... 3. Óto doMcnuHfifi mempádb MapHH. Mapún noKaaájia Mne .... Ouá xpacÚBO númeT b .... LIpenoaasáTejib aoBÓjieu eé .... A y Kápjioca hct .... Oh noTepún .... EMy náno KynÚTb HÓByio TeTpázib h xopoinó nncáTb ynpaxcuéHHji b .... 4. Ceróana y uac óyaeT noc.'iédHHH ACKijuH. Mbi npH^eM na .... CTyaénTbi HHTepecyioTca .... Bhktop cxasáii, hto y hhx 3áBTpa ne óyaeT .... A mm óyaeM cjiymaTb ... ceróana. ripenonaBáTejib, HáBépno, yxé noaroTÓBHaca k .... Ejercicio 12. Conteste por escrito a las preguntas empleando la combinación dada. HOeOZÓÓHflfl éjlKÜ 1. Hto KynújiH uámn cocéan? 2. Hto ohh yKpamáiOT? 3. HeMy pá^bi hx aéTH? 4. Heró y uac eme neT? 5. Hto y uac TÓxe óyaeT? 6. HeM HHTepecyioTCJi námn apy3bá? 7. Hto HpáBHTC» peóéHKy? 8. Hto cocéan no3BáJiH uac CMOTpéTb? 9. Hto mm yBÚaejin? 10. Ene BHcéjiH KpacÚBbie HrpymKH h ropéjiH jiáMnoHKH? 11. Hto uaM óneub noupáBHjiocb? Ejercicio 13. Conteste por escrito a las preguntas siguientes. 1. KaKÓü pyHKoií bm númeTe? (uÓBaa) 2. KaKyio KápTy bm noBé- chjih ua cTény? (reorpatjiHHecKaa) 3. KaKyio paanonepeaány bm xoth- Te nocnymaTb? (MyabiKájibua») 4. Kaxáa jiáMna BaM nyxná? (uaCTÓ- jibnaa) 5. Y KaKÓü CTyaéHTKH ecTb ótot xcypnáji? (MeKCHKáncKa») 6. K KaKÓü CTyaéHTKe npnmjiH apy3bá? (KyóÚHCKaa) 7. B KaKÓü ayijHTÓpHH coópajiúcb cTyaéuTM? (cocéanaa) 8. KaKÓü ónepoü hhtc- pecyeTcn Bam apyr? (pyccKaa KjiaccÚHecKa») 9. KaKÓü My3MKOÜ bm 249
HHTepecyeTecb? (cHM^oHHHecKa») 10. Kaicáíi aKCKypcna y Bac óbijiá b BocKpecéHbe? (nnrepécHaíi) 11. KaKjro raaéTy BaM nyxHo B3ÁTb? (jnoóá» ceróaHíHHHíiíi) 12. KaKÓü Terpáan y Bac ceünác hct? (jjoMáin- hjih) 13. KaKÓü oTKpbiTKH y reóá hct? (cj)pamiy3CKaíi). Ejercicio 14. Escriba las preguntas según el modelo y conteste a ellas. Modelo: — R «ncraio raaéry. — Kaicyio raaéry tm «iHTáemb? — CeróflHatnHioio. 1. 51 Kynnji(a) KHHry. 2. Mbi aójiro CMOTpéjiH KapTHHy. 3. Y Mena ceünác hct Terpá^H. 4. Ohíí noinjin na jiéKiimo. 5. ToBápHHjH óyjiyT xaaTb Hac Ha ocraHÓBKe. 6. Oná óbijiá b KÓMHaTe. 7. Ohh xo- tst KyniiTb Kápry. 8. Bbi nocráBHjiH KHHry na nójiKy? 9. 51 jjaM reóé oTKpiíiTKy. 10. Oh noKáxer naM (|)OTorpá(|)Hio. 11. Y nac ceünác HeT njiacTHHKH. 12. Ohíí jjójiro ryjiájiH no yjmije. 13. Tbi B3hji cjiOBápb H3 CyMKH. Adjetivos con radical acabada en silbante Adjetivos con terminaciones tónicas Adjetivos con terminaciones átonas N. Gojibuiá» KÓMHaTa -áii xopóma» KÓMHaTa -a» G. ÓOJIblHÓÜ KÓMHaTbl -OH xopómeü KÓMHaTbi -eü D. óojibinóü KÓMHaTe -OH xopómeü KÓMHaTe -eñ A. GoJibinyio KÓMnaTy -y» xopómyio KÓMnaTy -y» I. ÓOJIblHÓÜ KÓMHaTOÜ -OH xopómeü KÓMHaToü -eü P. b óojibinóü KÓMHaTe -ÓÜ b xopómeü KÓMHaTe -eü Las terminaciones de los adjetivos o con la radical acabada en sil- bante (», in, n, m) en genitivo, dativo, instrumental y prepositivo de- penden del acento: cuando recae el acento toma la terminación -óü (óojibinóü, nyxóü) y cuando no recae, entonces -eü (xopómeü, cráp- meü, Mjiáameü, ropáneñ, óóineü). Ejercicio 15. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndola en la forma debida, la combinación de palabra dada en cursiva. 1. CmápuiaH cecmpá nácro námer MHe. 2. 51 róxe aobójibho ná- cto nniny .... 3. Ceünác a nHTáio nncbMÓ .... 4. Cxópo » noény b Jle- HHHrpán co .... 5. JIótom a 6yny jkhtb y .... 6. 51 noény k ... na Bce jié- to. 7. 51 nyMaio o .... 8. 51 6yny (pán)a bh^ctb .... Ejercicio 16. Conteste por escrito a las preguntas empleando las combiaciones de pa- labras dadas a continuación. ÓMiMcáüiuaH anméKa 1. Hto HaxónHTca ua yrjiy yjiHHbi? 2. Pne móxho Kynñ rb aro jie- KápcTBo? 3. Kyuá MHe nyacno hoüth? 4. OTKyna f¡ cpáay noñay ao- móü? 5. HeM HHTepecyerc» ótot ToBápnm? 6. Kyaá nozibéxajia Ma- inHHa? 250
zopymaH eodá 1. Hto BaM nyxHo? 2. HeM Hyxno bbimbitb áry nocyjiy? 3. Hto ecTb b HáÜHHKe? 4. O hcm mbi roBopHM? 5. Heró neT b CTaKáne? HyMCÚH KHÚZÜ 1. Hto TaM jicjkht? 2. Hto bbi nojioxwjin na ctoji? 3. HeM oná ne HHTepecyeTC»? 4. C neM oh BoinéJi b KÓMnary? 5. Hto oh xotóji no- CMOTpéTB? 6. Heró ceünác neT na ctojió? cAédyioufaH cmámpui Mempó 1. rae mbi bbixóuhm? 2. Kyjiá iiojixójiht aBióóyc? 3. F/ie nac 6y- jiyr xjiaTB TOBápHiijH? 4. Hto Teóé ocóóeHHO HpáBHTC»? 5. Hto Teóé XÓH6TC» nOCMOTpéTB? Ejercicio 17. Conteste por escrito a las preguntas empleando los adjetivos dados. ÓO/lbUláñ 1. Kaxá» óto KÓMHaTa? 2. B KaKÓü KÓMHaTe xhbct TaMápa? 3. B KaKyio KÓMHary mbi bohijiíi? 4. KaKá» KÓMHaTa HpáBHTC» TaMápe? 5. KaKÓü KÓMHaToü AOBÓJiBHa TaMápa? 6. O KaKÓü KÓMHaTe mbi ro- BOpHM? 7. 14 3 KaKÓÜ KÓMH3TBI MBI BBIIHJIH? ceédKaH 1. Kaxá» raséra ecTb y OTiiá? 2. KaKyio raaéry oh HHTáeT Káxnoe yi po? 3. 143 KaKÓü rasérbi oh y3Haér hóbocth? 4. Kaxóü raséroü oh HHTepecyeTC»? 5. KaKyio raaéry cbih npHHéc oTixy? 6. B kbkóü raaére cerójiH» ecTb HHTepécHbie hóbocth? Texto Kpácna» n ji ó m a a b Í)to rjiáBHa» njiónjajib Mockbbi. Ouá HaxójjHTC» b péHTpe ctojih- hbi. Í)to cáMa» KpacHBa» h cáMa» óojibiná» njiómam» b rópoue. tlnre- pécHo, hto Korjjá ara njiómaab crájia Ha3biBáTbC» Kpácnoü, cjióbo «Kpácna»» hmójio 3HanéHHe «KpacÚBa»». 5to óbijio b XVII (ceMHájj- ijaTOM) BéKe. B 3ánauHoü nácTH Kpácnoü njióma/xn y KpeMjiéBCKoü CTenbi ctoht MaB3OJiéñ B. 14. Jlénnua. CnpáBa h cJiéBa ot MaB3Ojié» pacno- Jlóxenbl TpHÓyHBI. C HHX MOCKBHHH H rÓCTH CTOJIHlJbl CMÓTp»T B npá3UHHHHbie JIHH BOÓHHbie Hapáflbl H UeMOHCTpállHH TpyjjálIIHXC». B ióxhoü nácra Kpácnoü njióma/tn BO3BbiináeTC» 3aMeHáTejibHBiü náM»THHK pyccKoü apxHTeKTypbi — IIokpóbckhü coóóp, hjih xpaM BacújiH» Ejiaxénnoro. Oh nocrpóen 1 b 1561 rojjy. B céBepnoü nácTH Kpácnoü njiómaan, HanpÓTHB coóópa, naxó- jxhtc» rocyjjápcTBeHHbiñ HcTopiiHecKHü Myaéü. Oh nocrpóen b XIX BéKe. IlapajiJiéjibHO KpeMjiéBCKoü crené2 bo bck> zuiHHy njió- 1 nocrpóen (-a, -o, -m): participio pasivo de forma breve derivado del verbo no- CTpÓHTb z napajiJiéjibHO KpeMJiéBCKOñ crené (Dat.): paralelamente al muro del Kremlin 251
mann BÉiTíiHyjiocb anaune PocynápcTBeHHoro yHHBepcájibHoro Mara- 3Hna (FYMa). Ohó ’o5pa3yer BocrÓTuyio rpanúny iijióinajin. Ha KpácHoü njiómann nponcxonHJiH mhófhc BáxHbie coGmth» b HCTÓpHH PyccKoro rocyaápcTBa h Cobótcroh crpatibi. 3necb né- cKOjibKO pa3 BbicTynáji népen HapónoM B. M. JléHHH. Tócth Mockbbi Bcerná nocemáioT Kpácnyio njiónia^b. B npáan- HHHHbie flHH MHÓTHe MOCKBHHH npHXÓ^HT Ha FJláBHyiO njlóllia/íb CTO- JIHUbl. népen nojiéTOM b kócmoc no TpanHHHH Kpácuyio njióma/xb noce- málOT KOCMOHaBTbl. Ejercicio 18. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Raxá» rutónianb jjBJiáercJi rjiásnoii b Mockbó? 2. Ene HaxónHT- c» KpácHa» njiónia^b? 3. KaKÓe anaHénne hmójio cjióbo «xpácHa»» b XVII Béxe? 4. Ene ctoht MaB3OJiéñ B. 14. JlénHHa? 5. Hto óbiBá- ct na KpácHoií njiómann b npá3n«HHHbie ahh? 6. KaKÓñ coóóp ctoht b ióxhoh nácTH KpácHoií njiómanH? 7. KaKÓe 3uáHHe Haxó- Ahtcji npÓTHB coóópa? 8. Kaxóe anaune oópaayer BocTÓHHyio rpaHH- uy njiómaaH? 9. KaKÓe HCTopiiHecKoe anaHénne HMéjia Kpácnaji njió- majib? 10. Kto nocemáeT Kpácnyio njiómaub? § 3. Formas de los casos de los substantivos masculinos y neutros en singular Casos Preguntas Ejemplos N. Kmo? EpaT XHBéT b JleHHHrpáne. G. KOZÓ? Epára ceiiHác hct b Mocrbó. D. KOMy? 51 nocbuiáio khhfh SpáTy. A. KOZÓ? 51 xny Spára. I. kcm? c kcm? 51 roBopHji c bpáTOM no rejiecjiÓHy. P. 0 KOM? CeiiHác mbi roBopHM o bpáie. N. umo? ÜHCbMÓ JieXHT B CTOJlé. G. yezó? B cyMKe hct uucbMá. D. ueMy? Mbi pájjbi uucbMy. A. umo? Moií npyr npncjiáji Mne uhcbmó. I. yeM? 51 noBÓjieu nncbMÓM. P. 0 HeM? fl paccKaaáji bhm o nncbMé. Formas de los casos de los substantivos masculinos en singular (conti- nuación) Radical terminada en consonante fuerte Radical terminada en consonante blanda N. crynéHT ctoji CJlOBápb Myaéii — G. CTynéHTa cTOJiá -a cjioBapá Myaéa “H 252
Continuación Radical terminada en consonante fuerte Radical terminada en consonante blanda D. CTyqéHTy crojiy -y CJioBapió Myaéio -K) A. CTyaéHTa ctoji como N. 0 G. cjiOBápb Myaéií como N. 0 G. 1. CTyaéHTOM CTOJIÓM -OM CJioBapéM MyaéeM -eM P. 0 CTynéuTe 0 ctojió -e 0 cjiOBapé 0 Myaée -e 1. El acusativo de los substantivos que denotan objetos inanima- dos coincide por la forma con el caso nominativo. Y el acusativo de los substantivos que denotan seres animados coincide por la forma con el caso genitivo. 2. Los substantivos masculinos y neutros con la radical acabada en silbante (*, ui, 4, m) y u, en instrumental del singular poseen la termi- nación tónica -óm (c otijóm, c BpanÓM, KapaHAamÓM, hoxóm), y cuan- do es átona tienen la terminación -eM (c nHocTpáHixeM, c TOBápnmeM) (Véase en: § 37, pág. 212). Formas de los casos de los substantivos neutros Radical terminada en consonante fuerte Radical terminada en consonante blanda N. OKHÓ -O MÓpe -e G. OKHá -a MÓpfl -H D. OKHy -y MÓpiO -K) A. OKHÓ -0 MÓpe -e I. OKHÓM -OM MÓpeM -eM P. Ha OKHÓ -e 0 MÓpe -e Formas de los casos de los substantivos acabados en -hh, -ne N. caHaTÓpnií -H 3náHHe G. canaTÓpHji -H 3jiáHna -H D. caHaTÓpmo -K) 3JláHHIO -K) A. caHaTÓpiiii -H 3jjánne -e I. canaTÓpHeM -CM 3/láHHeM -eM P. 0 canaTÓpHH -H O 3náHHH -H Los substantivos masculinos acabados en -hh (njianeTapnií, Bacn- jihíí, íÓpHH, etc.) y los neutros en -ne (3flánne, ynpaxHénne, etc.), a di- ferencia de todos los demás substantivos masculinos y neutros en pre- 253
positivo no poseen la terminación -e, sino -h (como los substantivos fe- meninos acabados en -hh; véase la pág. 244). Los substantivos en -mm y -He siempre tienen terminaciones átonas. Ejercido 19. Conteste por escrito a las preguntas siguientes usando las palabras da- das a continuación. dpye 1. Kto k BaM npnéxaji? 2. Koró bu naBHÓ xotójib yBHnerb? 3. Koró bm BCTpéTHjiH na BOK3ájie? 4. KoMy bm nncájin? 5. C KeM bm paaroBápHBaJiH no Tejiecjjóny? 6. Kto npncjiáji bbm TejierpáMMy? 7. O kom bm nácro paccKá3MBaere? 8. KoMy naBHÓ nyacno Gmjio npwéxaTb b MocKBy? 9. K KOMy bm éanHJin b JleHHHrpán? 10. Ot ro- tó bm nácro nojiynájiH núcbMa? npenodaBÓmeM 1. Kto BOinéji b ayuHTÓpnio? 2. y rotó ecTb xopóniHH CjiOBápb? 3. Koró cjiymaioT crynéHTM? 4. KoMy oTBenáioT crynéHTM? 5. C KeM crynéHTM paGóraioT b jiaGoparópun? 6. O kom crynéHTbi nácro BcnoMHHáioT? 7. Hen xypnáji jiexúr b aynnrópnn na crojié? 8. Heh Bonpócbi crynéHTM xopoinó noHHMáioT? 9. KoMy npáBHTc» ótot TeKCT? 10. KoMy nyxno hhth Ha jiéKijHio? coópáHue 1. Hto y Bac Gyner cerónH»? 2. Tne bm Gynere cerónH» nócjie 3a- háthh? 3. Kyná bm noHnére nócjie jiókuhh no c|)Hjiocó(j)HH? 4. OTKy- na bm BepHérecb cerónH» BénepoM? 5. O néM roBopár crynéHTM? 6. K neMy roTÓBHjiHCb crynéHTM? 7. HeM HHTepecyiOTCJi TOBápHuiH? Ejercicio 20. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en el caso conveniente, los substantivos dados en cursiva. A. 1. í)ro Ó3epo. 2. Mm yBÚnejni... H3 OKHá Baróna. 3. C ... nyer Bérep. 4. Ha ... Gojibinne bójihm. 5. Lio ... njiMByr nónKH. 6. Mm noni>e3xáeM k ... . 7. 51 xony noimi na Géper ... . B. 1. TaM, BHH3y, MÓpe. 2. Mm yBHnenn ... H3 HjunoMHHáropa ca- Mojiéra. 3. Ha ... Gmjih neGojibinne bójihm. 4. ... Gmjio cnoKÓHnoe. 5. Ho ... njibui Tenjioxón. 6. Korná caMOJiéT cáner, « cpáay nonny k .... 7. 51 naBHÓ He BÚneji.... 8. 51 jnoGjnó cnnérb na Gepery .... 9. A Mory nójiro jiioGoBárbc» 1 ... . 10. Mm nójiro tobophjih o ... . C. 1. B uénrpe Mockbbi Haxónnrcji KpeMAb. 2. TypncTM npnéxa- jih b .... 3. TypncTM xonújiH no .... 4. Ohh ocMárpnBajiH .... 5. H3 ... ohh noéxajiH b rocTHHHny. 6. TypncTM pasroBápHBajm o ... . 7. Hm noHpáBHncji.... 8. Ohh (JiOTorpat^HpoBajiHCb b .... 9. Jltónw, KOTÓpbie npneaxáioT b MocKBy, oGmhho HHTepecyioTCJi .... Juo6oBáTbCn—noji>o6oBáTbcx neM? KeM?\ admirarse jiroSyiocb juo6yeuibcii jnoóyroTca 254
Ejercicio 21. Escriba las preguntas a las que respondan las oraciones dadas a conti- nuación. 1. 51 Kynáji (JtOToannapáT. 2. Y mchh né óbijio (JioToannapára. 3. 51 nonién na nporyjiKy c (jjoToannapáTOM. 4. Mne nyxen cjioBápb. 5. Y mchh ceiinác HeT cjiOBapá. 6. Mne náao HHTáTb tbkct. 7. 51 bbi- yHHJI CTHXOTBOpéHHe. 8. Mne HpáBHTC» ÓTO CTHXoTBopéHHe. 9. Óto CTHXOTBOpéHHe HOHpáBHJIOCb MaKCHMy. 10. 51 nOJiyHHJI HHCbMÓ OT ópára. 11. 51 eme ne oTBéTHji ópáry. 12. B BOCKpecéHbe h noény na CTajiHÓH c zipyroM. 13. 51 nojioxHji khhth na okhó. 14. Óth khhth ctoht na nójiKe. 15. 51 b3hji o^ny KHHry c hójikh. 16. B cpé^y Béne- poM h óyjiy xaarb TOBápnnia. 17. 51 6yny CMorpéTb no TeJieBÍiaopy hobmíí tftHjibM c TOBápmneM. 18. B HeTBépr h noiíny k TOBápmny. 19. Becb Bénep h 6yny y TOBápmna. 20. 51 nÓ3nno Bepnycb aoMÓñ ot TOBápHina. Texto Anapén h Bhktop AnHpéií h Bhktop npy3bá. Ohh ó6a óneHb jhóóht CMOTpéTb cjtyT- 6ÓJI H nO3HaKÓMHJIHCb Ha CTajJHÓHe BO BpéMH Hrpbl MOCKÓBCKOTO «CnapTaKá» h mockóbckoto «JJnHáMo». Ohíí Gojiéior1 3a mockób- CKyio KOMámiy «CnapTáK». B óto BpéMH Anapéñ yxé óbui CTynénTOM cj)H3HnecKoro <jja- KyjibTÓTa yHHBepcHTéTa, a Bhktop ynHJiCH b mcjihlihhckom HHCTHTyre. Y AimpéH h BiiKTopa pá3Hbie cneijHájibHOCTH, ho y hhx ecTb óó- iime HHTepécbi: He tójibko HHTepéc k cjtyTÓÓJiy, ho h HHTepéc k My3bi- Ke, noÓ3HH h máxMaTaM. Anapéñ nácTO npnxÓAHT k BiiKTopy cjiy- maTb MyabiKy h HrpáTb b ináxMaTbi. Bhktop mockbhh, a An^pén npnéxaji b MocKBy ynHTbcn H3 Tyjibi, oh XHBéT b oómexHTHH yunBepcnréra. Bhktop c An^péeM nácTO BCTpenáioTCH b Kjiyóe yHHBepcHTéra, éa^HT BMécre na KOHiiépTbi b KOHcepBaTÓpnio h na CTaanÓH. Aimpéio óneHb npáBHTCH cecrpá BiiKTopa Jléna, a Jléne npá- bhtch Anapéií. y Jlénbi ecrb noapyra Tánn, Korópan npáBHTCH BiiKTopy. Jléna nácTO bhjiht Aimpén nÓMa, a Tánn, Korná xóner BÚnerb BHKTopa, npnxóaHT k CBoéñ noApyre Jléne. Jléna h Tánn mhóto tobo- pHT 06 Aimpée h BiiKTope. Jléna c AnnpéeM h Tánn c Bhktopom ná- cto óbiBáioT BMécre. Ohh BneTBepÓM xó^ht b khhó, b reárpbi, na koh- ijépTbi, éaaHT ryjiHTb b nápKH h 3á ropon. óojiéTb 3a <4mo? 3a kozó? 3a KaKyio KOMÓndy?: ser aficionado (hincha) óoJtéio óojtéeuib ÓOJlétOT 255
Fíjese: Nom. Gen. MOCKÓBCKHñ «CnapTáK» <j)H3HnecKHñ tjjaKyjibTér mockóbckoto «CnapraKá» cj)H3nnecKoro tjjaKyjibréra Ejercicio 22. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. r^e Bhktop no3HaKÓMHJiCH c An^péeM? 2. KaKne cneijnájibHO- cth y Anapéíi h BÚKTopa? 3. Kaxúe óómne Hnrepécbi y Anapé» h BnKTopa? 4. C kcm Anapéñ jiió6ht HrpáTb b máxMaTbi? 5. K KOMy Anapéñ xóaht HrpáTb b ináxMaTbi? 6. Y Koró Anapéñ c Bhktopom HrpálOT b ináxMaTH? 7. Tae jkhbct Anapéñ? 8. floneMy Anapéñ xh- bct b oóniexHTHH? 9. Tae nácro BCTpenáJOTC» Bhktop h Anapéñ? 10. Kyaá ohh é3a»T BMécre? 11. KoMy npáBHTca cecrpá Bhk- Topa Jléna? 12. KoMy npáBHTca noapyra Jlénbi Tána? 13. Kto nác- TO 6biBáeT BMécre? 14. Tae Jléna nácro bhhht Anapéa? 15. Ky- aá npnxóaHT Tána, Koraá xóneT BÚaerb BÚKTopa? 16. O kom mhóto roBopáT Tána c Jlénoñ? § 4. Formas de los casos de los adjetivos masculinos y femeninos en singular Adjetivos con radical terminada en consonante fuerte Masculino y neutro Con substantivos que denotan objetos inanimados Masculino Con substantivos que denotan seres animados N. HOBblñ aOM nÓBoe 3aánHe Mojronóñ Bpan -bIH, -ÓH, -óe G. HÓBoro aÓMa, 3aánna Mojroaóro Bpaná -oro D. nÓBOMy aÓMy, 3aá- HHJO MojroaÓMy Bpany -OMy A. HÓBblñ aOM nÓBoe 3aánHe MOjioAÓro Bpaná como N. o G. I. HÓBHM aÓMOM, 3aá- HHeM MOJIOJTblM BpanÓM -MM P. o hóbom aÓMe, 3aá- HHH o MojronÓM Bpané -OM Adjetivos con radical terminada en r, k, x Masculino y neutro Con substantivos que denotan objetos inanimados Masculino Con substantivos que denotan seres animados N. pyCCKHñ H3bIK pyccKoe cjióbo apyróñ nejioBéK -MH, -OH 256
Continuación Masculino y neutro Con substantivos que denotan objetos inanimados Masculino Con substantivos que denotan seres animados G. pyccKoro »3biKa pyccKoro cjiÓBa Apyróro nejioBÓKa -oro D. pyccKOMy »3MKy pyccKOMy cjiÓBy ApyrÓMy neJioBÓKy -OMy A. pyCCKHH »3MK pyccKoe cjióbo Hpyróro neJioBÓKa como N. o G. I. pyCCKHM »3MKÓM pyCCKHM CJIOBOM HpyrÚM nejioBéKOM -HM P. O pyCCKOM »3MKé o pyccKOM cjiÓBe o jtpyrÓM qejioBéKe -OM Si el adjetivo se combina con un substantivo que denota objeto ina- nimado, en el acusativo coincide por la forma con el nominativo (51 bé- xy HÓBbiü aom). Si el adjetivo se combina con un substantivo que de- nota ser animado, en el acusativo coincide por la forma con el genitivo (51 BÚxy HÓBoro cry^éma). Nota: Fíjese en que las terminaciones de adjetivos en genitivo, dativo y prepositivo se parecen a las formas casuales del pronombre interrogativo kto? Esto le ayudará a me- morizar las terminaciones. Ejercicio 23. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en el ca- so conveniente, las combinaciones de palabras dadas en cursiva. A. 1. Mbi bhhhm na KápTe CoeémcKuü C0103. 2. y Men» ecTb óojibiuáfl KápTa .... 3. Moh Apysbá 6mjih b .... 4. Moh 6paT xóneT noéxaTb .... 5. Oh HHTepecyeTC» ..., HHTáeT khhth o .... 6. Moh po- hhtcjih nyTeinécTBOBajiH no .... B. 1. JléHUHCKuü npocnéKm — óto uiHpÓKa» h óneHb juiHHHa» yjin- ua Mockbm. 2. /JjiHná ... — 14 KHjioMéTpoB. 3. Ha ... Bcemá óojibinóe ABHxéHHe TpáHcnopTa. 4. ... nepeceKáeT njiómajjb rarápHHa, rae ctoht náMHTHHK népBOMy b MÚpe KocMOHáBTy. 5. Mbi éxajiH Ha Ma- mime no .... 6. Mbi HHTepecoBájincb .... 7. Mm eme pa3 xothm no- éxaTb na .... C. 1. UcmopímecKuü Myséü naxó^HTC» Ha KpácHoñ njiómajiH. 2. Mbi eme né ómjih b .... 3. Mbi xothm noceTHTb .... 4. MoHnpy3b» HHTepecyioTc» .... 5. Moh ToBápnm xohhji b .... 6. Oh hójito xo.hh.ji no ..., ho ne ocMOTpéji Becb .... 7. Moh ToBápnm paccKaaáji MHe 06 D. 1. UépHoe MÓpe HaxózmTc» na lóre eBponéiiCKOH hácth CCCP. 2. JIótom mm xothm noéxaTb k .... 3. Mm óy/jeM OT/ibixáTb Ha 6epe- ry .... 4. Mm nonjiMBéM H3 Ohóccm b Cóhh no .... 5. Mnorne Typú- ctm HHTepecyioTc» .... 6. Moh apysbá mhóto paccKá3MBajiH MHe o .... Ejercicio 24. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en el caso conveniente y con o sin preposición, las combinaciones de palabras dadas en cursiva. 257
A. 1. yumáMHblÜ 3CM HaXÓAWTCíI Ha BTOpÓM 3Taxé. 2. 51 JIKJÓJIK) 3aHHMáTbCíI .... 3. Honra Káxubiií Bénep f¡ npHxoxy ... . 4. OÓbinHO b 9 nacÓB h yxoxy .... 5. Cry^énTH HOBÓJibHbi.... 6. Mne TÓxe npá- bhtc5i .... 7. Bnepá ... 6biJio MHÓro napójiy, noTOMy hto cxópo 3K3á- MeHbi. 8. MHHyT mira 5i xo.hh.ji ..., Hcxáji CBoóÓHHoe mócto. B. 1. B HáineM yHHBepcHTére ecTb nodzomoeúmesibHbiü (fiaKyjib- mém.l. 51 ynycb .... 3. Ceñnác MHe náno hohth .... 4. Bbi 3Háere, me HaxÓHHTC5i 3^áHHe ...? 5. noñaéMTe, 5i npoBOxy Bac .... 6. Ceñnác mm yxs noHonijiH .... 7. Bain npyr xnér Bac .... 8. Oh HHrepecyerciJ C. 1. Ha njiónia^H ctoht hóbob sdcmue. 2. Moh TOBapninn bo- IIIJIH ... . 3. LIOTÓM OHH BblHIJIH ... . 4. ílTOT Mara3HH HaXOHHTC5J ... . 5. B KOHué yjiHUbi mm yBÍmejiH .... 6. Mbi hohoiiijih .... D. 1. Mne noMoráeT pyccKuü moBápuuf. 2. 51 róxe noMoráio .... 3. Bnepá 5i 6bui .... 4. 51 Honro paaroBápHBaji .... 5. B BocKpecéHbe 5i onára nonuy .... 6. 51 nonpocHji ... noMÓnb mhc Bbiynnra pyccKHH tckct. 7. ... Bcemá xopoinó noHHMáeT Men» h noMoráeT MHe. 8. 51 C yAOBÓJIbCTBHeM paccKá3biBaio .... Ejercido 25. Conteste por escrito a las preguntas usando el adjetivo dado a conti- nuación. pyccKuü 1. KaKHM 5J3biKÓM bm 3aHHMáeTecb? 2. Ha kbkóm 5i3biKé cny- maioT jiéKtjHH óth cTyaéHTbi? 3. Ho KaxÓMy n3biKy bm óyHere cna- BáTb 3K3áMeH? 4. KaKÓTO 5I3bIKá He 3HáeT 3TOT CTyH¿HT? 5. KaKÓii 5J3ÚK H3ynáeT Bam npyr? 6. Khkóh 5J3¿ik npáBHTC5i BámeMy npyry? Adjetivos con radical acabada en consonante blanda N. nocjié,HHHH tckct, nocnénnee ynpaxnéHHe -hh, -ee G. nocjiénnero réxcra, ynpaxHéHHii -ero D. nocjiéaHeMy réxcry, ynpaxnéHHio -eMy A. nocjié,HHHH tckct, nocjiéanee ynpaxnéHHe como N. o G. I. nocjiéaHHM tórctom, ynpaxnéHHeM -HM P. o nocjiénneM réxcre, ynpaxnéHHH -eM Nota: Fíjese en que las terminaciones de adjetivos en genitivo, dativo e instrumental coinciden con las formas casuales de los pronombres ob, osó: eró, eMy, hm. Esto le ayu- dará a memorizar las terminaciones. Ejercido 26. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en el caso conveniente y con o sin preposición, las combinaciones de palabras dadas en cursiva. A. 1. Bnepá Gbiji noc/iéÓHuü ypÓK. 2. Mbi npHinjiñ b Hámy ayun- TÓpnio .... 3. Mnréjiij noneMy-To né Gbijio .... 4. Cry^énThi xopoinó noaroTÓBHjiHCb .... 5. npenonaBárejib Gbiji hobójich .... 6. Mbi tobo- pHHH .... 7. 3áBTpa ne 6y.neT .... B. 1. B JleHHHrpáne ecTb JlémHuü caá. 2. JleHHHrpánilbi jhóóiit ryjiáTb .... 3. 51 róxe npnméji .... 4. 51 hójito xohhji .... 5. ... ctoht KpacHBbie CKyjibHTypbi. 6. 51 Bbimeji ... na Háóepexnyio HeBbi. 258
C. 1. 3úmhuü deopéi/ naxó^nrca b ixéHTpe JIeHHHrpána. 2. Mh BH.qe.jin .... 3. 3náHne ... ÓHeHb KpacíiBoe. 4. ... HaxójyiTca BceMnpHO H3BécTHbiií Myaén SpMnráx. 5. Kor^á mbi óbijih b DpMHTáace, mbi jiójifo xojjhjih no .... 6. Mbi HHTepecyeMCa .... 7. Mbi c TOBápnnjeM roBopHJiH .... 8. Mbi xothm eme pa3 noceTHTb .... JléTHHü can 3hmhhh jiBopéu Ejercicio 27. Conteste por escrito a las preguntas usando los adjetivos dados a continuación. cunee 1. KaKÓro njiáTbii né óbijio y Tánn? 2. KaKÓe njiáTbe xoTéjia na- jjótb Tán»? 3. O KaKÓM njiáTbe Tana roBopnjia c MáMoií? 4. KaKÓe 259
njiáTbe MáMa Kynána Táne? 5. KatóMy njiáTbK) Tán» páaa? 6. Ka- KHM njiáTbeM Tán» aoBÓjibna? 7. KaKÓe njiáTbe nner1 Táne? cocédnee 1. KaKÓe 3aánne Mbi bhhhm b oraré? 2. B khkóm 3aánnM naxó/urr- cji anTéxa? 3. B KaKÓe 3aánne boihjih óth jiióah? 4. Ü3 KaKÓro 3aá- hhji Bbimjia ara aéByinKa? 5. KaKiiM 3aánneM ohh HHiepecyioTCíi? 6. K KaKÓMy 3aáHHK> noabéxajia Mamúna? MmHUÜ 1. KaKÓií óto koctióm? 2. KaKÓü koctióm Kynáji Bhktop? 3. B KaKÓM KocriÓMe oh npHinéji? 4. KaKÓro KOCTiÓMa y Heró hó óbijio? 5. KaKHM KOCTlÓMOM OH AOBOJICH? 6. KaKÓií KOCTIÓM HOHpáBHJICH Táne? 3ÚMHee 1. Karóe najibTÓ nyxHO KynÉTb Mnréjiio? 2. Katóro najibTÓ hct y Mnréjui? 3. KaKHM najibTÓ HHTepecyeTC» Mnréjib? 4. O khkóm na- jibTÓ oh roBopHJi c Bhktopom? 5. KaKÓe najibTÓ ohh nomjin noKy- náTb? 6. KaKÓe najibTÓ Mnréjib npHMepán b Mara3HHe «Oaéxaa»? 7. KaKÓe najibTÓ Bbiópaji Mnréjib? 8. KaKHM najibTÓ oh hobojich? Adjetivos con radical terminada en silbante (jk, uj, h, m) Adjetivos con terminaciones tónicas Adjetivos con terminaciones átonas N. ÓOJIblHÓií HOM ÓOJIblHÓe OKHÓ -OH -oe xopóniHií JlOM xopómee mócto -HH -ee G. óojibmóro jjÓMa, OKHá -oro xopómero jjÓMa, MécTa -ero D. óojibinÓMy nÓMy, oKHy -OMy xopómeMy jiÓMy, mó- cry -eiwy A. ÓOJIbinÓií JJOM ÓOJIblHÓe OKHÓ -OH -oe xopóniHií HOM xopómee mócto -HH -ee I. ÓOJIbHIHM HÓMOM, OKHÓM -HM XOpÓHIHM HÓMOM, MÓ- CTOM -HM P. O ÓOJIblHÓM HÓMe, OKHÓ -OM o xopómeM nÓMe, mó- cre -eM Las terminaciones de los adjetivos terminados en silbante (*, in, h, m) dependen del lugar del acento: acentuadas: -óh, -óe, -oro, -ÓMy; no acentuadas: -hh, -ee, -ero, -eMy. Si el adjetivo se combina con un substantivo que denota objeto in- animado, en el acusativo coincide por la forma con el nominativo (51 BH»cy óojibinóií hom); si se combina con un substantivo que denota ser animado, en el acusativo coincide por la forma con el genitivo (M BH>Ky óojibinóro KOTá). 1 njiáTbe nfléT (KOMy?—Dat.) Táne: a Tañía le va bien el vestido 260
Ejercicio 28. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en el caso conveniente, las combinaciones de palabras dadas en cursiva. A. 1. B MocKBy HÓJixen npnéxaTb moíí MJiáduiuü 6pam. 2. 51 Ky- nnji(a) no/iápoK .... 3. 51 paccKá3BiBaio Jipyry o .... 4. CKÓpo a yBÉtxy .... 5. 51 6yny ryjiÁTb no Mocrbó c .... 6. 51 nácTO nojiynáio niícBMa ot.,.,7. 3áBTpa ji no3BOHK) no TenetJiÓHy.... 8. ... tóhho CKáxer MHe, Korná oh npnéneT. 9. 51 noény na BOK3áji BcrpenáTB .... B. 1. Eojibuióü meámp naxójiHTca na njiómann CaepnjiÓBa. 2. 51 AaBHÓ xony noü™ b .... 3. B BocKpecéHbe moh jjpy3Bá óbijih .... 4. B 11 nacÓB ohíí BepnyjiHCb H3 .... 5. Mnorne jikjjih, KOTÓpbie npne3- xáioT b MocKBy, HHTepecjTOTca .... 6. TypncTbi roBopÁT o .... 7. Ma- ninna nonbéxajia k .... C. 1. Mne Hyxen xopóuiuü óojibuióü cjioeápb. 2. y Mena ner .... 3. 51 xony KyniiTb .... 4. 51 HyMaio o .... 5. Moíí ToBápnm TÓxe nnre- pecyerca .... 6. Mbi BMécre noüaéM ncxárb .... Ejercicio 29. Conteste por escrito a las preguntas siguientes usando los adjetivos da- dos a continuación. ÓJiUMcáüuiuü 1. KaKÓe 3náHHe mbi bhhhm, Korjiá mm cmótphm b okhó? 2. B Ka- KÓü Mara3HH nonuiá Ójibra? 3. B kbkóm Maraanne mójkho xynHTb óth npojryKTbi? 4. 1Í3 KaKÓro jjÓMa bmuijih óth jno.nn? 5. KaKÉM Mara3H- HOM HOBÓjIbHbl XHJIblIM 3TOTO JlÓMa? 6. O KaKOM Ma?a3HHe MM TOBO- pÚM? zopmuü 1. KaKÓñ Han tm jikjóhihb hhtb? 2. KaKÓü naü reóé HpáBHTc»? 3. C KaKHM MOJIOKÓM BBI JUÓÓHTe HHTB KÓfjie? 4. KaROTO ná» H6T B HáÜHHKe? cmápuiuü 1. KaKÓro ópára jik>6ht Ojiér? 2. C KaKHM ópároM oh nácro BCTpenáerca? 3. KaKÓro ópára ceünác HeT b Mocrbó? 4. O kbkóm ópáre ayMaer Ojiér? 5. K KaRÓMy ópáry Ojiér noéaeT? 6. C KaKHM ópároM oh xóneT BcrpérnThca? 7. Ot KaKÓro ópára oh nojiynHji hhcbmó? 8. Kaxóü 6par npHCjiáji Ojiéry khhth? Texto Eojibuióü Teárp B uéHTpe Mockbm Ha njiómaOT CBep/uiÓBa naxónurca óojiBinóe KpacÚBoe 3jiáHHe c KOJiÓHHaMH1. 3to rocynápcTBeHHBiü aKajieMHne- ckhü Eojibuióü Teárp. Flépeji Eojibihíim TeárpoM KpacÚBBiü CKBep, B CKBépe---(JlOHTáH. Sojibihóü Teárp—óto Teárp ónepbi h óajiéra. CneKTáKJiH, kotó- pBie Hjjyr Ha cnéne Eojibihóto reárpa, nóJiBayiorca nonyjiápHocTBio He tójibko b Cobótcrom Colóse, ho h 3a pyóexÓM* 2. * c KOJiÓHHaMH (Instr., pl.): con columnas 2 3a pyóejKÓM (= 3a rpaHímefi): en el extranjero 261
EojibinÓMy TeáTpy óójiee hcm 200 JieT. B Eojibihóm Teárpe nrpájin h nrpátoT 3HaMeHHTbie aprácTbi ónepbi h Oajiéra. lÍHomá b cnex- TáKJiax Eojibinóro TeáTpa ynácTByioT n3BécrHbie HHocTpáHHbie ap- THCTbl. CneKTáKJiH Sojibinóro TeáTpa HjjyT ne tójibro Ha eró ajéne, ho h na ajéne ^Bopijá cbéa/jOB, KOTÓpbin HaxózjHTC» b KpeMjié. Ejercicio 30. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. F/je HaxójjHTca 3jjáHne Sojibnióro TeáTpa? 2. KaKÓe óto 3jjá- HHe? 3. Hto HaxójjHTC» népen SojibinHM TeáTpoM? 4. KaxÓH óto TeáTp? 5. T/je nójibayioTc» nonyjiápnocTbio cneKTáKJin, KOTÓpbie HjjyT b SojibinÓM TeáTpe? 6. Crójibro JieT SojibinÓMy TeáTpy? 7. Ka- RHe apTHCTbi HrpájiH h HrpálOT b Eojibihóm TeáTpe? 8. Kaxne aprá- CTbi HHorjjá ynácTByioT b cneRTáRjiax Sojibnióro TeáTpa? 9. T/je enjé HjjyT cneRTáRJiH Sojibnióro TeáTpa? Texto Ca/jÓBoe ROjibijó Ca/jÓBoe Rojibijó — óto Báxnaíi TpáHcnopTHa» MarHCTpájib Mocrbm. í)Ta yjiHija ORpyxáeT ijeHTp cTOjinijbi hihpórhm rojibijóm h «BjiÁeTCH eró rpaHHijeH. /^jinná CajjÓBoro Rojibijá—15 rhjiomótpob. Lio ótoíi yjiHije b né- CROjibRo píijjÓB CTpeMHTejibHo jjBHxeTCíi hotór ropojjCRÓro TpáHC- nQjjTa. PáHbine cepejjHHy CajjÓBoro ROJibijá 3annMájin óyjibBápbi h ca/jbi. Ot hhx ocTájiocb Ha3BáHne — Ca/jÓBoe rojibijó. 262
Ecjih bbi coBepniHTe nporyjixy no CauÓBOMy xojibuy, to CMÓxere yBHaeTb MocTbi (aCTaKájibi) una TpáncnopTa uau CauÓBbiM kojibijóm h MHoroHHCJieHHbie tohhójih «jui TpáncnopTa h ana neinexóuoB non HHM. Ha CanÓBOM xojibué naxónaTC» hóbbic h CTápbie 3nánH». 3uecb nenáBHO nocTpóeno ananne H3uáTejibCTBa «Llporpécc», anánne Kyxo- jibnoro TeáTpa, KOTÓpbiií jiióójit ne tójibko ué™, no h B3pócjibie mockbhhh, a TáKxe naxóniiTCJi ananna upyráx reárpoB ctojihubi, kh- HOTeáTpbi, Byabi, Myaén, pecTopánu, Ka$é, Maraannu. Ha CanÓBOM KOJibijé h páuoM c hhm HaxóuíiTCíi ceMb H3 ucbhth BOxaájiOB ctojihubi, noáTOMy na ÓToii yjinue Bcerná óojibinóe ubhxó- HHe. Ho CanÓBOMy KOjibny xóujit aBTÓóycbi, TpojuiéHÓycbi, na Cauó- bom KOJibijé HaxóanTc» MHÓrne cráHUHH MeTpó. C CanÓBoro KOJibuá mójkho boüth b cómbih nonyjiápHbiH napx ctojihubi— HapK KyjibTypbi h ÓTABixa ÉMeHH rópbKoro. Ejercicio 31. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Hto TaKÓe «CauÓBoe kojibuó»? 2. Kaxyio ujinuy HMéeT 3Ta Ma- THCTpájiB? 3. Hto páHbine naxoanjioch b cepeunne CauÓBoro kojib- ilá? 4. noneMy CanÓBoe kojibiió Tax HaabiBáeTCH? 5. Hto móxho yBÚueTb na CauÓBOM xojibué? 6. Fue naxójiHTC» óojibiuhhctbó bok- aájioB ctojihubi? 7. Ckójibko b Mockbó BOKaájioB? 8. HoneMy ua Ca- zióbom KOJibué Bcerná óojibinóe uBHxéHne? § 5. Genitivo de substantivos en plural. Uso del genitivo en combina- ción con palabras que designan cantidad ckójibko? mhói o, mó- jio, nécKOJibKo y con numerales cardinales. Terminaciones de los substantivos masculinos en genitivo del plural. Concordancia del verbo-predicado con el sujeto expresado por la expresión cuantitativo-nominal con las palabras ckójibko? iwnóro, mújio aaIIIUIaa 0 OH»Q I Ha njiómauH mhóto aBTÓóycoB. Bo uBopé nuTB aBTOMOÓHJieft. 263
Compare los casos nominativo y genitivo. Nominativo Genitivo y Mena ecTb xcypnájiM. Mbi nanncájin uhktóhtu. B rópoue ecTb My3én. Y nac ecTb cJioBapn. % KynnJi KapaHuauiH. y Mena (ecTb) mhóto «ypnájioB. Mbi nanncájin Májio uhktóhtob. B rópoue ecTb HécKOjibKo My3éeB. y uac (ecTb) inecTb cJioBapéñ. Ckójibko KapaHuaméií tbi Kynúji? Después de los numerales UBa (/me), Tpn, qeTÚpe se emplea el substantivo en genitivo del singular: una xypnájia, rpn ónoKHÓTa, ae- TÚpe KOHBépTa, aBáauaTb aeTbipe pyójiá, y después de los demás nu- merales se usa el substantivo en genitivo del plural: naTb xypnájioB, BÓceMb KOHBépTOB, nBánnaTb pyójiéií. (Véase en: §§ 9 y 24 P. II). Después de las palabras que denotan cantidad: MHÓro, mójio, etc. (MHÓro Ke$npa, Májio MoaoKá), se emplean substantivos en genitivo tanto del plural como del singular (si el substantivo dado se utiliza sólo en singular). Terminaciones de substantivos masculinos en genitivo del plural Nominativo Singular Radical Genitivo Plural Termi- nación OUHH aBTÓÓyc OUHH UOM en consonante fuerte MHÓro aBTÓóycoB MHÓro UOMÓB -OB OUÚH TpaMBáÜ OUÚH CaHaTÓpHH en -ü mhóto TpaMBáeB MHÓro caHaTÓpweB -eB OUÚH CJIOBápb ouúh nopT(j)éJib en consonante blanda mhóto cJioBapéú mhóto nopTcjiéjieñ -en ouúh Bpaa OUÚH TOBápmn en silbante (», uj, h, m) mhóto Bpaaéñ mhóto TOBápmuen -eií La terminación de los substantivos con radical acabada en u depende del lugar del acento: Acentuada: -ob No acentuada: -ea OTép — OTUÓB uBopén — uBopnóB orypéu — orypuÓB HHoerpáneu — HHoerpánueB jieHHHrpáneu — ueHHHrpánueB Mécan — MécapeB Los substantivos con el sufijo -ok- (-eic) al ser declinados, pierden la o: 3bohók — 3BOHKÓB, njiaTÓK—njiaTKÓB, KOinejiéK — KomejibKÓB. 264
Ejercicio 32. Conteste, afirmativamente, a las preguntas usando las palabras mhófo o HécKOJibico. Fíjese en que en las oraciones con las palabras mhófo y nécKojibKo el predi- cado ecTb puede omitirse. Modelo. — B rópofle ecn» TeáTpw? — /ja, b rópoae (ecTb) HécKOJibKO Teárpoe. 1. B rópojje ecTb nápKH? 2. B rópojje ecTb náMMTHHKH? 3. B rópo- jie ecTb Mysén? 4. B ijéHTpe rópojja ecTb pecTopáHbi? 5. Ha ótoh yjin- ije ecTb MaraaHHM? 6. B rópojie ecTb HHCTHTyTbi? 7. B rópojje ecTb aBTÓ6ycbi h Tpojijiéñ6ycbi? 8. B rópojje ecTb TpaMBán? 9. Ha pexé ecTb MocTbi? 10. B rópo,qe ecTb KHHoTeárpbi? 11. B rópojie ecTb 3a- BÓjJBI? Ejercicio 33. Conteste por escrito a las preguntas usando los numerales dados A. 1. CKOJIBKO KOCTKJMOB B HIKaiJiy? (Tpw) 2. CKOJIBKO CTaKaHOB na ctojió? (inecTb) 3. Ckójibko ctojiób b KÓMHaTe? (jjBa) 4. Ckójibko xypnájioB na ctojió? (BÓceMb) 5. CKÓJibKO ynéÓHHKOB b nopTtjjéjie? (neTbipe) 6. CKÓJibKO cryjiéHTOB b ayzinTÓpnn? (hhtb) B. 1. Ckójibko cjioBapéü b niKacjiy? (jjécíiTb) 2. Ckójibko Kapaima- niéñ na ctojió? (uBenáAuaTb) 3. Ckójibko Hoxéñ b ctojió? (inecTb) 4. Ckójibko njiaméií b uiKacjiy? (ojjhh) 5. Crójibro KajieHjjapéií bbi Ky- hhjih? (uBa) 6. Ckójibko rocTéií b KÓMHaTe? (ceMb) 7. Ckójibko M»néii ecTb y peóéHKa? (Tpn) 8. Ckójibko y Bac KJHonéií? (hhtb) 9. Ckójibko □Taxéii b ótom uÓMe? (20) 10. Ckójibko uHéií bbi nniájin ÓTy KHHry? (uBa) Ejercicio 34. Escriba las preguntas a las que respondan las oraciones dadas. Modelo: Ohh nocMOTpéjiH asa (jiHjibMa. CKÓJlbKO 4>HJIBMOB OHH HOCMOTpéjIH? 1. CerÓAHJi mbi nponHTájiH nBa TÓKCTa. 2. CryjiéHTbi HanHcájiH TpH 3HKTáHTa. 3. 51 B35IJI OJJHH KOHBÓpT. 4. Oná Kynújia JIBa KajieH- jiapá. 5. Mbi KyníuiH neTbipe ónjiéra. 6. Ohh BÚnejin b Eojibihóm tcút- pe ojjhh cneKTáKjib. 7. B ótom uÓMe neTbipe araxá. 8. Bo jjBopé TpH aBTOMoÓHjiji. 9. B pyccKOM »3biKé inecTb najjexéH. 10. B Mockbó né- bmtb BOK3ájioB. 11. B ayuHTÓpHH ABa npenoflaBáTejui. 12. 51 xnay b Mockbó yxé Tpn MécíHja. Particularidades de la formación del genitivo de los substantivos masculinos en plural Nominativo Genitivo Singular Plural Plural cryji 6paT JIHCT CTyjibji ÓpáTbfl JIHCTBJI CTyjibeB ópáibeB JIHCTB6B -eB 265
Continuación Nominativo Genitivo Singular Plural Plural Apyr CBIH lÓHOuia cocézi jienn Jjpy3BÁ CBIHOBBÁ K5HOIIIH COCÓAH JIlÓ/JH JIÓTH AHH 7ipy3éH CBIHOBéñ fÓHomen cocéneñ jiiojiéñ zieTéii .queii -eü HejIOBÓK — HejioBéK1 No tiene termi- pa3 pa3Bi pa3 nación Hay un grupo reducido de substantivos masculinos sin terminacio- nes en genitivo del plural. De ellos, se aducen en la tabla los dos sub- stantivos más usuales: qejiOBÓK y pa3. Ejercicio 35. Conteste por escrito a las preguntas con la palabra ckójibko? 1. B KÓMHaTe HeTÚpe cryjia. 2. Y Mena cctb ^Ba apyra. 3. B ayaHTÓpHH TpH HejioBéKa. 4. 51 npoHHTáji ótot tckct Tempe páaa. 5. Y ótoíi xénmHHbi n«Tb cbihobóh. 6. Y Anróna ojinn ópaT. 7. B BecTHÓiójie mhóto juojtéií. Concordancia del verbo-predicado con el sujeto expresado por la locución cuantitativo-nominaí con las palabras MHÓTO, MBJIO y CKÓJIBKO? B KÓMHaTe CTOÁJIH CTOJIÚ. Ha ctojió jiexájm xcypHájiBi. B cyóóÓTy y Mena óbuih tócth. y uac ÓBIJIH ÓHJléTBI B TeáTp. B cajiy nrpáioT mújibthkh. B ayjiHTÓpnn 3aHHMároTCM CTy- JléHTBT B KÓMHaTe CTOÁJIO MHÓTO ctojiób. Ha ctojió jiexájio mhóto acypná- jiob. B cyóóÓTy y Mena óbijio mójio to- CTél!. Ckójibko óhjiótob y Bac óbijio? B caziy HrpáeT mhóto MájibHHKOB. Ckójibko CTyjiéHTOB aannMáeTca B ayUHTÓpHH? 1 Después de las palabras MHÓro, Mino suele emplearse la forma jiroaéñ: MHÓro Jitofléñ, májio Jnofléií. Después de los numerales cardinales se emplea la forma HejiOBÓK: nsTb «rejiOBéK, cópoK nejiOBéK. Después de la palabra ckójibko? se usan ambas formas: Ckójibko Juoaéñ? Ckójibko HejioBéK? 266
Continuación Sujeto-substantivo en nominativo del plural. El verbo-predicado va en plural. Sujeto-locución consistente en las palabras mhóto, mújio y ckójibko? y en los substantivos en genitivo del plural. El predicado va en sin- gular del pasado, en la forma neu- tra. Notas. 1. Con la palabra HÓcicojibKo se puede emplear el verbo-predicado tanto en singular como en plural: HécKOUbKO hcjiobók bmuijio. HécKOJibKO HejiOBÓK béiuijih. 2. Si el sujeto está expresado por la combinación del numeral ub», TpH o terúpe y del substantivo en genitivo (aaa CTyjjÓHTa, rpn npenoflaBárejis, seTÚpe jipyra), el predicado habitualmente se pone en plural: flaa CTyuÓHTa paóóTajin b Jia6opaTÓpnn. B Jiaóoparó- pnio boiujih rpn npeno^aBáTejis. Ko MHe npHiujiú seTÉipe jjpyra. 3. Con los numerales nHTb, uiecTb... uBájmaTb, etc. se usa generalmente el predicado tanto en singular como en plural: B ayuHTÓpHto bouuió aBáauaTb cryaéHTOB. B ayuHTÓ- pmo boiujih aBáauaTb cTyaéHTOB. 4. En los numerales complejos que al final tienen la palabra oaÚH, el predicado va en singular y concuerda en género con el substantivo: npnéxaji aBáauaTb oaÚH cryaéHT. Hpnéxajia aBáauaTb oaná cryaéHTKa. Ejercicio 36. Emplee en las oraciones dadas las palabras MHÓro o Mano. Fíjese en la forma del predicado. Modelo: Y Meuá óbuih KapaHaaiuñ. Y MeHH óbijio MHÓro (Májio) KapaHaauiéñ. 1. Y Túhh Gbijih xypHÚJibi. 2. Y BnKTopa Gbijih ynéGHHKH. 3. Y Bac Gbijih KOHBépTbi. 4. Ha arené Gbijih noprpéTbi. 5. B Marasúne Gbijih MaFHHTotjtÓHbi. 6. Y nac Gbijih cjiOBapn. 7. B niKatjty Gbijih ora- KáHbi. 8. B ctojió Gbijih hoxh. 9. B ónójinoTéKe Gbijih riiKatjjbi. 10. y CTyaéHTOB Gbijih 3K3áMenbi. 11. B ayanrópnn Gbijih npenoaaBárejin h cryaéHTbi. 12. B rópojie Gbijih Mysén. Ejercicio 37. Escriba las preguntas con la palabra ckójimco? y responda a ellas por es- crito. Preste atención a la forma en que va puesto el predicado. A. Modelo: — Ha ctojió jieacájiH KapaHjiainú. (4) — CKÓjibKO KapaHaaniéñ jieacájio Ha ctojió? — Ha ctojió jiejKájiH HeTbipe KapaHjjamá. 1. B KÓMHare Gbijih jnónH. (6) 2. B HHTájibHOM 3ájie Gbijih orynéH- Tbi. (35) 3. B ayAHTÓpHH ctoájih ctojibi. (8) 4. Ha crojié jiexájiH yuéÓHHKH (12) h cjioBapH. (3) 5. Ha coGpáHHH Gbijih npenoaaBárejiH. (26) 6. B rocTHHHije xhjih HHocrpánijBi. (mhóto) 7. Bo jjBopé ctohjih aBTOMoÓHJiH. (5) 8. Ha TapéjiKe jiexájin jihmóhbi. (3) 9. K npoaaBiiy nojioinjiH noKynárejiH. (2) B. Modelo-, — B cajiy HrpálOT MájibHHKH. (2) — CKÓjibKO MájibHHKOB HrpáeT b cajiy? — B caay HrpálOT UBa MájibHHKa. 1. Ha Béuepe BbicrynáiOT apTHCTbi. (12) 2. Ho MÓcry ényT aBTÓ- 6ycbi. (2) 3. Ko MHe npHjiyr npysBÁ. (3) 4. B KÓMHare ctoht cryjib». (6) 5. B ctojió jiexár KapannainH (10) h Gjiokhótbi. (6) 6. Ha crojié ctoht CTaKáHbi. (6) 7. B niKatjiy bhcht naJibTÓ (1) h kochómbi. (4) 8. Ha arené bhcht noprpérbi. (8) 267
Diálogo — B ÓHenb jhoGjhó rópoji, rae a XHBy. Y nac inwpÓKafl pexá, Kpa- cÚBbie mocth aépe3 pexy. Heuajiexó ot uéHTpa, na Sepery peKÚ, 6ojib- uióií napK, ecTb eme nápKH, mhóto CKBépoB h SyjibBápoB. — CKaxH, noxájiyñcTa, Eopnc, y Bac b rópo/je mhóto reárpoB, KHHOTeárpoB h MyaéeB? — Y nac b rópoae oahh Teárp, mhóto KHHOTeárpoB h MyaéeB, eCTb HHTepéCHbie nÚMJITHHKH apXHTeKTypbl. --- B TÓpoae MHÓTO aBTOMOÓHJieil? — B ijéHTpe rópoaa h na moceé—jjobójibho mhóto. Y nac xopó- IIIHH ropoaCKÓÜ TpáHCnOpT, MHÓTO aBTÓÓyCOB, 6CTb ráKXe TpOJIJléÜ- óycbi h TpaMBán. — A ckójibko xárejieñ y Bac b rópoue? — Y Hac 250 TbiCflH XHiejieii. Ejercicio 38. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Hto iipáBnrca Eopncy b rópoae, rae oh xcmbct? 2. Ckójibko TeárpoB b rópojje, rae jkhbct Eopnc? 3. B rópoae, rae jkhbct Eopnc, mhóto KHHOTeárpoB h MyséeB? 4. B rópoae mhóto aBTOMOÓHjieií h aB- TÓóycoB? 5. CKÓabKO xáreaeii b rópoae, rae xhbct Eopnc? § 6. Genitivo de los substantivos en plural (continuación). Termina- ciones de los substantivos femeninos y neutros en genitivo del plural. Vocales caducas al formarse el genitivo de los substanti- vos femeninos y neutros del plural Substantivos femeninos Nominativo Singular Radical Genitivo Plural Terminaciones oaná KHHra oaná aáMna en conso- nante fuerte MHÓTO KHHT mhóto jiaMn No hay termi- nación 1) La conso- nante final de la radical es fuerte. oaná neaéaa oaná aepéBHB en conso- nante blanda mhóto Heaéjib mhóto aepeBÓHb 2) La conso- nante final de la radical es blanda. oaná (jiOTorpátjjH» oaná cráHixHji en -h MHÓTO (jjOTOTpá- $HH MHÓTO CráHIJHH 3) La conso- nante final de la radical es -h. 268
Conlinuaciór Nominativo Singular Radical Genitivo Plural Terminaciones ojjHá TerpájiB ojjná jiBepB en conso- nante blan- da; no hay terminación mhóto TeTpáneñ mhóto ziBepén -eü OAHá HO4B ojjná BemB en silbante (*, ui, 4, m); no hay ter- minación mhóto Honéñ mhóto semen OAHá JIO4B OAHá MaTB en silbante y consonante blanda; la ra- dical varia mhóto Aonepén mhóto MaTepéií Notas. 1. Los substantivos femeninos terminados en -a después de consonantes uefléjia, KyxHa, nepéHHfl, nécua, Gatuna, etc. en genitivo del plural suelen tener al final una conso- nante blanda, pero a veces también una consonante fuerte: Hefléna—Hefléjib, Kyxns — KyxoHb, aepéBHs—flepeBÓHb, pero: nécHs—néceH, óániHs— 6ámeH. 2. La consonante a final en las formas como (|>OTOrpá(|>nM, cTáuuHü no es termina- ción, ya que ese sonido está implícito en la radical de dichas palabras: la letra -a significa en tal caso la combinación del sonido [ñj con la siguiente vocal: <jx>Torpá(|>n[Ha], CTáHim- [üa]. Ejercicio 39. Conteste a las preguntas usando los numerales dados entre paréntesis. 1. Ckójibko kómhbt y Bac b KBapTnpe? (4) 2. Ckójibko jiaMn b ko- pHjiópe? (12) 3. Ckójibko rasér bbi HUTáere KáxjjBiñ achb? (3) 4. Ckó- jibko CTpaHHIf B 3TOH KHHTe? (520) 5. CKOJIBKO ÓyKB B CJlÓBe «Mock- Bá»? (6) 6. Ckójibko TeTpájieH y Bac cctb? (12) 7. Ckójibko nacréñ b jtoh KHHre? (6) 8. Ckójibko jiBepéñ b Kopnziópe? (8) 9. Ckójibko hjio- majjéH b 3tom panóne? (1) 10. Ckójibko KpoBáTen b KÓMHaTe oómexn- thji? (3) 11. Ckójibko neuéjiB bbi 3aHHMájincB pyccKHM »3bikóm? (16) 12. Ckójibko nonepén b ótoíí ceMBé? (5) Ejercicio 40. Escriba las preguntas con la palabra interrogativa crójimco? y respon- da a ellas. Modelo: — ToBaprnu flan MHe <j>OTorpá(|>HH. — CKÓJibKO (|>OTOr pá(|>nH aaM aaji ToBápmu? — ToBápHiu flan MHe aeTbipe 4>OTorpá(|>HH. 1. 51 cjiaji BémH b KáMepy xpanéHH». 2. CryjjéHTBi npHHecJiH TeTpájjH. 3. Mbi BBiynnjiH nécnn. 4. Ohh KynnjiH khhth. 5. Oná noBé- cHJia na ctóhbi KápTBi. 6. MaTB jiajiá peóénKy kob^tbi. 7. CryjiéHTBi peniHJiH 3aaáHH. 8. Mbi nocMOTpéjin b Myaée KapTHHBi. 9. Bnepá mbi cjiyniajiH jiókiihh. 269
Substantivos neutros Nominativo Singular Radical Genitivo Plural Terminaciones OJJHÓ CJIÓBO OJJHÓ MÓCTO en conso- nante fuerte MHÓFO CJIOB MHÓTO MeCT No hay termi- nación. La consonante final de la ra- dical es fuerte. OJJHÓ 3uáHHe ojihó ynpaxHÓHHe en -ü MHÓTO 3AÚHHH mhóto ynpaxné- HHH No hay termi- nación. La consonante final de la ra- dical es -ií. Ejercicio 41. Escriba las oraciones con la palabra mhófo. Modelo: Mbi BÚyHHJiH cjioeá. Mbl BbiyHIUIH MHÓFO CJIOB. 1. 51 Kynúji neKápcTBa. 2. Cry^énTLi BbiyHHjiH npáanjia. 3. Ohh cuéjiajin ynpaxHÓHHíi. 4. B 3tom Mécaije mbi HanHcájiH coHHHéHHa. 5. CTy^éHTbi Hanncájin na aockó npeaJioxéHHji. 6. MaTb jjajiá pefién- Ky ábjiOKH. 7. Y Mena ceró^H» b HHCTHTyTe ecTb uejiá. 8. /(¿th BbiyHH- JIH CTHXOTBOpéHH». Casos particulares de formación del genitivo de los substantivos neutros en plural Nominativo Genitivo Plural Terminaciones Singular Plural uépeBo njiáTbe uepéBbji njiáTbji jjepéBbeB njiáTbeB -eB MÓpe nójie Mopá nojiá Mopén nojiéñ -eü Ejercicio 42. Escriba las preguntas a las que respondan las oraciones dadas a conti- nuación. 1. 51 BbiyHHji uBenáimaTb cjiob. 2. Oh cbeji uBa áfijiOKa. 3. Tána Kynnjia jjBa njiárba. 4. Mbi noca^újiH b cauy neTbipe ziépeBa. 5. TpáK- Top ofipafiÓTaji TpH nójia. 6. 51 aánaji b aájie Tpn MécTa. 7. CTyzjéHTbi BbiyHHJIH OJIHÓ npáBHJIO. 8. 51 B3HJI MCHK) H Bbiópaji uBa fijiió^a. 270
Vocales caducas en las formas del genitivo en plural Vocales caducas Femenino Neutro Nominativo Singular Genitivo Plural Nominativo Singular Genitivo Plural -O- 1) CTyjjéHTKa OUIHÓKa 2) KyxHji CTyAÓHTOK OUIHÓOK KyXOHb OKHÓ ÓKOH -e- 1) HéByuiKa pyHKa KonéÜKa 2) HepéBHJi nécHji ÓálUHJI 3) ceMbá AéBymeK pynex KonéeK uepeBéub nécen óáineH ceMéií nHCbMÓ HHCJIÓ Kpécjio noJioTénue cépAue núceM HÚceji Kpéceji noJiOTéneii cepuéit -e- cecrpá cecrép Algunos substantivos femeninos y neutros poseen en el genitivo del plural las llamadas vocales caducas que aparecen solamente en la for- ma dada; por ejemplo: MápKa—MápoK, okhó — ókoh; pyHKa—pyneK, nncbMÓ — núceM. Las vocales caducas aparecen en los substantivos con el sufijo -K(a) después de las consonantes: MápKa, OTKpÚTKa, jtéByiuKa, jióxxa, etc., y en algunos otros substantivos. En los substantivos con el sufijo -K(a) después de silbantes (*, in, h, m) y b aparece la vocal caduca -e- (jióacKa — jióxck, nániKa — náineK, pynKa — pyneK, KonéÜKa — KonéeK), después de otras consonantes, -o- (MápKa — MápoK, OTKpÚTKa — OTKpÚTOK, etc.). El genitivo de la palabra jiéHbrH es fléner (vocal caduca es -e-). Ejercicio 43. Escriba las preguntas con la palabra ckójibko? y las respuestas a las mismas. Modelo: — B KOHBépTe neacájiH MápKH. — Ckójibko MápoK jieacájio b KOHBépTe? — B KOHBépre jieacájiH Herúpe MápKH. 1. Ha ctojió ctoájih nániKH. 2. B cyMKe jiexájin pynKH. 3. Ha cto- jié jiexájm nánKH. 4. B connHéHnn óújih oihúókh. 5. B KÓMHaTe ofiine- XHTHfl CTOÁJIH TyMÓOHKH. 6. B CTOJlé JiexájIH JIOJKKH H BHJIKH. 7. B niKacjjy ctoájih TapéJiKH. 8. B cajiy nrpájin acbchkh. 9. K HaM npHinjiú uéByniKH. 10. B naKéTe jiexájin óyjiKn. 11. B KÓMHaTe ctoájih Kpécjia. 12. B cyMKe jiexájin núcbMa. B. Modelo: — Y Menú óbuih nncBMa. — Ckójibko núceM y Bac óbijio? — Y MCH» óbijio MHÓro nñceM. 1. Y MaKCHMa 6újih cécTpbi. 2. Y Túhh óújih njiacTÚHKH. 271
3. Y Anróna Gmjih pynKH. 4. Y Mena Gmjih KonéñKn. 5. Y nac Gmjih otkpmtkh. 6. Y CTyuéHTOB 6mjih nánKH. 7. Y JIóhm Gmjih cyMRH. 8. Y nac Gmjih noJioTénpa. Ejercicio 44. Escriba respuestas negativas a las preguntas dadas a continuación. A. Modelo: — y Bac ecrb xcypHájibi? — HeT, y Mena hct JKypnáJiOB. 1. Y Bac ecTb Ghjiótm b TeáTp? 2. Y Bac ecTb Bonpócbi? 3. B Terpá- uh ecTb oiiihGkh? 4. B khóckc ecTb Mápxn h KOHBépTM? 5. B nopTtjiéjie ecTb TeTpáflH? 6. Ha ótoh yjinpe ecrb MaraaHHM? 7. Y Bac ecrb kjiio- hh? 8. y Bac ecTb njiacTÍÍHKH? B. Modelo: — Y Bac 6hjih acypHÚJiM? — HeT, y mchs hó 6mjio xypnájioB. 1. Bnepá y Bac Gmjih ypÓKH? 2. B pexaGpé y Bac Gmjih 3K3áMeHM? 3. CerópHn y Bac Gmjih jióriuih? 4. BénepoM b KjiyGe Gmjih Tánixbi? 5. B rocTHHHije Gmjih TypncTM? 6. LIoaaBnepá y Bac Gmjih tócth? 7. B ot- BÓTe CTyuéHTa Gmjih oiiihGkh? 8. B hohtóbom nniHKe 6mjih nncbMa? C. Modelo: — V Bac 6ynyr xcypHájibi? — Hct, y Mena He 6y.neT acypHÚJiOB. 1. B 3tom Mécnpe b KjiyGe Gypyr peneTnpHH? 2. Bo btóphhk b Kjiácce Gypyr Ghjiótm Ha ótot cneKTáKjib? 3. Ha ótoh nepéjie y Bac Gypyr 3aH»THa no <J)H3KyjibType? 4. 3áBTpa y Bac GypyT tócth? 5. Ho- cJieaáBTpa b HHCTHTyre Gypyr jiéxpHH? 6. B cyGGÓTy h b BOCKpecéHbe b KjiyGe Gypyr (JjHjibMbi? 7. 3hmóíi y nac GypyT 3KCKypcHH? 8. B Tpn nacá b ótoh aypHTÓpHH GypyT crypéHTM? 9. 3áBTpa y Bac Gypyr (jjo ro- rpátiiHH? Ejercicio 45. Conteste a las preguntas. 1. Ckójibko .unen b nepéjie? 2. Crójibro pnen b Mécnpe? 3. Ckójib- ko Hepéjib b Mécnpe? 4. Crójibro MécnpeB b ropy? 5. Crójibro pneii b ropy? 6. CRÓjibKo nacÓB b cyTRax? 7. Crójibro MHHyT b náce? 8. Ckó- jibKO ceKyHp b MHHyTe? Texto M OCKBá CrojiHpa CoBéTCRoro CoiÓ3a MocKBá — Gojibinón rópop, kojih- necTBo eró ncHTejieit npeBMináeT pécnrb mhjijihóhob nejiOBéK. MocKBá — CTápbiñ rópop, eñ óójiee neM 800 jibt, ho b tó xe BpéMn aro coBpeMéHHbiñ rópon. B MocKBé moxho BHjjeTb apxHTeicrypHbie náMnTHHKH npónijibix bckób h orpÓMHBie coBpeMéHHbie apánun. B péHTpe rópopa na bmcókom xojimó, na Gepery penn Mockbm, pacnojióxeH ppéBHHH Mockóbckhíi KpeMJib, kotópmíi Hrpáji h Hr- páeT Gojibinyio pojib b xh3hh cTpaHbi. 3uecb jkhji h paGóraji oc- HOBáTeJib CoBéTCKoro rocypápcTBa BjiapHMnp Hjibnn JléHHH. 3pecb paGÓTaeT CoBéTCKoe npaBHTeJibCTBO — Cobót Mhhhctpob CCCP, 272
npoxójiHT ci>é3jibi Cobótob Hapó/iHbix nenyrároB CCCP, ci>é3- Abi KFICC 1, céccHH BepxÓBHoro CoBéra CCCP. Mockóbckhíi KpeMJib npenCTaBjiáeT coóóh yHHKájibHbin apxnreK- TypHbiñ aHcáMÓjib. Mockbhhh h tócth ctojihhm nácro nocenjáioi KpeMjib, ocMáipnBaioT eró coóópbi, HBopubi, Mysén, hx npHBjiexáeT KpacoTá eren, Saínen h coóópoB jipéBHero KpeMiiá. B KpeMJié naxó- HHTCÍI KpaCHBOe COBpeMÓHHOe 3AáHHe------KpeMJléBCKHH ^BOpéu CbÓ3- Aob, rae npoBÓa»TCíi cbésabi Cobótob napóaHbix aenyrároB CCCP, Cbé3Abi KFICC h BJIKCM 1 2 h npyríie Cbésabi, a ráioxe nayr koh- uépTbi h cneKTáxjiH Bojibinóro Teárpa. MocKBá — óto KpynHéiíniHH HHaycTpHájibHbiü ueHTp CTpaHÚ. MHOrOHHCJieHHbie npeanpHHTHÍI MOCKBM npOH3BÓHBT aBTOMOÓHJIH, craHKH, nacú, paanoannapaTypy, rejieBH3opbi, MarHHTO^ÓKbi, xojio- aÉjibHHKH, khhth, TKánH, jieKapcTBa h npyryjo npoayKixHio. í)ra npo- ayKUHÍI BbIBÓ3HTCa BO BC6 KOHIfbl CCCP H B 3apy6é»CHbie CTpáHbl. MocKBá—óto ijeHTp coBéTCKoü nayKH. 3aecb naxonnrc» Axaaé- mh» Hayx CCCP h eé HayHHo-HccjiénoBareJibCKHe HHCTHTyTbi h jiaóo- paTÓpHH, a ráKxe Mockóbckhh rocyaápcTBeHHbiH yHHBepcHTér HMe- hh M.B. JIoMOHÓcoBa—CTapéiíinHH yHHBepcHTér crpanú (eMy óójibine neM 230 Jier). Mockóbckhh rocynápCTBeHHbiií yHHBepcHTér naxómiTCJi Ha ióto- 3ánaae crojinijbi, na JlénHHCKHX ropáx3. Ha TeppHTÓpnH yHHBepcnré- ra—aecHTKH 3aáHHÍí, rjiáBHoe 3nánHe yHHBepcHTéra óneHb Bbicó- Koe — ohó HMéer 32 araxcá, eró móxho BÚnerb H3 pá3Hbix Mecr Mock- Bb!. Ha tóro-aánane Mockbm HaxójiHrca eme ohhh yHHBepcHTér (Bceró b MocKBé asa yHHBepcHTéra). í)ro yHHBepcHTér npyxóbi napónoB HMeHH Harpiíca JlyMyMÓbi4. EojibinHHCTBÓ cryaéHTOB ároro yHHBep- cHTéra—Mojioaéxb H3 crpan Á3hh, ÁcjipHKH h JlarHHCKOH AMépH- KH. ^TO OJIHH H3 cáMMX MOJIOJIblX By3OB MoCKBbl---OH 6bIJI OCHÓBaH 5 b 1960 roay. B crojiHiie HMéercji eme mhóxcctbo By3OB, rae yHarcJi cóthh tbicíih cryaéHTOB — jónonien h aéByineK pá3Hbix HaaHOHáabHOcreií CCCP, a ráKxe Mojioafiie jnóan H3 pá3Hbix crpan MHpa. HoóroMy o MocKBé nácro roBopár, hto óto rópoa cryaéHTOB. B MocKBé éoBbinóe KoannecTBO ÓHÓaHOTéK. B nncaé ÓHÓaHoréK rnáBHa» ÓHÓJiHoréKa CoBéTCKoro Coána — BHÓaHoréKa HMeHH B. H. JléHHHa. MocKBá BBjiáercíi ráKxe nénrpoM coBéTCKoro HCKyccTBa. 3aecb HaxóaHTC» rocyaápcTBeHHa» KOHcepBarópHji hmchh n.H. HañKÓB- cKoro, AKaaéMH» xyaóxcecTB CCCP, MHoroHHcneHHbie reárpbi, cpean hhx — niHpoKÓ H3BécTHMH BceMy MHpy TocyaápcTBeHHbiií aKaaeMH- 1 KFICC (Ka-ii3-3c-3c) KoMMyHHCTHiecKaa nápTH» CoBéTCKoro Colína: Partido Comunista de la Unión Soviética 2 BaKCM (B3-3J1-K3-3C-3M) BceCOlÓ3HblH JleHHHCKHH KoMMyHHCTHHeCKHH Colín Mojioyiéxn (komcomóji): organización de la juventud soviética 3 Acerca de las Colinas Lenin véase el texto de la pág. 290. 4 narpiic ayMyMÓa: relevante personalidad política de Africa, que pereció en la lu- cha por la libertad y la independencia de su patria, Congo, en 1961 5 óbiri OCHÓBaH: fue fundado (forma breve del participio pasivo) 273
hcckhh Eojibiuón TeáTp. B TpeTbHKÓBCKoü rajiepée (thk Ha3biBáeTc» ueHTpáJibHbiü Myséií pyccKoü xnaonncn, CKyjibiiTypbi h rpácj)HKn) na- xó^htch MHÓxecTBO npoH3BeaÓHHÍí 3aMeHáTejibHbix MacTepÓB pyc- ckoto HCKyccTBa. B Mocrbó MHÓro MyaéeB, htóóm ocMOTpéTb hx, nyxcHo né- CKOJibKo mócíhicb. Cpe^w hhx, KpÓMe TpeTbíiKÓBCKon rajiepéH, LJcht- pájibHbiñ Myséií B. 14. Jlénnua, HcTopánecRnií h LIojiHTexHHnec- khh Mysén, Myséií H3o6pa3HTejibHbix HCKyccTB hmchh A. C. Llyin- KHHa. B Mocrbó paóÓTaer BcecoiósHoe pázmo h hócrojibro cryaHií LJcht- pájibHoro TejieBHAeHH». B 1967 (Tbicana acbhtbcót inecTbaecáT ce- abMÓM) róay óbiji nocTpóen TejieBH3HÓHHbiií TexHHnecRHií ijeHTp hmchh 50-jióthji OxTíióp» 1. I4s mhothx mcct MocKBbi ananá eró ÓániHÍI. BbICOTá TejieBH3HÓHHOÍI ÓániHH-537 MÓTpOB. C nÓMOIIIblO KOCMHHCCKHX CnyTHHROB CBM3H H HaSÓMHblX CTáHUHH CHCTÓM «OpÓH- Ta», «Dxpán» h «MocKBá» xchtcjih KpáiÍHero CéBepa, Chóhph, /Jánb- Hero BocTÓxa h Cpéaneñ Á3hh MÓryT CMOTpéTb TeaeBHSHÓHHbie nepeaánn H3 Mocrbéi. KpÓMe totó, cncTÓMbi «I4nTepBHaeHHe» H «EBpOBÚaeHHe» CBflSblBaJOT MocKBy CO MHÓTHMH 3apy6é»cHbiMH cTpánaMH1 2. J1ÓTOM MoCKBá OJXHH H3 CáMblX SejlÓHblX TOpOflÓB. Ha OrpÓMHOH TeppHTÓpHH MoCRBbl paCHOJIOXeHO HÓCROJIbRO JieeonápKOB, MHÓ- XeCTBO TOpOaCKHX H pañÓHHblX nápKOB, CRBÓpOB, ÓyjIbBápOB. KojiiiHecTBO h njiómaub sejiénbtx mhcchbob xopoinó bhahú na Káp- Te rópoaa. Co BCÓMH KOHIláMH CobÓTCROTO CoK)3a H C 3apy6é»CHbIMH CTpáHa- MH MoCRBy CBÁ3bIBaiOT Xejlé3Hbie UOpÓTH, BO34yiHHbie Tpáccbl H BÓa- Hbie nyTH. B Mocrbó 9 BOR3ájiOB, 3 ráBaHH, iioa Mocrbóíí Haxózprrcji 4 aaponópTa. B Mocrbó óojibinóe yjiHHHoe ziBnxÓHne: mhóxcctbo aBTOMoÓH- jieií, aBTÓóycoB, Tpojuiéií6ycoB, TpaMBáeB. CáMbiií yuóÓHbiií bhu TpáncnopTa b Mocrbó—óto MeTpó. Ohó cBÁ3biBaeT c ijóhtpom ot- UaJlÓHHbie paÜÓHbl CTOJIHUbl. MhÓTHC CTáHUHH MCTpÓ HeOÓblKHOBÓH- HO RpaCHBbl3. KáxjibiH roa b Mocrbó ctpóhtc» mhóxccctbo xchjimx aoMÓB, HIROJI, ÓOJIbHHII, aÓTCRHX Ca^OB, Mara3HHOB. B Mocrbó oóeperájOTCH náMUTHHRH apxHTeKTypbi, ROTÓpbie óneHb CBoeo6pá3Hbi, RpacHBbi h HanoMHHáioT 06 hctóphh rópoaa h eró Ry- JlbTypbl. MOCRBH4H npORBHBH MácCOBblH repOH3M H MyXCeCTBO BO BpÓMa BejiHKOH OTénecTBeHHOH BOÜHbi 1941---1945 roaÓB. Mockbó npn- cbóhjih nonéTHoe 3BáHHe4 «rópoa-repóií». 1 50-jiéTMe Okt»6p»: es decir: nnTM/iecHTHjicTMe Bcjihkoh OK ráSpbCKoií couHajíMC- THHecKoñ peBOjiióiiHH: Cincuenta aniversario de la Gran Revolución Socialista de Octu- bre 2 Chctcmm... CBásbiaaioT MocKBy c mhócmmh 3apyñc>KHbiMM CTpáiiawn (Instr., pl.): sistemas... que enlazan Moscú con muchos otros países 3 KpacÚBbi forma breve del adjetivo KpacÚBbie 4 npHCBÓHTb noMéTHoe 3BÚHMe: otorgar el título honorífico 274
KpeMJib náMHTHHK B. H. JléHHHy b KpeMjié 275
yjiima rópbKoro OcTáHKHHCKa» Tejie6áuiH5i Morájia HemBécTHoro coji/xáTa y KpeMjiéBCKoií CTenú 276
IIpocnéKT KajiHHHHa Ap6aT 277
CráHUHji MeTpó «Ma»KÓBCKa«» Ejercicio 46. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Ckójibko XHTeJieü b Mockbó? 2. Ckójibko Jiei Mockbó? 3. Ka- KHe 3náHHM móxho bhhctb b Mockbó? 4. Fue pacnojióxen Mockób- ckhíí KpeMjiB? 5. KaKjoo pojiB nrpáji h HrpáeT KpeMjiB b jkh3hh crpa- hbi? Hto bbi MÓxere CKaaáiB o 3HanÓHHH KpeMjiá? 6. noneMy mock- bhhh h tócth ctojihubi hócto nocemáioT KpeMJiB? 7. Hto móxho CKa- 3¿tb o Mockbó KaK o uÓHTpe cobótcroh HayKH? 8. Ckójibko jibt ueuáB- ho HcnójiHHjiocB MocKÓBCKOMy rocyaápcTBeHHOMy yHHBepcHTéry hmchh M. B. JIoMOHÓcoBa? 9. Fue naxoanrc» MFY? 10. Ckójibko araxén HMéeT rjiáBHoe auanne MFY? 11. Ckójibko yHHBepCHTÓTOB b Mockbó? 12. KaK Ha3BiBáeTC» cámbih mojiouóíi yHHBepCHTéT Mock- bbi? 13. noneMy MocKBy nácro naaBiBáioT rópoaoM cryaÓHTOB? 14. Mhófo jih b Mockbó óhójihotók? 15. KaKán ÓHÓJiHOTÓKa hb- jiáercji rjiáBHOH b Cobótckom Colóse? 16. Hto móxho CKaaáTB o Mock- BÓKaKOUÓHTpeCOBéTCKOrOHCKyCCTBa? 17. HTOHaXÓUHTCJIBTpeTBJIKÓB- ckoh rajiepée? 18. Mhóto jih MyaéeB ecTB b Mockbó? 18. KaKyio bbico- Ty HMéeT OcTáHKHHCKa» TejieBH3HÓHHa« óáinHíi? 20. Kto móxct cmo- TpéTB TejienepeuáHH H3 Mockbbi? 21. ílBjiáercíi jih Mockbó 3ejiéHBiM TÓpouoM? 22. Ckójibko b Mockbó borsójiob? 23. Ckójibko non Mock- bóh aaponópTOB? 24. Ckójibko rásaueH b Mockbó? 25. KaKÓe b Mock- bó yjiHHHoe HBHXÓHHe? 26. KaKÓe THanénne hmóct mockóbckoc MeTpó? 27. Ht° KáxuBiñ roa CTpÓHTC» b Mockbó? 28. KaKÚe hóbbic MHKpo- paüÓHBi BBipacTáioT BOKpyr ueHTpáaBHOH hócth Mockbbi? 29. 3a hto Mockbó npncBÓHJiH nonéTHoe 3BáHHe «rópoa-repÓH»? 278
§ 7. Substantivos en dativo, instrumental y prepositivo del plural. Acusativo de los substantivos en plural que denotan seres anima- dos Radical acabada en consonante fuerte Caso Masculino Neutro Femenino Terminacio- nes N. cryjiéHTbi núcbMa raaéTbi D. CTynéHTaM nñcbMaM raaéraM -HM I. CTynéHTaMH núcbMaMH raaéraMH -HMH P. o cTyaéHTax o rincbMax o raaérax -ax Radical acabada en consonante blanda Caso Masculino Neutro Femenino Terminacio- nes N. cjioBapú MOpá TeTpájiH D. cjioBapáM MOpítM TeTpájinM -HM I. CJIOBapÁMH MOpHMH TeTpájWMH -HMH P. o cjioBapáx o Mopáx O TeTpáuHX -HX Los substantivos de los tres géneros en dativo, instrumental y pre- positivo del plural poseen las siguientes terminaciones: -aM (-hm), -3mh (-hmh), -ax (-ux). Las terminaciones -aM, -aMH, -ax tienen los substantivos masculinos acabados en consonante fuerte (cTyjjénT, jjom, ctoji, yqéónnK), los fe- meninos en -a (CTyuéuTKa, raaéra, KapTnna) y los neutros en -o (cjió- bo, nHCbMÓ, OKHÓ). Las terminaciones -hm, -hmh, -hx tienen los substantivos masculinos acabados en -b y -ií (nopTtJjéjib, yHHTejib, Myséií, caHaTÓpHÜ) los neutros en -e1 (MÓpe, nójie, ajianne) y los femeninos en -h y -b (néCHH, CTÚHItHH, TeTpájJb, JIBepb). Los substantivos masculinos y neutros acabados en -bH en nomina- tivo del plural (upysbá, CbinoBbá, uepéBb»), tienen las siguientes termi- naciones -hm, -hmh, -hx: apysbH—upysbHM, upysbHMH, o upysbáx. Los substantivos jiiójih y jjéTH en instrumental poseen las siguientes formas casuales: JnojtbMH y jjeTbMH, respectivamente. Nota: Tenga presente que después de silbantes (ac, tu, h, ni) nunca se escribe -a, sino -a: HoacáMH, KapaHztaniáMH, epauáMH, noráMH, TOBápnmaMH, BemáMH. Ejercicio 47. Escriba las formas dativa, instrumental y prepositiva del plural de unos tres o cuatro substantivos de cada uno de los grupos. 1 Excepto los substantivos que poseen la terminación -e después de n: nojioTémie — nojioTémra, nojioTémtaM, nojioTéHna.MH, o nojiOTémiax. 279
Substantivos con terminaciones átonas A. CmydéHmbi — cmydéHmaM, cmydéHmajuu, o cmydénmax CTyjjénTKn, cnopiCMéHbi, cnopTCMémcn, TypncTBi, TypncTKn, Myxnn- Hbi, xémumibi, lÓHoniH, jjéByiiiKH, MájibHHKH, uÓBonKH, cecTpBi, no- upyrn, TOBapniiia; rasérbi, xypnájibi, ynéÓHHKn, khhfh, tórctbi, 3a- UÁnH, KJiyÓbl, ÓHÓjIHOTéKH, IHKOJIBI, yHHBepCHTéTBI, HHCTHTyTbl, nncbMa, ÓKna, Kpécjia. B. IJucámejiu — nucámesiHM, nucámejifuuu, o nucámennx LIpenouaBÁTejin, nHTárejiH, xhtcjih, aBTOMoÓHjin, nopT^éjin; TeTpá- un, nécnn, neuéjin, Gáiiinn; (JioTorpátJiHH, CTáminn, jiéKiinn, ayjjHTÓ- pnn, 3jjánna, ynpaxnéHH», npe^jioxénn»; njiárba, cTyjib», uepéBB», 6páTb«. Substantivos con terminaciones tónicas A. Cmojibi — cmojiáju, cmojiájuu, o cmo/iáx niKacj)bi, MocTbi, cjioHbi, cajibi, ijBeTbi, ohkh, nacú; ynennKH, »3bikh, KOHbKÚ, hoxh, KapaH^auin, Bpann, M«nn, Kjnonn; ropouá, uomá, noeauá, jiecá, Benepá; jjoKTopá, npocjjeccopá; cjiobá, Mecrá, jjejiá, MMe- ná, BpeMená. B. Béufu—eeujáM, seufÚMU, o seufax Hónn, pyKn, rópbi. C. Csioeapú — caosapáM, CAOBapÁMu, o cjioeapáx Kajienaapn, pyójin, jioxjih, uhh; nojiá, Mopá; upy3B«, cbiHOBbá. D. ffeépu— deepÁM, deepkjuu, o deepáx Lljiómaan, nácTn, jjepéBHn, jióinajm; Marepu, uónepn. Ejercicio 48. Escriba en singular las palabras en cursiva. A. 1. LIpenoflaBáTejib Jtaér TeTpáun cmydénmaju. 2. CryjiéHTBi OTBenáiOT npenodaeámeAHM na Bonpócbi. 3. Tána nnnieT nncbMa no- dpy¿aju. 4. B cyGGÓTy BénepoM a noéuy b tócth k dpy3bÁM. 5. M xony nocjiáTb óth otkpbitkh cécmpaM. 6. Bnepá mbi uójiro ryjiájm no y/iuipiM. B. 1. M nonuy b TeáTp c moeápuufaMu. 2. Oná iioiíuéT na KaTÓK c nodpy¿aMu. 3. Oh noéxaji na cTaunÓH c 6pámbHMu. 4. LIpenouaBá- Tejib paaroBápnBaeT co cmydéHmajuu. 5. MáJibnuK pncyeT Kapanda- UlÓM. C. 1. Khhfh ctoút b uiKacfiáx n Jiexár Ha cmoaáx. 2. B ynpa^aié- huhx ecTb HÓBbie cjiobá. 3. CryuéHTbi roBopáT 06 3K3ÓMenax. 4. Mon upy3bá nácTO SbiBÁiOT b meámpax. 5. M hácto bchomuháio o dpy3báx. Ejercicio 49. Conteste por escrito a las preguntas. 1. Bbi nácTO nnineTe upy3bÁM? 2. Bbi nocbuiáeTe khhfh TOBápw- maM? 3. Bbi paccKÁ3biBaeTe o CBoéií paSÓTe pouíiTejniM? 4. Bbi hácto rynáeTe no yjiniiaM BÁmero rópoua? 5. Bbi hácto xóunre b tócth k upy3BÁM? 6. LIpenouaBÁTejiB na ypÓKe roBopnT co CTyuéHTaMn no- pyccKH? 7. Bbi ryjiájin Bnépa c upy3BÚMn? 8. Bbi óbijin Bnepá c tobá- pninaMn b khhó? 9. Bbi jhóóhtc hhtb nan c KOHtfiéTaMw? 10. BaM HpáBHTca nncáTB KapaHAaináMH? 11. Bbi nácTO óbiBáeTe b reá rpax? 12. Bbi c upy3BMMH nácTO óbibáctc b Myaéax? 13. Fue mbi óepéM khú- 280
ni? 14. Tae yaaTca CryaéHTM? 15. Fae yaarca aérn? 16. Fae paGó- TaioT paGÓHne h HHxenépbi? 17. Fae bbi jiróGnae ryjiárb? Ejercicio 50. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en la for- ma conveniente, las palabras dadas en cursiva. A. 1. Typúcmbi Gmjih na aKCKypcnn. ... nonpáBHaacB óra aKCKyp- chm. 2. ToBÓpuufu npocnaH Men» KynnTb hm GHaéTM b khhó. 51 Kynna ... GHaéTM. 3. ffpysbñ npnraacHaH Mena b tócth. 51 noñay b tócth k .... 4. Cécmpbi péaxo nnmyr Mne. 51 TÓxe péaxo nniny .... B. 1. Tan» Kynnaa Máme KapaHdaiuú. Mama pncyeT .... 2. Mne HpáBHTCH óth cmuxú. 51 BOoGmé HHTepecyiocb .... 3. Eró cbiHOBbá xo- pomó yaaTca. Oh aoBÓaen .... 4. K cecrpé npnmaH nodpyzu. Oná pa3- roBápHBaeT c .... C. 1. B ónGanoréxe ctoht tuKcufiú. B ... croar khhth. 2. ffepéebH ceiiHác Géabie. Ha ... aexnr CHer. 3. Cxópo Gyayr 3K3ÓMeHbi. Cryaén- tm pa3TOBapHBaioT oG .... 4. 5ro Hámn aioGÚMBie nucámesiu. Mm to- bophm o .... 5. CKÓpo Gyayr KaníncyaBi. Mm ayMaeM o .... Ejercicio 51. Conteste por escrito a las preguntas usando las palabras dadas a conti- nuación. cmydéHmbi 1. KoMy npenoaaBáreab 3aaaér Bonpócbi? 2. C kcm npenoaaaá- reab pa3TOBapHBaer? 3. Kto noéxaa na aKCKypcnio? 4. O kom tobo- pár npenoaaBáreaH? 5. K KOMy nayr npenoaaBáreaH? 6. KeM aoBÓ- abHbi npenoaaBáreaH? dpy'ibá 1. Kto k BaM npnaéT? 2. C kcm bbi noiíaéTe ryaáTB? 3. KoMy bbi mimere nncBMa? 4. Kto BaM nniner nncBMa? 5. O kom bbi nácro ay- Maere? 6. KoMy bm nocMaáere khhth? 7. KoMy bm aoaxiibi homóhb? nodpy¿u 1. K KOMy nomaá Mapna? 2. C kcm 3anHMáerca Mapna? 3. O kom paccKá3BiBaer Mapna? 4. Kto xaér Mapnio? 5. KoMy Mapiía HHTáaa cthxh? 6. C kcm Mapiía nomaá b khhó? podúmeau 1. Kto ayMaer o Bac? 2. O kom bbi BcnoMHHáere? 3. C KeM bbi xo- THTe roBopÚTB no reaecjiÓHy? 4. KoMy bbi aoaxcHBi OTBérHTB Ha hhcb- mó? 5. KoMy nonpáBHaHCB Bárnn 4>OTorpá<i)HH? 6. C kcm bbi xothtc yBHaeTBCH? Ejercicio 52. Escriba en plural las palabras dadas en cursiva. A. 1. ripenoaasáreaB 3aaaéT cmydéHmKe BonpócBi. 2. Llpenoaa- BáreaB oGhacnaer cmydéHmy hóbbiíí Marepnáa. 3. npenodaBámeJUo nyxHo b3mtb rerpáaii y cryaénroB. 4. IJpenodaBámeJibHuye nyxno hohth b aeKanár. 5. Mbi aóaro ryaáan no yjiutfe. 6. BénepoM a noñ- ay b tócth k dpy¿y. 7. Moa cecrpá nomaá k nodpyse. B. 1. npenoaaBáreab pasroBápHBaer co cmydénmoM. 2. 51 tobo- pna no-pyccKH c npenodaeáme/iMiuifeü. 3. 51 ryaáa no Mockbó c moeá- puufeM. 4. Ahtóh noéxaa na craanón c ñpámoM. 5. Bopnc nornéa b reá rp c cecmpóü. 281
C. 1. Ha ctnojié Jieacár khhfh h TeTpáan. 2. Mh paaroBápHBajiH o (fiÜAbMe. 3. Ceróana mh óbijih b MazasÚHe. 4. Háinn khhfh ctoht b uiKatfiy. 5. M ayMaio o cecmpé. 6. CayaéHTbi paóÓTaioT b /taóopa- mópuu. 7. B metnpádu mhóto oihhóok. 8. CryaéHTbi óepyT khhth b óuóyiuoméKe. Ejercicio 53. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en la for- ma debida y con o sin preposición, las palabras dadas en cursiva. A. 1. Toeápuupi Bceraá noMoráioT mhc. 2. M TÓace noMoráio .... 3. M aaM óth ÓHjiéTH .... 4. M xony hoíith b TeáTp .... 5. Mhc nyacuo no3BOHHTb .... 6. Ceiinác í¡ ayMaio .... 7. Mne náao BCTpéTHTbc» .... 8. Ceróana BénepoM ko mhc npnayT .... B. 1. 3th zaazÓAbi TpyjtHbie. 2. Bnepá Becb Bénep a noBTopún.... 3. CayaéHTKa HHTepecyeTC» .... 4. HpenoaaBáreab paccKá3HBaji HaM C. 1. K óojibHÓMy aojiacHbi npHHTH eprnú. 2. Teóé nyacno noro- BopHTb o CBoéM 3AopÓBbe .... 3. Th aójiacen paccKasáTb o cbocm co- CTOMHHH ... . 4. 3tH CTyaéHTH XOTMT ÓHTb ... . 5. Ha ypÓKe MH nHTá- jih paccKáa .... 6. 3tot annapáT nyacen .... Acusativo del plural de los substantivos que denotan seres animados Género Genitivo Acusativo m. 3TO BélUH CTyfléHTOB. EpáibeB hct aÓMa. M BHXy CTyfléHTOB. M acay SpáibeB. f. 3TO BélUH CTyjjélITOK. CecTép hct aÓMa. M BHJKy CTyfléHTOK. M acay cecTép. El acusativo de los substantivos masculinos y femeninos en plural que denotan seres animados coincide con la forma del genitivo. Ejercicio 54. Escriba las respuestas. Koró BH BH/IHTe? 282
283
Ejercicio 55. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en acusa- tivo, los substantivos dados en cursiva. 1. Ko Mne npné,áyT cécmpbi. M ac/xy .... 2. Moh ópámbx »HByT b JlenHHrpáae. M aaBHÓ ne BH/xen .... 3. ynenuKÚ BHHMáTenbHO cjiy- maioT Bonpócbi yHHTejia. y^HTeiib cnpániHBaeT .... 4. 3th moeápuufu roBopÁT TÓJibKO no-pyccKH. M xopoinó noHHMáio .... 5. fléeowu h Má/ibuuKu HrpálOT na óyjibBápe. M BHxcy ... h .... 6. B KpeMjié Gmjih mypúcmbi. Mbi bctpóthjih ... H3 Háineií crpaubi. 7. Moh dpy3bk jiió- 6»t cnopT. M npHrjiacHji(a) ... na cTa/món. Ejercicio 56. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en acusa- tivo o dativo, los substantivos dados entre paréntesis. 1. Mne nano nocnáTb TejierpáMMy ... (ponHTejiH). 2. M jhoójiió nncáTb nncbMa ... (npysbá). 3. Mbi xxiéM ... (nonpyrn), htó6m BMécTe HUTH B KHHÓ. 4. M 3HálO ... (CTyjléHTbl), KOTÓpbie 3aHHMálOTC5I B 3TOÍÍ rpynne. 5. HaM nyxno cnpocnTb ... (npenonaBáTejin), Korná 6y.neT KOHTpójibHa» pa6ÓTa. 6. YHHTejib CKaaáji ... (yneHHKH), Korjiá 6yneT 3K3áMen no pyccKOMy »3biKy. 7. M noGjiaronapHji... (TOBápnmw), ko- TÓpbie noMorjiH MHe. 8. M naBiió ne BHneji(a) ... (6páTb» h cécTpbi). 9. CrynéHTbi HHorná npHmaináioT ... (nncáTejin) b cboh nncKyccHÓH- Hbiií Kjiy6. 10. rpÓMKaa My3biKa MemáeT ... (cocé/m) 3aHHMáTbc«. 284
Formas casuales de los substantivos en plural en todos los casos Radical acabada en consonante fuerte Caso Masculino Neutro Femenino Terminaciones N. TypHCTbl nena CécTpbl Véase § 5, P. I G. TypHCTOB nen cecTép Véase § 5 y § 6, P. III D. TypncTaM nenáM cécTpaM -aM A. TypHCTOB nena cecTép Como N. o G. I. TypHCTaMH aenáMH cécTpaMH -aMH P. o TypHCTax o nenáx o cécTpax -ax Radical acabada en consonante blanda Caso Masculino Neutro Femenino Terminaciones N. nHcáTejiH My3ÓH nnómanH Véase § 5, P. I G. nncáTejieii MyaéeB nnomanén Véase § 5 y § 6, P. III D. nncáTejuiM MyaéíiM nnomanÁM -HM A. nncáTejieii My3ÓH njiómauH Como N. o G. I. nncáTejiaMH MyaéflMH njiomanáMH -HMH P. o nncáTejiax o Myaéjix o njiomanáx -HX Ejercicio 57. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en el caso conveniente, los substantivos dados a continuación. mypúcmbi 1. B nam rópon hácto npneaxáiOT .... 2. JIótom 3necb Bcerná mhófo .... 3. Fh.ii paccKaaáji ... o rópone. 4. Fhh cnpocnji ..., Kaicne MyaéH ohh xotht ocMOTpéTb. 5. Fnn 6biji c ... b Myséax. 6. ... HHTepe- cyjoTca apxHTeKTypoü rópoua. 7. ... 6y.neT HHTepécno nocMOTpéTb 3TH náMÍITHHKH. 8. Molí npyr, KOTÓpblH pa6ÓTaeT FHHOM, HHOFItá paccKá3biBaeT Mne o .... moeápuufu 1. B BCTpéTHji ua yjiHiie .... 2. B nonién (noinná) b khhó c .... 3. Mué ue noHpáBHjic» cjiHjibM, h x CKaaáji 06 3tom .... 4. Mne nano noiiTH k .... 5. ÓTa KHHra ecTÍ> y .... 6. B xony noÜTH k .... 7. Mne Bcerná noMoráioT .... 8. B 6yny hécto BcnoMHnáTb o ..., KOTÓpbie yHHjiHCb BMécre co mhoíí. MO2a3ÚHbl 1. B néHTpe rópona mhóto .... 2. B cy66ÓTy b ... mhófo napóny. 3. BénepoM jnónn B03BpaujáiOTCH H3 .... 4. Óth TypncTbi HHTepe- cyiOTca .... 5. Ohh hácto nocemáioT ... b néHTpe rópona. 6. Bne- pá Mbi nójiro xohhjih no ..., naM nyxno 6bijio KynÚTb nonápKH. 7. Ha §toh yjiHue ecrb .... 285
cmuxu 1. Mué HpáBíiTCíi ... ótoto noÓTa. 2. Ha ypÓKe mbi hhtéjih .... 3. Moh apy3bá HHTepecyiOTC» .... 4. Ohh nninyT .... 5. Ohh 3náiOT HanaycTb MHÓro .... 6. /Jpysbá nácTO cnópjiT o .... 7. B ótom acypná- jie ecTb .... déeyuiKu 1. B /JÓMe apyacóbi a no3HaKÓMHJica c ..., KOTÓpbie ynaTcn b koh- cepBaTÓpHH. 2. TaM Gbijio HécKonbKo ... H3 KOHcepBarópHH. 3. cnpocHji ..., Ha KaKÓM Kypce ohh ynaTCJi. 4. 51 CKa3án ..., rae a ynycb. 5. ... cnpocHJiH Meuá, oTKyaa a npnéxaji b MocKBy. 6. M npnrjiacHa ... b Hain KJiyó Ha Bénep. 7. M aywaio, hto ... noHpáBHTca Ham Bénep. 8. Mbi C TOBápHipeM TOBOpHJIH .... Ejercicio 58. Conteste por escrito a las preguntas usando las palabras dadas a conti- nuación. dpy>3bfl 1. Kto npnéaeT k bbm 3áBTpa? 2. O kom bbi roBopnjiH c GpáTOM? 3. C kcm bbi aaBHÓ He BH/rejiHCb? 4. Koró bbi xothtc bh/tctb? 5. Ko- My bbi cKaaájiH o BáineM a«e poacaéHHH? 6. Koró bbi npnrjiacHjiH Ha aenb poac/réHHH? 7. Kto npHrjiacHJi Bac b tócth? 8. Y Koró bbi 6yaeTe b BocKpecéHbe? 9. C kcm BMécTe bbi npoBeaéTe BocKpecéHbe? 10. Ot Koró bbi HeaáBHO nojiynnjiH oTKpÚTKy? dému 1. O kom jryMaer MaTB? 2. C kcm oTéu noñ/rer ryjiHTb b BocKpecé- Hbe? 3. Kto HaéT yTpoM b a¿TCKHH caa? 4. Y kotó mhóto HrpynieK? 5. KoMy óáóyniKa paccKá3biBaeT cKá3KH? 6. KoMy poaHTeaH KynnjiH noaápKH? 7. Koró bbi jhóGhtc? núcbMa 1. Hto bbi nncájiH Bnepá Becb Bénep? 2. O néM bbi roBopHJiH c to- BápnmeM? 3. HeM HHTepecoBájica TOBápnni? 4. Hto bbi nojiynHJiH b cyóóÓTy? 5. HeMy bbi Gbijih pájibi? 6. Heró Hé Gbijio Ha CTOJié? 7. Hto bbi nainjiH h nponHTájiH? 3K3ÓMeHbl 1. Hto y Bac 6yneT b Hióne? 2. O néM ayMaioT CTyaéHTbi? 3. HeM HHTepecyiOTCa ceiinác cTyaénTbi? 4. K neMy yxé nánaun totóbhtbch cTyuéHTbi? 5. Hto cTyaénTbi uojokhbi caaTb? Diálogo — 3,npáBCTByH, Bopiic! — ÓpHBéT, Anapén! Hy KaK nponuiH tboh KaHHKyjiBi? — ÓneHb xopoinó. 51 éaanji c apy3báMH na KaBKá3. Tbi Gbiji Ha KaBKáae? — /Ja, Anupéñ, UBa róna Ha3áu, ho ji ne óneHb jijoGjiió nyTeiné- cTBOBaTB no ropáM. 51 Gbiji na CéBepe. TaM mbi c TOBápHinaMH nyTe- inécTBOBajiH no péKaM na jió^Kax. Bbijio óneHb HHTepécno. A rae 6bi- jiá Jléna? 286
— Jléna HHTepecyeTC» náM»THHKaMH jjpéBHeii boctóhhoíí apxn- TeKTypbi, ohh c Táneii ósahjih b CaMapKáHa h Byxapy h ÓHeHb tiobó- jibHbi cbohm nyTeinécTBHeM. Ohh mhóto (J)OTorpa(j)npoBajiH, npnBea- JIH XOpÓHIHe CJláÜflbl. — A Bhktop 6mji c toóóíí na KaBKáae? — KonéHHO. Snaenib, Bopnc, b ropáx Mbi bhhcjih yjjHBHTenbHo KpacáBbie oaépa. Boaá b osépax chh»», kbk néóo Haa hhmh. TaM Mbi KaTájiHCb na jió/xKax. Ho ceiinác » yxé Hannuáio 3aóbiBáTb o KaHHKy- jiax. Káacflbiii aenb TaK mhóto 3aH»THH, TaK mhóto hóboto... Ejercicio 59. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. KaK npoinjni KaHHKyjIbl Anapé»? Oh jiobójich cbohmh KaHÚKy- jiaMH? 2. C kcm AH/ipén é3j(Hji Ha KaBKá3? 3. Bopncy HpáBHTC» nyre- mécTBOBaTb no ropáM? 4. Ky^á éa/pui Bopnc? 5. C kcm Bopúc éanjui Ha Césep? 6. Hto aéjiajin Bopnc c TOBápnmaMn na CéBepe? 7. Bopnc aoBÓJieH KaHHKynaMn? 8. LIoHeMy Jléna éajjHjia b CaMapKánn h Byxa- py? 9. C kcm Jléna é3^Hjia b CaMapKána n b Byxapy? 10. HeM aobó- jibnbi Tán» c Jlénoií? 11. Hto ohh npnBe3Jin? 12. C kcm h me óbiji Bhktop? 13. Hto Bn^ejin Anapéñ c Bhktopom b ropáx? 14. noneMy rópHbie oaépa noHpáBnjincb Auapéio? 15. O hcm yacé naHnnáeT 3a6u- BáTb AH/ipén? 16. LIoHeMy Anapén HaHnnáeT 3aóbiBáTb o KannKyjiax? § 8. Formas casuales de los adjetivos en plural Radical acabada en consonante fuerte Radical acabada en consonante blanda N. HÓBbie -ue HOCJléaHHe -He G. HOBblX -ux nocjiéaHHx -HX D. HÓBblM -UM nOCJlé/lHHM -HM A. HÓBbie, Como nocjiéanne, noejiéa- Como N HÓBblX N. o G. HHX o G. I. HÓBblMH -UMH nOCJléaHHMH -HMH P. O HÓBblX -UX o nocjiéaHHx -HX En los tres géneros, los adjetivos, del plural poseen terminaciones similares. Los adjetivos con la radical acabada en r, k, x y en silbante (*, ui, h, m) poseen en todos los casos idénticas terminaciones que los adjetivos terminados en -h blanda (nocjiéAHHH, chhhíi, 3hmhhh, etc.). Nota: Fíjese en que las terminaciones de los adjetivos acabados en h blanda, en r, k, x y en silbante (ac, iu, h, iij) coinciden con las formas casuales del pronombre ohh (hx, hm, hx, hmh, o hhx). Esto le ayudará a memorizar las terminaciones. Ejercicio 60. Escriba en singular las combinaciones de adjetivos y substantivos. 1. BénepoM crynénrbi 3aHHMáioTC» b HHTáJibHbix 3ájiax. 2. Káp- jioc HHTepecyeTC» hóbbimh nécHHMH. 3. M noiíjty b Teárp c pyccKHMH TOBápHtnaMH. 4. Mne nyxHo nanneárb nHCbMÓ CTápuiHM 6páTb»M. 287
5. Moh npy3bá nácTO ÓMBáioT b HpaMaTÚnecKHx TeáTpax. 6. Bnepá Mbi BCTpérHjiH b TeáTpe 3naKÓMbix CTynéHTOB. 7. 3áBTpa » noény B rÓCTH K COBÓTCKHM apy3bÁM. 8. 51 npHrjiainy B rÓCTH COBÓTCKHX apyaéü. 9. 5tot ynéÓHHK Hyxen hóbmm CTyqéHTaM. 10. Mbi nHTájin pacCKáabi pyccKHX nncáTejieii. 11. Mbi roBopHjiH 06 HHOCTpánHbix (JjHjibMax. 12. 51 xony hohth ryjiáTb h xjiy Mjiámnnx cecTép. Ejercicio 61. Intercale las palabras dadas poniéndolas en el caso conveniente. HÓBbie mempádu 1. Heró npenojiaBáTejib ne jiaji cTynénTaM? 2. Hto npenoaaBá- rejib nojioxHji na ctoji? 3. C neM CTynéHTM nprnujin na ypÓK? 4. Tae Májio ohihóok? 5. OTKy.ua npenonaBáTejib Bbinncaji ouihókh? 6. Hto BaM HyxHo npHnecTH na ypÓK? nocjiéÓHue HÓeocmu 1. Hto bm xoTHTe y3HáTb? 2. HeM bm HHTepecyeTecb? 3. Hto bbm oóemájiH paccKaaáTb jjpy3bá? 4. Heró TOBápmn ne paccKasáji BaM? 5. O néM bm xoTHTe noroBopHTb c npy3bÁMH? 6. Hto 3HáeT Ahtóh? pyccKue moeápuu/u 1. Kto noMoráeT Kápjiocy ynÚTb pyccKHH jbmk? 2. KoMy Káp- jioc noMoráeT ynÚTb HcnáHCKHH »3biK? 3. C kcm Kápjioc tobopht no- pyccKH h no-HcnáHCKH? 4. K KOMy oh xojihji b BocKpecéHbe? 5. Y ko- ró ecTb HHTepécHbie njiacTiÍHKH h KaccéTbi? 6. Koró Kápjioc npnrjia- chji b tócth? 7. KoMy Kápjioc cneji KOJiyMÓHiícKHe nécnn? 8. O kom Kápjioc paccKaaáji apy3báM? UHOCmpÚHHtite <l3blKÚ 1. Hto BaM npáBHTca ynHTb? 2. HeM bm HHTepecyeTecb? 3. KaKÚe 3K3áMeHM óyjiyT y cTynénTOB b Hióne? 4. B KaKÓM HHCTHTyTe ynHTca 3Ta cTynéHTKa? 5. O néM roBopáT CTynénTbi h npenonaBáTejin? 6. Kaxne khhfh npoaaiÓTca b ótom Mara3HHe? Ejercicio 62. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en el caso conveniente, las combinaciones de palabras dadas en cursiva. 1. Yxé KÓHnnjiHCb aémiiue KamiKyatii. Mbi c yjiOBÓJibcTBHeM bcho- MHHáeM o .... 2. IJodMocKÓBHbte jiecá óneHb KpacnBbie, ocóGenno óce- Hbio. Káxjioe BocKpecéHbe mm c apy3bHMH ryjiáeM no .... 3. HaM HpáBHTCJi océHHue neÜ3Ó>tcu. Mbi JHoóyeMca .... 4. Moh ópaT cjiéjiaji tfsemHbie <fiomo¿pá<fiuu. 51 jjobójich ..., KOTÓpbie cziéjiaji moíí 6paT. 5. Tbi eme He paccKaaáji MHe nocaédiiue HÓeocmu. 51 óneHb xony y3HáTb .... 6. Tepéca jhóóht pyccKue nécHu. Oná óneHb HHTepecyeTc» .... 7. PyccKue xydÓMCHUKu cÓ3aajiH npeKpácHbie KapTHHM. Mbi hhtc- pecyeMca .... 8. B neMnnoHáTe xopoinó BbicTynnJiH coeémcKue cnopmcMénhi. Mm cMOTpénH no TeJieBH3opy BMCTynjiénH» .... 9. B cnopTHBHOM KÓMnjieKce ecTb xopóniHe ¿uMHacmúuecKue júm. Mm 3aHHMáeMca FHMHácTHKoií b .... 10. 51 xony nocMOTpéTb eeuépHue ¿a- 3émbi. 51 nonpocHJi TOBápnma KyníiTb MHe .... 11. CocéÓHue óomú bm- cÓKne h KpacHBbie. B ... eme hhktó He jkhbct, óto HÓBbie jjoMá. 12. B 3TOÍÍ rocTHHHue xHByr uHocmpáHHbte mypúcmbi. 3jiecb mhóto .... 288
13. CryaéHTM noBTopÁJiH zpaMMamúnecKue npáeujia. Ohh noBTopn- jih nécKOJibKo .... 14. LIpenoaaBáTejib nprniéc hhm doMáuiHue mempá- du. Oh no/riepKHyji ohih6kh b .... 15. Mbi aóaro yanan HÓBbie cjioBá. Mbi BbiyHHJiH TpnzmaTb .... 16. Mrtáduiue ópámbfi HanncájiH MHe nn- CbMÓ. M 4ÓJIX6H OTBÓTHTb ... Ha HX HHCbMÓ. Ejercicio 63. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en el caso conveniente, las combinaciones de palabras dadas en cursiva. A. 1. B 3TOÍÍ rocTHHHiie XHByT uHOcmpáHHbie mypúcmbi. 2. B MocKBy npneaxáeT MHÓro .... 3. B KpeMjié mm bctpóthjih .... 4. ... nyxHO KynHTb cxéMy mockóbckofo MeTpó. 5. Mbi paaroBápHBaaH c ... no-(f)paHiiy3CKH h no-ncnáHCKH. 6. Coóópbi KpeMaá noHpáBH- jiHCb .... 7. Mbi roBopHM 06 .... B. 1. Mhc npáBarca pyccKue cmuxú. 2. 51 HHTepecyiocb .... 3. 51 BbiyHHji MHÓro .... 4. Moh apy3bá TÓxe yaar .... 5. Mm roBopHjiH o .... C. 1. Ha (JiaKyjibTéT npHinaH HÓebie cmydéwnKU. 2. 51 paaroBápn- Baioc....3. 3th cjioBapn HyxHbi.... 4. npenoaaBáreab cnpámHBaer .... 5. Mm noMoráeM .... 6. Óth yaéÓHHKH ecTb y .... 7. LIpenonaBá- TejIH TOBOpÁT o .... Ejercicio 64. Formule por escrito preguntas para las oraciones dadas a continua- ción, usando la palabra KaKÓe? en la forma debida. 1. CryaéHTM roBopHT o jióthmx KanMKyaax. 2. Ohh HHTepecyioT- ca jiéTHHMH KaHiÍKyjiaMH. 3. Y hhx eme né ómjio jióthhx KaHHKyji. 4. HeaáBHO a Kynna pyccKHe khhth. 5. Y Mena MHÓro pyccKHX khht. 6. 51 xoay noceTHTb eBponéiiCKHe crpáHbi. 7. 51 eme né 6mji b aarn- noaMepHKáHCKHx crpánax. 8. Mne nyxno noroBopHTb co crápniHMH ópáTbaMH. 9. 51 xoay BHaerb crápimix ópárbeB. 10. Mm nnrepe- cyeMca pyccKHMH HHcáreaaMH. 11. Moh apyr coónpáeT coBércKHe MápKH. 12. Mm KáacabiH aenb HHTáeM coBércKHe xypnájibi h rasérbi. 13. Moé némie noHpáBHjiocb hóbmm apyabáM. 14. B cohhhóhhh 6m- jih rpaMMaTHHecKHe ohihókh. Ejercicio 65. Escriba preguntas con la palabra Kíncóe? y conteste a ellas. Modelo: — 51 jiioGjhó cthxh. — KaKÓe cthxh bm juóÓHTe? — 51 juoójuó HcnáncKHe cthxh. 1. 51 HHTepecyiocb CTHxáMH. 2. Mne npáBarca cthxh. 3. Mm C apyrOM MHÓTO TOBOpHM O CTHXáx. 4. 51 JHO&jnÓ CMOTpéTb (JlHJIbMbl. 5. Moíi TOBápnm coónpáer otkpmtkh. 6. Moh 6par jhóóht néjiarb 4>oTorpá(i)HH. 7. Y Mena ner Kapaimanién. 8. 51 jnoójnó pncoBáTb Ka- paimamáMH. 9. 51 noéay b tócth k apyabáM. 10. Mm aamiM námn tct- páan npenomaBárejiaM. 11. B Merpó mm BcrpérHjiH TOBápHmeií. 12. 51 nonay na cneKTáKJib c apy3báMH. 13. CryaéHTM npHHecaá na ypÓK (J)OTorpá(J)HH h otkpmtkh. 14. npenoaaBáreab aoBÓaeH cryaén- TaMH. 15. Ha ynniiax mhóto Hapóay. 16. CryaéHTM nHinyr aHKTán- tm b TeTpáaax. 17. 51 nácro óbiBáio b reárpax. 289
Texto JléHHHCKHe rópbi JléHWHCKHe rópbi—óto juoóhmoc mócto óiUBixa h nporyjioK mock- bhhóh h rocrén ctojihubi, KOTÓpoe naxóuHTCH na K)ro-3ánaue rópona. TaK Ha3biBáeTC$i BO3BÚmeHHOCTb na npáBOM óepery peKH Mockbú. C JléHHHcKHX rop oTKpbiBáeTca orpÓMHa» nanopáMa Mockbú. Écjih bm 3axoTHTe yBHjjeTB 3Ty nanopáMy, to npnuHTe na CMOTpoByio njiománKy népea KpacHBbiü napK, KOTÓpbiü pacnojióxen Ha JlénHH- ckhx ropáx. Bbi yBHjjHTe MocKBy-peKy. Cobcóm 6jih3ko na npoTHBO- hojióxhom óepéry peKH—ctuuhóh hmchh B. H. Jlénnua, uájiee— rjiáBbi uepKBCH h orpáua HoBouéBHHbero MonacTbipá, a BuajiH hóbmc BbicÓKHe 3jiáHH» na npocnéKTe KajiHHHHa h óáinnH Mockóbckoto KpeMjiá. A KaK xopoinó 3hmóíí noxouiiTb 1 Ha jiúxax no JIchhhckhm ro- páM¡ 3necb k BániHM ycjiyraM npeKpácnbie jibdkhh, rópbi h TpaMnjiHH. JIbDKHHKH JHÓÓHT npOBCCTH BblXOUHÓÜ JjeHb Ha JléHHHCKHX TOpáx. Ho ne ayMaiiTe, hto JléHHHCKHe rópbi—óto tójibko mócto ótum- xa. 3jjecb ne tójibko oTjjbixáiOT, ho h ynaTCJi. Ha JléHHHCKHX ropáx pacnojióxeHM 3uánHH Mockóbckoto rocyuápcTBeHHoro yHHBepCHTé- Ta HMCHH M. B JIOMOHÓCOBa, CáMOe BMCÓKOe H3 HHX HMéeT 32 3Taxá. KájKAblH TOCTb CTOJIHUBI OÓJBáTCJIbHO UÓJIJKCH nO3HaKÓMHTbCJI C JléHHHCKHMH TOpáMH, 3TO OUHá H3 ^OCTOnpHMCHáTCJIbHOCTCH Mockbú. Ejercido 66. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Hto naxójiHTCíi na npáBOM óepery peKH Mockbú na lóro- 3ánaue ctojihiim? 2. OTKyjia móxho BHjteTb orpÓMHyio nanopáMy ró- poua Mockbú? 3. Hto naxó^HTC» HeaajieKÓ ot JIóhhhckhx rop na npoTHBonojióxHOM 6epery peKH Mockbú? 4. Hto móxho yBHAeTb Hájiee? 5. T^e móxho xopoinó noxoAHTb na jiúacax? 6. Tue mhóthc JIÚXHHKH npOBÓUHT BpéMH B BblXOJJHÓH JICHb? 7. KaKOH MOCKOBCKHH By3 HaxójiHTcH na JléHHHCKHx ropáx? 8. Ckójibko aTaxéií hmóct cá- Moe BbicÓKoe 3náHHe MTY? 9. HoneMy KáxjibiH toctb ctojihubi uóji- XCH nO3HaKÓMHTBCH C JléHHHCKHMH TOpáMH? HapK h yHHBepCHTéT na JléHHHCKHx ropáx 1 El verbo perfectivo hoxojihte está formado del verbo imperfectivo xojihte y sig- nifica realizar un movimiento sin dirección determinada. 290
§ 9. Formas casuales de pronombres personales (repaso y sistematización) 1"“ y 2 a personas Caso Singular Plural N. Tbi Mbi Bbi G. Mena reóá nac Bac D. Mne Teóé uaM bbm A. MCHÁ Teóá nac Bac I. MHOH (MHÓH)) TOÓÓH HÚMH B¿MH (toóóio) P. 060 MHé o Teóé o Hac o Bac 1. Cuando a las formas de los casos oblicuos del pronombre h pre- ceden las preposiciones k, c, népen, nan, non, éstas adquieren una o: ko Mué, co mhóh, nepe.no mhóh, nano mhóíí, nono mhóíí. 2. Ante el pronombre a, en prepositivo, se usa la forma 060: Ohh rOBOpHJIH 060 MHÓ. Caso Singular Plural Masculino y neutro Femenino N. OH, OHÓ OHá OHH G. eró (y Heró) eé (y neé) hx (y hhx) D. eMy (k neMy) eií (k Heií) HM (K HHM) A. eró (na Heró) eé (na neé) hx (na hhx) I. hm (c hhm) eií (éio) (c Heií, c néio) HMH (c HHMH) P. O HÉM o neií O HHX Los pronombres de la 3 a persona después de las preposiciones adquieren una h inicial. Compare: 51 Biíxy eró. 51 óbiji y Heró. 51 noMo- ráji eMy. 51 xon»Ji k ueMy. 51 noBÓJien hm. 51 roBopHji c hhm. Ejercicio 67. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en el caso debido y con o sin preposición, los pronombres personales dados en cursiva. 1. Bbi cerónHM BénepoM óyneTe nÓMa? Móxho, a hosbohió ...? 2. Tbi Hnénib na nónTy? 51 noüny .... 3. He noiíny cerón»» k TaMá- pe, ouá caMá npnnéT .... 4. Bbi npocHJiH ynéÓHHK, a Mory naTb ... eró. 5. y3Hán(a), hto Ojiér xóneT noroBopHTb .... 6. Tbi njióxo ynnnib cjiOBa, ... nano óójibine noBTopáTb hx. 7. Korná bm óbicipo tobo- piiTe no-HcnáHCKH, a njióxo noHHMáio .... 8. Mbi xnéM Mapúio, oná noJDKHá npHéxaTb .... 9. Bbi ycTáji», ... nyxHo OTnoxnyTb. 10. fio co- BÓTy TOBápHHieil H nOCMOTpéjI 3TOT (JlHJIbM, HO OH ... HC HOHpáBHJI- ca. 11. Mbi noMorjiíi npy3b»M, h ohh noóJiaronapújiH ... . 12. Tbi npo- CHJ1 nO3BOHHTb ... B 8 naCÓB, HO B 3TO BpéMa ... Hé ÓbIJIO nÓMa. 13. Bbi naiiHcájiH MHe. 51 6biji(á) óneiib pán(a) nojiynÚTb ... nncbMÓ. 291
14. J7 ne xony noxynáTb ótot cnosápb, ... ecTb óonbmóñ xopóniHií cjiOBápb. 15. Mbi no3BájiH Bopnca, h oh noinéji rynáTb .... 16. Bne- pá a BÍweji(a) na ynniie Csernány, ho oná ne aaMÓTHjia .... 17. Tbi npocií.Ji Mena c4>OTorpa4)HpoBaTb ..., noxányñcTa, x totób. 18. Tm 3Háenib, oh xóneT hosbohhtb ... h npHrnacHTb ... b TeáTp. 19. Sm BcnoMHHáuH 060 mhó, a x BcnoMHHáji(a).... 20. Mm ne motjih 4>oto- rpacjinpoBaTb, ... né óbijio (¡JOToannapára. Ejercicio 68. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en el caso debido y con o sin preposición, los pronombres personales en 3 a persona. Tenga presente que esos pronombres, después de la preposición, adquieren una h inicial. l.Tána HHTáeT HeBHHMáTeiibHO, noTOMy hto Manía MeináeT .... 2. Tána acaéT Jlény. Jléna aonxná npHHTH .... 3. 3tot cryaéHT xopo- inó 3aHHMáercji, npenoaaBárenb aoBÓnen .... 4. Ceróana ohh noñayr b My3éñ. Bbi xoTHTe hohth ...? 5. — Tbi ne 3náemb, Ahtóh b yHHBep- cHTéTe? — /Ja, njiTb MHHyT naaáa a BHaen ... h roBopnji .... 6. 51 ne mot Bnepá npnéxaTb k npyabÁM. 51 hosbohhji ... h CKaaán, hto, k coxa- jiéHHio, x ne npnéay .... 7. 51 ne 3Háio ótoto nejiofléxa, ho moíí TOBá- pnin paccKá3biBan mhc .... 8. — Tbi aasnó BHaen(a) Jlény?—51 ne- aáBHo BHneji(a) ..., x 6bui(á) ... b npónuioe BocKpecéHbe. 9. Í)th pac- cxá3bl AOBÓJIbHO TpynHbie, HO Mbl yxé MÓXC6M HHTáTb H nOHHMáTb ... 10. Í)to ynpaxnéHHe jiérKoe, x óbicrpo caénan(a).... 11. ^ra aéflyniKa TOJIbKO O^HH MéCJHI yHHT pyCCKHH B3bIK, HOÓTOMy ... emé Tpy^HO ro- BopHTb no-pyccKH. 12. Anapéñ cxasáji, hto ... ecTb óra Knnra, h x mo- ry B3STb ..., Koraá xony. 13. Jléna h Bhktop npHTjiacHjiH nac b tócth, 3áBTpa Mbi noéaeM .... 14. Moacecrpá 3áBTpa npnéaeT H3 JleHHHrpá- aa, h a noéay na BOK3án Bcrpenárb .... 15. CKÓpo y cTápniero ópára aem> poscaénna. Mbi yxcé KyiríuiH ... noaápoK. 16. Bnepá b KJiyóe 6bui HHTepécHbiií Bénep, ho x né 6bui.... 17. B náTHHiiy óyaer ceMHHáp, ná- ao roTÓBHTbCJi .... 18. Bhktop 3HáeT, Koraá óyaer coópánHe, a cnpo- iny ... o coópáHHH. 19. YneHHK xopoinó 3aHHMáerca. YnHTenb aoBÓ- jien .... 20. Moh apy3bá noinjin rynáTb b napK. 51 nonién .... Diálogos I — 3Háemb, CBemána, 3áBTpa y Mena aenb poxaénHa. 51 6yay pá- aa, écnn tbi npnaémb ko mhc. Tbi cMÓxewb npHÍÍTH? — Konénno, x c yaoBÓnbCTBHeM npnay k Teóé. CKÓnbKO ner reóé HcnonHáeTCJi? — /JeBHTHáauaTb. — A Mne yxcé HcnónHHnocb aeBíiTHáanaTb ner. Ckbxh, noxcányií- cra, Jléna, kto óyaer y reóá 3áBTpa? — Y Mená óyayr Táu» h Anapéñ. KpÓMe hhx óyayr eme ase no- apyrn, tm hx ne 3náemb^ x aywaio, hto reóé óyaer npHSTHo no3Ha- KÓMHTbc» c hhmh. Einé GyayT apy3bá BnKTopa Onér h Bopíic. Tbi hx 3náenib. — Bo CKÓnbKO y Te6x coóepyrcs tócth? — LIpHXoaH b ceMb nacÓB. — Xopomó, npnay oóJBárenbHo. Cnacnóo reóé 3a npnrnaméHHe. 292
II — Ahtóh, y Mená ecrb rpn ónjiéra b Májibiñ TeáTp na cneK- TáKjib «rópe ot yMá». 51 npnrjianiáK) ie6á h Eopúca. CneKTáxjib 6y- uer b nÁTHmjy. Tbi CMÓxeuib hoíith c náMH? — CnacHÓo, Ojiér, « c yuoBÓJibCTBHeM noituy c bánih. A óto xo- póniHÜ cnexTáxjib? — Moh 6pai bhjjcji ótot cneKTáKjib, h oh eMy noHpáBHjic». Mó- »ceT ÓbITb, H HaM HOHpáBHTC». -- Mbl BCTpéTHMCH y Bxójia B TeáTp? — HeT, h jjaM Teóé tboíí óhjiót, npHXojjH, xorjjá CMÓxeuib. A y Mena b nÁTHHijy óy/jer coópánne, h 51 Mory neMHÓro onoajjáTb. Iíjih, ÓCJIH XÓHeiHb, aOrOBOpHCb C EopHCOM. Tbi MÓXeiHb BCTpéTHTbCB C HHM y BXÓZia H BMÓCTe BOÍITH B TeáTp. — Xopoinó, 5i Tax h cuéjiaio, 51 noroBopiócb c hhm. -- TÍO CBHAáHH5I, JJO nÁTHHIXbl. — CHacTjiHBo. CnacHÓo Teóé 3a ónjiér. Recuerde: CnacHóo KOMy? (D.) 3a hto? (A.) nonpyre 3a npHTJiainéHHe Zipyry 3a ÓHjiér TOBápnmy 3a nÓMonjb Ejercicio 69. Conteste a las preguntas relacionadas con los diálogos. I 1. Koró Jléna npHrjiaináeT na cboíí jjeHb posc/jénnii? 2. Hto Jléna cxaaájia CBeTjiáne, xonjá oná npHrjiaináJia eé? 3. CBeTjiána oóeiijájia Jléne npHÍÍTH k neñ na jjenb poxcjjénHii? 4. Ckójibko jieT HcnojináeTcii Jléne? 5. Ckójibko jict hchójihhjiocb CBeTjiáne? 6. Kto óyner y Jlénbi b jjeHb eé poxjjénHii? 7. C kcm no3HaxÓMHTC5i CBeTjiána y JléHbi? 8. C KeM y»cé anaxÓMa CBeTjiána? 9. Bo ckójibko y JléHBi coóepyrcii tócth? 10. Bo ckójibko Caerjiána npHjjéT k Jléne? 11. rioójiarojia- pnjia jih CBeTjiána Jlény 3a npHTjiainénHe? II 1. y kotó óbuiH ÓHjiéTbi b Teárp? 2. Koró Ojiér npHrjiaináeT b Teárp? 3. Korjiá óy/jer cneKTáKjib? 4. Ahtóh corjiacíuicii noiíTH b Teárp c OjiéroM h SopúcoM? 5. Hto CKaaáji Ojiér AnTÓny o cnex- TáKjie? 6. noneMy Ojiér ne mójkct BcipéTHTbcii c Ahtóhom y bxó- jja b Teárp? 7. Hto nocoBéroBaji Ojiér AHTÓHy? 8. Hto peinnji Ah- tóh? 9. noÓJiaro/japHJi jih Ahtóh Ojiéra 3a ónjiér? 293
§ 10. Formas casuales de pronombres posesivos (repaso y sistemati- zación). Pronombre posesivo-reflexivo cboh. Formas casuales del pronombre interrogativo nefi? (*n>a? nbé? hbh?) Caso Masculino y neutro Plural Singular Femenino N. MOH, MOé MOÁ MOH G. Moeró Moéñ MOHX D. MoeMy Moéñ MOHM A. Como N. MOR) Como N. o G. o G. I. MOHM Moéñ MOHMH P. O MoéM o Moéñ O MOHX Los pronombres tboh y cboh se declinan como el pronombre moh. Caso Singular Plural Masculino y neutro Femenino N. Ham, Háme Háina HálHH G. Harnero Hánieñ HálHHX D. HáineMy nárnen HálHHM A. Como N. Háiny Como N. o G. o G. I. náiiiHM nárnen nániHMH P. o nárneM o Hámeñ o HániHX El pronombre Bam se declina como el pronombre Ham. Ejercicio 70. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolas en la for- ma conveniente y con o sin preposición, las combinaciones de pronombres posesivos y substantivos dados en cursiva. A.l. 51 ne 3naió, rae moü noprmfiértb. 2. 3ra KHHra jicxht .... 3. Mué HyxHO b3«te KHHry H3 .... 4. /JáiiTe mhc, noxájiyñCTa, .... 5. ... óneHb ynóÓHbiH. 6. 51 jiobojich .... B. 1. Ko MHe HOJiatHbi npHÜTH moú moeápuufu. 2. ... CKÓpo 3K3áMe- Hbi. 3. ... nyxHo MHÓro 3aHHMáTbca. 4. 51 oóemáji ... cboió nÓMomb. 5. 51 BaM paccKaaáji ... 6. Bbi xothtb no3HaKÓMHTbc« ...? C. 1. Moú cecmpá otcueém b jjpyrÓM pañÓHe. 2. 51 zjaBHÓ He bh/jcji .... 3. Mne nyxcHO noéxaTb .... 4. 51 xony noroBopHTb .... 5. 3to (j)oro- rpá(J)Híi .... 6. ... 18 JieT. 7. ... 3OByT Haráina. 8. ... He/jáBiio nocTynííjia B HHCTHTyT. 294
Ejercicio 71. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolo en la forma debida, el pronombre moh. 51 xony paccRaaáTb bbm o ... ópáre.... 6paT cefinác 'ahbct b JleHHH- rpáae. Pánbine, Korjiá oh 6biji cryaéHTOM, oh xchji b Mocrbó h ynúacj b yHHBepcHTéTe. Ceiínác ... 6paT ynÚTeab. Oh paóóraeT b niKÓjie. TaM oh npeno- aaér cj)H3HKy. Xená ... ópára TÓxe ynÚTeabHHiia. Oná npenoaaér jih- TepaTypy h pyccKHií a3ÚR. Y hhx ecTb aonb. Eií inecTb JieT.. Hépea roa aonb ... ópára nonaer B niKÓJiy. 51 aaBHÓ He BÚaea ... 6pára. Wnoraá a nniny ... 6páry núcbMa. ... 6paT róxe númer MHe, ho péflKO, noTOMy hto oh óneHb aáwiT. 51 nácro paaroBápHBaio c ... SpároM no Teaeíjjóny. 3áBTpa a aóa- xen no3BOHHTb ... ópáry. B cyóóóry a noéay k ... ópáry b JleHHHrpáa. 51 6yay y ... ópára a»a ana. Si Mory noKaaáTb bbm cj)OTorpá(j)Hio ... ópára. Ejercicio 72. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, el pronombre Ham. 1. TaM HaxóaHTca ... Rayó. Mbi nácro xóawM b ... Rayó. Bnepá Mbi óúan b ... Rayóe. B ... Kayóe 6bia HHTepécHbiñ Bénep. Mbi nóaano Bep- nyancb H3 ... Rayóa. Mbi aoBÓabHbi ... RayóoM. 51 CMOTpió b orhó h BÚxy 3aáHne ... Rayóa. K ... Rayóy noatéxaaa Mamúna. 2. 3ro ... 6h- óanoTéRa. 51 nácTO óepy rhhth b ... ónOanoréRe. Moh TOBápmiiH no- maú b ... ÓHÓanoTéRy. Si ne 3Háio, Roraá ohh Bepnyrca H3 ... ÓHÓano- TéRH. Mu aoBÓabHbi ... ónOanoTéRoii. 3. JIótom ... apy3bá noéayT b KpbiM Ha CBoéü Maniáne. y ... apyaéñ ecn» Mamúna «Mocrbúh». y Hac TÓxe ecTb Mamúna, h mbi xothm noéxaTb b KpbiM BMécre c ... apy3b«MH. Ceróana mbi nonaéM r ... apy3faáM. Mbi xothm yBÚaeTb ... apyaéií. Mbi aoaxHbi noroBopÚTb c ... apysbáMH o noéaaxe b KpbiM. Ejercicio 73. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, el pronombre choh. 1. 51 HHTáio hhcbmó ... cecrpú. 2. BénepoM Oaér aóaxen noiiTÚ r ... apjry. 3. Mapúa nomaá b ... RÓMHary. 4. Ha yamie mbi BcrpéTH- an ... TOBápHineH. 5. B cyóóóry bbi noéaere r ... apy3BÚM? 6. Tbi aaB- hó He BÚaea ... cecTpy? 7. 51 nácro ayMaio o ... poaúreaax. 8. CBeraá- na paccRaaáaa naM o ... ópáre. 9. SI xony npftrú r ... apjry. 10. Oná BcnoMHHáeT o ... ceMbé. 11. Mbi noMoráeM ... TOBápHnjaM. 12. Tbi npHraaniáenib ... noapyry Ha Bénep? Ejercicio 74. Sustituya, donde sea posible, el pronombre moh por el pronombre CBOH 1. Moií ópaT Boaóa» SI xony paccRaaáTb bbm o mo¿m ópáre. Moíí 6par Boaóa» crápine Menú, eMy yxcé 20 aer. Moíí 6par yanrca b HHCTHTyre cbÚ3h, cneiiná- abHOCTb Moeró ópára — paanoréxHHRa. y Moeró ópára ecTb apyr, ROTÓporo 3OByT BaaÚM. BaaÚM aaBnó apy»HT c moúm ópároM. Ohú BMécre ynúaHCB b niRÓae h BMécre no- crynúaH b HHCTHTyr. 1 Repase el uso del pronombre cboh en: Parte II, § 10. 295
Plnorjiá 5i xoxy c momm ópároM n eró TOBápmiieM b khhó hjih é3- xy Ha CTa/iHÓH. Komá MoeMy ópáry nyxná moá nÓMonib, a Bcerjiá noMoráio eMy. HanpHMép, a noMoráJi MoeMy ópáry, Korjiá oh jiéjiaji pa^HonpnéMHHK. Idnorjiá moíi ópar noMoráeT MHe pemárb 3anánn no MaTeMáTHKe h no (|)H3HKe, ho óto óbreáeT pémco, noTOMy hto a pe- ínalo sajjánn caM. M óneHb jhoójhó Moeró ópára Bojíojho h moíí ópar jhóóht Mena. Mbi óojibinHe ,npy3bá. Ejercicio 75. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en la for- ma debida, los pronombres eró o cboh. 1. Óto KÓMHama BadÚMa. B ... KÓMHaTe ecrb pajino h Marunro- 4>óh. B yrjiy ... KÓMHarbi ctoht rejieBÚaop. BajiÚM nnorjiá cjiyinaeT My3bIKy B ... KÓMHaTe HJIH CMÓTpHT TCJieBH3Op. ÓtO ÓblBÓeT pé/IKO, noTOMy hto Ba/iHM péjiKO óbiBáeT b ... KÓMHaTe, oh hohth Bcerjtá hjih B HHCTHTyTe, HJIH B HHTájIbHOM 3ájie, HJIH y TOBápHIlieií. Bnepá Mbl ycTpÓHJiH Bénep b ... KÓMHaTe. B ... KÓMHary npHinjió mhóto jipyséií. 2. Toeápuuf Anmóna ónenb jhóóht cjjyróóji. Ahtóh Kynúji ... TOBápn- my óhjiót na craiiHÓH. Oh npnrjiacúji... TOBapnina na crajiHÓH.... to- BápHin c ynoBÓJibCTBHeM noméji c hhm CMOTpéTb (JiyTÓóji. Ejercicio 76. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en la for- ma debida, los pronombres ee o cboh. 1. Bot cj)OTorpá(j)Ha. Óto cecmpá CeemjiáHbi. ... cecrpá ynnrca b My3biKájibHoií inKÓJie. CBeTjiána péjjKo bú^htch co ... cecTpóií. Ce- rójjHa oná yBÚjjnT ... cecrpy. Oná nonjiér k ... cecrpé. 51 xopoinó 3Háio ... cecrpy. 2. Bot mempádb Mapúu. Mapún nanHcájia ynpaxnénHa h aaKpbijia ... Terpánb. ... Terpájib nácraa, oná nánier aKKypáTHO h KpacHBo. B ... rerpájiH Májio oihhóok. LIpenoHaBárejib nojjnepKHyji ... oihhókh KpácHbiM KapanziamÓM. Mapún ncnpáBHjia Bce ... oihhókh. Mapún B3Mjiá ... rerpázib n nojioxújia eé b cyMKy. Ceiinác ... Terpájib jiexÚT b cyMKe. 51 nonpocúji(a) y Mapún ... rerpájib. Mapúa oóemájia jiarb Mne ... Terpájib, Korjjá npenojjaBáTejib npoBépnT 3anáHne. Formas casuales del pronombre interrogativo nefi? (nbfl? «ibé? «ibH?) Caso Singular Plural Masculino y neutro Femenino N. Heñ? nbé? HbM? HbH? G. Hberó? HbJO? HbHX? D. HbeMy? Hben? HbHM? A. Como N. HbK>? Como N. o G. o G. I. HbHM? Hbeií? HbÚMH? P. O HbéM? o Hbeií? O HbHX? 296
Ejercicio 77. Escriba las preguntas, poniéndolas en la forma conveniente, con la palabra interrogativa «reS? 1. B jiaji Ahtóhy cboió tJ)OTorpá(|)Hio. 2. Ahtóhy nonpáBHjiacb moh tj)OTorpá(|)HH. 3. Tánn HHiepecyeTCH Moéñ 4>oTorpá4>neii. 4. Ah- tóh oóemáji noKaaáTb Táne moió (J)OTorpá(J)nio. 5. B xotóji 6m no- cjiyinaTb Báinn hjiücthhkh. 6. Bhjihm TÓxe HHTepecyeTcn BániHMH njiacTHHKaMH. 7. Mbi c Bhjihmom roBopiíjin o BáiiiHX njiacTHHKax. 8. Y mchh ceñnác hct mohx njiacTHHOK. 9. B jjaji jipy3báM cboh njia- cthhkh. 10. B no,qapHJi TOBápmny cboió pynKy. 11. Oh jjOBÓJien Moéñ pynKoñ. 12. Jléna jiajiá mhc cboh ynéÓHHK aHrjiHñcKoro »3MKá. 13. Mne nyxen eé ynéóHHK. 14. Y mchh hct CBoeró ynéÓHHKa aurjiáñ- ckoto H3biKá. 15. Tánn nomjiá k CBoéñ nojipyre. 16. Bhktop noéxaji k CBoeMy jipyry. 17. BnKTopy nyxno noroBopHTb co cboíím ApyroM. 18. npenojiaBáreJib jiaji MHe Bámy rerpájjb. 19. Mbi tobophjih o sá- iiihx nácbMax. 20. Y Eopñca hct Báinnx nnceM. Ejercicio 78. Escriba las preguntas, poniéndolas en la forma conveniente, con la palabra interrogativa Meo? A. 1. EMy npáBHTCH cecrpá jipyra. 2. Cecrpé jjpyra BoceMnán- uaTb jier. 3. Oh no3HaKÓMHjicn c cecrpóñ jipyra. 4. Oh HHTepecyeTCH cecrpóñ jipyra. 5. Oh nácro jiyMaeT o cecrpé npyra. 6. Oh peninji no- 3BOHHTb cecrpé jipyra. 7. Oh xóneT npnrjiacHTb na KOHijépT cecrpy jipyra. 8. Oh óneHb xóneT CKopée yBHjieTb cecrpy jipyra. B. 1. Mne nyacen cnoBápb JléHbi. 2. Óth cnoBá ecTb b cnoBapé JléHbi. 3. B HHTepecyiocb cjiosapéM Jlénbi. 4. B cnpocnji BnKTopa o cjiOBapé JléHbi. 5. Y BnKTopa HeT cnoBapá JléHbi. 6. Tánn B3HJiá CjiOBápb JléHbi. 7. Tánn aacT mhc cnoBápb Jlénbi. Diálogo — Anjjpéñ, rae Tbi óbiji thk aójiro? LIoneMy mm ne BÚjieJiH reón yxcé aBe neaéjiH? — Ah BaM HHneró ne roBopHji o mocm aoKjiáae? — Her, mm HHneró ne 3náeM o tbocm jioKJiájie. Hto 3a jioKJiáji?1 — Óth ase neaéjiH h totóbhji cboh jjoKjiájj no TeopeTnnecKoñ (Jjh- 3HKe. Bce Benepá h npoBOjiHJi b JlénHHCKoñ ÓHÓjiHOTéice 1 2, TaM h paóó- raji naa jioKjiájiOM. Ceñnác oh yxé totób. Ha cjiéjjyioineñ nejiéjie h 6yny BbicrynáTb co cbohm jioKjiájiOM. B HeMHÓro Bojinyiocb, Bejib 3TO MOH népBMH Cepbé3HMH aOKJláa. — A móhcho mm c Jlénoñ npnaéM nocjiymaTb tboh aoKnáa? — HeT, Tánn. M ayMaio, nro bm HHneró ne noñMére b mocm jjo- KJiáae. Bm xe (jiHJiójiorH. A jjOKJiáji BÓBce ne nonyjiápnbtH. Óto cjióx- hmh TeopeTHnecKHH aoKJiáa no (j)H3HKe. 3anéM BaM cjiymaTb eró? — Mm HHKoraá ne cjibiinajin, xax tm Bbicrynáeinb. HaM HHTepéc- Ho, xax tm óyaentb roBopHTb h KaK tm óyaenib BbirjiHjieTb. 1 Hto 3a aOKjiá/i? = KaKÓñ aoKjiáa? — ¿De qué informe se trata? El empleo de la locución hto 3a es característico del lenguaje hablado y no varía al ponerse el substantivo en el caso acusativo: Hto óto 3a KHHra? Hto 3a KHHry tbi KynHJt? 2 JléHHHCKaa ÓHÓjiHOTéKa: así, en el lenguaje coloquial, denominan a menudo la Bi- blioteca Nacional V. I. Lenin 297
— Toma, a nyMaio, BaM náno nonoxcnáTb hócrojibro jieT. Korná a Gyny 3amnmáTb cboió KannnnáTCKyio AnccepTáunio1, bbi CMÓxere npHÍÍTH. Ha aamÚTax Bxon CBoGónHbiñ. A Ha nam ceMnnáp npnxo- aÉTb neynóGno. TaM GynyT tójibko moh TOBápnmw no ceMHHápy h nam npo(J)éccop — pyKOBonñTejiB ceMnnápa. — Hy, xejiáeM TeGé ycnéxa. HanéeMcu, hto tboíí noxjián nonpá bhtcji cjiyinaTejinM. — CnacnGo. 51 hotóm paccxaxy BaM, xax npoméji moíí noxjián. Recuerde: 1)--------------------------------------------------- paGÓTaTb Han hcm? (Instr.) Ha# JJOKJlájIOM nan anccepTáiiHeH Han KHHTOH (Trabajar en un informe) en una tesis) en un libro) Véase la tabla de la pág. 234. 2)________________________________________________________ Korná? Ha KaKÓü nenéjie? (Prepos.) Ha ótoh nenéjie na toü nenéjie (en esta semana) Ha npónuioü nenéjie (en la semana pasada) (en la semana pasada) ua Gynymeñ nenéjie (en la semana próxima) na cjiényioineñ nenéjie (en la semana siguiente) Ejercicio 79. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. HoneMy Jléna h Tán» nse nenéjin He BHnejiH CBoeró npyra Ann- pé»? 2. Tne Annpéñ paGÓTaji Han cbohm noKjiánoM? 3. Kaxóñ óto noKjián? 4. Aimpéñ yxé hphtotóbhji cboü noxjián? 5. Tne Annpéñ GyneT BbicrynáTb co cboíím noxjiánoM? 6. Korná Aimpéñ GyneT né- jiaTb noxjián na ceMHHápe? 7. HoneMy Annpéñ neMHÓro BOJinyeTc»? 8. Tán» h Jléna xotójim nocjiymaTb eró noxjián? 9. Aimpéñ paspeinííji Táne h Jléne nocjiymaTb cboü noxnán na ceMHHápe? 10. HoneMy Aimpéñ nyMaeT, hto néByniKH ne noñMyT eró noxjián? 11. noneMy Tán» h Jléna xotójib noñ™ na eró noxnán? 12. Korná Aimpéñ ny- MaeT 3aniHiiláTb cboió KaimHnáTCKyio nnccepráiiHio? 13. HoneMy Tán» h Jléna Torná CMÓryT nocjiymaTb eró BbicTynjiéHHe? 14. Hone- My Táne h Jléne neynóGno npnñTH na ceMnnáp? 15. Heró néByniKH noxejiájiH Aimpéio? 16. Hto oGeináji Aimpéñ néByniKaM? 1 KaHaHfláTCKaa AHCcepTáitns: trabajo científico, después de cuya defensa pública se otorga a su autor el grado de candidato a Doctor en Ciencias; por ejemplo: KananjiáT MaTeMarÚHecKHX HayK, KaHanaáT MeyiHuÚHCKHX HayK. 298
§ 11. Pronombre 3tot (ára, aro, 3th). Formas casuales de este pronom- bre en singular y en plural. Uso del mismo como atributo, sujeto y complemento Formas casuales del pronombre 3tot (ara, sto, sth) Caso Singular Plural Masculino y neutro Femenino N. 3TOT, 3TO ara 3TH G. □TOFO 3TOH 3THX D. 3TOMy 3TOH 3THM A. Como N. 3Ty Como N. o G. o G. I. 3THM 3TOH 3THMH P. OÓ 3TOM OÓ 3TOM OÓ 3THX El pronombre stot (ara, sto, sth) en los casos oblicuos, excepto el acusativo del pronombre femenino, adquiere las terminaciones de adje- tivos: áry KHÚry, áry crynéHTKy. Puede desempeñar, en la oración, el papel de atributo, sujeto y co- mplemento. Pronombre stot (ara, sto, stu) como atributo. En función de atri- buto, el pronombre stot (ara, sto, sth) contesta a las preguntas KaKÓñ? KaKáfl? KaKÓe? KaKÓe?:— KaKÓñ jjom?— 5tot hom.—KaKÓü yjin- ija? — ^Ta yjirnia.— KaKÓe a^ánne?—5to alárme.— KaKÓe jiomú?— 9th homú. Concuerda con el substantivo en género, número y caso: 51 xnay b óojibiuÓM hóbom nÓMe. 5tot flOM naxónurca na hóboh yjimie rópo- na. 5ra yjiuua niHpÓKaa n KpacÚBaa. Henajiexó ot Moeró nÓMa— óojibinóe 34ÚHne c kojióhhhmh. 5to snánue—Teárp. HanpÓTHB roace óojibinñe HÓBbie jiomú. 5th /jomó eme CTpóarca. B árnx noMáx óyqyr XCHTb paÓÓHHe H paÓÓTHHUbl TeKCTHJIbHOTO KOMÓHHÚTa. Ejercicio 80. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolo en la for- ma debida, el pronombre ítot. 1. ... cjiOBápb xopómHÜ. y Mapón ecTb ... cjiOBápb. Mnréjib HHie- pecyerca... cjiosapéM. 2. ... crynéHTbi ynarca ua MemmÓHCKOM cjiaKy- jibrére. 51 nejiáBHO no3HaKÓMHjica c ... crynéHTaMH. 3. ... HÓBaa cry- néHTKa npnéxajia H3 KojiyMÓmi. 51 ne 3Háio ... crynéHTKy. 4. ... (JlHJIbM HHTepéCHblil. Mbl HeuáBHO BHJieJIH ... (jlWJIbM. Mbl nójiro cnó- pnjin 06 ... (jmjibMe. 5. ... sanana rpyjiHaa. Mbi pemójiH ... sanány. Anapéñ HHTepecyerca ... aanáneñ. 6. ... cryaéHT mhófo h xopomó paóóraeT. LIpenonaBárejib hobójich ... cryjjéHToM. 7. ... Bénep óbui HHTepécHbiñ h Becéjibiñ. TKajib, nro bu né óbijih na ... Bénepe. 8. ... KapTHHa npeKpácHaa. Mbi nójiro jnoóoBájmcb ... KapTÓHoií. y Mena nÓMa ecrb penponyKima ... KapTÓHbi. 299
Ejercicio 81. Conteste a las preguntas y emplee en sus respuestas, en la forma debi- da, el pronombre 5tot. A. Modelo: — Bu 6mjih Ha npocnéKTe Miipa b Mockbó? — /ja, x 6tui(á) Ha stom npocneKTe. (— HeT, a He 6wji(á) Ha stom npocnéKTe.) 1. Bbi 6¿ijih b JleHHHrpáne? 2. Bbi BÚnejin 3hmhhíi jjBopéij b Jle- HHHrpáne? 3. Bbi BHnejiH náMBTHHK papú) LleTpy LlépBOMy b JleHHH- rpáne? 4. Bbi ryjiájiH b JlérneM cany b JleHHHrpáne? 5. Bbi óbijih na npocnéKTe KajiHHHHa b Mocrbó? 6. Bbi ryjiájiH no npocnéKTy Kajin- HHHa? 7. Y Bac ecTb OTKpÚTKa c npocnéKTOM KajiHHHHa? 8. Bbi BHjje- jih yjiHixy rópbKoro b Mockbó? 9. Bbi 6újih Ha yjinue rópbKoro B MoCKBé? 10. Bbi GbIJIH B HCTOpHHeCKOM My3Óe? 11. Bbi ésnHJIH B TOCTHHHIiy «PoCCHH»? 12. y Bac ecTb (J)OTOrpá(Í)HÍI rOCTHHHUbI «Poc- chíi»? 13. Bbi BHnejiH náMMTHHK riyniKHHy Ha nyniKHHCKoií njióma- nn? 14. y Bac ecTb (JtoTorpát^Híi náMBTHHKa LlyniKHHy? B. Modelo: — Bm 3HáeTe cTyztéHTKy JléHy EeJióay? — » 3Háio áry cTyaéHTKy. (— HeT, a He 3Háio áry cryaéHTKy.) 1. Bh 3náere crynéHTa BnKTopa EejiÓBa? 2. Bbi xothtc noanaKÓ- MHTbcs co CTynéHTKoií Tánen JlaspÓBoñ? 3. Bbi 3naKÓMbi c npenona- BárejieM CepréeM lÍBáHOBHHCM Cokojióbbim ’? 4. Bbi 3HaKÓMbi c npe- nonaBárejibHHijeH OjibroH LleTpÓBHOH Bopóhhhoh 1 2? 5. Bbi BnnejiH b khhó apTHCTa MHxaána yjibánoBa? 6. Bbi bhjjcjih na cnéne h3bóct- nyio óajiepnny ExaTepHHy MaKCHMOBy? 7. Bbi HHTájiH khhth cobót- ckoto nncáTejiíi MnxaHjia IIIójioxoBa? 8. Bbi BnnejiH náMSTHHK co- BÓTCKOMy noáry BjiannMnpy MaíiKÓBCKOMy3? Ejercicio 82. Concluya las oraciones según el siguiente modelo. Modelo: 3ry KHHry ... 3ry KHHry a b3hji b ÓHÓJiHOréKe. 1. í)ry oniHÓKy ... 2. í)ry CTynéHTKy ... 3. 3toto crynéHTa ... 4. ÍJroMy MájibHHKy ... 5. ÍJtoíí néBOHKe ... 6. Ha óry jiéKijHio ... 7. 3ry jiéKijHK)... 8. 06 ótoíi jiókijhh ... 9. B ótom Mara3HHe... 10. B námeM KJiyóe ... 11. B TBoéñ KÓMHare ... 12. C ótoíí néByniKoií ... 13. C óthm lÓHOineH ... 14. 06 ótom npenonaBárejie ... 15. K ÓTOMy cocény ... 16. Lio ótoíi yjinne ... 17. K ÓTOMy 3náHHK>... 18. y ótoto TOBápHma ... 19. Ot ótoto npyra ... 20. ÍLroií pyHKoií ... 21. 3thm KapannamÓM ... 22. ¿)thmh cTnxáMH ... 23. K ÓTOMy 3K3áMeny ... 24. §TOMy TOBápmiiy ... 25. ÍLroro TOBápHma ... 26. ^Ta npenonaBá- TejibHHiia ... 27. Í)tot yHHTejib ... 28. í)ra jióruh» ... 29. 3tot cjiHjibM 1 Los apellidos masculinos con los sufijos -oa, -hh (Cokojiób, 14jibhh) en instrumen- tal del singular no terminan en -om, sino en -hm: c Cokojióbmm, c Hjibhhmm. 2 Los apellidos femeninos acabados en -osa, -HHa poseen las terminaciones de adje- tivos femeninos: roBopió o Bopóhhhoh, roBopió c Bopóhhhoh, nOMOráio Bopóhhhoh. Sólo en acusativo esos apellidos tienen la terminación -y: 3Háio BopÓHHHy. 3 Los apellidos acabados en -hh (-aa) se declinan igual que los adjetivos: MaxKÓB- ckhíí — MaxKÓBCKoro, MaxKÓBCKOMy, etc. 300
Pronombre sto en función de sujeto Compare las construcciones siguientes. Pronombre 3to en función de atributo Pronombre tto en función de sujeto Í)tot xcypnáji hóbbih. í>Ta KHÚra HÓBa». 3to ynpaxcHéHHe HÓBoe. 3th cnoBá HÓBbie. 3to hóbmh xypnáji. 3to HÓBa» KHÚra. Í)to HÓBoe ynpaxHÓHHe. 3to HÓBbie cnoBá. El pronombre sto, como sujeto, no varía en género ni en número. El pronombre 3to como sujeto puede referirse a la persona o al objeto; por ejemplo: Mbi yBÚnejiH Génbiñ ^om c KonÓHHaMn. Í)to Gbiji canaTÓpHH. B KÓMHary BOinjiá néByniKa. 3to Gbijiá cecrpá Moeró to- Bápnuia. Tiempo del predicado nominal en la construcción que posee el pronombre íto en función de sujeto Presente Pasado Futuro 3tO HHTepécHblií ao- Kjiáa. 3to HHTepécna» Jiéx- IJH». 3to HHTepécHoe co- HHHéHHe. 3to HHTepécHbie npo- ÓJléMbl. 3to óbiji HHTepéc- Hblií /JOKJláA. Í)to óbijiá HHTepéc- na» jiéKiiH». Í)TO ÓbIJIO HHTepéc- Hoe COHHHéHHe. 3tO ÓbIJIH HHTepéc- Hbie npoÓJiéMbi. 3to GyneT HHTepéc- HblH HOKJláH. 3to GyneT HHTepéc- Ha» jiéKUHíi. 3to Gynei HHTepéc- Hoe COHHHéHHe. Í)to GynyT HHTepéc- Hbie npoGjiéMbi. El predicado nominal, expresado por el substantivo, en la construc- ción con el pronombre sto como sujeto, puede ir después del verbo co- pulativo Obra» solamente en el caso nominativo (no confundir con la construcción sinonímica aducida en la tabla de la pág. 300). El pronombre íto como sujeto puede referirse tanto a la persona o al objeto como a toda la expqsición anterior: por ejemplo: Oh Bcerná BbinojiHÁeT cboh oóemáHH». 3to MHe HpáBHTC». En tal caso, el pro- nombre 3to se emplea junto con determinados verbos-predicados. En calidad de verbos-predicados, en esta construcción se usan fre- cuentemente verbos irreflexivos que expresan sentimientos: inrrepeco- BáTb---3aHHTepeCOBáTb, BOJIHOBáTb----B3BOJIHOBáTb, pájJOBaTb--06- páflOBaTb, ynHBjiÁTb—yzjHBHTb, oropHáTb — oropHHTb, Gecno- KÓHTb — oóecnoKÓHTb, ycnoKáHBaTb — ycnoxÓHTb, etc. Todos estos verbos son transitivos y se emplean junto con el complemento directo que designa un ser animado (contesta a la pregunta Koró?): 1. Moh apyr ne npnéxaji ko MHe, 1. Mi amigo no vino a verme co- KaK oóemáji. 3to ynHBÚjio mo me había prometido. Eso Menú. me extrañó. 301
2. Oná ne oTBérnjia na huclmó Bojióhh. Óto oropHHjio eró. 3. Cbih no3BOHHJi MáTepn h cxa- 3án, hto y Heró Bce b nopá^Ke. Óto ycnoKÓmio MaTb. 4. /JoHb xopomó cnajiá Bce 3K3á- MeHbi. Óto oópaaoBajio onjá. 2. Ella no contestó a la carta de Volodia. Eso le afligió a él. 3. El hijo telefoneó a su madre y le dijo que le iba todo bien. Eso tranquilizó a la madre. 4. La hija pasó felizmente todos los exámenes. Eso representó una alegría para su padre. Nota: Todos los verbos aducidos pueden usarse con la partícula -ca, requeriendo así, pospuestos, distintos casos oblicuos con o sin preposiciones. Compare: Mena HHTepecyer MemiuHHa. ü HHTepecyiocb Mem<UHHoñ. Eró oópáaOBajio óto uhclmó. Oh oópáaoBajics ótomy HHCbMy. Óto Hac otophhjio. Mm oropaHJiHCb H3-3a ÓToro1. Aparte de eso, puede desempeñar el papel de predicado junto con el sujeto aro el adjetivo de forma breve: Oná noMorjiá naM. Óto xopomó. Oh ne npHéxaji. Óto CTpáHHo. Ohó ne cnacr 3K3áMen. Óto bo3- MÓHCHO. Ella nos ayudó. Eso está bien. El no vino. Eso es extraño. Ella no rendirá el examen. Eso es posible. Ejercicio 83. Transforme la construcción de cada oración según el modelo: Modelo: Ótot (jiiuibM HHTepécHMH. Óto HHTepécHMH (juijibM. 1. Óto Ó3epo xpacÚBoe. 2. Ótot Bonpóc Tpy^Hbiñ. 3. Óth ot- xpbiTKH HHTepécHbie. 4. Óra TÓMa, HÓBaa. 5. Óth Mecrá cBoóójiHbie. 6. Óto peinénne npáBHjibHoe. 7. Óth 3K3áMenbi jiérKHe. 8. ÓTa xac- céTa xopóma». 9. Ótot MarHHTOtjiÓH hóbbih. 10. ÓTa craTbá Hayano- nonyjiápHa». 11. Óto BpéM» yzjóÓHoe. 12. ÓTa aopóra cáMa» KopÓT- xa». Ejercicio 84. Escriba las oraciones en pasado. Modelo: Óto HHTepécHaa jiéKitHx. Óto ÓMJiá HHTepécHas jiéKijHS. 1. Óto Tpynnaa aa/tána. 2. Óto npaBHjibHbin otbót. 3. Óto yzjóó- Hoe mócto. 4. Óto aoporáfl Bemt-,5. Óto tójibko népBbie Tpy/jHocTH. 6. Óto CHacTjiHBa» BCTpéna. 7. Óto Becéjioe nyTemécTBHe. 8. Óto TénjibiH aeHb. Pronombre sto como complemento El pronombre sto en función de complemento suele referirse a toda la expresión precedente: Ko Mne npnéaeT cecrpá. M paa áTOMy. flóeaa npHXÓjjHT b BÓceMb nacÓB yrpá. B 3Háio sto. 1 La preposición H3-3a se usa con el ginitivo para expresar la causa de un fenómeno negativo; por ejemplo: Pl3-3a Teóá a onosaáji. kl3-3a ziox/iá mm ue noiiuiú ryjiÚTb. 302
Moh ;ipy3bá Bcerjiá MÓryT homóhb mhc. 51 nanétocb Ha óto. 51 yBépen b ótom. 3áBTpa b KJiyóe óyneT Bénep. Ojiér CKaaáji MHe 06 stom. Ejercicio 85. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, en la forma debida, el pronombre 3tot. 1. 51 npnnéc HÓBbie khhth. Háno nocTáBHTb ... khhth b iiiKacj). 2. Ha ctojió jiexáji KOHBépT. B ... KOHBépTe 6¿ijih (J)OTorpá(|)HH. 3. B ayHHTÓpnio boihjih naa CTynéHTa. ... Gbijih CTynéHTaMH cjjHjiojiorHne- CKoro (JiaKyjibTéTa. 4. Mbi nocMOTpéjiH hóbmh (Jihjibm. ... (Jihjibm naM ne óneHb noHpáBHJica. Mbi cnópnjiH 06 ... (JiHjibMe. 5. ^th jhóhh Hpá- b»tc» npyr npyry. 51 BÚxy .... 6. Oh oTKpoBéHHbiií h cnpaBe^JiHBbiií nejiOBÓK. Mué HpáBHrca .... 7. CKÓpo a yény na pónnHy, yBHxy cboió ceMbió. 51 Bce BpéMa nyMaio 06 .... 8. Mapna CKaaájia, nro HHKorná ne 3a6y.neT nac. 51 Bépio ..., a pan .... 9. Bnajiií mbi yBHnejin HécKOJib- ko noMÓB, ... Gbiná nepéBHa. 10. CKÓpo GyneT Gojibináa CTámiH»- Ha ... CTaHipiH nóean 6yneT CToáTb naTHánnaTb MHHyT. 11. Moa cecrpá nocTynnjia b MennHHHCKHH HHCTHTyT.... pányeT ponHTejieií. 12. 51 3a- HHMaiOCb, a MOH TOBápHIlIH no KOMHaTe CJiymaiOT My3MKy HJIH nOIOT. 51 npHBMK k ....... MHe He MemáeT. Diálogo — Mapna, tm xónenib nocMOTpéTb (Jjhjibm «JleTáT xypaBjiií»? y nac b Kjiy6e nocjieaáBTpa 6yneT ótot 4>hjibm. — 51 yxé BHnejia eró, Jléna. Otot (Jihjibm MHe óneHb noHpáBHjica, h a xony nocMOTpéTb eró eme pa3. Ho nocjieaáBTpa a Becb nenb Gyny 3anaTá. 51 nojixná pa6ÓTaTb, h ÓTa pa6ÓTa óneHb cpónHaa. — MóxeT 6biTb, b cyGGÓTy BénepoM tm Gynenib CBoGónna? Mm HnéM Ha KOHIlépT B KoHIlépTHMH 3ajl HMCHH HaHKÓBCKOTO. B ÓTOM KOHpépTe ynácTByioT H3BécTHbie aprácTM. y BnKTopa ecTb Ghjiót nna Te6á. — CnacnGo. 51 c ynoBÓJibCTBHeM noiíny «a ótot KOHijépT. 51 eme He 6biná b ótom KOHijépTHOM 3ájie. — Xopomó, hto tm noiínémb. % nyMaio, hto óto o6pányeT Bhk- Topa. Ejercicio 86. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Karón (JiHJibM Jléna npennoxiijia nocMOTpéTb Mapnn? 2. Ma- pna yacé BÚnena ótot (Jjhjibm? 3. MapHH noHpáBHJica ótot (Jjhjibm? 4. Oná xóneT nocMOTpéTb eró eme pa3? 5. HoneMy Mapiía He mójkct noiÍTH b KJiy6 nocjieaáBTpa? 6. KaKyio paGÓTy oná nojiamá bmhoji- H¿Tb nocneaáBTpa? 7. Kyná Jléna npHrjiamáeT Mapmo b cyGGÓTy? 8. KaKÓií óto KOHiiépT? 9. Kto ynácTByeT b ótom KOHiiépTe? 10. y kotó ecTb 6miéT n-fl» Mapún? 11. Mapna cornácHa noiÍTH Ha ótot KOHiiépT? 12. Oná ómjió páHbme b KonnépTHOM 3ájie hmchh HaiiKÓB- ckoto? 13. Koró 6naronapHT Mapiía? 14. Kto 6yneT pan, hto Ma- pna nonnéT Ha KOHiiépT? 303
§12. Pronombre Becb (bch, bcc, Bce). Formas casuales de este pronombre y su empleo en función de atributo, sujeto y comple- mento Formas casuales del pronombre Becb (bch, Bce, Bce) Caso Singular Plural Masculino y neutro Femenino N. Becb, Bce BCH Bce G. Bceró Bceñ Bcex D. BceMy Bceñ bccm (ko bccm) A. Como N. o G. BCIO Como N. o G. I. BceM Bceü bcómh (co bcómh) P. 060 BceM 060 Bceñ 060 Bcex Pronombre Becb (bch, Bce, Bce) como atributo El pronombre Becb (bch, Bce, Bce) como atributo concuerda en gé- nero, número y caso con el substantivo a que se refiere: Becb KOJiJieKTÚB nonnepxcán óto npennoxcénne. Bch rpynna paóórana xopoinó. CTynéHTbl BbinOJIHHJIH Becb njian. Oh cnénan Bce 3anáHue. Ohh OTflbixájin Becb ne«b. Oh ne cnaji bcio noHb. flpenoaaBáTejib cnpocóji Bcex CTyjjélITOB. Oh 3ánan Bonpócbi bccm CTynén- TaM. Todo el colectivo apoyó esa pro- puesta. Todo el grupo trabajó bien. Los estudiantes cumplieron todo el plan. El cumplió toda la tarea. Ellos descansaron todo el día. El no durmió en toda la noche. El profesor preguntó a todos los estudiantes. El hizo preguntas a todos los estu- diantes. Ejercicio 87. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, en la forma debida, el pronombre Hecb (bcb, ace, Bce). 1. CrynénTKa nanHcájia ... ynpaxuéHHH. 2. Ohh BbinojiHHJiH ... paóóry. 3. ... crynéHTbi xotójih éxaTb na TKCKypcmo. 4. Mbi ocmot- péjin ... BbicTaBxy. 5. Bbi noroBopújiH co ... TOBápmiiaMH? 6. Háno cxaaáTb 06 ótom ... cTyuéHTaM. 7. ... Mecrá b 3áne óbuiH 3áHHTH. 8. M nepeBéji... tckct. 9. flpenonaBáTenb b ótotnenb 6bui noBÓnen ... cry- AéHTaMH. 10. Mbi noroBopújiH 060 ... hobocthx. 11. Han ótoíí tómoh mh paóÓTajiH ... MapT. 12. Ohh hchjih b KpHMy ... jióto. 13. Oh npo- Béji b nepéBne y óáóyuiKH ... KaHHKyjiH. 14. Mh OTnHxánn ... Bénep. 15. Ohh bshjih Taxcú h ocMOTpéjin ... rópon. Ejercicio 88. Conteste a las preguntas. 1. Bh cnénann Bnepá Bce noMámnee aanaune? 2. Bh nponHTánn Becb tckct? 3. Bh BHynnnH bcc hóbhc cnoBá? 4. Bm HanncájiH Bce 304
ynpaxnéHUíi? 5. Be» rpynna xopomó nanncájia nocjiénnnií nmcTánT? 6. Y Bac ecTb cJ)OTorpá(j)nM Bcéií samen ceMbú? 7. Bbi ómjih na scex ijeHTpájibHbix yjmuax n njiomaróx Mockbm? 8. Bbi BÚnejin sce coóó- pbi KpeMjiá? 9. Bbi óynere orabixáTb Bce CJiéuyiomee BocKpecéHbe' 10. Bbi aáníiTbi cerónn» secb Bénep? 11. Bm óynere 3aHHMÚTbc» 3Úb- Tpa Bce yrpo? El pronombre Bce, Bce como sujeto y complemento BCe Sujeto Complemento Bce ómjio HHTepécno. HaM nonpáBHjiocb Bce. y nac ecTb Bce (hto Hyxno). B nÓMe Bce ocrájiocb xax 6m- jio. Bce óbijio xopomó. Mbl hÓhsjih BCé. Mm BÚnejin Bce. Mm nojiynújiH Bce. Mm roBopújiH 060 BcéM. Ohú ómjih noBÓJibHM bccm. Bce Sujeto Complemento Bce 3aHHMájiHCb xopomó. Ha ótot ypÓK npnmjiú Bce. Bce 3HálIH OÓ 3TOM. Bce noHHMájiH tckct. ripenonasáTeJib 6mji aobójich BcéMH. LIpenonasáTejib cnpocúji Bcex. Oh noroBopÚJi co bcómh. Óto ómjio hohútho bccm. Ejercicio 89. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, poniéndolos en la for- ma debida y con o sin preposición, los pronombres dados. ecé 1. HaM nyxno noroBopÚTb ... . 2. EMy nonpásnjiocb hto oh BÚ/jeji. 3. M nÓHítji hto mhc cKaaájm. 4. Ohh noBÓJibHM hto ohú BÚAejin. 5. M 40 Jiro uyMaji..., hto » yBÚneji. 6. ... ómjio xopomó. 7. Ohú He Momú nonÚTb ... 8. Ohú yxcé npnBbiKjin ... . sce 1. ... HyxcHO KynÚTb áry KHÚry. 2. ÓTa KHÚra flojixná ómtb .... 3. ... ómjio HHTepécHO cjiymaTb ótot paccxás. 4. Oró cnpámnsajia 06 3tom ... . 5. On noójiaronapúji ... 3a nÓMoujb- 6. Ótot Bonpóc nnre- pecyeT .... 7. ... HHTepecyioic» ótom TéMoñ. 8. Oná npocújia nepenÚTb npnBéT .... 9. M pemÚJi noéxaTb b napK BMécre ... . Diálogo — 3naémb, Jléna, mm c MnréjieM ómjih Bnepá b TpeTbHKÓBCKOH rajiepée. Mbi 6mjih TaM co Bceú rómeií rpynnon. rionTÚ bccm noupá- 305
BHJiacb pyccKaa jkhbohhcb. Mbi xopoinó noHUMájm, hto roBopnji rnn. Bce ónenb noBÓJibHbi óthm. — CxascH, Tepéca, bm npoinjin bcio rajiepéio? Oná Bejib óneHb óojibiná». — /Ja, mm npomjiH bcio rajiepéio, ho ocMOTpéjiH tójibko nacTb. Tómoíi aKCKypcHH Gbijiá peajiHCTHHecKa» xhbohhcb XIX (jjeBUTHáji- ijaToro) BÓKa. Mbi nocMOTpéJiw tójibko nacTb KapTHH bcjihkhx xy- jjóxHHKOB-peajiHCTOB. TaM orpÓMHan 3Kcno3Hijnji. Mbi c MnréjieM xotíím noüTH Tyjjá eme HécKOJiBKO pa3. — A hto Teóé ocóóeHHO noupáBHjiocfa, Tepéca? — 51 óneHb jiioGjiió neñ3áxn. Mne noupáBHJiHCb Bce neñaáxH IIlHinKHHa, KOTÓpbie ji TaM Bimejia. KpÓMe totó, mhc noupáBnjincB neñaáxH JÍeBUTána, ocóóeHHO «3ojioTá« óceHb» h «MapT». Ho, ko- hóhho, ne tójibko ojihh neñaáxH. Mne, nanpnMép, 3anÓMHHJiacb Kap- TÍÍHa ílepÓBa «TpóñKa», KOTÓpa» paccxasbiBaer o TparánecKOM no- JIOXÓHHH JjeTéii B IjápCKOil Pocchh. Muré jijo óneHb noHpáBHjiacb KapTHHa KpaMCKÓro «HemBécT- HaH». Óra KapTHna npon3Bejiá na neró óojibinóe Bnenarjiénne. Oh Bce BpéMH BO3Bpamájicn k Heñ. Háinn TOBápninw náxce inyTíijin, hto MH- réjib bjhoóhjich b ÓTy xénmnny. Ha Bcex óojibinóe Bnenarjiéniie npomBejiii KapTHHbi CypnKOBa, PénHHa, CepÓBa h npyrnx xyjjóxHHKOB. Ho BnenaTJiéHHñ óhchb MHÓ- ro H H6BO3MÓXHO paCCKa3áTb OÓO BCCM. Recuerde: 1) npoH3BojiHTb — npoH3BecTÚ BnenaTjiéHHe (causar impresión) npon3Boxy npoH3Beny npon3BÓ,HHinb npon3Be,qéinb npOH3BÓnHT npOH3BenyT npon3Béji, npon3Bejiá, npo- H3BCJIÓ, npOH3B6JIH Ha kozó? (A.) na Teóá (en ti) na MeHM (en mí) na TOBápmna (en el compañero) npon3BÓ,qnT BnenaTjiéHHe hü kozó? Hto Kto Ótot (Jihjibm npon3Béji na Mena ciijibHoe BnenaTjiéHHe. ÓTa néByniKa npon3Bejiá na Bo- pnca óojibinóe BnenaTjiéHHe. Esa película me causó gran impre- sión. Esa muchacha causó gran impre- sión en Boris. 306
2) BjiK>6jiÁTbcíi — BjiioÓHTbcíi (enamorar- e kozó? (A.) se) b cecrpy upyra (de la Bjuo6jnócb hermana del amigo) Bjnó6nnibC5i BJUÓÓíITC» Mnréjib bjijoGhjich b áry xéniim- Miguel se enamoró de esta mujer, ny. Ejercicio 90. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Kto 6mji b TpeTbHKÓBCKoií rajiepée? 2. Hto noHpáBHjiocb non- th BceM? 3. HeM Gbijih aoBÓJifaHbi CTyqéHTbi? 4. CTyqéHTbi npoinjin bck) rajiepélo? 5. Hto ocMOTpéjiH cryjiéHTbi? 6. Hto Gbijio tómoíi □KCKypcHH? 7. CTyaénTbi nocMOTpéjiH Bce KapTÚHbi pyccKHX xyjió- XHHKOB-peaiiHcTOB, KOTÓpbie Gmjih b TpeTbíiKÓBCKOH rajiepée? 8. LIoHeMy Tepéca h Mnréjib xotát noÜTH ryziá eme nécKOJibKO pa3? 9. Hto ocóGenno nonpáBHjiocb Tepéce? 10. Kaicáíi ¡(aprima xyaóx- HHKa riepÓBa aanÓMHHJiacb Tepéce? 11. Raxáíi ¡(aprima npoH3Bejiá Ha MHréjia ocóGenno Gojibinóe Bnenarjiénne? 12. LIoHeMy TOBapniim uiyTHjiH, hto MHréjib bjuoGhjicji b xénmHHy Ha imprime «HeH3BécT- Haii»? 13. KapTHHbi KaKÚx xyaóxHHKOB npoH3BejiH Ha Bcex Gojibiuóe BnenarjiéHHe? B. T. riepoB. «TpóÜKa». 1866 H. H. KpaMCKÓü. «HeH3BécTHa«». 1883 307
§13. Pronombres negativos hhktó y hhktó N. KTO? HHKTÓ KTO? HHKTÓ G. Koró? HHKOTÓ Keró? HHKeró D. KOMy? HHKOMy KeMy? HHKeMy A. Koró? HHKOTÓ KTO? HHKeró I. KeM? HHKÓM kcm? HHKÓM P. O KOM? HH O KOM O KCM? HH O KCM En las oraciones con los pronombres negativos hhktó y hhktó ante el predicado se pone la partícula negativa He o el papel de predicado lo desempeña la palabra hct. — Kto nprnuéji? — Hhktó He npmnéji. — Kto ceiínác jiÓMa1’ — Ceiínác jiÓMa hhkoió hct. — Koró bbi BÚjiejiH TaM? — 51 TaM hhkotó He BHaeji(a). — Hto TaM ecTb? — TaM HHKeró hct. — Hto Bbi CKaaájm? — 51 HHKeró He cKa3áji(a). La presencia de la partícula ne ante el predicado no depende del or- den de las palabras en la oración. Hhktó He OTBéraji na ótot bo- Nadie contestó a esa pregunta, npóc. Ha ótot Bonpóc ue oTBéTHji hh- Nadie contestó a esa pregunta. KTÓ. Si los pronombres hhktó y hhktó llevan preposición, se escriben por separado sus elementos componentes, o sea, la partícula hh y el cor- respondiente pronombre: kto o kto, y entre ellos se intercala la prepo- sición: 51 hh c kcm He roBopHji 06 ótom. No hablé de eso con nadie. Oh Mena hh o kcm ne cnpámnBaji. El nada me preguntó. La forma del nominativo del pronombre hhktó se usa rara vez, sólo con predicados determinados: HHTepecoBáTb, BOJiHOBáTb, pájiOBaTb, yauBjiáTb y con otros verbos de este grupo; por ejemplo: Eró hhktó He HHTepecyeT (ne BOJinyeT, ne pá^yer, etc.). Para contestar a la pregunta kto? habitualmente se emplea la forma del genitivo del pronombre mi- nero:— Hto TaM jiexnr?—TaM HHKeró ne jiexnT.— Hto ólijio b nopTtjiéjie?—B nopTcjjéjie HHKeró né óbijio. Nota: Además de los pronombres negativos con la partícula hh en ruso existen ad- verbios negativos con esa misma partícula: HHijté, HHKyaá, hhkotaú. En las oraciones que llevan esos adverbios, ante el predicado se pone la partícula negativa He: B BocKpecéHbe a Humé Hé 6biji(á), HHKyflá He é3flHji(a), Becb aeHb cHaéji(a) aÓMa. ü HHKoraá He oná3- flbieaK). Los adverbios HHmé y HHKoraá se emplean asimismo con el predicado hct: Hu- mé HeT 3TOÍÍ KHHTH. Te6á HHKOmá HeT flÓMa. Ejercicio 91. Formule preguntas para los pronombres negativos. 1. Hac hhktó ne xxtaji. 2. Mbi hhkofó ne cnpocnjiH 06 ¿tom. 3. Ceró^Híi na ypóxe mm HHKeró ne KHrájiH. 4. 3tot KenoBéK hh 308
c kcm He cnópnji. 5. Ohh hh o néM ne tobophjih. 6. Hhktó ne noméji oóéaaTb. 7. Hh y Koró né 6mjio anneTHTa. 8. §Ta jjéBymKa hhhóm ne HHTepecyeTC». 9. 06 ótom x ne 6yny roBopHTb hh c kcm. 10. 51 hhko- My He CKaxy 06 ótom. Ejercido 92. Conteste, negativamente, a las preguntas dadas, usando los pronom- bres HHKTÓ y HHHTÓ. A. 1. Kto BaM noMoráeT? 2. Koró bm TaM BHjjejiH? 3. KoMy bm paccKasájiH ÓTy hóboctb? 4. KoMy noHpáBHjincb óth cthxh? 5. KoMy Hyxná ÓTa KHHra? 6. y kotó ecTb kohbópt c MápKoñ? 7. K KOMy bm noñjjéTe cerÓHHji BénepoM? 8. C kcm ohh tobophjih no-pyccKH? 9. O kom ohh tobophjih? 10. O kom oná jiyMaeT? 11. Kto cmot bbm otbó- THTb na ótot Bonpóc? 12. Kto TaM? B. 1. Hto ohh ceñHác jjéjiaioT? 2. Hto bm 3a6¿uiH? 3. Hto oh Ky- nñji? 4. Hto oh xóhct HHTáTb? 5. HeM HHTepecyeTC» ótot hcjiobór? 6. O néM ohh ceñnác paaroBápHBaiOT? 7. O néM bm ceñnác jiyMaeTe? 8. HeM oná jjOBÓjibHa? 9. Hto oh OTBéraji Ha Bam Bonpóc? 10. Hto bm npHHecJiH H3 oómexHTHH? 11. Hto bm hojioxhjih b nopT^éjib? 12. Hto bm nocTáBHjin Ha CTyji? 13. O néM ohh jioroBopHjiHCb? Ejercicio 93. Sustituya el pronombre Bce por el pronombre hhktó, y transforme es- cribiéndolas, las oraciones afirmativas en negativas. Modelo: Bce 3a6bijm 06 ótom. Hhktó He 3a6¿ui 06 ótom. 1. BceM nyxHO hjith k Bpany. 2. EpaT BceM paccKaaáji o CBoéñ noéajtKe. 3. Ohh y Bcex cnpániHBajiH jiopóry. 4. Bcex HHTepecyeT ÓTa npo6jiéMa. 5. Oh no3aopÓBajicJi co bcómh. 6. Oná paccKaaájia MHe 060 Bcéx. 7. Y Bcex ecTb ÓTa khhth. 8. Bce corjiacHjiHCb ynácTBOBaTb b 3Toñ pa6ÓTe. 9. Oh Bcex cnpániHBaji 06 ótom. Ejercicio 94. Escriba las respuestas negativas según el modelo. Modelo: — Hto TaM jiejKÚT? — TaM HHHeró He .twkht. — Hto TaM 6mjio? — TaM HHneró Hé 6mjio. 1. Hto TaM ctoht? 2. Hto bhcht Ha ctchó? 3. Hto jicjkht na cto- jié? 4. Hto cerójinn BénepoM óyjieT b Kjiy6e? 5. Hto ctoájio Ha okhó? 6. Hto jiexájio b cyMKe? 7. Hto Gmjio b nopTtjiéjie? 8. Hto cjiynñ- jiocb? 9. Hto npoH3omjió? 10. Hto TaM ynájio? 11. Hto BaM Hyxno? Ejercicio 95. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, pronombres negativos con o sin preposición. 1. B ótot Bénep mm ... ne xjiájin. 2. Oh ... ne jiyMaji. 3. B ÓToñ nánKe ... hct. 4. Oh ... He oGemáji cboió nÓMonib. 5. M ziyMaio, nTo mm ... He MemáeM. 6. Owá ne xóneT TanijeBáTb .... 7. M ceñnác ne no- jiynáio nñceM .... 8. CTy,aéHTbi njióxo HanncájiH KOHTpójibHyio pa6ó- Ty, npenoaaBáTejib ne aobójich .... 9. Eñ rpycTHo, oná ... ne páuy- eTcn. 10. y^énejiéjijo oh ... HeaaHHMáeTc»,... ne jiéjiaer. 11. ^TaBenib He nyxHá .... 12. ... ne Hyxno hjith b Mara3HH. 13. M ne 3HaKÓM ... H3 TBOHX rOCTéñ. 309
Diálogo — Ojiér, hto bbi néjiajiH b BOCKpecéHbe? — HHHeró He néjiajiH, cnájiH. — noneMy bm hhhóm ne 3annMájiHCb? — Mm óneHb hÓ3jiho jierjin b cyóóóry, y nac óbiji Bénep, hotóm mm coópajiHCb b KÓMHaTe Anróna h ho neTbipéx nacÓB yTpá pa3ro- BápHBajiH. HHKOMy ne xoTéjiocb cnaTb1. — TKajib, hto bm Tax HeHHTepécHO oTHbixájin. A mm 03.hh.jih 3á ropón, ryjiájih, paaroBápHBajin, ho HHHeró He roBopHjiH no-pyccKH, tójibko no-HcnáHCKH. Knorjiá ohéh h3 nac HanHnáji roBopHTb no- pyCCKH, Tomá OH HJiaTHJI IHTpacj)--níITáK1 2. — Hy, Ahtóh, ócjih bm tobophjih tójibko no-HcnáucKH, óto He óthbix. — noneMy? Mbi xe HbiniájiH cbóxhm BÓ3jiyxoM, ryjiájin. Hhktó HÓ ÓBIJI npÓTHB — TOBOpHTb TÓJIBKO HO-HCnánCKH. Y HaC ÓbIJlá XOpÓ- ina» npáKTHKa. — KaKá» xe óto npáKTHKa? C bámh hó óbijio hhkotó H3 jiaTHHoaMepHKáncKHX TOBapumen, hhktó ne HcnpaBjiáji béiiih oihhókh. — 5to páHbine óbijio óecnojiéano— roBopHTb no-ncnáncKH óe3 jiionén, KOTÓpbie 3náioT ncnáncKHH m3¿ik. A ceiinác mbi yxé MÓxeM KOHTpojiHpoBaTB h ceóá h npyr npyra. 3to jiynme, neM hh c kcm, KpÓ- Me npenojiaBáTejiíi, ne roBopÚTb no-HcnáncKH. Recuerde: HMwáTb — nojibiiiiáib (respirar un poco) Abiniy AMUlHUIb .HbiinaT neM? (1.) cbóxhm BÓ3nyxoM (aire fresco) KHCjiopÓAOM (oxigeno) Ejercicio 96. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. Hto Ojiér néjiaji b BOCKpecéHbe? HeM oh aaHHMájic»? 2. ttone- My Ojiér HHHeró ne jiéjiaji b BOCKpecéHbe? 3. Hto néjiaji Ahtóh b BOCKpecéHbe? 4. Hto ohh nénajin 3á ropoaoM? 5. HoneMy Ojiér CHHTáeT, hto Ahtóh h eró TOBápnmH He orjibixájiH b BOCKpe- céHbe? 6. ttoneMy Ojiér nyMaer, hto y Anróna h eró TOBápHineií né óbijio xopóineñ npáKTHKH b ncnáncKOM »3biKé? 7. C kcm bbi cor- jiácHbi—c Ojiótom hjih c Ahtóhom? 1 Hhkomy He xoTéjiocb cnaTb.—Tenían un estado de ánimo tal que no les dejaba dormir. Compare: Hhktó He xotóji cnaTb, ace xotéjih paóÓTaTb.— Aquí se expresa sola- mente que nadie quería dormir, mas no se dice nada acerca del estado de las personas. 2 HHTáK: lo mismo que naTb KonéeK (estilo del lenguaje hablado) 310
§ 14. Pronombres negativos néicoro, nénero N. G. HéKoro nénero D. HéKOMy néneMy A. hóroto Hénero I. néxeM néneM P. HÓ O ROM né o neM Los pronombres üéicoro y nénero no poseen el caso nominativo y se emplean en oraciones impersonales, que expresan la imposibilidad de efectuar una acción por la ausencia del objeto de la acción o del agente. HéKoro nocjiáTb b MaraailH.— significa: no está la persona a la que se pudiera enviar a la tienda. (Falta el objeto de la acción.) EMy Hénero HHTáTb.— significa: no hay libros, nada que él pudiera leer. (Falta el objeto de la acción.) HéKOMy noiiTH b MaraaHH.— significa: no está la persona que pu- diera ir a la tienda. (Falta el agente.) Compare por pares las oraciones con los pronombres hhktó y hhhtó y las oraciones con los pronombres HéKoro y Hénero. HHKTÓ, HHHTÓ HéKoro, Hénero Oh HHHeró He CKasáji. 51 hhkotó He cnpocHJi 06 ótom. Oh HHKOMy He paccRaaáji 06 3TOM. Oh hh o néM ne paccRasáji. Hhktó He noinéji b anréRy. Hhktó He oTRpbui jjBepb. EMy Hénero óbijio CRasárb. Mne HÓKoro óbijio cnpocÚTb 06 3TOM. EMy HéKOMy óbijio paccRasárb 06 3TOM. EMy Hé o neM óbijio paccRaaáTb. HéKOMy óbijio noHTH b anréRy. HéKOMy ÓbIJIO OTRpbITb ABepb. Nota: Además de los pronombres negativos con la partícula He, en ruso existen ad- verbios negativos con esa misma partícula: Hérae, HéKyzta, néxonia. Estos también se emplean en la construcción impersonal. HaM Hérae coópáTbca.— significa: no hay lugar en que pudiéramos encontramos. Mne néKyaa noéxaTb b BocKpe- céHbe.— significa: no hay lugar adonde yo pudiera ir el domingo. HaM HéKonja xo/iÚTb b khhó.— significa: No tenemos tiempo para ir al cine. Ejercicio 97. Escriba las oraciones en pasado y en futuro. Modelo: EMy nénero HHTáTb. EMy nénero 6mjio HHTáTb. EMy nénero 6yaeT HHTáTb. 1. Eií né c kcm TamjeBáTb. 2. HaM né o neM cnópHTb. 3. HaM né- qero néjiaib. 4. Te6é HéKoro xnarb. 5. Mué né ot roto nojiynáTb nÉ- cbMa. 6. EMy HéROMy nHcáTb nncbMa. 7. Mm nénero ecrb. 8. HéKOMy 3a6ÓTHTbCíi o peóéHKe. 9. Mne HéROMy 3anáTb ótot Bonpóc. 10. Mne néneM nHcáTb. 311
Ejercicio 98. Concluya las oraciones usando, en la forma debida, los pronombres Hé- Koro o Hénero. 1. 51 minero ne HHTáji, noTOMy hto mhc .... 2. Oná májio TOBopíiT no-(|)paHuy3CKn, noTOMy hto eií.... 3. Oh hhhctó He OTBéTHJi Ha ótot Bonpóc, noTOMy hto eMy .... 4. Bnepá mh He ycnéjin KyniiTb npojiyK- Tbi. Mbi HHHeró ne ójih ceró^H» yTpoM, noTOMy hto hhm .... 5. Oh Mojináji, Koraá eMy aáaajiH ótot Bonpóc, noTOMy hto eMy .... 6. 51 HHKOMy He nniny núceM, noTOMy hto mhc .... 7. Oh hh ot kotó ne no- jiynáeT hhccm. ÉMy .... 9. 51 hh y kotó ne nonpocHJi CjiOBápb, noTOMy hto MHe .... 9. Mbi ceiÍHác HHHeró ne HHTáeM no-pyccKH, noTOMy hto hhm .... 10. Oná He TamjeBájia na Bénepe, noTOMy hto eií.... 11. 51 hh k KOMy He noinéji b BocKpecéHbe, noTOMy hto mhc .... 12. Ótot mojio- jjóíí HejiOBÓK hhhóm He 3aHHMáeTCH, noTOMy hto oh jtyMaer, hto eMy Diálogo — Bépa, noneMy tm thk hósjjho BO3Bpaniáenibc» c nporyjiKH? — 3Háemb, Ba/fÚM, mm co CBerjiáHoií ryjiájiH b nápKe h 3aÓJiy/iH- jiHCb, noTepáuiH aopóry. Mm yBHjiejiH, hto ho6jih3octh hhkofó hct. HaM Hé y roto Gmjio cnpocHTb jiopóry, h mm jjójifo xojihjih no nápKy. LJéjibiií nac mm hhkotó ne BCTpenájiH. HaKonéij mm BCTpéTHjiH k>ho- iny c ziéByniKOH, h ohh CKaaáJiH naM, Ky/iá Háao h,hth. Mm bmihiih na moceé, no KOTÓpoMy xó^ht aBTÓóyc. HéKoro 6mjio cnpocHTb, rae ójiHxáiíinaíi ocraHÓBKa aBTÓóyca, mm hoihjih no moceé HaaéBo h ne- pe3 njiTHáauaTb MHHyT yBnaejiH ocTaHÓBKy. LIotóm aóaro xaáan aB- róóyca1, aóaro éxaan... — BaM hhktó ne CKaaáa, hto ótot napx óneHb óojibinóií h b h£m móxcho 3a6ayaHTbCJi, khk b aecy? EyabTe octopóxhm h ne yxoaiiTe aaaeKÓ, écan bm ne 3HáeTe aopórn. — /Ja, Tenépb mm óyaeM ocTopóxHM. A ceiÍHác » aoaxná noiÍTH b Mara3HH, y nac aÓMa nénero ecTb. — Bce Mara3HHbi yxé 3aKpbiTbi. HaiiTe ko mhc, a aaM BaM no- yxHHaTb. — CnaciíGo, a cKaxy CBeTJiáne h mm ceiÍHác npnaéM. Ejercicio 99. Conteste a las preguntas relacionadas con el diálogo. 1. O hcm BaaÉM cnpocHa Bépy? 2. Tae ryjiájiH Bépa co CBeTjiá- hoíí? 3. Hto c hhmh caynHaocb? 4. LIoHeMy Bépa h CBeTaána aóaro xojihjih no nápxy? 5. Kto uaKonéu CKaaáa Bépe h Cfierjiáne, Kyaá hm náao hjjth? 6. Kyaá BbimjiH aéByniKH? 7. Koró ohíí cnpocHjiH, rae ÓJinxáiímaa ocraHÓBKa aBTÓóyca? 8. noneMy aéByniKH 3a6ayaú- ancb? 9. Kyaá xoTéaa naTH Bépa? 10. noneMy oná xoTéaa naTH b Mara3HH? 11. Hto CKaaáa BaaÚM Bépe, Koraá oh y3Háa, hto oná 1 2K/iájiH aBTÓóyca (G.): esperaron el autobús. Después del verbo xcaaTb se emplea tanto el acusativo (xjiaTb cecrpy, xcaaTb KHHry) como el genitivo (xmaTb aBTÓóyca, n0e3.ua, xcaaib HHCbMá, ¡K^arb OTBéra, hómouih, cOBéra). Los substantivos abstractos suelen ir en genitivo (jK/jarb OTBéra); los substantivos concretos que designan objetos inanimados van las más de las veces en genitivo, pero a veces también en acusativo; los substantivos que denotan seres animados se ponen en acusativo. 312
n,qéT b Mara3HH? 12. Hto Ba/iHM npeanoxúji Bépe h CBeTjiáne? 13. Bépa corjiacwjiacb noyacnnaTh co Cnerjiánoii y Ba/piMa? 14. no6jiaroaapHJia jih oná Ba/iHMa 3a eró npHrjiainéHHe? § 15. Palabra conjuntiva: KOTÓpbiii (KOTÓpaa, KOTÓpoe, KOTÓpue). Uso de esta palabra en distintos casos M BH»cy aBTÓóyc, KOTÓpbiü éaeT no yjiHije. M BÚxy MauiHHy, KOTÓpaa ctoht na yjiHije. 51 BÚxy 3/iáHHe, KOTÓpoe ctoht na yrjiy. M BÚxy MainHHbi, KOTÓpbie éjjyT no yjiHue. El género y el número de la palabra conjuntiva KOTÓpuü dependen del género y el número del substantivo a que se refiere: aBTÓóyc, kotó- pbiii ..., Mamúna, KOTÓpaa ..., 3jjánHe, KOTÓpoe..., Mainúnbi, KOTÓpbie Mne nonpáBHjiacb KHÚra, M npo4HTÚJi(a) KHÚry, M roBopió o KHÚre, Moií zipyr HHTepecyeTCji khhtoíí, y Menú ceiinác neT khhth, KOTÓpyio a neuáBHo Kynúji(a). 313
El caso de la palabra conjuntiva Korópuií no depende del caso del substantivo a que se refiere. M npoHHTÚJi(a) KHÚry, KOTÓpan Mne nonpáBHJiacb. KOTÓpyK) Bbi MHe AÚJIH. o KOTÓpoií Bbi roBopnjin. C KOTÓpoií Bbi MHe COBÓTOBaiIH nO3HHKÓ- MHTbCH. El caso de la palabra conjuntiva KOTÓpun depende de la función que ella desempeña en la oración subordinada que la palabra conjunti- va enlaza, es decir: si esa palabra es sujeto, complemento o modo cir- cunstancial, a qué verbo de la oración subordinada se refiere. Ejercicio 100. Conteste por escrito a las preguntas y subraye la palabra a que se cali- fica y la palabra conjuntiva kotópmh. Bbi BHJJHT6 BÓ3y, KOTÓpaH CTOÍÍT Ha OKHÓ? Bbi BH^HTe craKÓH, KOTÓpun CTOÍÍT Ha CTOJIÓ? Bbi BÍmnTe nncbMÓ, KOTÓpoe jie- XHT Ha CTOJIÓ? Ejercicio 101. Sustituya la palabra conjuntiva Korópuñ por el pronombre demostra- tivo 3tot en combinación con el substantivo. En vez de una oración compuesta le resul- tarán dos simples. Modelo: K BÚKTopy npnnéT TOBápnm, KOTÓpoMy oh oóeuiáji homóhb. K Bíncropy npiutéT ToBápnm- 3T0My TOBápmuy oh oóemáji noMÓ*n>. K BíÍKTopy npnjtér TOBápHin, KOTÓpbiñ npHéxaji H3 JleHHHrpáaa. KOTÓporo oh .naBHÓ He BÍí^eji. C KOTÓpblM eMy HyXHO nOTOBOpíÍTb. O KOTÓpOM OH HaM paccKa3biBaji. y KOTÓporo oh 6bui b BocKpecéHbe. 314
K Jléne npHaér noapyra, Korópaa ynnr HcnáncKHií H3Úk. KOTÓpyK) oná ÓHeHb xóner BÚaeTb. c KOTÓpoü oná aaBHÓ He BHaeaacb. KOTÓpOH OHá AOJIXHá flaTb KHHFH. O KOTÓpOH OHá TOBOpHJia HaM. y KOTÓpOH eCTb xopóinne njiaCTHHKH. Ejercicio 102. Forme una oración compuesta a base de dos simples, sustituyendo ca- da palabra dada en cursiva por la palabra conjuntiva KoTÓpuií. Modelo: R 6mji b Marasíme. 3mom MaeasÚH HaxóflHTes HeaajieKÓ ot tocthhhum. 51 6mji b Maraanne, Komópuii HaxóanTcs Henajieicó ot toctiíhhiibi. 1. TypHCTbi noéxajiH b rocTHHHuy. 3ma zocmÚHui/a naxoanrca ne- aaaeKÓ ot BOK3ájia. 2. Ohh hohijih b pecTopán. 3mom pecmopáH na- XpHHTCB B IjéHTpe TÓpO^a. 3. Bbi XOTHTe nOCMOTpéTb OTKpÚTKH? 3mu omKpbimKu a Kynúa(a) ceróana. 4. Tae aexcHT hhcbmó? 3mo nu- cbMÓ a noayHHa(a) Bnepá. 5. 51 xony noaasárb bbm KHÚry. 3my KHúzy a B3»a(á) b ÓHÓjiHOTéKe. 6. 51 aaa(á) TOBápnnjy raaéry. B ámoü zasé- me ecTb nnrepécnaa craTbá. 7. ToBápnni aaa MHe xypnáji. B ámoM McypHájie ecTb HHTepécHBiH paccxás. 8. Mbi no3naKÓMHjiHCb c rypú- ctom. 3mom mypúcm npnéxaa H3 PTrájiHH. 9. Mena acaéT apyr. C ámuM dpyzoM a noéay b Teárp. 10. K HaM npHinéa npenoaaBárejib. 3mozo npenodaeámeAft mbi BÚaeaH BnepBbie. 11. 51 Bcrpérna TOBápn- meñ. C jmuMu moBápuupiMU a páHBine ynúaca BMécre. 12. B óhóhho- réxy npHimiH HÓBbie cryaéHTbi. y smux cmydénmoe né óbijio ynéÓHH- KOB. Ejercicio 103. Intercale, en el lugar de los puntos suspensivos, en la forma debida, la palabra kotópmh. 1. Terpáab jiexírr b noprcjiéjie,... ctoht Ha cryjie. JJáiiTe MHe, no- xájiyHcra, Terpáab, ... jiexnr b noprcjiéjie. 2. B KHHre, ... bbi b3Íljih, jiexúr hhcbmó. JJáiiTe MHe, noxáayHcra, hhcbmó, ... jiexúr b KHHre. 3. B xypnáae, ... a cefinác HHTáio, ecrb nnrepécnaa craTbá. Bbi xotú- re npoHHTárb craTBió, o ... a roBopió? 4. 5to anbóÓM, ... a BaM oóe- mán npHHecTH. 3aecb ecTb cjioTorpácjina, ... BbixoréaH nocMOTpérb. 51 Mory noaapiiTb bbm (JiororpátiiHio,... BaM noHpáBHTca. 5. 5to nna- cthhkh, ... mbi KynHBH. 3aecb ecTb nécna, ... bbi xorénH nocnyinaTb. 6. Bo3bmhtc, noxáayHCTa, raaéry,... bbi npociínH. 3aecb ecrb craTbá, ... Bbi HHTepecyerecb. 7. Ceróana BénepoM k Jléne npnaéT TOBápHin, c ... oná no3HaKÓMHnacb b Kayóe na Bénepe. 8. Tána noéxaaa k no- apyre, y ... ecTb xopóniHií MarHHTotJiÓH. Oná B3aná c coóóh xaccé- Ty, ... eií noaapnn Bhktop. Ejercicio 104. Concluya las oraciones. 1. Oná HHTáeT xypnáji, b kotópom ... 2. CryaéHT ne Hanncán ynpaxHéHHe, KOTÓpoe ... 3. 51 ayMaa(a) o 3aaáne, KOTÓpyio ... 4. Oh paccKasáa mhc o rópoae, b kotópom ... 5. EMy Hyxno hoííth k TOBá- pnmy, y KOTÓporo ... 6. Oh aaa MHe KHHry, KOTÓpyio ... 7. Mbi bo- inan b KÓMHary, b KOTÓpoií ... 8. M Bcrpérna TOBápHnia, c kotópmm ...9. Oh HO3HaKÓMHa Mená caéByniKoií, o KOTÓpoií... 10. Mbixothm nocMOTpérb njióniaab, KOTÓpaa ... 11. Ha ótoíí nnóinaaw ctoht ná- 315
MJITHHK, O KOTÓpOM ... 12. B 3TOM TÓpOJie JKHBCT MOH Jipyr, KOTÓpo- My ... 13. B 3TOÍÍ KBapTÚpe jkhbct moíí cocén, k KOTÓpoMy ... 14. To- Bápnm naji Mne kohbópt, b kotópom ... 15. 3áBTpa x Bcrpénycb c apy- tom, ot KOTÓporo ... Texto rioé3AKa na jiány CBeTjiáHa npnrjiacHjia cbohx jjpyaéií na aány, KOTÓpa» HaxójiHTCíi HeflajieKÓ ot Mockbéi. Jléna h Bhktop c yjioBÓjibCTBHeM hphhjijih npHTjiaméHHe CBerjiánij h b cójinennoe MáñCKoe BocKpecéHbe b 9 na- CÓB céjIH B HÓe34, KOTÓpblH OTXOJJHJI OT PÉXCKOTO BOK3ájia. OHH CH- jjéjiH y oKHá h CMOTpéjiH na 3ejiéHbie jiecá h Aánnbie nocéjiKH, KOTÓpbie npOHOCHJIHCb MHMO. Hépe3 nac Jléna c Bhktopom coihjih c nóesjia na cránijnn CnerHpñ h noinjiH cnanájia no yjiHiie jjáHHoro nocéjiKa, a hotóm no TponHHKe, KOTÓpa» Bená népe3 nójie k jiécy. Komá ohh hojioiiijih k jiécy, ohh yBHJjejIH, HTO B 3TOM JieCy HaXÓAHTCíI HÁHH, HTO 3TO He JI6C, a ZtáHHblH nocénoK, KOTÓpbiñ pacnojióxeH b óbiBineM Jiécy. Bhktop jiocTáji H3 KapMána njian nocéjiKa, KOTÓpbiií jjajiá eMy CBerjiána, h ohh CTájiH HCKáTb ziány, rae xnjiá ceMbá CBerjiáHbi. Ohh jierKÓ Hauijiñ ÓTy ziány. CBeTjiána BCTpéTHjia hx y Bxózia na aáHHbiñ ynácTOK1. Ohh yBimejiH neóojibinÓH jiom, H3 KOTÓporo Bbimjin po/xn- TejiH CBeTjiáHbi h eé MJiá/miHH 6par Mínna. CBeTjiána no3HaKÓMHjia poAHTejieñ h ópára co cbohmh ^py3b»MH. riOTÓM XO3«eBa H TÓCTH BOIHJIH B JIOM, B KOTÓpOM JKHJlá CeMbá CBeTjiánbi. Ha Teppáce ctoáji óojibmóii ctoji, a Ha ctojió — caMOBáp. Bce céjiH 3a ctoji h crájiH nHTb nan. Llócjie ná» CBeTjiána noKasájia npy3bÁM jjom h Jiánubin ynácTOK, na kotópom oh naxoHHJiCH. Ha ynácTKe óbijio mhóto jiepéBbeB — éjieñ, cócen h óepé3. Ha cójihchhom MÓCTe POCJIH áÓjIOHH H BHIHHH H GbIJI MájICHbKHH OTOpÓ/I. ÓkOJIO HÓ- Ma óbijio mhóto hbctób, ijBejiH Becénnue HBeTbi: Tiojibnánbi h napijnc- Cbl. B 12 nacÓB CBeTjiána nonuiá ryjiárb co cbohmh toctámh. Ohh ry- jiájiH b jiécy, b nójie h na 6epery peKH. XoTéjiH KynáTbca, no KynáTbc» óbuio eme xójiohho. HecMOTpá na óto 1 2 zipy3bá nojiynHJiH óojibinóe yAOBÓJibcTBHe ot nporyjiKH. Koniá ohh BepnyjiHcb b hom, hm óneHb xoréjiocb ecTb h ohh c an- neTHTOM nooóéaajiH. nócjie oóé/ia h eme oahóíi HeóoJibinóií nporyji- kh nopá 6¿ijio BO3BpamáTbc» homóíí. Jléna h Bhktop noÓJiaroHapHjm XO3Á6B 3a TOCTenpHHMCTBO H HOIHJIH Ha CTáHUHK). Ha CTáHUHH OHH nflTHáAnaTb MHHyT xjiáJiH nóe3/ia, KOTÓpbiií rnéji b MocKBy. Ohh céjiH b nóeszi, h népe3 HBa nacá 6bum aÓMa. JJÓMa ohh pac- CKaaájiH cbohm pojiHTejiJiM o noéajxKe, KOTÓpoií óóa 6bum ónenb 40- BÓJIbHbl. 1 aáHHMií ynácTOK: parcela de la finca de recreo 2 HecMOTpá Ha íto: a pesar de eso 316
Recuerde: caairébCH — cecTb (sentarse, subir) caxycb cáay caaHinbca cáaenib caá»™» cáayT cea, céaa, céan Kydá? (A.) 1) na cTya (en una silla) na aHBán (en un sofá) 2) na aBTÓóyc (a un autobús) Ha TpaMBáií (a un tranviá) na (b) nóeaa (a un tren) cxoaÚTb — coííth (apearse) cxpacy coñay cxóawuib coiíaémb cxóaHT coñayT comea, comaá, coman omKyda? (G.) c nóeaaa (de un tren) c aBTÓóyca (de un autobús) c TpaMBáií (de un tranvía) Ejercicio 105. Conteste a las preguntas relacionadas con el texto. 1. Fae HaxóanTCíi aána CBeTaánbi? 2. Jléna h Bhktop Géijih páati npHFJiauiéHHK)? 3. Koraá Jléna h Bhktop céjin b nóeaa? 4. C KaKÓro BOKaájia ohh noéxajiH na aány k CBeTJiáne? 5. Hto Jléna h Bhktop aé- jiajiH b nóeaae? 6. KaK aóaro ohh éxajin? 7. Koraá ohh npnéxaan? 8. Lio KaKÓñ TponHHKe nomaú Jléna h Bhktop? 9. Hto ohh yBnaean, Koraá noaoman K jiécy? 10. noneMy ohh jierKÓ namaú aány, b kotó- poñ XHjiá CBernána? 11. Fae BcrpéTHaa CBernána cbohx rocréií? 12. KaKÓñ aoM ohh yBnaean na aánnoM ynácTKe? 13. C KeM CBerná- na no3HaKÓMHjia Jlény h BnKTopa? 14. Kyaá bohuih xoaáeBa h tócth? 15. Hto croáao na Teppáce? 16. Hto créan aéaaTb xoaáeBa h tócth? 17. Hto noKaaáaa CBeTaána cbohm toctám nócae nán? 18. Hto yBH- aeaH tócth na aánnoM ynácTKe? 19. Kyaá nomaá CBeTaána co cboíí- mh rocréMH? 20. Fae ohh ryaáan? 21. Hto ohíí xoréan aéaaTb? 22. noneMy ohh He Moran Kynárbcn b peKé? 23. Jléna h Bhktop 6¿i- aH aoBÓabHbi nporyaKoií? 24. Hto ohh caéaaan, Koraá Bepnyancb b aoM? 25. Koraá ohh pemúan BO3BpamáTbC» aoMÓñ? 26. 3a nTo Jlé- na h Bhktop noóaaroaapnan xoaáeB? 27. Ohh aóaro xaáan nóesaa na créniiHH? 28. CtóabKo BpéMenn éxaan Jléna h Bííktop ot aánnoií cTámiHH ao aÓMa? 29. O néM ohh paccKaaáan cbohm poaÚTeaíiM? 317
Claves para los ejercicios I. Parte introductoria Ejercicio 2. mase.: KOHBépT, Kapannám, yaéÓHHK, xypnáji, ruiaTÓK, mapcji, uiKa<|>, ctoji, cryji, AHBáH, crynÓHT, npyr, 6pin;fem.: 6yMára, MápKa, OTKpÚTKa, pyHKa, KHHra, raaéTa, cyMKa, inánKa, KÓMHaTa, JiáMna, nocKá, KápTa, KapTÚHa, crynéHTKa, nonpyra, cecTpá; neutro: hhcbmó, aépKajio, najiBTÓ, okhó, Kpécjio. Ejercicio 3.1. 9to moh KÓMHaTa. 2. 9to moh imcacji. 3. 3ro Moé okhó. 4.... moh ... 5.... moíi ... 6. ... mos ... 7. ... moh ... 8. ... Moá ... 9. ... moh ... 10. ... Moé ... 11. ... Moá ... 12. ... MOH ... 13. ... Moé ... 14. ... MOH ... 15. ... MOS ... 16. ... MOH ... 17. ... MOe ... Ejercicio 4. 1. Sto Háma crpaná. 2. 3to Ham rópon. 3. ... Háma ... 4.... Ham ... 5.... Hárna ... 6. ... Ham ... 7. ... Ham ... 8. ... Háma ... 9. ... Ham ... 10. ... Ham ... 11. ... Háma ... 12. ... Ham ... 13. ... Ham ... 14. ... Háma ... 15. ... Hárne ... Ejercicio 5. 1. Hct, óto He mos raaéTa. 2.... He moh ... 3. ... He Moé ... 4.... He Moá ... 5.... He moh ... 6.... He MOé ... 7.... He Moá ... 8.... He moh ... 9.... He moh ... 10.... He mos ... 11. ... He Moé ... 12. ... He moh ... Ejercicio 6. 1. Mbs óto 6yMára? 2. Heií 3to Kapannám? 3. Mbs ...? 4. Hbé ...? 5. Mbs ...? 6. Meñ...?7. Mbs...?8. Mbs...?9. Meií...? 10. Mbs...?ll. Mbé ...? 12. Men ...? 13. Heií ...? 14. Hb« ...? 15. Hbé ...? Ejercicio 7. 1. Bot Báma (tboh) KHHra. 2.... Báma (tboh) ... 3.... Báme (tboc) ... 4.... Bam (tboh) ... 5. ... Báma (tbos) ... 6. ... Báma (tboh) ... 7. ... Bam (tboh) ... 8. ... Báma (tboh) ... 9. ... Báme (tboc) ... Ejercicio 8. 1. 3ro moh (tboh) cnoBápb. 2. ... mos (tbos) ... 3. ... moh (tboh) ... 4. ... MOS (tbos) ... 5. ... MOH (tboh) ... 6. ... MOS (tbos) .. 7. ... MOH (tboh) ... Ejercicio 9. 1. 3to Háma aynHTÓpns. 2.... Ham ... 3.... Hárne ... 4.... Hárne ... 5.... Há- me ... 6. ... Háma ... 7. ... Háma ... 8. ... Háma ... 9. ... Háma ... 10. ... Ham ... Ejercicio 12. vumámb 1. HHTáio. 2. HHTáeM. 3. HHTáeT. 4. HHTáemb. 5. HHTáeTe. 6. HuráioT. nucámb 1. nárneM. 2. nánier. 3. námere. 4. námyr. 5. mtmy. 6. námeiiib. Ejercicio 13. cjtytuamb 1. cjiymaeT. 2. cnymaeM. 3. cJiymaio. 4. cnymaioT. 5. eny- rnaeTe. 6. cjiymaeiub. paóómamb 1. paóóraeM. 2. paóÓTaeTe. 3. paóÓTaio. 4. pa6ó- Taemb. 5. paóÓTaioT. 6. paóÓTaeT. omeeuámb 1. OTBenáemb. 2. OTBenáio. 3. OTBesáeM. 4. OTBenáeT. 5. OTBenáere. 6. OTBenáioT. Ejercicio 14. zoeopúmb 1. TOBopÚM. 2. TOBOpÚTe. 3. roBopió. 4. roBopsT. 5. tobo- pÚT. 6. TOBopámb. 7. tobopht. yuúmb 1. ynHiiib, yHHT. 2. ynHM. 3. ynaT. 4. yny, ynHT. 5. yHHTe. Ejercicio 15. A. 1. roBopió. 2. noHHMáemb. 3. néjiaeM. 4. OTBenáeT. 5. tobopht. 6. ynHM. 7. cnpániHBaeT. 8. yHHTe. 9. OTBenáemb. 10. paóÓTaioT. 11. noHHMáeM, ro- BOpHT. 12. yHHT. 13. hómhhT. B. 1. aáBTpaKaio. 2. oóénaeM. 3. ysennaeT. 4. ynaT. 5. ro- BopsT. 6. paóÓTaeT. 7. OTnwxáioT. 8. rynseM. 9. tobopht. 10. hpohshócht. Ejercicio 18. 1. HHTáio. 2. noHHMáemb. 3. cnpániHBaeT. 4. OTBenáeM. 5. 3HáeT. 6. OTBenáeTe. 7. námyT. 8. ynHM. Ejercicio 20. 1. no-pyccKH. 2. no-pyccKH. 3. pyccKHH s3biK. 4. no-pyccKH, no- pyccKH. 5. no-pyccKH, pyccKHH S3ÚK. 6. no-pyccKH. 7. pyccKHH s3Úk. 8. pyccKHH S3Úk. 9. no-pyccKH. 10. no-pyccKn. Ejercicio 21. A. 1. HÓeas. 2. óojibiuÓH. 3. MájieHbKoe. 4. óojibtiiÓH. 5. CTápas. 6. MájieHbKas. B. 1. HÓeoe. 2. cTápein. 3. HÓeas. 4. CTápein. 5. HÓeas. 318
Ejercicio 22. 1. cTáptiñ. 2. Hoeas. 3. CTápoe. 4. MájieHbKHÚ. 5. 6ojibtnáa. Ejercicio 23. 1. pyccKHií (ncnáHCKni<). 2. pyccKaa (ncnáHCKaa). 3. pyccKoe (ncnán- ckoc). 4. pyccKHH (HcnáHCKHÚ). 5. pyccKaa (HcnáHCKaa). 6. pyccKHH (ncnáHCKHií). 7. pyccKaa (HcnáHCKaa). 8. pyccKHH (HcnáHCKnñ). Ejercicio 24. 1. Sto óojibtnón cjioBápb. 2. 3to HÓeas rerpájib. 3. ... crápuií ... 4. ... TpynHoe .. 5. ... 6oJibtnáa ... 6. ... jiérKoe ... 7. ... HÓBaa ... 8. ... HHTepécHoe ... 9. ... KpacHBoe ... Ejercicio 25. 1. KaKÓe sto 3/iáHne?—3ro óojibinóe 3/iáHne. 2. KaKÓií ...?—... 6o- jibiuóií... 3. KaKÓe ...?—... 6ojibinóe ... 4. KaKáa ...?—... 6ojibtnáa ... 5. KaKáa ...?— ... 6ojibináa ... 6. KaKÓe ...? —... 6ojibinóe ... 7. KaKáa ...?—... 6ojibtnáa ... 8. Ka- KÓií?—... 6ojibtnóii ... 9. KaKáa ...?—... 6oJibináa ... 10. KaKÓe ...?—... 6ojibtiióe ... Ejercicio 29. 1. ctoút. 2. jiexcáT. 3. bhcút. 4. croar. 5. anear. Ejercicio 30. A. 1. 3ro raaérbi h acypnájibi. 2. 3ro KOHBÓpTbt h múpkh. 3. ... pyaKn h KapaHjtatnú. 4.... nncbMa h otkpéitkh. 5.... yaéÓHHKH n cjiOBapú. 6. ... ctojim h jiúm- nbi. 7. ... aeMOfláHbi h cyMKn. 8. ... (|>OTorpá(|>Hn n KaprÚHbi. B. 1. CryaéHTbi bhhmú- TeJibHO cjiymaioT. 2. CryjiÓHTKH inráror. 3. ToaápnnjH TOBOpár ... 4. lípenoflaBárejin nñinyT. 5. Khhfh Jieacár ... 6. UlKatjibi croar ... 7. KaprÚHbt anear ... 8. Tyr Jieacár yaéÓHHKH, cjiOBapú, rerpáflH. Ejercicio 32. 1. moú. 2. moú. 3. BániH. 4. tboíí. 5. tboh. 6. HáuiH. 7. hbh. 8. Moé. Ejercicio 33. 1. 3to moh acypHájibi. 2. 3ro moíí pyiKn. 3. ... moíí KapaHnatnú. 4. ... tboíí rasé™. 5. ... Bánin npenoaaBárejiH. 6. ... tboíí rerpájiH. 7. ... náutH «teMoná- Hbi. 8.... eánin cyMKn. 9.... aátnn núcbMa. 10.... tboíí <|>OTorpá(|>HH. 11. aátnn jaztáHHa. Ejercicio 34. 1. HÓnaie. 2. crápbie. 3. HcnáHCKHe. 4. xopóuiHe. 5. HÓBbte. 6. iuio- xúe. 7. HHTepécHbte. 8. KpacÚBbie. 9. 6oJibinúe. 10. rpyztHbte. 11. pyccKHe. 12. jiérKHe. 13. COBÓTCKHe. 14. HHOCTpáHHbie. Ejercicio 35. 1. KaKÓií sto yaéÓHHK? 2. KaKÚe sto khhth? 3. KaKÓií ...? 4. Ka- Káa ...? 5. KaKÚe ...? 6. KaKÚe ...? 7. KaKÓe ...? 8. Kaxáa ...? 9. KaKÓe ...? 10. Ka- Káa ...? 11. KaKÚe ...? 12. KaKÚe ...? 13. KaKÓií ...? 14. KaKáa ...? Ejercicio 36. 1. 3to pyccKHe cjiOBá. 2. ... TpyjjHbte ynpaJKHÓHna. 3. ... KpácHbte Ka- paHaautú. 4. ... HÓabte jtaóoparópHH. 5. ... crápbte rerpá^n. 6. ... ceoóÓAHbie mcctú. 7. ... HHTepécHbte TÓKCTbt. 8. ... 6ojtbiitúe 3>iáHHa. 9. ... xopóuiHe KapaHjiauiú. 10. ... co- BéTCKHe cryaéHTbt n coaércKHe CTy.tjÓHTKH. Ejercicio 38. 1. Bot moú t|>OTOrpá(|>HH. 2. ... moú ztpyabá. 3. ... moú noztpyrH. 4.... moú MjiáantHe 6párba. 5.... moú cráputHe cécrpat. 6.... Óojtbtnúe nóabie aomú. 7.... óojibuiúe KpacÚBbie nepÓBba. 8.... námn yanrejiá. 9. Moú 6párba uiKÓjtbHHKH. 10. Moú CeCTpbl IHKÓJIbHHUbl. Ejercicio 39. 1. a KÓMHaTe 2. Ha ctojió. 3. Ha okhó. 4. Ha hockó. 5. b aeMonáne. 6. na Kpécjte. 7. b KOHBépre. 8. b cyMKe. Ejercicio 42. 1. Ene jkhbct BjtaaÚMHp flerpÓBHH? 2. Hto ctoút b KÓMHaTe? 3. Ene ctoht Kpécjio? 4. Hto bhcút na creHé? 5. Ene ctoút ctoji? 6. Hto ctoút Ha ctojió? 7. Ene uBeTbi? Ejercicio 43. A. 1. eró, eró. 2. eé. 3. hx. 4. eró. 5. eé. 6. hx. B. eé, hx, hx, hx, hx, eró, eé. Ejercicio 44. 1. Heñ aro hom? 2. Hba ...? 3. Heñ ...? 4. Hbh ...? 5. Hba ...? 6. Hbh ...? 7. Hba ... h aeií ...? 8. Hba ... h Hbé ...? 9. Heñ ... h Hbé ...? 10. Hbé ...? 11. Heñ 12. Hbh ...? 13. Heñ ...? 14. Heñ ... h abé ...? 15 Hba ...? Ejercicio 46. 1. HHcájia. 2. OTBenáji. 3. roBopÚJi. 4. He nOHHMána. 5. nncaji. 6. ry- jiújih. 7. jieJKájia. 8. ctoújio. 9. BHCéjia. 10. ctoújih. Ejercicio 47. 1. Hto jiexcájio Ha nHBáHe? 2. Hto ctoújio Ha okhó? 3. Hto Jiexcájio ...? 4. Hto ctoújio ...? 5. Hto bhcójio ...? 6. Hto bhcójio ...? 7. Hto ctoújio ...? Ejercicio 48. 1. oTsenáto. 2. ryjiúeM. 3. nútnyr. 4. sáBTpaKaenib. 5. paóóraere. 6. cjiymaeT. 319
Ejercicio 49. Kápjioc, Tepéca h a ynÚJiH ypÓK. CHanájia Kápjioc cnpániHBaji, a Tepé- ca OTBeaáJia. Ohh rOBopiuiH MéjuieHHO, ho npáBHJibHO. B BHHMáTeJibHO cjiyinaji(a) h Bce noHHMáji(a). IIotóm a cnpániHBaji(a), a Tepéca h Kápjioc OTBenájiH. Mm jxójifo noBTOpájiH UHaJiór. nócjie ótoto Kápjioc HHTáji BCJiyx npejuioxcéHHa, a Tepéca h a hh- cáJiH. Tepéca riHcájia KpacÚBO h npáeHJibHO. B nHcáJi(a) He óneHb KpacÚBO, ho Tóate HpáBHJIbHO. Ejercicio 51. Cnanájia a cnpáuiHBaio, a bm OTBenáeTe. B roBopió MéjmeHHO, bm xo- potuó nOHHMáeTe, hto a roBopió. Bm OTBenáeTe hohth Bcerjiá npáBHJibHO. Mm tobo- pHM TÓJibKO no-pyccKH. IIotóm bm núuieTe jjHKTáHT. Cnanájia Ha jxocKé níiiiieT Mapúa, a noTÓM núiueT Xyán. IIotóm mm HHTáeM hóbmh tbkct. Cnanájia a HHTáio tbkct, a bm cjiyiuaeTe. nnuiy Ha nocKé HÓBbie cjiobó. IIotóm HHTáeT Jlyúc. Oh HHTáeT xopoinó. IIotóm HHTáioT jipyrúe cTynéHTM. Ejercicio 53. 1. xony. 2. xóneiiib. 3. xóneT. 4. xothm. 5. xOTÚTe. 6. xotút. 7. xó- neT. Ejercicio 55. 1. Mory. 2. MÓxteTe. 3. MÓxcenib. 4. MÓryT. 5. mójkbm, MóaceM. 6. MÓxceT. Ejercicio 58. 1. KapTHHy. 2. raaéry. 3. xcypHáji. 4. uiKa<|>. 5. jiáMny. 6. okhó. 7. <t>OTOrpá(|>Hio. 8. OTKpMTKy. 9. ajibóÓM. Ejercicio 59. R BÚacy KapaHaáui, KHÚry, Terpáyib, cjiOBápb, óyMáry, ctoji, niKa<|>, KapTHHy, etc. Ejercicio 61. 1. Mápxy h KOHBépT. 2. Kapanjiáni h 6yMáry. 3. JKypnáji h raaéTy. 4. cjiOBápb h ynéÓHHK. 5. pynKy h TeTpájjb. 6. KHÚry h ajibóÓM. Ejercicio 62. ecmb 1. cajiár h afinó. 2. cyn h p¿i6y. 3. Káiny h KOTjiéTy. 4. Kypnuy h pnc. 5. KOJióacy h xjieó. 6. xjieó h cbip. 7. múco h Kanycry. 8. KapTÓ<|>ejib h cocúcKy. 9. 6opm h Maco, numb 1. nafi. 2. mojiokó. 3. KÓijte. 4. BÓ/iy. 5. komhót. 6. JiHMOHáji. 7. cok. 8. nÚBO. 9. KC(|>úp. Ejercicio 67. 1. óajiéT. 2. (|>HJibM. 3. <j)OTorpá(|>Hio. 4. cneKTáKjib. 5. TejieBÚaop. 6. KapTHHy. Ejercicio 68. 1. B HHTáio zasémy. 2. Bm BÚaHTe nucbMO? 3. B ócpy pywy h nniiiy. 4. CrynéHT paccKásbiBaeT meKcm. 5. IIpenojiaBáTejib HcnpaBjiáeT otuúÓKy. 6. B ot- KpbiBáio cjioeápb. 7. Bm jiójito núineTe ynpajKHénuH. 8. SpaT h cecrpá cjiyuiaioT pá- duo. Ejercicio 69. 1. JiáMny. 2. KapTHHy. 3. neMojián. 4. cyMKy. 5. hojk h BHjiKy. 6. JióiKKy. 7. nátiiKy. 8. nHCbMÓ. 9. nécHio. 10. otnúSKy. 11. ynpaacHéHne. 12. raséTM h JKypnájibi. Ejercicio 70. 1. ótot. 2. ÓTa. 3. óth. 4. óto. 5. óth. 6. ótot. Ejercicio 71. Ótot koctióm ctóht BÓceMb/jecaT aBa pyójiá. ÓTa inánKa ctóht cópOK ojjhh pyójib. Ótot JKypnán ctóht,ojihh pyójib. ÓTa TeTpáab ctóht Tpn KonéfiKH. Ótot KapaHjiátu ctóht inecTb KonéeK. Óra pyHKa ctóht ojihh pyójib naTbjiecáT KonéeK. Óra MápKa ctóht narb KonéeK. Ótot cjiOBápb ctóht neTbipe pyójiá aBájmaTb KonéeK. Óth nacbi ctóht TpújmaTb inecTb py6jiéií. Ejercicio 73. A. 1. npoHHTÚJi. 2. caéjiajia. 3. HanncájiH. 4. BbiynHji. 5. npnroTÓBH- jih. 6. HapHCOBájia. 7. nooóéjiajiH. 8. noyjKHHaji. 9. noaáBTpaKaji. B. 1. noBTopújiH. 2. paccKaaájia. 3. cnpocúji. 4. OTBéTHji. 5. HcnpáBHji. 6. oTaoxHyjiH. Ejercicio 74. HHTáTb — npoHHTáTb, noBTopáTb — noBTopÚTb, oóéjjaTb — nooóéjiaTb, cnpáiiiHBaTb — cnpocÚTb, HcnpasjiáTb — ncnpáBHTb, ynÚTb — BbiynHTb, pHCOBÁTb----HapnCOBÚTb, TOBOpÚTb — CKaiáTb, yjKHHaTb— noyjKHHaTb, OTJIblxáTb — OTJIOXHyTb, HHCáTb - - HaHHCáTb, fléjiaTb — CJléjiaTb, rOTÓBHTb — npHTOTÓBHTb, paCCKá- 3MBBTb — pacCKasáTb, 3áBTpaKaTb-------HO3áBTpaKaTb. Ejercicio 77. A. 1. hphtotóbhjih. 2. BbiyHHji. 3. npoHHiájiH. 4. HanHcáji. 5. caéjia- jih. 6. HapncoBájia. B. 1. paccKasáji. 2. ncnpáBHJia. 3. noBTopúJiH. 4. orjioxHyjia. Ejercicio 79. 1. 3ÚBTpaKajiH. 2. oTjibixájiH. 3. ziéjiaji. 4. ynúji. 5. TléjiajiH. 6. jié.na- na. 7. HHcáJi. 8. HcnpaBJiájiH. 9. totóbhjih. 320
Ejercicio 82. 1. 6yny. 2. 6yjieT. 3. óyjieM. 4. Gyae-re. 5. óyuyr. 6. 6y.neT. 7. 6yjiy, óyaetub. 8. 6yjieM, óyjieM. Ejercicio 83. 1. óyaere nHcáTb. 2. 6yjiy HHTáTb. 3. óyjieT noHHMáTb. 4. 6ynyr 3HaTb. 5. 6yaeM ynnTb. Ejercicio 84. 1. 6yny ynnTb. 2. óyjieM ynnTb. 3. 6yjietub OTBenáTb. 4. óyaer cnpá- niHBaTb, óyuyr OTBenáTb. 5. óyjieTe nHcáTb. 6. óyjiyT HHTáTb. 7. óyaere ynáTb. 8. 6y- >iy roaopHTb. 9. óyaeM noHHMáTb. 10. Gyayr nncáTb. 11. óyjjeuib cjiymaTb. 12. 6y.neT pa6ÓTaTb, 6yaeT oTjibixáTb. Ejercicio 87. A. 1. Hanmuy. 2. BbiynHT. 3. Hannnieuib. 4. cjiéjiaiOT. 5. nparoTÓ- bht. 6. nooóéjiaioT. B. 1. paccKáaceT. 2. HcnpáBHT. 3. nOBTOpáT. 4. othoxhóm. Ejercicio 89. A. 1. óyjieM nHcáTb, nanúmeM. 2. óyjieTe HHTáTb, npoHHTáeTe. 3. 6y- jiyT ynáTb, BbiynaT. 4. 6y.neT roTÓBHTb, hphtotóbht. 5. óyjieT pncoBáTb, Hapncyer. B. 1. 6ynyr noBTopáTb, noBTopsT. 2. óyjiy HcnpaBJiáTb, HcnpáBJiio. 3. óyjieT paccKá- 3HBaTb, paccKáxer. 4. óyneM OTHbixáTb, othoxhóm. 5. 6ynyr OTBenáTb, OTBÓTaT. Ejercicio 90. 1. óyjiy HHTáTb h nncáTb. 2. npoHHTáenib h sbiyannib. 3. 6ynyr yiHTb. 4. HcnpáBHT, HanátneT. 5. óyjieT paccKásMBaTb, óyuyr cjiymaTb. 6. paccKáxceT. 7. OTBÓTaT. Ejercicio 91. 1. nojiacná óbijiá, nojDKHá óyjier. 2. HÓJDKen ómji, nójiaceH óyjier. 3. HÓJDKeH 6mji, HÓJiíKeH óyjietnb. 4. jiÓJDKeH ómji, HÓJDKeH óyjiy. 5. hojdkhbi ómjih, jiojdkhú óynere. 6. hojdkhbi óbijih, hoji^hm óyjieM. 7. hojdkhú óbijih, hojdkhéi óyuyr. 8. HÓJDKeH 6bui, HÓJiíKeH óyaer. Ejercicio 92. 1. He jjojdkhéi ómjih. 2. He hojdkhbi. 3. jxojukhm óbijih. 4. jioJDKHá óyneuib. 5. jiÓJDKeH óyjiy. 6. hojdkhéi. 7. HÓJDKeH ómji. 8. HÓJDKeH óyaeniB. Ejercicio 93. 1. nojiacná. 2. HOJDKHbi. 3. HÓjDKen. 4. hojdkhéi. 5. HÓJDKeH. 6. hoji- JKHá. 7. HOJDKHá. 8. HÓJiaceH. 9. hojdkhéi. Parte II Ejercicio 1. 1. 3ro rerpájiB cryjiéHTa. 2. ... cryjjÓHTKH. 3. ... npenojiaBárejia. 4. ... cecrpbi. 5. ... BnKTopa. 6. ... npenoHaBáTejibHnijbi. 7. ... MapHH. 8. ... Amipéa. 9. JIóhbi. 10. íaHH. Ejercicio 2. 1. Hba rerpá/iB jiexcnr Ha ctojió? 2. Mbh yné6HHKH croár b uiKa<|>y? 3. Hba (|>OTOrpá(|>HS bhcht Ha ctchó? 4. Mbh nacbi jiexcáT Ha ctojió? 5. Hbé najibTÓ bh- cht 3jiecb? 6. Heií cjiosápb jiexcÚT b nopTijiéjie? Ejercicio 4. A. 1. JIóhm. 2. BáKTopa. 3. Tóhh. 4. cTynéHra. 5. npenojiaBáTejia. 6. CTynÓHTKH. 7. npocjiéccopa MaaHÓBa. 8. ronáprnna. B. 1. ílyiiiKHHa. 2. JlépMOHTO- Ba. 3. PénHHa. 4. flMnrpna IIIocTaKÓBHHa. 5. Méxoaa. 6. BerxÓBeHa. 7. IHeKcnnpa. 8. CepaáHTeca. Ejercicio 5. 1. Cefinac ómji ypÓK 4>ohóthkh. 2. Cefinác 6yneT ypÓK htóhhs. 3. B Kynñji(a) yné6HHK xhmhh. 4. Í)to npenojiaBáTejib MaTeMáTHKH. 5. CeróyiHs b KJiy6e 6y- jieT KOHiiépT nécHH. 6. Bnepá b Kjiy6e 6mji Bénep ho33hh. 7. 3to npocnÓKT Mapa. 8. 3to njiómajib BoccTáHHH. 9. 3to My3éñ PeBOjnóiiHH. Ejercicio 7. 1. Mockbm. 2. yHHsepcHTÓTa. 3. KpeMjiá. 4. CTánunn. 5. Eh6jihotó- kh. 6. flnopuá. 7. WcnáHHH. 8. SKBajiópa. Ejercicios. A. 1. TeJieBH3opa. 2. cjionapá. 3. pynKH. 4. <|>OTorpá(|>HH. 5. TeTpájiH. 6. MOJiOKá. B. 1. MapHH. 2. TáHH. 3. Aimpés. 4. BnKTopa. 5. JIóhbi. Ejercicio 9. 1. HeT, y Mena HeT cjiosapá. 2. HeT, y Heró hct ynéÓHHKa. 3. HeT, y Mena HeT MápKH. 4. HeT, y MeHá hbt KOHBÓpra. 5. HeT, y MeHá (y Hac) hct <jK>Toanna- páTa. 6. HeT, y Mena hct MarHHTo4>ÓHa. 7. HeT, y Mena (y Hac) HeT KaccÓTbi. 8. Hct, y Heé HeT nopT<|)éjiH. 9. HeT, y Mena hct raaéTbi. 10. HeT, y MeHá (y Hac) hct 3ÓpKajia. 11. HeT, y MeHá hct KapaHjiaiuá. 12. Hct, y Mená (y Hac) HeT BHfleoMarHHToqióHa. Ejercicio 10. A. I. HeT, Bnepá BénepoM b yHHBepcHTÓTe hó 6mjiocoópáHHa. 2. ... hó 6mjio peneTHUHH. 3. ... hó óbijio ypÓKa rpaMMáTHKH. 4. ... hó óhjio 3K3áMena. 5. ... hó 321
6mjio jiókuhh. 6. ... né 6mjio cnéra. 7. ... né 6mho noxcná. 8. ... Hé 6bino MOpósa. B. 1. ... He 6y.neT (jiánbMa. 2. ... He 6y.neT peneráuHH. 3. ... He 6y.neT coópáHHa. 4. ... He 6y.neT hojkh». 5. ... He 6yner ypÓKa (JioHéTHKH. 6. ... He 6yneT aKCKypcHH. Ejercicio 11. 1. HeT, y Mena hct otkpmtkh. 2. Hct, y Mena HeT KápTU CCCP. 3. HeT, y Mena hó 6mjio ÓHJiéra b khhó. 4. HeT, aáerpa y Mena He 6y.neT (|>OToannapá- Ta. 5. Her, b KOHBépre hct (|>OTOrpá(|>nn. 6. Hct, b nopT(|>éjie HeT ynéÓHHKa. 7. HeT, Jlénu HeT HÓMa. 8. HeT, TáHH 3áBTpa eénepoM He 6yneT HÓMa. 9. HeT, BáKTopa né 6bijio Bnepá b HHCTHiyre. 10. HeT, BanáMa cefinác Her Ha ypÓKe. Ejercicio 12. 1. y kotó ecrb ára nnacráHKa? 2. Heró HeT y AHHpéa? 3. Koró hct ...? 4. Koró hó 6biJio ...? 5. Heró y Bac Hé 6mjio? 6. y kotó 6mji ...? 7. Heró HeT ...? Ejercicio 14. 1. Mx HeT b yHHBepcHTéTe. 2. Eé ceiínác HeT Ha pa6ÓTe. 3. Hx He 6y- HeT ... 4. Te6á He 6y.neT ... 5. 3áerpa Bac He 6y.neT ... 6. Bnepá BénepoM Hac Hé 6mjio ... 7. Eró HeT ... 8. Eé HeT ... 9. Mena Hé 6mjio ... Ejercicio 15. 1. HeT, eró cefinác HeT nÓMa. 2. HeT, hx cefinác HeT TaM. 3. HeT, eé HeT3necb. 4. HeT, Mena He 6yneT nÓMa. 5. HeT, Mena He óyner Ha ypÓKe. 6. HeT, Mena né 6btno TaM. 7. HeT, eé Hé 6bijio anecb. 8. HeT, eró Hé 6mjio b yHHBepcHTéTe. 9. HeT, hx Hé 6i>uio Ha ypÓKe. Ejercicio 17. 1. Hátnero Hpyra. 2. Moeró cnoBapá. 3. eániero ynéÓHHKa. 4. TBoéií 4>OTorpá(|>HH. 5. Háuieü rpynnbi. 6. Hámero oómexárna. 7. Moeró orpá. 8. Moéfi Ma- repu. 9. Háinero npenonaBárena. 10. Moeró 6páTa. 11. Háliiero cocéna. 12. Moéfi ce- CTpM. 13. moéfi noHpyrH. Ejercicio 20. 1. ... y Te6á ecTb ynéÓHHK. 2. y Mena cerÓHHa xopóuiHH anneTHT. 3. y Heró ecTb (jiOToannapár. 4. y Heró rpunn. 5. y Hac xopómee HacTpoéHHe. 6. y Heró ecTb epéMa. 7. y Heé 6ojibinne népHbie rnaaá ... 8. Bosbmh, y MeHá ecTb pynKa. 9. y Mena ecTb cnoBápb. Ejercicio 21. 1. 6pára. 2. cecrpy. 3. ToeápHma. 4. nonpyry. 5. OTijá. 6. MaTb. 7. Hpyra. Ejercicio 22. 1. B xcny TOBápnma. 2. B BCTpenáio nonpyry. 3. B xony Bánem ot- uá. 4. MaTb jKHéT nonb. 5. Bopác HCKán Káno. 6. Mbi xopoinó noHHMáeM npenoHaaá- Tena. 7. B hbbhó He Báñen cecrpy. 8. B npnrnacán b tócth Hpyra. 9. HpenoHaBáreJib cnpániHBaeT cTynéHTa. 10. yneHHKá cnyiiiaiOT ynárena. 11. A nácro BcnOMHHáio Há- Hy h JIiócio. 12. fléBOHKa pncyeT coóáKy. Ejercicio 23. 1. crynéHTa. 2. npenonaBárejia. 3. crynéHTKy. 4. ToeápHma. 5. nonpyry. 6. Hpyra. 7. MánbnHKa. 8. néaonKy. 9. Tánio. 10. Annpéa. 11. Mapáio. 12. Bépy. Ejercicio 24. 1. B Báxcy Mnxaána BacánbeBnna JIOMOHÓcosa. 2. ... AjieKcánnpa CepréeBHHa IlyuiKHHa. 3. ... Jlbaa HnKOJiáeBHna Tojictóto. 4. ... /iMárpaa IdBáHOBH'ia MeHHenéeBa. 5. ... Anexcéa MaxcáMOBHna rópbKoro. 6. ... lÓpaa AneKcéeBHna Tará- pnHa. 7. ... BaneHTHHy BjianáMnpoBHy TepeniKÓBy. 8. ... TajiHHy CepréeBHy ynáHOBy. 9. ... Maxanna AneKcáHnpoBHna IIlójioxoBa. Ejercicio 25. 1. néKUHio, 2. <|>á3HKy. 3. cnopr. 4. ynpaxcHéHHe. 5. CTaTbió. 6. 3a- Hány. 7. ouiáÓKy. 8. npáBHno. 9. HHKTáHT. 10. conHHéHHe. Ejercicio 26. A. 1. CrynéHTM cjiyinaioT nOKJián. 2. ... npo<|>éccopa. 3. ... TeKCT. 4. ... npenonaBárena. 5. ... hom. 6. ... AHTÓHa. 7. ... cnopr. 8. ... 6pára. 9. ... ypÓK. 10. ... yneHHKá. 11. ... anijiaBáT. 12. ...cocéna. B. 1. ... néKijHio. 2. ... Bhktóphkx 3. ... 4>H3HKy. 4. ... cecrpy. 5. ... nnónjanb. 6. ... néByniKy. Ejercicio 27. 1. crynéHTa h crynéHTKy. 2. cecrpy h 6pára. 3. Mapáio h Kápnoca. 4. MánbnHKa h néBOHKy. 5. Tánio h AHHpéa. 6. HHTeparypy h HCKyccTBO. 7. n033Hio h My3MKy. 8. MaTb h cecrpy. Ejercicio 28. 1. Koró c(|>OTorpa(|>ápoBan Mbkchm? 2. Hto bm c4>OTOrpai|>ápoBa- hh? 3. Koró xcnér Onér? 4. Hto uchct Onér? 5. Hto HanncanH crynéHTbi? 6. Koró cnpáuiHBan npenoHaaáTenb? 7. Koró cnyinan crynéHT? 8. Hto noHHMáioT yneHHKá? 9. Koró bm cerÓHHa Bánenn? 10. Koró bu BcrpéTHHH Bnepá b Merpó? Ejercicio 30. 1. Báxcy. 2. noHHMáeM. 3. 3Háer. 4. iiómhht. 5. cnyniaeuib. 6. jkhc- 322
Te. 7. jik>6ht. 8. BcnoMHHáeT. 9. úmenib. 10. BcrpenáeM. 11. npHrjiaináeT. 12. <|>oto- rpa(])HpyeT. Ejercicio 31. 1. yBHJKy. 2. cKájKeT. 3. cnpócHM. 4. bchómhio. 5. noaoscaére. 6. HanjiéT. 7. BCTpéTHT. 8. npHrjiacHT. 9. Hafiaére. 10. Bcrpény. 11. npHraacHM. 12. BCTpéiy. 13. BCTpéTHT. 14. HOHMéT. Ejercicio 32. 1. 6pára. 2. cecrpú, cecrpy. 3. BÚKTopa, BÚKTopa. 4. TáHH, TáHio. 5. oTijá, OTijá. 6. MarHHTO(|>ÓH, MarHHTO(|>ÓHa. 7. ynéÓHHKa, ynéÓHHK. Ejercicio 33. 1. mbhs. 2. tcós. 3. Hac. 4. eró. 5. eé. 6. hx. 7. Bac. Ejercicio 34. 1. eró. 2. eró. 3. eé. 4. hx. 5. hx. Ejercicio 36. Bot moíí Kapanaám. B B3sa(á) moíí Kapanaám.... mos raaéra.... moió raaéTy. ... moíí jKypnáji. ... moíí acypnáji.... Moé aépKaao. ... Moé sépKaao. ... mos pacné- cKa. ... mók> pacnécKy. ... moíí kohbópt. ... moh kohbópt. ... mos MápKa. ... moió MápKy. ... MOS OTKpÚTKa. ... MOIÓ OTKpblTKy. ... MOÍÍ HJiaTÓK. ... MOÍÍ HJiaTÓK. ... MOÍÍ ÓJIOKHÓT. ... MOÍÍ ÓJIOKHÓT. ... MOS TeTpáflb. ... MOIÓ TeTpáflb. ... MOÍÍ yiéÓHHK. ... MOÍÍ yHÓÓHHK. ... moíí caoaápb.... moíí cjioeápb.... mos KHnra.... moió KHHry.... mos 6yMára.... moió 6y- Máry.... mos (|>OTorpá(|>HH.... moió <jiOTorpá(|>Hio.... mos ujéTKa. ... moió méTKy. ... moíí KajieHjjápb. ... moíí KajieHjiápb. ... mos KápTa ... moió KápTy. Ejercicio 37. 1. Moeró 6pára. 2. moió cecrpy. 3. námero cocéaa. 4. Moeró roaá- pmna. 5. Báuiy noapyry. 6. námero npenoaasáreas. 7. Moeró apyra. Ejercicio 40. 1. 9to moíí KapaHaám?—fla, tboíí.— Móikho, s BO3bMy cboíí (moíí) KapaHaám?—Kohóhho, b03emh cboíí (tboíí) KapaHaám. 2. Í)to mos óyMára?—fla, tbos.— Móscho, s BO3bMy cboió (moió) 6yMáry?—Kohóhho, bo3bmh cboió (tboió) 6y- Máry, etc. Ejercicio 42. 1. eé. 2. eró. 3. cboió. 4. cBoeró, eró. 5. eé, cboió, eé. Ejercicio 43. 1. Kápaoc xoTÓa B3STb cboíí caoaápb. 2. ... eró caoaápb. 3. ... eró caOBápb. 4. ... cboíí caoBápb. 5. ... eró caoBápb. 6. ... eró caoaápb. 7. ... cboíí caoaápb. Ejercicio 46. udmú 1. b Kopnaóp. 2. b KaÓHHÓT. 3. b Kyxmo. 4. b pecTOpán. 5. b ÓHÓaHOTÓKy. 6. b ayaHTÓpmo. éxamb 1. b MocKBy. 2. b JleHHHrpáa. 3. b Khbb. 4. b Pmy 5. b TauiKÓHT. 6. b Oaéccy. Ejercicio 47. A. 1. 3ra aÓByniKa naér b yHnaepcHTÓT. 2. ... b uiKÓay. 3. ... b anTÓ- Ky. 4. ... b racrpoHÓM. 5. ... b Kayó. 6. ... b aaóopaTÓpHio. 7. ... b ayaHTÓpHio. 8. ... b oómexcHTHe. B. 1. ... b nenrp. 2. ... b nnpK. 3. ... b Teárp. 4. ... b KOHcepBarópHio. 5. ... b Myséií. 6. ... b noaHKaHHHKy. 7. ... b pecropáH. 8. ... b rocTnHniiy. Ejercicio 48. A. 1. Hanónry. 2. HacraaHÓH. 3. HapÚHOK. 4. HaBOKsáa. 5. Hapa- 6ÓTy. 6. Ha (jiáópHKy. 7. Ha naórnaat. 8. Ha BbicraBKy. 9. Ha CTánimio. 10. Ha yanuy. 11. Ha nsTbiñ irá». B. 1. Ha aÓKiiHio. 2. Ha KOHcyjibTámoo. 3. Ha coSpáme. 4. Ha koh- uépT. 5. Ha peneTHUHio. 6. Ha ypÓK. 7. Ha cneKTáKab. 8. Ha aKCKypCHio. 9. Ha Bénep. 10. Ha paóóry. Ejercicio 49. 1. b yHnaepcHTÓT Ha aÓKijHio. 2. b Kayó Ha co6páHne. 3. Ha BKCKyp- chk> b Myséií. 4. b ayaHTÓpmo HÓMep BOceMHáanarb Ha KOHcynbTán,HK>. 5. b Teárp Ha HÓBbiií cneKTáKab. 6. Ha paóóry Ha 3aBÓa. 7. Ha paóóry b noaHKaHHHKy. 8. b koh- cepBarópHio Ha KOHnépr. 9. b 3aa Ha co6pánne. 10. b uiKÓay Ha Bénep. Ejercicio 51. 1. CeróaHs oh npnéxaa aoMÓii Ha tskch. 2. ... Ha aaTÓóyce. 3. ... Ha aBTÓóyce h Ha Merpó. 4. ... Ha nóeaae. 5. ... Ha Tpoaaéií6yce. 6. ... HarpaMBáe. 7. ...Ha Mamíme. Ejercicio 52. 1. Ha nónry. 2. b Teárp. 3. b Mara3HH. 4. Ha craanoH. 5. b napK. 6. Ha coópáHne. 7. Ha aéKiiHio. 8. b ayimTÓpHio rpiicTa nsrHáauarb Ha KOHcyabTá- UH1O. 9. Ha 3KCKypCHK>. 10. B JláTBHlO. Ejercicio 53. 1. b ÓHÓanoTéKy. 2. b CTOaÓByio (b pecropán). 3. b MarasnH. 4. b anréKy. 5. b Mara3HH, etc. Ejercicio 54. A. 1. noméa (nomaá) 2. nomaú. 3. nomaá. 4. noméa. 5. nomaú. 6. noéxaaa. 7. noéxaaH. 8. noéxaa. 9. noéxaaa. 10. noéxaaH. B. 1. npHUiaá. 2. npn- 323
injiH. 3. He npHtnéJi. 4. npHinaá. 5. npnéxaji(a). 6. npnéxaaH. 7. He npHéxaji. 8. npn- éxaaa. Ejercicio 55. 1. npnaéT. 2. He nprniéT. 3. noñayT. 4. He noñaéM. 5. He noñaéTe. 6. noüay. 7. noiménib. 8. noéay. 9. noéaere. 10. noéaeM. Ejercicio 58. 1. b racTpoHÓM. 2. b aaóopaTÓpmo. 3. Ha aéKuHio. 4. Ha KOHuépT. 5. b Teárp. 6. b 6n6jinOTéKy. 7. b ueHTp. Ejercicio 60. 1. CryaéHTbi noéxaan b uiKÓJiy Ha Bénep b nerúpe nacá. 2. ... b aé- caTb nacos. 3. ... b BÓceMb nacÓB cópoK nsTb MHHyr. 4. ... b aéesTb nacos. 5. ... b ane- HáauaTb nacos Tpáauarb MHHyr. 6. ... b nac asáauaTb MHHyr. 7. ... b rpn nacá. 8. ... b ceMb nacÓB. 9. ... b oanHHaauaTb nacÓB. Ejercicio 61. 1. b yHHBepCHTére. 2. b HHCTHTyre. 3. b tHKÓae. 4. b MocKBé. 5. b JleHHHrpáae. 6. b Ráese. 7. b Úhuhh. 8. b 3KBaaópe. 9. b KéHHH. Ejercicio 62. 1. b TeáTpe. 2. b Myaée. 3. b Kayóe. 4. b pecTopáne. 5. b rocráHHue. 6. b aaóoparópHH. 7. b HHCTHTyre. 8. b uiKÓae. 9. b yHHBepCHTére. 10. b canaTÓpHH. 11. b 6oabHáue, 12. b khóckc. 13. b racrpoHÓMe. 14. b yHHBepMáre. 15. b Kácce. 16. b OÓLUeíKHTHH. Ejercicio 63. 1. Ha naómaaH. 2. Ha yanue. 3. Ha cráHUHH. 4. na aasóae. 5. na 4>á6pHKe. 6. Ha craaHÓHe. 7. Ha nónre. 8. Ha BbicraBKe. Ejercicio 64. 1. Ha Bénepe. 2. Ha cneKTáicne. 3. Ha co6páHHH. 4. Ha 3K3áMene. 5. Ha peneTHUHH. 6. Ha KOHuépre. 7. Ha paóóre. 8. Ha KOHcyabTáuHH. 9. Ha BKCKyp- CHH. 10. Ha aéKUHH. Ejercicio 65. 1. 6bia, 6yaer. 2. 6uaá, 6yaer. 3. 6biaá, 6yaer. 4. 6bui, 6yaer. 5. óbian, 6yayT. 6. 6wa, 6yaer. 7. 6waá, 6yaer. 8. 6bia, 6yaer. 9. 6bian, 6yaeM. 10. 6buiH, 6yayr. Ejercicio 67. 1. b racTpoHÓMe. 2. b yHHBepMáre. 3. Ha nónre. 4. b anTéKe. 5. b Myaée. 6. Ha CTaanÓHe. Ejercicio 68. 1. b nopT<|>éae. 2. Ha naómaaH. 3. b Terpáan. 4. b caoBapé. 5. b KpeMaé. 6. Ha asépn. Ejercicio 69. 1. Moá koctjómm bhcht b uiKa<|>y. 2. ... b aecy. 3. ... b caay. 4. ... b yray. 5. ... Ha yray. 6. ... na noay. 7. ... Ha MOcry. 8. ... Ha 6epery. Ejercicio 72.1. KáxcubiH aeHb páno yrpOM a Hay b yHHBepcHTér. Bnepá a 6bia b yHH- BepcHrére. 2. ... b ÓHÓanOTéKe. ... b 6n6aHOTéKy. 3. ... Ha coópáHne. ... Ha co6páHHH. 4. ... b oótuexHTHM. ... b oóiuexáTHe. 5. ... b ayaHTÓpnro Ha ypÓK. ... b ayanTÓpan Ha ypóxe. 6. ... b Kay6e Ha Bénepe.... b Kay6 Ha Bénep. 7. ... b KOHcepBaTÓpuio Ha KOHuépT. ... b KOHcepsaTÓpHH Ha KOHuépre. 8. ... b neHTp. ... b uéHTpe. 9. ... Ha BÚcTaBKy. ... Ha BÚcTaBKe. 10. ... b rocTáHHiie. ... b rocráHHuy. 11. ... na 3asóae. ... Ha 3aBÓa- 12. ... b 6oabHáne. ... b óoabHáuy. Ejercicio 73. 1. Ha KOHuépre. 2. b oóluokhthh. 3. Ha Bénepe. 4. b KpeMab. 5. Ha cneKTáKae. 6. Ha <|>á6pHKy. 7. b Myséfi. 8. b aecy. 9. b pecropáHe. 10. b MarasáH. Ejercicio 74. 1. b oómexáTHH. 2. b KOHcepsaTÓpHio. 3. b aaóoparópHH. 4. Ha ypÓK. 5. b napK. 6. b Mysée. 7. b (Ha) KyxHe. 8. Ha KOHuépr. 9. b Kayóe. 10. b niKa<|>y. 11. Ha nónre. 12. b croaáue. Ejercicio 75. 1. b TeáTpe. 2. b KOHcepsaTÓpHio. 3. b naaHerápHH. 4. na cTaanÓH. 5. Ha coópáHHH. 6. b Kayóe Ha Bénepe. 7. Ha <¡>aKyabTér. 8. b KpeMab. Ejercicio 76. 1. b HHCTHTyre, b HHCTHTyr. 2. Ha coópáHne, Ha coópáHHH. 3. Ha aéKUHH, Ha aéKUHio. 4. Ha paóóry, Ha paóóre. 5. Ha KOHcyabTáuHH, Ha KOHcyabTáuHK). 6. b noaHKaáHHKy, b noaHKaáHHKe. 7. b ónóanoréKy, b ónóanoréKe. 8. b aaóoparó- Phk>, b aaóoparópHH. 9. b uern-p, b uéHTpe. 10. b rocráHHuy, b rocráHHue. 11. Ha BKCKypCHK), Ha SKCKypCHH. 12. Ha CTáHUHK) MeTpó «npocnéKT MápKca», Ha CTáHUHH MeTpó «npocnéKT MápKca». Ejercicio 78. A. 1. Bnepá Máma xoaáaa b niKÓay. 2. ... xoaáaa b ónóanoréKy. 3. ... xoaáa b HHCTHTyr. 4. ... xoaáa b aaóopaTÓpHK). 5. ... xoanan Ha ypÓK. 6. ... xo- aáaa b MarasáH h b anréKy. 7. ... xoaáan b Kay6 Ha Bénep. 8. ... xoaáa(a) b pecTopáH. 324
B. 1. ... Ó3AHJIH Ha CTaaHÓH. 2. ... és^HJiH b napK. 3. é3,anjiH b KpeMJib. 4. ... é3Awia B Púry, ... é3,HHJIH B Kh6B. 5. ... é34HJIH Ha 3KCKypCHK>. 6. ... Ó3.UHJIH B HTájIHK). 7. ...03- flHJTH BO OpáHUHK). 8. ... Ó3.UHJIH B AhFJIHK). Ejercido 79. xodümb 1. b 6n6jinoTéicy. 2. Ha nónry. 3. Ha pa6ÓTy. 4. b cnopT3áji. 5. b MarasHH. 6. b khhó. ésdumb 1. b yHHBepCHTéT. 2. b nenrp. 3. b KoncepBarópHio. 4. b napK. 5. Ha cra^HÓH. 6. Ha <|>á6pHKy. Ejercicio 80. A. 1. HfléT. 2. xoacy. 3. Hfleuib, Hay, Hay. 4. xóaht. B. 1. He xoná- jia. 2. xoahjih. 3. xoahji. 4. imia, uuia, xonájia. Ejercicio 81. A. 1. éannr. 2. ényr. 3. ésasT. 4. éaeM, éaere, éneM. B. 1. éxajiH, éxajlH. 2. Ó3AHJ1H, Ó3.UHJIH. 3. é3AHJlH. 4. Ó3AHJIH. Ejercicio 84. 1. Ceñnác oh nyMaer o cecrpé. 2. ... o 6páre. 3. ... o npyre. 4. ... o nonpyre. 5. ... o 3hmó. 6. ... o jiéKiiHH. 7. ... o cneKTáKJie. 8. ... o KHáre. Ejercicio 85. 1. o Mockbó. 2. o K)pnn TarápHHe. 3. o KapTHHe JleBHrána. 4. o nbéce. 5. o PériHHe. 6. 06 aprácre Mnxaájie yjibáHOBe. 7. 06 HCKyccTBe. 8. o óajiére. 9. o cnópre. 10. o hosshh. 11. o reárpe. 12. o My3biKe. Ejercicio 86. 1. ópára, o 6páre. 2. Anapéñ, o6 Aunpée. 3. npenonaBárejia, npe- noaaBárejib, npenOAasárejia, o npenonaBárejie. 4. Mapiía, Mapáio, MapHH, o MapHH. 5. (|>HJibM, o (|>HJibMe. 6. nncbMÓ, nncbMÓ. 7. Mockbbi, MocKBy, o Mockbó. Ejercido 88. A. 1. o re6é. 2. o Bac. 3. 060 mhó. 4. o Hac. 5. o Bac. 6. o hcm. 7. o Heü. 8. o hhx. B. 1. o hch. 2. o HeM. 3. o hhx. 4. o hém. 5. o hém. 6. o Heií. 7. o hém. 8. o HHX. Ejercicio 89. 1. oh, eró, o hém. 2. eé, oná, o Heií. 3. hx, ohh, hx, o hhx. Ejercicio 91. 1. moóm flpyre. 2. HátueM oómeacHTHH. 3. Háineñ <jK>Torpá(|>HH. 4. Moéií KÓMHare. 5. moóm 6páre. 6. sámeñ nonpyre. 7. moóm cJiOBapé. 8. tbocíí ce- crpé. 9. HámeM rópone. Ejercicio 92. 1. cboóh, ee. 2. eró, cBoéM. 3. cboóh, eé. 4. cboóm, eé. 5. CBoéñ. Ejercicio 94. 1. b ceHTsópé. 2. b HOsópé. 3. b sHBapé. 4. b <|>eBpajié. 5. b Mápre. 6. b Máe. 7. b HiÓHe. 8. b Hiójie. Ejercicio 97. 1. CoópáHne y Hac 6y.neT b cpény. 2. ... b áBTycre. 3. ... b cy66óry. 4. ... b Máe. 5. ... b OKrsópé. 6. ... b neTBépr. 7. ... b HOsópé. 8. ... b Hiójie. 9. ... b BocKpecéHbe. Ejercicio 98. daeámb 1. TOBápnmy. 2. cecrpé. 3. npenonaBárejiK). 4. nonpyre. 5. npenoaaBárejibHHiie. 6. npyry. 7. uiKÓJibHHiie. damb 1. AHTÓHy. 2. Cepréio. 3. Mropio. 4. Bájie. 5. Bépe. 6. BÚKTOpy. 7. peóéHKy. 8. cocé^Ke. 9. cocény. Ejercicio 99. 1. /JéBOnKa naér MáribHHKy KOH<j>éry. 2. ... msh. 3. ... Básy. 4. ... pó- 3y- Ejercicio 100.1. ripenonaBárejib oóbscHáer crynéHTy rpaMMáTHKy. 2. ... npeno- flaBárejiio. 3. ... acypHáji. 4. ... cÚHy. 5. ... TejierpáMMy. 6. ... 6páry. 7. ... Táne. 8. ... OTKpblTKy. 9. ... Báay. 10. ... PjlÓpHH. Ejercicio 102.1. ynárejiK>. 2. Jlójie. 3. JIioflMHJie MaáHOBHe. 4. Mápno. 5. /Jjkó- Hy. 6. Tájie. 7. HHKOJiáio. 8. BacíuiHio nerpÓBHny. Ejercicio 103. 1. naér. 2. náputub. 3. nocbijiáeT. 4. noKásbiBaio. 5. noér. 6. pac- cKásbiBaer. 7. nniny. 8. oóbscHáemb. 9. tobophm. Ejercicio 104. 1. nauib. 2. nonapió. 3. noKáxer. 4. cnoér. 5. oóbscHHre. 6. CKá- JKeM. 7. OTBény. 8. Kynjuó. 9. notnjiér. 10. paccKáacer. Ejercicio 106. 1. Máme. 2. Jléne. 3. TOBápHmy. 4. BiiKTOpy h Anapéio. 5. Ma- pHH. 6. Máme. 7. cbiHy. 8. HnKojiáio. Ejercicio 107. 1. coBéryer. 2. noMorálOT. 3. MemáioT. 4. oóemáer. 5. 3bohht. 6. OTBenáeT. 7. Bépio. 8. paspemáemb. Ejercicio 108. 1. noMory. 2. noMemáior. 3. nocoBéryeM. 4. paapemár. 5. no3BO- HHiiiB h npHrjiacámb. 6. OTBéTHTe. 325
Ejercicio 111.1. MHe. 2. Te6é. 3. eMy. 4. eií. 5. hm. 6. eií. 7. eMy. 8. hhm. 9. bbm. 10. Te6é. 11. MHe. 12. Te6é. 13. eMy. 14. bbm. 15. hbm. Ejercicio 113.1. fla, a Ha Káac/jOM ypÓKe aaró eMy TeTpáflb. 2. ... MHe ... 3. ...MHe ... 4. ... MHe ... 5. ... eü ... 6. ... MHe ... 7. ... hm ... 8. ... eií. ... 9. ... eMy ... 10. ... eMy ... Ejercicio 114. 1. ripenoaaBáTeab cnpainneaeT cTyaénra. 2. ... npenOflaBáreaio. 3. ... npenoflaBáTejia. 4. ... cryaéHTy. 5. ... cryaéHTKy. 6. ... npenoaanáTeabHHue. 7. ... npenoaaBáTejibHHiiy. 8. ... cryaéHTKe. Ejercicio 115. 1. npenoaaBáreaio. 2. cryaéHTa. 3. ynHTeaa. 4. noapyre. 5. cry- ZléHTKe. 6. OTijy. 7. cuna. 8. MaKCHMa h Bépy. 9. peóéHKy. 10. apyra. 11. aéByuiKy. 12. cjioHá. 13. Anapéa, Anapéa. 14. CeeTaáne. 15. cecrpé. Ejercicio 116. 1. MHe, eMy. 2. MHe, eró, eMy. 3. Mena, eMy. 4. MHe, MHe. 5. Mena, eé, eií. 6. ee, MHe. 7. eMy, eró, MHe, Mena. Ejercicio 117. 1. Bac, Bac. 2. BaM. 3. Bac. 4. bbm. 5. bbm. 6. Bac. 7. bbm. 8. bbm. 9. Bac. 10. bbm. 11. bbc. 12. bbm. 13. Bac. 14. Bac. 15. Bac. 16. Bac. 17. bbm. 18. Bac. 19. BaM. 20. bbc. Ejercicio 119.1. MoeMy ópáry. 2. Moéií cecrpé Óabre. 3. TBOeMy apyry. 4. Bámeií noapyre Háae. 5. HáineMy oriiy. 6. BámeMy ToBápnmy. Ejercicio 120. 1. CBOeMy. 2. CBOéii. 3. eé. 4. CBOeMy. 5. eró. 6. CBOeMy. 7. eró. 8. eé. 9. eé. 10. CBOeMy. Ejercicio 123. 1. KoMy HyacHO HcnpáBHTb ouihókh b rerpáaH? 2. KoMy nyacno ...? 3. KoMy Háao ...? 4. KoMy Háao ...? 5. KoMy TpyaHo ...? 6. KoMy nerKÓ ...? Ejercicio 124. 1. MHe. 2. eií. 3. hbm. 4. eMy. 5. bbm. 6. hm. 7. Teóé. 8. hm. Ejercicio 127. A. 1. Mne óbiao hphhtho caytnaTb áry nécHio. Mne óyaer npnáTHO caytnaTb 3Ty nécnio. 2. ... óúao nerKÓ ... óyaer nerKÓ ... 3. ... óúao rpyano ... óyaer rpyaHO ...; etc. B. 1. ... Háao óúno ... Háao óyaer ... 2. ... HyacHO óbiao ... nyxHo óyaer ...; etc. Ejercicio 128. 1. óúno xóaoaHO. 2. Tenaó. 3. óyaer xónoano. 4. óyaer renaó. 5. óbiao Béceao. 6. rpycTHo. Ejercicio 130. 1. EMy BOceMnáanaib aer. 2. EMy aBáauarb asa róaa. 3. Eií a»á- auarb nsTb aer. 4. eií neTbipnaanarb aer. Ejercicio 132. 1. eMy. 2. eü. 3. CMy. 4. eft. 5. eü. 6. e.My. 7. hm. Ejercicio 136. 1. nonpáBHaca. 2. noHpáBHaacb. 3. nonpáBHaca. 4. noHpáBHaacb. 5. noHpáBHaHCb. 6. noHpáBHaacb. 7. nonpáBHaca. 8. noHpáBHaocb. 9. noHpáBHancb. 10. nonpáBHaca. Ejercicio 138.1. Hto npáBHTca Oabre? 2. Hto nonpáBHjiocb ...? 3. Hto npáBHTca ...? 4. Hto noHpáBHaocb ...? 5. KoMy HpáBarca ...? 6. KoMy HpáBHTca ...? 7. Hto Hpá- BHTca ...? 8. Hto noHpáBHaocb ...? 9. Hto npáBHTca ...? 10. KoMy noHpáBHaHCb ...? 11. Hto noHpáBHaocb ...? 12. Hto noHpáBHaocb ...? 13. Hto noHpáBHaocb ...? 14. Hto noHpáBHaocb ...? 15. Hto noHpáBHaocb ...? 16. Hto nonpáBHaocb ...? Ejercicio 139. 1. HpáBHTca MHe (mhc npáBHTca). 2. eií HpáBarca (npásaTca eií). 3. MHe HpáBHTca (HpáBHTca MHe). 4. hm HpáBarca (HpáBarca hm). 5. híim HpáBHTca (npáBHTca hbm). 6. He HpáBHTca Teóé. 7. ohh HpáBarca hm (ohh hm HpáBarca). Ejercicio 140. 1. noHpáBHaacb eMy (eMy noHpáBHaacb). 2. MHe noHpáBHancb (noHpáBHaHCb MHe). 3. nonpáBHaca eií (eií nonpáBHaca). 4. hbm nonpáBHaact (noHpá- BHaacb hbm). 5. noHpáBHancb hm (hm noHpáBHancb). 6. nonpáBHaca Mne (mhc nonpá- BHaca). 7. noHpáBHancb MHe (mhc noHpáBHancb). Ejercicio 141. 1. BaM (Teóé) noHpáBHaacb ’>ra <j)ororpa(j)Ha? 2. 14m nonpáBHaca JleHHHrpáa? 3. BaM nonpáBHaca KpHM? 4. BaM nonpáBHaca ótot Konuépr? 5. BaM (Teóé) noHpáBHaacb ara KHHra? 6. BaM nonpáBHaca áror aabóÓM? 7. BaM (Teóé) no- HpáBHaacb ara naacTHHKa? 8. BaM noHpáBHaca stot cneKTáKab? 9. BaM nonpáBHa- ca 3tot Myaéií? 326
Ejercicio 143. 1. He HyjKen. 2. HyacHá. 3. HyjKHO. 4. He HyxcHá. 5. HyxeH. 6. Hy- jKen. 7. He HyíKHBi. 8. nyacná. 9. Hyacná. 10. HyaceH. Ejercicio 144. A. 1. óbiaá HyjKHá. 2. 6bia HyaceH. 3. 6mjih Hyx<HM. 4. óbiao HyjKHC 5. 6bUiá HyjKHá. 6. óbia HyaceH. B. 1. óyaer HyjKHá. 2. óyayr HyatHbi. 3. óyaer Hyxcen 4. óyaer Hyx<Há. 5. óyaer HyucHá. 6. óyaer HyxeH. Ejercicio 145. 1. CnoprcMéH paa cHéry h Mopóry. 2. ... aojará. 3. ... noaápKy. 4. ... Bcrpéne. 5. ... 3hmó. 6. ... SKCKypCHH. 7. ... nncbMy. 8. ... npásaHHKy. Ejercicio 147. 1. k HnKoaáio. 2. k Táne. 3. k Mropio. 4. k Haráine. 5. k MapúH. 6. k npenoaasáreaio. 7. k Jléne h eé ópáry BítKTOpy. Ejercicio 148. 1. íi «ay k Bpany. 2. ... k cocéay. 3. ... k cecrpé. 4. ... k TOBápmiiy. 5. ... k npenoaaBáreajo. 6. ... k noapyre. 7. ... k Márepn. Ejercicio 149. 1. k HeMy. 2. k Heñ. 3. k hhm. 4. k HeMy. 5. k HaM. 6. k Heñ. 7. ko MHe. 8. k Teóé. 9. k bbm. Ejercicio 150. 1. Kto npnaér k bbm (k Teóé) b cyóóóry BénepoM? 2. K KOMy bm noñaére b tócth ...? 3. K KOMy bm noñaére (tm noñaéuib)...? 4. Kto HeoxñaaHHO npn- uiéa k bbm (k Teóé)...? 5. Kyaá (k KOMy) bm noñaére (tm noñaénib)...? 6. Kto npnaér k bbm ...? 7. Kto npHéaer k bbm (k Teóé) ...? Ejercicio 152. 1. ÜOKynáreab noaxóaHT k Kácce. 2. ... k peré. 3. . . . k náMSTHHKy. 4. ... k 3aáHHK>. 5. ... k ocraHÓBKe. 6. ... k cráHiiHH Merpó. 7. ... k aocré. 8. ... k yh«re- mo. 9. ... k yieHHKy. 10. ... k Táne. Ejercicio 153. 1. noaxóaHT h 3aaaér. 2. noabeaacáer. 3. noar-esxáeM. 4. npnxó- anT, npoxóanT. 5. npoesjKáio. 6. noaxóasr. Ejercicio 154. 1. noaoñaér h nocMÓrpHT. 2. noaoñaér h Hanniner. 3. noaoñay h oTKpóio. 4. npnaére h npoñaére. 5. npoéaeM. 6. noaoñayr. 7. npnaér h npoñaér. Ejercicio 155. CKajKÍrre, noacáayñcra, kbk npoñTH (npoéxarb) k KHHoreárpy (nonHKnHHHKe, Myséio, nóire, racrpoHÓMy, yHHBepMáry, yHHBepcHTéry, ónónnoréKe, uñpKy, péHTpy, reaerpá(|>y, craaHÓHy, pbiHKy, nápKy, rocTHHnue)? Ejercicio 156. A. 1. k KHHoréarpy «Pocen»»? 2. k KOHcepBarópHH? 3. KMara3HHy «Ilporpécc»? 4. k craaHÓHy HMeHH JléHHHa? 5. k racrpoHÓMy? 6. k Myaéio HMeHH IlyniKHHa? 7. k nó«rre? B. 1. k MHaniiHOHépy. 2. k Mapán. 3. k npenoaasáreaio. 4. k oKHy. 5. k aeépn. 6. k cToay. Ejercicio 158. A. 1. k peneTHUHH. 2. k 3K3áMeHy. 3. k BMcrynaéHHio. 4. k aaaéry. 5. k anKTáHTy. 6. k Bésepy. 7. k noéaaKe. 8. k ancKyccHH. 9. k aéKiiHH. 10. k Bcrpése. B. 1. k 3HMé. 2. k rpynne. 3. k npenoaaBáreaio. 4. k cocéay. 5. k aHcannanne. Ejercicio 160. 1. no npocnéKTy. 2. no Kopnaópy ... . 3. nó Mocry. 4. no óépery. 5. no aécTHHiie. 6. no aopóre. 7. no nápKy. 8. no yHHBepMáry. 9. no yanne. 10. no naóujaaH. 11. no Myaéio. 12. no BbicraBKe. Ejercicio 161. 1. no MareMáTHKe. 2. no xhmhh. 3. no reorpá(|>HH. 4. no rpaMMá- THKe. 5. no <j)H3HKe. 6. no <|>Haocó(|>HH. 7. no reoaórHH. 8. no ónoaórHH, no ÓHOaÓTHH. Ejercicio 163. 1. KaKás óto Terpáab? 2. KaKÓe aaaáHHe ...? 3. KaKiíe khhth ...? 4. KaKáa KOHcyabTáiiHa ...? 5. KaKÓñ aOKaáa ...? 6. KaKÓñ 3K3áMeH ...? Ejercicio 165. cdasámb 1. xhmhio. 2. MareMáTHKy. 3. pyccKHH h3mk. 4. hctó- Phk>. 5. (|>H3HKy. 6. reorpá(|>Hio. cdamb 1. ÓHOaÓTHio. 2. soobóthio. 2. óoráHHKy. 4. áareópy. 5. reoMérpHio. 6. TpHTOHOMérpHio. 7. <j>paHijy3CKHñ h3mk. 8. aHaró- MHK>. 9. (j>HSOCÓ(|>HK>. Ejercicio 166. 1. no TeaeBÚaopy. 2. no nóare. 3. no páano. 4. no Teae<|>ÓHy. 5. no reaeBH3opy. Ejercicio 167. 1. Mhc HyacHO nocaáTb khhth no nósTe MoeMy TOBápHHjy. 2 ...6a- aér Ha abay. 3. ... o <|>HabMe. 4. ... nocnéanne H3BécTH». 5. ... KOCMOHáBTM. Ejercicio 168. 1. Oh ÓMa b noaHKaÚHHKe. 2. ... b Myaée. 3. ... b KOHcepBarópHH. 4. ... b Teárpe. 5 ... Ha KaTKé. 6. ... Ha KOHiiépre. 7 ... Ha paóóre. 8. ... Ha craaHÓHe. 327
Ejercicio 169. 1. H3 yHHBepcHTéra. 2. c KOHuépra. 3. H3 reárpa. 4. c coópáHna. 5. H3 6n6jIHOTéKH. 6. CO CTaUHOHa. 7. H3 HHCTHTyTa. 8. H3 IHKÓJIBI. 9. H3 JleHHHrpána. Ejercicio 170. 1. OTKyaa npnéxaaa b CoBéroKHH Cok>3 FlarpúcHa? 2. Kyaá no- éxaa Bata apyr ...? 3. OTKyaa npnéxaaa Cánapa ...? 4. Kyaá noéxaaa eárna npenoaa- BáTeabHHiia ...? 5. OTKyaa npnéxaa Iléapo ...? 6. OTKyaa npnéxaa rinérpo ...? 7. OT- Kyaa npnéxaa Hhkoc ...? 8. OTKyaa npiiéxaa Aabóépro ...? Ejercicio 171. 1. Oná óbiaá b Kayóe Ha KOHuépre. OHá Hflér h3 Kayóa c KOHuépra. 2. ... b yHHBepcHTéTe Ha aéKUHH.... H3 yHHBepcHTéra c aéKUHH. 3. ... b Myaée Ha SKCKyp- chh.... H3 Myséa c 3KCKypcHH. 4. ... b TeáTpe Ha óaaére. ... H3 Teárpa c óaaéra. Ejercicio 172. 1. Mh noniaíi Ha Bénep hosshh. Mh ónan Ha Bénepe hosshh. Mh BepHyancb c Bénepa hO33hh. 2. ... Ha ypÓK pyccKoro asura.... Ha ypÓKe pyccKoro a3M- Ká.... c ypÓKa pyccKoro asura. 3. ... Ha aéKUHio no hctóphh. ... Ha aéKUHH no hctóphh. ... c aéKUHH no hctóphh. 4. ... Ha 3K3áMeH no <j>H3HKe. ... Ha 3K3áMeHe no <|>H3HKe. ... c 3K3áMeHa no <|>H3HKe. 5. ... b aoM ÓTanxa. .. b aÓMe óTauxa. ... H3 aówa ÓTanxa. Ejercicio 173. 1. OHá Haér b yHHBepCHTéT H3 aÓMa. 2. ... b anréKy H3 noaHKanHn- kh. 3. ... HanónTy c paóÓTH. 4. ... b pecropáH hs Myséa. 5. ... b rocTHHnuy c 3KCKypcnH. 6. ... B CaHaTÓpHH H3 MoCKBbl. Ejercicio 174. 1. Koraá bh BepnyaHCb h3 Teárpa? 2. Koraá bu BepHyancb c koh- uépTa? 3. Koraá bh BepHyancb (th Bepnyaca, th Bepnyaacb) h3 Kayóa? 4. Koraá ohh BepHyancb h3 nápra? 5. Koraá bh BepHéTecb h3 uñpKa? 6. Koraá ohh eepHyrca co cra- anÓHa? 7. Koraá oh eepHyaca c paóÓTbi? 8. Koraá OHá eepHyaacb c nónTH? 9. Koraá bh BepHyancb (tu eepHyaca, Tbi Bepnyaacb) H3 ÓHÓBHOréKH? 10. Koraá oná eepHéTcs C SKCKypCHH? Ejercicio 175. 1. b HHCTHTyre, b HHCTHTyr, H3 HHcnnyra. 2. b ÓHÓUHOréKe, b óhó- BHOTÓKy, h3 ÓHÓBHOréKH. 3. Ha CTaanÓHe, Ha craanÓH, co craanóna. 4. b KOHcepBaro- Phh, b KOHcepBaTÓpnio, H3 KOHcepsaTÓpHH. 5. Ha nóuTy, Ha nónre, c nónTH. Ejercicio 176. 1. co cryaa. 2. H3 nopT<|>éaa. 3. khhth; co croaá. 4. caosapá; H3 cyMKH. 6. rerpáaH; co croaá. 6. H3 niKá^ia. 7. eásn; c OKHá. Ejercicio 177. 1. Ha nóaKy, c nóaKH. 2. b uiKa(|>, H3 turaba. 3. b KOHBépre, H3 koh- Bépra. 4. Ha okhó, c OKHá. 5. Ha ryMÓonKe, c TyMÓOHKH. 6. Ha croa, co croaá. 7. H3 KOHeépra, b KOHBépre. Ejercicio 179. 1. y MapÚHbi. 2. y Hrops. 3. y Káru. 4. y Cepréa. 5. y Baaépna. Ejercicio 180. 1. Bnepá BénepoM a óua y cocéaa. 2. ... y cecrpú. 3. ... y cocéaKH. 4. ... yepaná. 5. ... y laMápu. 6. ... y Bincropa h Jlénu. 7. ... y Cepréa. 8. ... y MaKcú- ua. Ejercicio 181. 1. V kotó (rae) bh peuiúaH BcrpéTHTbca ...? 2. y kotó (rae) bh xcHBeTe (th xcnsénib) oóhhho aéTOM? 3. y kotó (rae) cefinác Óabra? 4. y kotó (rae) aéTH aióóaT HrpáTb? 5. Kto óyaeT 3áBTpa y Anapéa? 6. Kto nácTO óbiaáer y JléHbi? 7. y kotó (rae) bh óyaere (th óyaenib) ...? 8. Kto óyaeT y ílropa b BOCKpecéHbe? Ejercicio 182. 1. ot BÚKTopa. 2. ot noapyrH. 3. ot Cepréa. 4. ot orpá. 6. ot ce- CTpÉl. Ejercicio 183. 1. ot Mropa. 2. ot ÓabTH. 3. ot ópára. 4. ot orpá. 5. ot MáTepn. 6. ot cecTpú. Ejercicio 184. 1. k Bépe; y Bépu; ot Bépu. 2. k Oaéry; ot Oaéra. 3. KTáHe;yTá- hh; ot TáHH. 4. k ópáry; y ópára; ot ópára. Ejercicio 185. 1. Kyaá bh noéxaan b BOCKpecéHbe yrpoM? Tae bh óúan Becb aeHb? OTKyaa bh BepHyancb nósaHO BénepoM? 2. Tae ...? OTKyaa ...? Kyaá ...? 3. K ko- My (Kyaá) ...? y kotó (rae) ...? Ot kotó (OTKyaa) ...? 4. y kotó (rae) ...? Ot kotó (OT- Kyaa) ...? K KOMy (Kyaá) ...? Ejercicio 186. 1. Táaa npoeeaá BOCKpecéHbe y noapyrH Ha aáne. 2. ... y aeKána b KaÓHHére. 3. ... k ópáry b JleHHHrpáa- 4. ... k Máme b uiKÓay. 5. ... y MaKCHMa Ha pa- óóre. 6. ... y noapyrH b KúeBe. 7. ... ot Anapéa, H3 oómexcHTna. 8. ... k MáMe b kómhb- ry. 9. ... y JIóhh h TáHH na (JiaKyabTéTe. 10. ... y BÚKTopa b HHCTHTyre. 328
Ejercicio 188. 1. mójiom. 2. pyHKoñ, KapaHnaiuÓM. 3. hojkóm, bhjikoh. 4. nojio- TénijeM. 5. méTKofi. 6. yTiorÓM. 7. pacnecKOfi. 8. jióxckoh. Ejercicio 189. 1. pyHKoií. 2. mójiom. 3. pyHKoií. 4. cjjjiOMácTepoM (pyHKoií, Ka- panjiainÓM, mójiom). 5. KapaHjianiÓM (mójiom, yrjiéM, pyHKoñ, (JjjiOMácTepoM). 6. no- jioTÓHiieM. 7. méTKOií. 8. yriorÓM. 9. hojkóm. 10. pacnecKOfl. Ejercicio 191. 1. ... 6y.neT nxaHHCTKOH. 2. ... 6y.neT apanÓM. 3. ... 6y.neT Mejice- CTpóií. 4. ... 6yneT ynHTejieM. 5. ... 6y.neT óajiepáHoii. 6. ... 6yneT apxxTéicropoM. 7. ... 6yneT npenonaBáTejieM. 8. ... 6yneT xynóxcHHKOM. 9. ... 6yneT cTynéHTKoñ. 10. ... 6y- HeT jiéTHHKOM. 11. ... 6yneT HHxceHÓpoM. Ejercicio 192. 1. ... 6mji yHHTeJieM; 6mji epanÓM. 2. ... 6bijiá epanÓM. 3. ... 6buiá arpoHÓMOM; ... 6buiá arpoHÓMOM. 4. ... 6mji(ó) HHxceHépoM-cTpoHTejieM, ... ÓMJiá hhjkc- HépoM-CTpoÜTejieM. 5. ... 6hji komhoshtopom; ... 6bijiá komü03htopom. 6. ... 6buiá 6a- jiepáHOñ; ... Tóate 6mjió 6ajiepHHOií. 7. ... 6mji apTHCTOM; ...6buiá apTHCTKOií. Ejercicio 193. 1. nepeBÓHHHijeií. 2. nepeeójiHHKOM. 3. jióthhkom. 4. jiéTHmieñ. 5. JKypHajixcTOM. 6. xcypnajiHCTKoií. 7. yixTeJieM. 8. yHHTejibHHiieií. 9. xyjióxHHKOM. 10. xyHÓJKHHueñ. Ejercicio 194. 1. apxHTÓKTOpoM. 2. xhmhkom. 3. hctóphkom. 4. reójiorOM. 5. hh- xenépOM. 6. BpanÓM. 7. <|>h3hkom, MaTeMáTHKOM. 8. hctóphkom, <|>HJióJioroM. 9. 3koho- MHCTOM, KjpHCTOM. Ejercicio 199. 1. CeiÍHác Mapána aaHHMáeTcs XHMHeñ. 2.... MyabiKoñ h nénneM. 3.... njiáBaHHeM. 4.... TéHHHCOM. 5.... 4>h3hkoh h MaTeMáTHKoñ. Ejercicio 200. 1. jiHTepaTypoñ. 2. TeáTpoM. 3. noásneñ. 4. xcáBOnHCMO. 5. HCKyc- CTBOM. 6. TéxHHKOH. 7. 3K0JlÓrHeH. 8. MeKTpÓHHKOÍÍ. 10. KÓCMOCOM. Ejercicio 202. 1. TeáTpoM. 2. MyabiKOñ. 3. <|>yT6ójiOM. 4. 6ajiéTOM. 5. HCKyccTBOM. 6. KHHÓ. 7. apXHTeKTypoil. Ejercicio 203. 1. HeM HHTepecyeTca Bain 6paT? 2. HeM ...? 3. KeM ...? 4. Kto ...? 5. Kto ...? 6. HeM ...? 7. Kto ...? Ejercicio 205. 1. flÚMOn. 2. Tepécoñ. 3. CTynÓHTOM. 4. rpynnoii. 5. Mátneñ. Ejercicio 206. 1. hm. 2. eñ (éio) 3. bímh. 4. to6óh (to6ók>). 5. mhóíí (mhók>). 6. eií (éio). 7. hmh. 8. hm. 9. HaMH. 10. eñ (éio). Ejercicio 207. 1. KeM ...? 2. KeM ...? 3. Kto noBÓJien Bhktopom? 4. HeM ...? 5. HeM ...? 6. Kto ...? Ejercicio 209. 1. 3to MaTb c pe6éHKOM. Mm bhhhm MaTb c peóéHKOM. 2. 3to MájibHHK c hóbohkoh. Mm bhjihm MájibHHKa c hóbohkoh. 3. 3to jiéBytnKa C lÓHOIUeií. Mm bhhhm jjÓByniKy c fÓHOtueií. 4. 3to MájibHHK c coóáKOñ. Mm bhhhm MájibHHKa c co6áKoií. 5. 3to lÓHoiiia c jiómaHbio. Mm bhhhm lÓHOtny c jiótnajibio. Ejercicio 210. 1. YHHTeJibHHiia pasrosápHBaeT c yneHHKÓM. yneHHK pasrosá- pnBaeT c yHHTejibHHiieií. 2. Bpan pasroaápHBaeT c MencecTpóñ. Mencecrpá paaroBápn- BaeT c BpanÓM. 3. IIponaBéii pasroBapneaeT c noKynáTejibHHueñ. FloKynáTejibHHiia pasrOBápHBaeT c npojiaBuÓM. Ejercicio 211. 1. c 6páTOM. 2. c TOBápHiijeM. 3. c noHpyroñ. 4. c cecTpóií. 5. c cm- hom. 6. c AnHpéeM. 7. c HropeM. 8. c Bájieñ. 9. c Mapáeñ. 10. c pe6éHKOM. 11. c Ahtó- hom. 12. c 6páTOM Moeró TOBápnma. Ejercicio 213. 1. C KeM nonuiá ryjiáTb Bépa? 2. Kto cerÓHHs 6y.neT saHHMáTbcs c KápjiocoM? 3. C KeM ...? 4. Kto ...? 5. C KeM ...? 6. C KeM ...? Ejercicio 214. 1. SpaT noméji b khhó c cecTpóñ. 2. YMenAija saHHMájiacb ... c ynn- TeneM. 3. ynHTejibHHua pasroBápHBajia c yneHHKÓM. 4. Cmh ... c otiióm. 5. MájibHHK Hrpáji ... c hóbohkoíí. 6. nonpyra ... c cecrpón. Ejercicio 215. 1. fléByuiKa c lÓHOtneii chhójih pánoM b aBTÓ6yce. 2. ynáTejib c yne- HHueií ... 3. Haráma c CepréeM ... 4. MaTb c pe6eHKOM ... 5. CseTJiáHa c Mbábom ... 6. Ahtóh c MropeM ... 7. MaKCHM c Mapánofi ... 8. Hána c BaaÚMOM ... 9. Bopác c 3oéií. 10. PIbíh ñeTpÓBHH c BacnjmeM HnKOJiáeBHHeM ... 11. Mapna AneKcéeBHa c Ba- jieHTHHOií BopncoBHoii ... 329
Ejercicio 216. 1. c to6óíí. 2. co mhoíí. 3. c búmh. 4. c húmh. 5. c Heii. 6. c hhm. 7. c eáMH. 8. co mhoíí. 9. c húmh. Ejercicio 218. 1. c ropaúiiefi. 2. c mojiokóm. 3. c mécjiom. 4. c cúpOM. 5. c mhcom. 6. c KapTÓ<|>eJieM. Ejercicio 221. 1. HeT, MHréjib He BÚyHiui nécHH. 2. Her,... He 3HáeT Tejie<|>ÓHa Tá- HH. 3. Her,... He cjiymana My3MKH. 4. HeT,... He Hanncáji nncbMá. 5. Her,... He npoHH- tAji CTaTLH. 6. HeT,... He HcnpáBwia oihhókh. 7. Hct, ... He nepeBeJiá réxcra. 8. HeT,... He npnroTÓBHJi 3anáHHa. 9. Her, ... He cuan 3K3áMena. 10. HeT, ... He HHTáji Hcypnájia. 11. HeT, ... He aájjaji eonpóca. 12. HeT, ... He nocMOTpéjiH rejienepejiáHH. 13. Hct, ...He pemúna sajiáHH. 14. HeT, ... He nojiynúji nncEMá. 15. HeT, ... He nocjiájia TeJierpáMMbi. 16. HeT, ... He KynÚJi ynéÓHHKa. 17. HeT, ... eme He npHHéc hóhtm. 18. HeT, ... He cteji áójiOKa. Ejercicio 222. 1. HeT, Anupén He oópaTÚn BHHMáHna Ha áry npoójiéMy. 2. HeT,... He npoH3Béji ... BneHaTjiéHH». 3. HeT, ... He jiocráBHJia ynOBÓJibCTBHa ... 4. HeT, ... He HMéeT 3HanéHHS ... 5. ... He HMéjIH bosmóikhocth ... Ejercicio 224. 1. Máma MOJióxe HaTáum. 2. Ojiér crápine Eopúca. 3. ... aKKypár- Hee Hhhm. 4.... Tpyimée 3K3áMena. 5.... Jiynme npoH3HoméHHa ... 6.... TBepace xapáicre- pa ... 7. ... 3aHHMáerca óójibtne BanÚMa. 8.... BHHMárejibHee Tepécbi. 9.... xyace Mapú- Hbl. Ejercicio 225. 1. MocKBá crápine JleHHHrpájta. 2. EHHcéü óójibme Bójith. 3. Hhji juiHHHée AMaiÓHKH. 4. KjíHMar nouMocKÓBbs Tenjiée KjiÚMara Chóúph. 5. Rncjiopcm THJKejiée BOflopóna. 6. 3ójioto aopóxce cepeópá. 7. KaBKás BÚme Ypájia. 8. Jlyná MéHb- me 3eMjiH. Ejercicio 227. 1. ... népBoro ceHTaópá. 2. ... /má/maTE mecTÓro áBrycTa, 3. ... mecTÓro OKTaópá. 4. ... jjBeHájmaToro Máa. 5. ... BOceMHájmaToro cjiespajiá. 6. ... TpéTbero aHBapá. 7...jiBájmaTb náToro aHBapá. 8.... BTopóro hwhs. 9. ... JlBáji- uaTb ceflbMÓro hióhs. 10. ... HeTBépTOro Hiójia. Ejercicio 228. 1. Úropb HHKOJiáeB ponújica uBá/maTb TpéTbero ceHTaópá TÚcana ueBíiTbcÓT ceMHflecáToro rójia. 2.... ceMHájmaroro Máa TÚcana aeBaTbcÓT mecTbjxecár BOCbMÓro rema. 3. ... TpéTbero Mápra TÚcana aeBarbcÓT rnecTbjiecáT neTBéproro rójia. 4. ... necároro anpéna TÚcana jieBarbcÓT céMbjxecar neTBéproro rójia. Ejercicio 230. 1. BenÚKaa OKTáópbCKaa couHajiHCTÚnecKaa peBOjiráima npoH3o- iiuiá ceflbMÓro Hoaópá TÚcana jieBarbcÓT ceMHájmaroro rójia. 2.... jjBájmaTb BTopóro anpéjia TÚcana boccmbcót ceMimecáToro rema. 3. ... jjBájmaTb népBoro aHBapá TÚcana ueBarbcór jjBájmaTb HeTBépTOro rójja. 4. ... jiBá/marb BTopóro Hiéma TÚcana jieBaTb- cót cópoK népBoro rójia. 5. ... jieBároro Máa TÚcana jjeBaTbcÓT cópoK nároro rójja. 6. ... HeTBépTOro OKTaópá TÚcana jjeBaTbcÓT narbaecár cejibMÓro rójia. 7. ... jjBeHáa- iiaToro anpéna TÚcana jjeBaTbcÓT mecrbaecár népBoro rójja. Ejercicio 231. 1. HHKOJiáñ pojjúrica b hiójic Tbicana jjeBaTbcÓT mecTHuecár neTBép- toto rema. 2.... b HOaópé TÚcana jjeBaTbcÓT mecTbjxecár bocbmófo rema. 3. ... b ceHTa- 6pé Tbicana neBarbcÓT céMbjxecaT népBoro rema. 4. ... b HiÓHe Tbicana jjeBaTbcÓT bó- ceMbjiecaT népBoro rójia. 5. ... b ceHTaópé TÚcana jjeBaTbcÓT BÓceMbjiecaT népBoro ro- ña. Parte III Ejercicio 1. MocKeá 1. Crojiúua CCCP — MocKBá. 2.... b MocKBé. 3.... b MocKBy. 4. ... o MocKBé. 5. ... h3 Mockbú. 6. ... MocKBá. 7. ... no MocKBé. 8. ... MocKBy. 9. ... Mockbóh. cmydénmKa. 1. ... CTyaéHTKa. 2. ... crynéHTKe. 3. ... co cryjiéHTKoii. 4. ... cry- jjéHTKe. 5. ... cryjiéHTKy. 6. ... o cryjiéHTKe. 7. ... cryjiéHTKH. Ejercicio 2. xhmhb, xhmhio, xúmhh, xÚMHeii, xúmhh, xúmhio, xÚMHeú, xúmhh, xú- mhh. Ejercicio 3. 1. JiéKima. 2. jiéKijHio. 3. Ha JiéKijHio. 4. c JiéKUHH. 5. Ha JiéKijHH. 6. O JléKUHH. 7. JléKHHeíí. 8. K JléKUHH. Ejercicio 4. 1. Harárne, Haráme, Harámy, Harárna, Harámefi, Harámú. 2. Bá- jho, Bújih, Bájie, Bájieú, Bájie, Bájie, Bájie, Báñe. 3. ayjmrópHH, ayjiHTÓpHH, ayaHTÓ- pnio, ayjmrópHH, ayjiHTÓpHH, ayflHTÓpHa, ayflHTÓpHeií. 330
Ejercicio 5. mempádb 1. Terpáab. 2. rerpáaH. 3. Terpáab. 4. b TeTpáan. 5. H3 Terpá- .¡jh. 6. b Terpáab (na Terpáab). 7. b (Ha)rerpáaH. 8. o Terpáan. njióufadb 1. naómaab. 2. njióiuajib. 3. Ha naóiuaan. 4. no naóiaaaH. 5. naóiaaabio. 6. k nji0iua.an. 7. c njióma- JIH. MCU3Hb e MoCKdé 1. )KH3Hb B MoCKBÓ. 2. )KH3HbK> B MOCKBÓ. 3. XH3HbK> B MOCK- eé. 4. O 2KH3HH B MocKBé. 5. )KH3Hb B MOCKBC. 6. K 2KH3HH B MoCKBé. Ejercicio 6. 1. K MárepH aojDKHá npnéxarb aonb. 2. ... aonb. 3. ... o aóuepH. 4. ... c aÓHepbio. 5. ... nHCbMÓ aónepH. 6. ... aónepn. 7. aónepn. Ejercicio 7. 1. ot MárepH. 2. MaTb. 3. MaTb. 4. o Márepn. 5. c Márepbio. 6. Márepn. 7. MaTb. 8. MaTb. Ejercicio 9. 1. HÓByio pynKy, hóboh pyHKoií, hóboh pyHKH, HÓBaa pynKa, hóboh pyHKoií, hóboh pyuKe. 2. pyccKoñ rp^MMáTHKOií, pyccKoñ rpaMMárnKOH, pyccKyio rpaMMáTHKy, pyccKoñ rpaMMáTHKe, pyccKoií rpaMMáTHKn. 3. hóboh cryaÓHTKe, HÓByio CTyaéHTKy, HÓBOH CTyaéHTKOH, HÓBOH CTyaéHTKH, HOBOH CTyuéUTKe. 4. XHMHHCCKOÜ Jia- ÓOpaTÓpHH, XHMHHeCKyiO JiaÓOpaTÓpHK), XHMHHeCKOH JiaÓOpaTÓpHH, XHMHHeCKOH Jia- óopaTÓpHH, XHMHnecKOH naSoparópHeií. 5. MOJioaóñ npenoaaeáTeJibHHueH, mojioaóh npenoaaBáTeJibHHue, Moaoaóñ npenoaaBáTejibHHiibi, Mojioayjo npenoaaBáTejibHHuy, Mojioaáa npenoaaBáTejibHHua, Mojioaás npenoaaBáTejibHHua, Moaoaáa npenoaasá- TejibHHiia, Mojioaóñ npenoaaBáTejibHHue. Ejercicio 10. Kpácnan njtóufadb 1. B uéHTpe Mockbú naxóaHTca Kpácuaa ruróiuaub. 2. ... na Kpácnyw ruióuiaju>. 3. ... Ha KpácHoñ ruiómanH. 4. ... Kpácnoü ruió- ruaflbio. 5. ... no KpácHoñ nnómaaH. 6. ... c KpácHoñ naómaaH. 7. ... o KpácHoñ ruió- mauH. 8. ... KpácHyio naóiuaab. 9. ... Kpácnaa naóuiaab. IJyiuKUHCKan yAuifa 1. ... Ha IlyniKHHCKOH yjiHije. 2. ... Ha IlyuiKHHCKyio yjinuy. 3.... c IlyniKHHCKOH yjiHUM. 4.... no njoiiKHHCKOH yjnme. 5. ... o IlyiiiKHHCKOH yjnnje. 6. ... njouKHHCKOÜ yjnmeñ. 7. ... Ilyin- KHHCKaa yjiHiia. coeémcKaH cmydénmKa 1. ... cobótcroh cryaéHTKe. 2. ... cOBÓTCKaa CTy- aCHTKa. 3. ... COBéTCKylO CTyaéHTKy. 4. ... C COBÓTCKOÍÍ CTyaéHTKOH. 5. ... O COBÓTCKOÍÍ CTyaéHTKe. 6. ... cOBÓTCKyio CTyaéHTKy. 7. ... y cobótcroh cryaéHTKn. Ejercicio 11. 1. BuepániHioio raaéry, BuepániHeñ raaéTe, BiepániHen raséron, aae- pániHeñ raaére, Bnepátunaa raaéTa. 2. chhk>k> pynKy, chhss pynKa, cúneii pyaKOH, cunen pyuKH, chhkho pynKy. 3. aOMániHioio TeTpáab, aoMánjHeií Terpáan, aoMáuiHeH rerpá- abio, aoMániHeH TeTpáan, a°MáuiHioio Terpáat, aoMáuiHeií TeTpáan. 4. nocaéaHioio jiéKUHK), nocaéaHen aéKUHen, nocjiéaHen aéKuHH, nocaéaHioio nÓKiiHio, nocnéanen nÓK- UHH. Ejercicio 12. 1. Hátnn cocéan KynúaH HOBoróaHioJo éaKy. 2.... HOBoróawoio énKy. 3.... HOBoróaHeñ énKe. 4.... HOBOróaHeñ éaKn. 5.... HOBOróanaa énKa. 6.... HOBoróaHeñ éjiKOH. 7. ... HOBOróaHflfl éaKa. 8. ... HOBoróaHioio énKy. 9. ... HOBoróaHK>K> éaKy. 10. ... na HOBoróaHeH éaKe. 11. ... HOBoróaHss éaKa. Ejercicio 13. 1. B nniny hóboü pyHKoií. 2. ... reorpa(|>HHecKyK> tópTy. 3. ... My3M- KájibHyjo paaHonepeaány. 4. ... HacTÓatnas aáMna. 5. ... y MeKCHKáHCKOH CTyaéHTKH. 6. ... k KyÓHHCKon CTyaéHTKe. 7. ... b cocéaHeñ ayanTópHH. 8. ... pyccKoñ KaaccHuecKofi ónepoH. 9. ... cHM(|>OHHHecKOH My3MK0H. 10. ... HHTepécHaa 3KCKypcHa. 11. ... aroóyio ceróaHauiHK>io raaéTy. 12. ... aoMániHeH TeTpáan. 13. ... (|>paHiiy3CK0H OTKpÚT- KH. Ejercicio 14. 1. KaKyio KHnry bu Kynnjin? 2. KaKyio KapTHHy ...? 3. KaKÓü TeTpá- an ...? 4. Ha KaKyio aéKiiHio ...? 5. Ha KaKÓü ocTaHÓBKe ...? 6. B KaKÓü KÓMHaTe ...? 7. KaKyio KápTy ...? 8. Ha KaKyio nónKy ...? (KaKyio KHnry ...?) 9. KaKyio OTKpbiTKy ...? 10. KaKyio (|>OTorpá(|>Hio ...? 11. KaKÓü naacTHHKn ...? 12. lio KaKÓií yanue ...? 13. Pl3 KaKÓií cyMKn ...? (KaKÓií cnoaápb ...?) Ejercicio 15. 2. CTápinen cecrpé. 3. cráptneií cecrpú. 4. cráptneií cecrpóií. 5. cráp- nieií cccTpbi. 6. cTápuieií cecrpé. 7. crápuieií cecrpé. 8. crápinyio cecrpy. Ejercicio 16. C>AU3KáütuaH anméKa 1. Ha yrny yaniiM HaxóaHTca óanacánuiaa anréKa. 2. ... b ójTHxáHuieií anréKe. 3. ... b óaHXcáiímyio anréKy. 4. H3 ónHJKáiíuieH anré- kh ... 5. ... ójíHacáiíiiieH anréKoií. 6. ... k óaHJKáiímeH anréKe. ^opA'^an sodá 1. ... HyjKHá ropánaa Boaá. 2. ... ropánen Boaóií. 3. ... ropánaa BOaá. 4. ... o ropánen Boaé. 5.... ropá- hch Boaúi. n’.TKÓH Knúea 1.... nyjKáa KHHra. 2.... nyjKyio KHHry. 3. ... Hyacóií khhtoíí. 4. ... c Hyxón KHHroií. 5. ... nyjKyio KHHry. 6. ... nyjKÓií khhth. cjiédytoufaH cmányun Mempó 331
1. ... Ha cjiéflyiomeH cráHnxx MeTpó. 2. ... k cjiéayiomeií cTáHuxx Merpó. 3. ... Ha cJié- pyiomeií cráHirxx Merpó. 4.... cjiéayjomaa ctíhums Merpó. 5.... cnéayiomyio cránumo Merpó. Ejercicio 17. 6oAbiuán 1. Óto óoabináa KÓMHara. 2. ... b óojibihóh ... 3.... b 6ojib- tuyio ... 4.... óojiBinás ... 5. ... 6oJibuióü ... 6. ... o óonbuióií ... 7.... h3 óojibinóü ... ceé- jfcan 1.... CBéacaa ... 2.... cBéxcyio ... 3.... H3 cBéíKeñ ... 4.... CBéxceií ... 5. caéscyio ... 6. ... b cBéaceñ ... Ejercicio 19. dpyz 1. Ko MHe npxéxan ppyr. 2. ... apyra. 3. ... apyra. 4. ... apyry. 5.... capyroM. 6.... apyr. 7.... o apyre. 8.... apyry. 9.... k apyry. 10.... ot apyra. npeno- daeámeM 1. ... npenoaaBáreab. 2. ... y npenoaasárens. 3. ... npenoaaBárena. 4. ... npe- noflaeárejiK). 5.... c npenoaasáreneM. 6.... o npenoaaBárene. 7.... jKypnáa npenoaasá- rejia. 8. ... Bonpócbi npenoaasárens. 9. ... npenopaBárenio. 10. ... npenoaasárenio. co- 6pÓHue 1.... coópáHxe. 2.... Hacoópánxx. 3.... Ha coópáHxe. 4.... ccoópáHxs. 5.... oco- ÓpáHHH. 6. ... K COÓpáHHK). 7. ... COÓpáHHeM. Ejercicio 20. A. 2. ósepo 3. Ó3epa. 4. Ó3epe. 5. Ó3epy. 6. Ó3epy. 7. Ó3epa. B. 2. mó- pe. 3. MÓpe. 4. MÓpe. 5. MÓpio. 6. MÓpio. 7. MÓpe. 8. MÓpa. 9. MÓpeM. 10. MÓpe. C. 2. KpeMjib. 3. KpeMJHÓ. 4. KpeMjib. 5. KpeMJiá. 6. KpeMjié. 7. KpeMJit. 8. KpeMjié. 9. KpeMJiéM. Ejercicio 21. 1. Hto bm Kynxnx? 2. Heró ...? 3. C neM ...? 4. Hto ...? 5. Heró ...? 6. Hto ...? 7. Hto ...? 8. Hto ...? 9. KoMy ...? 10. Ot kotó ...? 11. KoMy ...? 12. C kbm ...? 13. Kyaá ...? 14. Tae ...? 15. Oncyaa ...? 16. Koró ...? 17. C KeM ...? 18. K KOMy ...? 19. Y kotó ...? 20. Ot kotó ...? Ejercicio 23. A. 2. Cobótcroto Corósa. 3. CoaércKOM Coróse. 4. CoBéTCKxií Co- k>3. 5. CoBércKHM Coiósom, Cobótcrom Coróse. 6. CoBércKOMy Corósy. B. 2. JIóhhh- ckoto npocnéKTa. 3. JIóhhhckom npocnéKTe. 4. JIóhxhckxíí npocnéKT. 5. JlénxHCKOMy npocnéKry. 6. JléHXHCKxM npocnéKTOM. 7. JléHHHCKxñ npocnéKT. C. 2. Mctophhcckom Myaée. 3. McTopxHecKxií Myséií. 4. McTopxaecKxM MyséeM. 5. McTopHHecKxií Myséií. 6. McTopiiaecKOMy Myséio, Mctophhcckhíí Myséií. 7. JÍcTopxHecKOM Mysée. D. 2. Hép- HOMy MÓpio. 3. HépHoro MÓpa. 4. HépHOMy MÓpio. 5. HépHbiM MÓpeM. 6. HépHOM MÓ- pe. Ejercicio 24. A. 2. b axrájibHOM sájie. 3. b HxrájibHbiii 3aji. 4. xs HxrájibHOro sájia. 5. HxrájibHMM sájiOM. 6. HxrájibHbiii san. 7. b HxrájibHOM sájie. 8. no HxrájibHOMy sájiy. B. 2. Ha noaroTOBHTejibHOM 4>aKyjibTéTe. 3. Ha noaroroBHTenbHbiii (JiaKyjibTéT. 4. noa- roTOBHTejibHoro 4>aKyjibTéra. 5. Ha noaroTOBxreabHbiii 4>aKyjibTéT. 6. k noaroroBx- rejibHOMy 4>aKyjibTéTy. 7. Ha noaroroBxrenbHOM 4>aKyjibTéTe. 8. noaroTOBxrenbHMM 4>aKyjibTéTOM. C. 2. b hóboc saáHxe. 3. xs hóboto saáHxa. 4. b hóbom saáHxx. 5. HÓBoe saáHxe. 6. k HÓBOMy spánxio D. 2. pyccKOMy TOBápxnjy. 3. y pyccKoro TOBápxrna. 4. c pyccKxM TOBápxmeM. 5. k pyccKOMy TOBápxmy. 6. pyccKoro TOBápxma. 7. pyc- ckxíí TOBápxm. 8. o pyccKOM TOBápxuie. Ejercicio 25. pyccKuü 1. B sanxMáiocb pyccKXM asbiKÓM. 2. ... Ha pyccKOM ... 3. ... no pyccKOMy ... 4. ... pyccKoro ... 5. ... pyccKxñ ... 6. ... pyccKxñ ... Ejercicio 26. A. 2. Ha nocaéaHxií ypÓK. 3. Ha nocnéaHCM ypÓKe. 4. k nocnépHeMy ypÓKy. 5. nocjiéanxM ypÓKOM. 6. o nocjiézmeM ypÓKe. 7. nocnéaHero ypÓKa. B. 2. no JlérHeMy cáay (b JléTHeM caay). 3. b JléTHxx cap. 4. no JléTHeMy cáay- 5. b JlémeM ca- ay- 6. xa JléTHero cáaa. C. 2. 3hmhxíí asopéu. 3. 3xMHero aBoppá. 4. b 3xmhbm aBoppé. 5. no 3ÜMHeMy anopuy. 6. 3xmhxm aeopuÓM. 7. o 3xmh6m asopné. 8. 3xmhxíí aBopép. Ejercicio 27. cunee 1. Y TáHx Hé ómbo cimero HJiáTba. 2. ... cÜHee HJiárbe. 3. ... o cxHeM ... 4.... cÜHee ... 5.... ciiHeMy ... 6.... cxhxm ... 7.... cimee ... B. cocédiiee 1.... co- céanee ... 2. ... b cocépHeM ... 3. ... b cocéaHee ... 4. ... xs cocéaHero ... 5. ... cocépHXM ... 6. KCOcéaHeMy... C. jtémnuü 1.... néTHxñ... 2.... néTHxii... 3.... BnéTHe.M ... 4.... aéTHero ... 5. ... bóthxm ... 6. nénnrií ... D. 3ÚMnee 1. ... 3ÍiMHee ... 2. ... SHMHero ... 3. ...sxmhhm ... 4. ... o 3XMH6M ... 5. ... 3xMHee ... 6. ... síiMHee ... 7. ... 3XMHee ... 8. ... sxmhxm ... Ejercicio 28. A. 2. Maáamexiy ópáry. 3. MaáameM ópáre. 4. MJiá/itnero ópára. 5. MJiáamxM ópároM. 6. Mjiáawero ópára. 7. MjiáaineMy ópáry. 8. MJiáatnxií ópar. 9. MJiáainero ópára. B. 2. Bo.ibinóii Teárp. 3. Bojibuióm reárpe. 4. Eo.ibinóro leárpa. 5. EojibtnxM TeárpoM. 6. SojibtnÓM reárpe. 7. SojibtnÓMy reárpy. C. 2. xopómero óojibtnóro cjioeapá. 3. xopóuixií óojibtnóii cjioBápb. 4. xopóuieM óojibtnóM cnoeapé. 5. xopóinxM óoJibinxM cjiOBapeM. 6. xopónixii óonbiuóx cjioeápb. 332
Ejercicio 29. A. óaujkóüiuuü 1. Mh bhahm ÓJinráuinee 3,¡jáHne. 2. ... b ÓJinráñ- uihh ... 3. ... b ÓJinránineM ... 4. ... H3 ójinránuiero ... 5. ... ójiHráñiiiHM ... 6.... o ójih- xáñtneM ... B. zopAvuü 1.... ropsHHÑ ... 2.... tophhhh... 3.... c tophhhm ... 4.... ropánero ... C. cmápiuuü 1. ... CTáptnero ... 2. ... co crápiiMM ... 3. ... crápinero ... 4. ... o cráptneM ... 5. ... k CTápineMy ... 6. ... co cráptiiHM ... 7. ... ot cTáptnero ... 8. ... crápntHH ... Ejercicio 32. 1. ¿Ja, b rópofle (ecrb) HéCKOJIbKO (mhóto) nápKOB. 2. ... HécKOJibKO (MHÓro) náMHTHHKOB. 3. ... MHÓTO (HéCKOJIbKO) My3éeB. 4. ... HÓCKOJIbKO (mhóto) peCTO- páHOB. 5. ... MHÓro (HéCKOJIbKO ) MaraSHHOB. 6. ... HéCKOJIbKO (MHÓro) HHCTHTyTOB. 7.... mhóto (HécKOjibKO) aaTÓóycoB h TpojuiéñSycoB. 8. ... mhóto (HéCKOJIbKO) TpaMBá- CB. 9. ... MHÓro (HÓCKOJIbKO) MOCTÓB. 10. ... HÓCKOJIbKO (MHÓTO) KHHOTeáTpOB. 11. ... HÓ- CKOJIbKO (MHÓro) 3aBÓAOB. Ejercicio 33. A. 1. B niKacjiy Tpw KocnÓMa. 2.... inecTb craKanoe. 3.... flBa crojiá. 4. ... BÓceMb acypHájiOB. 5. ... neTbipe yaéÓHHKa. 6. ... hhtb CTyfléHTOB. B. 1. ... aécHTB cjiOBapéií. 2. ... /iBeHájmaTb KapaHjxatnéñ. 3.... mecrb HOJKéñ. 4.... o/ihh ruiam. 5.... naa KajieHjiapá. 6.... ceMb rocréñ. 7.... TpH Maná. 8.... hhtb KJHOHéií. 9.... nBámiaTb ararán. 10. ... flBa AHH. Ejercicio 34. 1. Ckójibko tókctob bh npOHnrájin ceróflH»? 2. Ckójibko AnKTáHTOB ...? 3. Ckójibko KOHBéproB ...? 4. Ckójibko KajieHflapén ...? 5. Ckójibko Shjiótob ...? 6. Ckójibko cneKTáKjien ...? 7. Ckójibko ararán ...? 8. Ckójibko aBTOMOónjien ...? 9. Ckójibko nafleráü ...? 10. Ckójibko BOKaájiOB ...? 11. Ckójibko npenoflaBárejien ...? 12. Ckójibko MécapeB ...? Ejercicio 35. 1. Ckójibko cryjibeB b KÓMHaTe? 2. Ckójibko y Bac flpyaéñ? 3. Ckójib- ko HeJiOBéK ...? 4. Ckójibko pa3 ...? 5. Ckójibko CHHOBéit ...? 6. Ckójibko ópárBee ...? 7. Ckójibko Jiioflén ...? Ejercicio 36. 1. y TáHH 6buio mhóto (mójio) xypHájioB. 2. ... óbijio mhóto (mójio) yiéÓHHKOB. 3. ... ÓBUIO Máno (MHÓro) KOHBépTOB. 4. ... ÓBIJIO MHÓTO (MáflO) nOpTpÓTOB. 5. ... ÓBUIO MHÓTO (mÓJIO) MaTHHTOljlÓHOB. 6. ... ÓBIJIO MÓJIO (MHOTO) CJIOBapéÜ. 7. ... ÓM- JIO MHÓTO (mÓJIO) CTaKáHOB. 8. ... ÓBUIO Májio (MHÓro) HOráÜ. 9. ... ÓBIJIO MHÓTO (mójio) niKaijiÓB. 10. ... óbijio MHÓro (mójio) 3K3ÓMeH0B. 11. ... óbijio mhóto (mójio) npenoflasá- TeJieií h CTyfléHTOB. 12. ... óbijio mhóto (mójio) Myaéee. Ejercicio 37. A. 1. Ckójibko jnojxéñ óbijio ...? ... óhjih (óhjio) ihcctb HejioBÓK. 2. Ckójibko CTyfléHTOB óhjio ...? ... óhjih (óbijio) rpú/marb hhtb CTyfléHTOB. 3. Ckójib- KO CTOJIÓB CTOáflO ...? ... CTOájIH (CTOUJIO) BOCCMb CTOJIOB. 4. CKÓJIBKO yHÓÓHHKOB H CJIO- Bapéñ jierájio ...?... jieacájin (jiexáno) jxBeHÓflijaTb ynéÓHHKOB h rpn cjiOBÓps. 5. Ckójib- ko npenoflaBÓTejieñ óhjio ...? ... óhjih (óhjio) flBáfliiaTb meen» npenoflaBÓTejiefi. 6. Ckójibko HHOcrpÓHijeB jkújio ...? ... jkhjio mhóto HHocTpÓHueB. 7. Ckójibko 3bto- MOÓHJieñ cToájio ...? ... ctohjio hhtb aBTOMOÓHjieñ. 8. Ckójibko jihmóhob jieráuio ...? ... jieráuiH TpH jiHMÓHa. 9. Ckójibko noKynáTejieñ noflouuió ...? ... noflomjiú flBa noKy- nárejis. B. 1. Ckójibko aprncroB BbicrynáeT ...? ... BHcrynáioT (BHCTynáer) flseHÓfliiaTb apTHCTOB. 2. Ckójibko aBTÓóycoB éfler ...? ... éflyr flBa aBTÓóyca. 3. Ckójibko flpyaéñ npHflér ...? ... npHjiyT Tpn flpyra. 4. Ckójibko CTyju»eB ctoht ...? ... ctoht (ctoht) uiccte CTyjibeB. 5. Ckójibko KapaHflatnéñ n ójiokhótob Jierárr ...? ... Jierár (jierár) flécaTb KapaHflarnéñ n meen, ójiokhótob. 6. Ckójibko craKÓHOB ctoht ...? ... ctoht (ctoht) tueerb craKÓHOB. 7. Ckójibko najibTÓ n koctiómob bhcht ...? ... bhcht oahó najibTÓ h Heráipe KocriÓMa. 8. Ckójibko noprpéTOB bhcht ...? ... bhcht (bhcht) BÓceMb noprpéTOB. Ejercicio 39. 1. y Hac b Keaprnpe Herúpe KÓMHarBi. 2.... flBeHÓflijaTb jiaMn. 3. ... Tpn raaéTBi. 4.... hhtbcót fleáuuarb crpaHHij. 5.... inecTb óyKB. 6.... flBeHáfluarb Terpá- aeñ. 7. ... inecTb nacréñ. 8. ... BÓceMb ABepéñ. 9.... oahó imómajib. 10.... Tpn kpobóth. 11. ... inecTHáfliiaTb Hefléjib. 12. ... hhtb aonepéñ. Ejercicio 40. 1. Ckójibko Bettiéñ bh cflájiH b KÓMepy xpanénna? 2. Ckójibko Terpá- fleñ ..? 3. Ckójibko néceH ...? 4. Ckójibko khht ...? 5. Ckójibko Kapr ...? 6. Ckójibko koh- 4>éT ...? 7. Ckójibko safláa ...? 8. Ckójibko KaprnH ...? 9. Ckójibko jiéKiptH ...? Ejercicio 41. 1. B KynHJi mhóto jieKápcTB. 2. ... mhóto npáBHji. 3. ... mhóto yn- paaCHéHHH. 4. ... MHÓro COHHHéHHH. 5. ... MHÓTO npeflJIoráHHH. 6. ... MHÓro HÓJIOK. 7. ... MHÓTO flejl. 8. ... MHÓro CTHXOTBOpéHHH. Ejercicio 42. 1. Ckójibko cjiob bh BÚyanjin? 2. Ckójibko hójiok ...? 3. Ckójibko 333
njiáTteB ...? 4. Ckójibko .uepéeteB ...? 5. Ckójibko nojiéií ...? 6. Ckójibko mbct ...? 7. Ckójibko npáBHji ...? 8. Ckójibko ójiiou ...? Ejercicio 43. A. 1. Ckójibko nátueK ctosjio Ha ctojió? 2. Ckójibko pyneK jioájio ...? 3. Ckójibko nánoK jieacájio ...? 4. Ckójibko oiuñóoK óbijio ...? 5. Ckójibko TyMÓoneK CToájio ...? 6. Ckójibko jiójkbk h bhjiok jieacájio ...? 7. Ckójibko TapénoK ctosjio ...? 8. Ckójibko jióbobck nrpájio ...? 9. Ckójibko jrésyiueK npHtnjió ...? 10. Ckójibko óyjioK jieacájio ...? 11. Ckójibko Kpéceji croájio ...? 12. Ckójibko nñceM JieJKájio ...? B. 1.— Ckójibko cecTép ómjio y MaKcñMa?— y MaKcñMa óbijio mhófo cecTép. 2. Ckójibko njiacrñHOK ómjio ...? ... ómjio mhófo njiacrñHOK. 3. Ckójibko pyneK 6m- jio ...? ... ómjio mhófo pyneK. 4. Ckójibko KonéeK óbuio ...? ... óbijio mhófo KonéeK. 5. Ckójibko otkpmtok óbijio ...? ... ómjio mhófo otkpmtok. 6. Ckójibko nánoK óbijio ...? ... óbijio mhóto nánoK. 7. Ckójibko cyMOK óbijio ...? ... óhjio mhófo cyMOK. 8. Ckójib- ko nojiOTénep óhjio ...? ... óbijio mhófo nojioréneu. Ejercicio 44. A.l. HeT, y MeHÁ hbt ÓHJiéTOB b réarp. 2. HeT, y Mena HeT BonpócoB. 3. HeT, ... HeT otuñóOK. 4. HeT, ... HeT MápoK h kohbcptob. 5. HeT, ... HeT TeTpáaeñ. 6. HeT, ... hct MarasñHOB. 7. HeT, ... hbt Kjnonéñ. 8. HeT, ... HeT njiacTHHOK. B. 1. HeT, y Hac Bnepá Hé óbijio ypÓKOB. 2. HeT,... Hé ómjio 3K3áMeHOB. 3. HeT,... Hé óbi- jio JiéKHHÜ. 4. HeT,... Hé óbijio ránueB. 5. HeT,... Hé ómjio TypñcroB. 6. HeT,... Hé óhjio rocréñ. 7. HeT,... Hé óhjio ouihóok. 8. Hct, ... Hé ómjio nñceM. C. 1. HeT, b ótom Mécsuie b KJiyóe He óyaer penerñuHH. 2. HeT,... He óyaer óhjiótob. 3. HeT,... He óyaer aansTHñ. 4. Hct, ... He óyaer rocréñ. 5. Hct, ... He óyaer jiéKiiHÜ. 6. HeT, ... He óyueT 4>hjibmob. 7. HeT,... ne óyueT OKCKypcHü. 8. HeT,... ne óyueT cryaéHTOB. 9. HeT,... He óyueT <|>o- Torpá(|>Hñ. Ejercicio 45. 1. B ne/iéjie ccmb aHeñ. 2.... TpñauaTB aHeñ hjih TpñauaTB ojjhh aeHb. 3. ... neTbipe HeaéaH. 4. ... jiBeHá/maTb Mécsuea. 5. ... 365 aHeñ. 6. ... asáauaTB neTbipe nacá. 7. ... 60 MHHyT. 8. ... 60 ceKyna. Ejercicio 48. A. 1. cryaéHTy. 2. npenoaaBáreaio. 3. noapyre. 4. k apyry. 5. cecrpé. 6. no yjiHije. B. 1. c TosápuiueM. 2. c noapyroñ. 3. c ópáTOM. 4. co cryaéHTOM. 5. Kapan- aaiuÓM. C. 1. b iiiKacjiy h Ha ctojió. 2. b ynpaxnéHHH. 3. oó 3K3áMene. 4. b reárpe. 5. o apyre. Ejercicio 50. A. 1. TypñcraM. 2. TOBápHiuaM. 3. apysBSM. 4. cécrpaM. B. 1. Kapanaa- uiáMH. 2. CTHxáMH. 3. cmhobbhmh. 4. noapyraMH. C. 1. niKacjiáx. 2. aepéBBsx. 3. 3K3áMe- Hax. 4. HHcáTejmx. 5. KaHHKyjiax. Ejercicio 51. cmydéumbi 1. npenojiaBárejib aajxaéT BonpócBi CTyaéHTaM. 2. ... co CTyaéHTaMH. 3. ... cryaéHTM. 4. ... o cryaéHTax. 5. ... k CTyaéHTaM. 6. ... cryaéHTaMH. dpysbÁ 1. ... npy3bá. 2. ... c apy3BÚMH. 3. ... apy3bSM. 4. ... apy3Bá. 5. ... o apy3Báx. 6. ... npy3báM. 7. ... npy3báM. nodpfcu 1.... k noapyraM. 2. ... c noapjraMH. 3.... o noapyrax. 4.... nojxpyFH. 5. ... noapyraM. 6. ... c noapyraMH. podúmejtu 1. ... poañreaH. 2. ... o po- HHTejISX. 3. ... C pOUHTejISMH. 4. ... pOAHTejISM. 5. ... pOAHTejIBM. 6. ... C pOAHTejIBMH. Ejercicio 52. A. 1. cryaéHTKaM. 2. CTyaéHTaM. 3. npenoaasárensM. 4. npenoaaBá- TejibHHiiaM. 5. no yjiHijaM. 6. k jipysbáM. 7. k noapyraM. B. 1. co cryaeñTaMH. 2. c npe- nojraBáTejibHHiiaMH. 3. c TOBápHiuaMH. 4. c ópáTBSMH. 5. c cecrpaMH. C. 1. Ha crojiáx. 2. o (|>HJiBMax. 3. b Mara3HHax. 4. b uiKaijiáx. 5. o cécrpax. 6. b jiaóoparópHsx. 7. b Terpá- UJIX. 8. B ÓHÓjIHOTéKaX. Ejercicio 53. A. 2. ToaápHmaM. 3. TOBápninaM. 4. c TOBápHiuaMH. 5. TOBápHiuaM. 6. o TOBápHmax. 7. c TOBápHiuaMH. 8. TOBápHiuu. B. 2. rjiaróJiM. 3. rJiarÓJiaMH. 4. o rjia- rójiax. C. 2. c BpanáMH. 3. BpanaM. 4. BpanáMH. 5. o Bpanáx. 6. BpanáM. Ejercicio 54. Mm bhjihm aeréñ, MájibnHKOB, aéBoneK, MyxcnñH, xcéHiuHH, lÓHOiueñ, aéBytueK, cnopTCMÓHOB, cnopTCMÓHOK, óajiepÚH, coóáK, nouiaaéñ, nmu, cjiohób, pbió. Ejercicio 55. 1. cecrép. 2. ópáTBCB. 3. yneHHKÓB. 4. TOBápuiueñ. 5. aéBoneK h mójib- hhkob. 6. TypHCTOB. 7. apyséñ. Ejercicio 56. 1. poañTensM. 2. apyabáM. 3. noapyr. 4. cryaéHTOB. 5. npenoaaBáre- jieñ. 6. yneHHKáM. 7. TOBápuiueñ. 8. ópáTBeB h cecrép. 9. nHcáreaeñ. 10. cocéasM. Ejercicio 57. mypúcmbi 1. TypñcrBi. 2. TypHCTOB. 3. TypñcraM. 4. TypHCTOB. 5. Ty- pñcraMH. 6. TypñcTM. 7. TypñcraM. 8. Typñcrax. moeápuufu 1. TOBápHineñ. 2. TOBápH- ujaMH. 3. TOBápHiuaM. 4. k TOfláprnuaM. 5. y TOflápumeñ. 6. TOBápHiuy. 7. TOBápniuy. 8. 334
o TOBápmuax. Mazasúnbi 1. MaraaÚHOB. 2. Marasánax. 3. MaraañHOB. 4. MaraanHaMH. 5. MarasHHM. 6. no MaraañHBM. 7. MarasnHBi. cmuxú 1. cthxh. 2. cthxh. 3. cTHxáMH. 4. cthxh. 5. cthxób. 6. o CTHxáx. 7. cthxh. déeyuiKU 1. c fléByniKaMH. 2. aéByineK. 3. a¿By- tneK. 4. AéByuiKaM. 5. aéByniKH. 6. aéByineK. 7. aésyniKaM. 8. o aésyniKax. Ejercicio 58. dpysbA 1. 3áBTpa ko mhc npnéayr apy3bá. 2. ... o apyabáx. 3. ... c apysbÁMH. 4. ... apyaéñ. 5. ... apyabSM. 6.... apyaén. 7.... apyabá. 8. ... y apyaéñ. 9. ... c apysbÁMH. 10.... ot apyaéñ. dému 1.... o aérax. 2.... c aeTbMÚ. 3.... aé™. 4.... y aeTéñ. 5.... aéTHM. 6.... aÓTHM. 7.... aeTéñ. núcbMa 1.... nncbMa. 2.... o nñcbMax. 3.... nñcbMa- mh. 4. ... nncbMa. 5. ... nñcbMaM. 6. ... núceM. 7. ... nncbMa. 3K3ómchw 1. ... 3K3áMeHM. 2. ... 06 3K3áMeHaX. 3. ... 3K3áMCHaMH. 4. ... K 3K3aMeHaM. 5. ... 3K3áMeHbI. Ejercicio 60. 1. b HHTáabHOM aáne. 2. hóboh nécHeñ. 3. c pyccKHM TOflápanjeM. 4. cTáptneMy 6páTy. 5. b apaMarúnecKOM TeáTpe. 6. 3HaKÓMoro cTyaéHTa. 7. k cobót- cKOMy apyry. 8. cOBéTCKoro apyra. 9. HÓBOMy cryaéHTy. 10. pyccKoro nacárean. 11. 06 HHOcrpáHHOM cjiHabMe. 12. Maáatnyio cecrpy. Ejercicio 61. «óswe mempádu 1. npenoaaBáreab He aan cryaeHTaM hóbmx Terpá- aeñ. 2. ... HÓBbie TerpáaH. 3. ... c hóbmmh TerpáaaMn. 4. ... b hóbeix rerpáaax. 5. ... H3 hóbeix Terpáaeñ. 6. ... HÓBEie Terpáan. nocAéónue nóeocmu 1. ... nocnéaHHe hóbocth. 2.... nocaéaHHMH hoboctúmh. 3.... nocnéaHHe hóbocth. 4.... nocnéaHHx HOBOcréñ. 5. ... o nocnéaHHX hoboctmx. 6. ... nocnéaHne hóbocth. pyccKue moeápuu/u. 1. ... pyccKHe to- BápnniH. 2. ... pyccKHM TOBápHUiaM. 3. ... C pyCCKHMH TOBápHUjaMH. 4. ... K pycCKHM TO- BápHinaM. 5.... y pyccKHX TOBápHnjeñ. 6.... pyccKHX Tonáprnueñ. 7.... pyccKHM TOBápn- maM. 8. ... o pyccKHX TOBápnmax. unocmpánnbie hshkú 1. ... HHOCTpáHHbie bsmkh. 2. ... HHOCTpáHHbIMH H3MKáMH. 3. ... 3K3áMCHbI HO HHOCTpáHHblM H3MKáM. 4. ... B HHCTHTyTe HHOCTpáHHblX H3MKÓB. 5. ... Ó6 HHOCTpáHHblX H3MKáx. 6. .. Ha HHOCTpáHHMX H3MKáx. Ejercido 62. 1. néTHnx KaHHKynax. 2. noaMOCKÓBHMM necáM. 3. ocóhhhmh neñsáxca- mh. 4. nseTHbiMH <|>OTOrpá(|>HaMH. 5. nocnéaHne hóbocth. 6. pyccKHMH nécHHMH. 7. pyc- ckhmh xyaóxcHHKaMH. 8. coBéTCKHX cnopTCMéHOB. 9. rHMHacTHHecKHX sánax. 10. Benép- Hne raaéTbi. 11. cocéaHHX aoMáx. 12. HHOCTpáHHMX TypñcrOB. 13. rpaMMaTHnecKHX npáBHn. 14. aoMáuiHHX rerpáaax. 15. hóbmx chob. 16. MnáaiuHM ópárbaM. Ejercicio 63. A. 2. HHOCTpáHHMX TypñcrOB. 3. nHocrpáHHEix TypñcrOB. 4. HHocrpáH- HblM TypHCTaM. 5. HHOCTpáHHbIMH TypHCTaMH. 6. HHOCTpáHHblM TypHCTaM. 7. HHO- CTpáHHblX TypñcTax. B. 2. pyccKHMH CTHxáMH. 3. pyccKHX cthxób. 4. pyccKHe cthxh. 5. pyccKHX CTHxáx. C. 2. hóbhmh cryaéHTKaMH. 3. hóbmm cryaéHTKaM. 4. hóbmx cry- aéHTOK. 5. hóbmm cryaéHTKaM. 6. hóbmx cryaéHTOK. 7. hóbmx cTyaéHTKax. Ejercicio 64. 1. O KaKÚx KaHHKynax roBopáT cryaéHTM? 2. KaKHMH KaHÚKynaMH ...? 3. KaKÚx KaHHKyn ...? 4. KaKÚe khhth ...? 5. KaKÚx khht ...? 6. KaKÚe crpáHM ...? 7. B KaKÚx cTpáHax ...? 8. C kbkúmh ópárbaMH ...? 9. Kbkúx ópáTbea ...? 10. Kbkúmh hh- cárenaMH ...? 11. KaKne MápKH ...? 12. KaKÚe xcypnánM h raaérbi...? 13. KaKÚM apyabáM ...? 14. KaKÚe ohiúókh ...? Ejercicio 65. 1. KaKHMH cthxúmh bm HHTepecyerecb? 2. KaKne cthxh ...? 3. O kbkúx CTHxáx ...? 4. KaKÚe (JinnEMbi ...? 5. KaKne otkpmtkh ...? 6. KaKÚe <|>OTorpá(|>HH ...? 7. Kbkúx KapaHaauiéñ ...? 8. KaKHMH KapaHaatnáMH ...? 9. K KaKHM apysbáM ...? 10. Ka- KÚe Terpáan ...? Kbkhm npenoaaBárenaM? 11. KaKñx TOBapHujeñ ...? 12. C KaKHMH apysbáMH ...? 13. KaKÚe (|>OTorpá(|>HH n otkpmtkh ...? 14. KaKHMH cryaéHTaMH ...? 15. Ha kbkúx ynnnax ...? 16. Kaxñe aHKTÚHTM ...? B KaKÚx rerpáaax ... ? 17. B kbkúx reárpax ...? Ejercido 67. 1. bbm. 2. c toóóh. 3. ko MHe. 4. bbm. 5. co mhoh. 6. Te6é. 7. Bac. 8. k hbm. 9. bbm. 10. MHe. 11. Hac. 12. re6é, Te6á. 13. ot Bac. 14. y Menú. 15. c húmh. 16. MeHá. 17. Te6á. 18. Te6é, re6á. 19. o Bac. 20. y Hac. Ejercicio 68. 1. eñ. 2. k Heñ. 3. hm. 4. c hhmh. 5. eró, c hhm. 6. hm, k hhm. 7. o hcm. 8. ee, y Heé. 9. hx. 10. eró. 11. eñ. 12. y Heró, eé. 13. k hhm. 14. ee. 15. eMy. 16. Ha hóm. 17. k HeMy. 18. eró. 19. hm. 20. c hhmh. Ejercicio 70. A. 2. b mocm noprcjiéne. 3. Moeró noprcjiéns. 4. MOñ nopTijiénb. 5. Moñ nopTijiénb. 6. mohm nopnjiéneM. B. 2. y mohx TOBápHineñ. 3. mohm rosáprnuaM. 4. mohm TOBápHinaM. 5. o mohx TOBápHtiiax. 6. c mohmh TOBápnmaMH. C. 2. mojó ce- crpy. 3. k Moéñ cecrpé. 4. c Moéñ cecrpóñ. 5. Moéñ cecrpbi. 6. Moéñ cecrpé. 7. mojó ce- crpy. 8. mos cecrpá. 335
Ejercicio 71. mocm, moíí, moíí, Moeró, Moeró, Moeró, MoeMy, moíí, mohm, MoeMy, MoeMy, Moeró, Moeró. Ejercicio 72. 1. Hato, Hain, HáuieM, HátueM, Háiuero, HániHM, Hátnero, HárneMy. 2. Háma, Hárneñ, náiny, náuieñ, Hámeñ. 3. náiiiH, HáuiHX, nániHMH, HáiiiHM, HáuiHX, Há- IHHMH. Ejercicio 73. 1. CBoéñ. 2. CBOeMy. 3. cboió. 4. cbohx. 5. cbohm. 6. cbok>. 7. cbohx. 8. cBoéM. 9. CBOeMy. 10. cbocíí. 11. cbohm. 12. cboió. Ejercicio 74. B xoiy paccKasáTb BaM o cboém 6páre. ... JjHOTjxá a xoacy co cbohm ópáTOM h eró TOBápHiijaMH b khhó hjih ésacy Ha crajjHÓH. ... HanpnMép, a noMoráji cBoeMy ópáry, KOTjxá oh néjiaji pajpionpHéMHHK. ... B óaeHb jhoójhó cBoeró ópára Bo- JlÓfllO, H MOÍÍ ÓpaT JHÓÓHT MeHH. Ejercicio 75. 1. eró, eró, CBoéñ, CBoéií, eró, eró. 2. CBoeMy, CBoeró, eró. Ejercicio 76. 1. eé, CBoéñ, cboió, CBoéií, eé. 2. cboió, eé, eé, eé, cboh, cboió, eé, eé, cboió. Ejercicio 77. 1. Hbk> 4>ororpá(|>HK> bm jiájin AHTÓHy? 2. Hba <|>OTorpá(|>HS ...? 3. Hbeií 4>ororpá(|>HeH ...? 4. Hmo 4>ororpá(|>Hio ...? 5. Hbh luiacrnHKn ...? 6. Hbhmh ruia- CTHHKaMH ...? 7. O HbHX lUiaCTHHKaX ...? 8. HbHX lUiaCTHHOK ...? 9. HbH HJiaCTHHKH ...? 10. Hbio pyHKy ...? 11. Hbeií pyaKoñ ...? 12. Heií ynéÓHHK ...? 13. Heií ynéÓHHK ...? 14. Hberó ynéÓHHKa ...? 15. K Hbeií nojipyre ...? 16. K HbeMy apyry ...? 17. C hbhm jipy- tom ...? 18. Hbio Terpáab ...? 19. O HbHX nácbMax ...? 20. Hbhx náceM ...? Ejercicio 78. A. 1. Hbs cecrpá eMy HpáBnrca? 2. Hbeií cecrpé ...? 3. C Hbeií cecrpóií ...? 4. Hbeií cecrpóií...? 5. O Hbeñ cecrpé ...? 6. Hbeií cecrpé...? 7. Hbio cecrpy ...? 8. Hmo cecrpy ...? B. 1. Heñ cjioBápb ...? 2. B HbéM cJiOBapé ...? 3. Hbhm cjiOBapeM ...? 4. O HbéM cjio- Bapé ...? 5. Hberó cjiosapá ...? 6. Heñ cjiosápb ...? 7. Heñ cjiosápb ...? Ejercicio 80. 1. ótot, ótot, óthm. 2. óth, óthmh. 3. óra, óry. 4. ótot, ótot, ótom. 5. óra, óry, óroñ. 6. ótot, óthm. 7. ótot, ótom. 8. óra, ÓTOñ, óroñ. Ejercicio 81. 1. fla, a 6bui(á) (Hct, a He ÓMji(á) b ótom rópojje. 2. ... ótot jjBopéu. 3. ... náMaTHHK ÓTOMy iiapió ... 4. ... b ótom cajiy. 5. ... na ótom npocnéKTe ... 6. ... no ÓTOMy npocnéKTy. 7. ... c óthm npocnéKTOM. 8. ... óry yjinuy ... 9. ... 6bui(á) Ha óroñ yjiHiie.... 10.... óbiJiH b ótom Myaée. 11. .. é3jmji(a) b óry rocrnHHny. 12.... (|>OTOrpá(|>Ha óroñ rocTHHHiibi. 13.... ótot náMaTHHK (... Ha óroñ njiómajjH). 14. ... (|>OTOrpá(|>Ha óto- ro náMaTHHKa. B. 1. ... óroro crynéHTa. 2. ... c ótoh cryjxéHTKOñ. 3. ... c óthm npeno- jjaeárejieM. 4. ... c óroñ npenojjaBárejibHHneñ. 5. ... ótoto aprncra. 6. ... óry 6ajie- pHHy. 7. ... khhth ótoto HHcárejia. 8. ... náMaTHHK ÓTOMy noÓTy. Ejercicio 83. 1. 3to KpacHBoe órepo. 2. 3to TpyuHbiñ eonpóc. 3. 3to HHTepécHMe OTKpbiTKH. 4. 3to HÓBaa réMa. 5. 3ro CBOÓójiHbie Mecrá. 6. 3to npáBHJibHoe petuénne. 7. 3to jiérKHe 3K3áMeHM. 8. 3to xgpótnaa Kaccéra. 9. 3ro hóbbih MarHHTO(|>ÓH. 10. 3to HaynHO-nonyjiápHaa craTbá. 11. 3to yjióÓHoe BpéMa. 12. 3to cáMaa KopÓTKaa ao- póra. Ejercicio 84. 1. SraÓMjiárpyjiHaaaajiáHa. 2. 3toj5mji npáBHJibHMñ otbót. 3. 3to 6mjio ynóÓHoe mócto. 4. 3ro óbijiá jjoporáa Benjb. 5. 3to 6mjih TÓJibKO népabie -rpyjl- hocth. 6. 3to óbijiá cnacTJiHBaa Bcrpéna. 7. 3ro 6mjio Becenoe nyreniécTBHe. 8. 3to 6mji TénjiMñ jjeHb. Ejercicio 85. 1. óth. 2. ótom. 3. óto. 4. ótot, ótom. 5. óto. 6. óto. 7. ótom. 8. ÓTOMy, ÓTOMy. 9. óto. 10. óroñ. 11. óto. 12. ÓTOMy, óto. Ejercicio 87. 1. Bce. 2. bck>. 3. Bce. 4. bcio. 5. bcómh. 6. bccm. 7. Bce. 8. Becb. 9. BcéMH. 10. Bcex. 11. Becb. 12. Bcé. 13. Bce. 14. Becb. 15. Becb. Ejercicio 89. ecé 1. 060 bccm. 2. Bcé. 3. Bcé. 4. BceM. 5. 060 bccm. 6. Bcé. 7. Bcé (Bceró). 8. ko BceMy. ece 1. BceM. 2. y Bcex. 3. bccm. 4. (y) Bcex. 5. Bcex. 6. Bcex. 7. Bce. 8. BceM. 9. co bcómh. Ejercicio 91. 1. Kto Bac iKjjaji? 2. Koró bm cnpocñjiH 06 ótom? 3. Hto ...? 4. C KeM...? 5. OnéM..?6. Kto...? 7. y kotó...? 8. HeM...? 9. C KeM...? 10. KoMy...? Ejercicio 92. A. 1. Mne hhktó He noMoráeT. 2. ... hhkotó ne bhacjih. 3. ... hhko- My He paccKa3áJi(a) ... 4. ... HHKOMy He noHpáBHJiHCb. 5. ... HHKOMy He HyiKHá. 6. Hh y kotó Her KOHBépra ... 7. ... hh k KOMy He noñjxy. 8. ... hmckcm HeroBopnjiH ... 9. ...He 336
rOBOpiuiH hh o kom. 10. ... He AyMaeT hh o kom. 11. Hhktó He cmot ... 12. ... hhkotó HeT. B. 1. ... HHHeró He aénaior. 2. ÍI HHneró He 3a6bia(a). (ÍI He 3a6bta(a) HHneró.) 3. ... HHneró He Kynáji. 4. ... HHneró He xóhct ... 5. ... hhhóm He HHTepecyeTca. 6. ... hh o néM He pasroBápHBaioT. 7. ... hh o néM HeayMaio. 8. ... hhhóm HeaoBÓabna. 9. ...HHHeró He otbóthji ... 10. ... HHHeró He npHHéc (He npHHecjiá) ... 11. ... HHHeró He nonoxcHa(a) . 12. ... HHHeró He nocráBHJi(a)... 13. Ohh hh o néM He aoroBOpnaHCB. (Es posible dife rente orden de las palabras): A 1. ... He uuMoráei hhktó. 2. ... He BHaenH hhkotó ... B. 1. ... ne aéaaioT HHHeró. 2. ... He paccKa3áji(a) HHKOMy; etc. Ejercicio 93. 1. HHKOMy He HyacHO Hará k Bpany. 2. ... HHKOMy He paccKasáji ... 3. ... hh y kotó He cnpáiiiHBajtH ... 4. Hhkotó He HHTepecyeT ... 5. ... He nosaopÓBaaca HHCKeM. 6. ... He paccKaaájia MHe hh o kom. 7. Hh y kotó hct3toh khhth. 8. Hhktó He coraacúaca ... 9. ... hhkotó ne cnpáiiiHBaji ... Ejercicio 94. 1. TaM HHHeró He ctoht. 2. ... HHHeró He bhcht. 3. ... HHHeró He Jie- jkht. 4. ... HHHeró He 6y.neT. 5. ... HHHeró He CToáao. 6. ... HHHeró He aexcáao. 7. ... HH- Heró Hé 6buio. 8. Haneró He cJiyHHjiocb. 9. HHHeró He np0H30nuió. 10. HHHeró He yná- jio. 11. HHHeró He HyacHO. Ejercicio 95. 1. hhkotó. 2. hh o hém. 3. HHHeró. 4. HHKOMy. 5. HHKOMy. 6. hh C KCM. 7. HHOTKOTÓ. 8. HHKÓM. 9. HHHeMy. 10. HHHéM, HHHeró. 1 1. HHKOMy. 12. HHKO- My. 13. hh c KeM. Ejercicio 97. 1. Eñ Hé c KeM 6buio, Hé c KeM 6yaer TaHueBáTB. 2. ... Hé o neM 6úuio ... Hé o hbm 6y.neT ... 3. ... Hénero 6¿uio ... nénero 6yaer ... 4. ... HéKoro 6mjio ... HéKoro 6y.neT ... 5. ... né ot koto 6mjio ... né ot koto 6y.neT ... 6. ... HéKOMy 6mjio ... HéKOMy 6y- aeT... 7. ... nénero 6buio ... nénero 6y.neT ... 8. HéKOMy 6biao ... HéKOMy 6yaer ... 9. ... HéKOMy 6buio ... HéKOMy 6y.neT ... 10. ... HéneM 6mjio ... néneM 6yaeT ... Ejercicio 98. 1. ... nénero 6úno HHTáTb. 2. ... Héc kcm roBopHTb. 3. ... nénero 6m- jio OTBéTHTb. 4. ... Hénero 6biJio ecn. 5. ... Hénero 6btno cKaaárb (oTBÓTHTb) 6. ... HéKO- My nncáTb. 7. ... Hé ot koto nonynáTb nncbMa. 8. ... néy koto 6mjio nonpocñTb ... 9. ... nénero HHTáTb. 10. ... né c KeM 6mjio TanueBáTb. 11. ... né k KOMy 6hjio noñrá. 12. ... HéneM saHHMáTbca. Ejercicio 100. 1. /Ja, a Bñxcy aásy, KOTÓpaa ... 2. /Ja, a Bnxcy erarán, ko- TÓpbiñ ... 3. /Ja, a BÚxy hhcbmó, Koropoe ... 4. /Ja, a BÍráy khhth, KOTÓpwe ... Ejercicio 101. K BnKTopy npHaér TOBápnut. 3tot TOBápnm ... 3toto TOBápnuta ... C ÓTHM TOBápHHieM ... 06 3T0M Tosápume ... V áToro TOBapniua ... K Jléne npHfléT noapyra. 3ra noapyra... 3ry noapyry ... C ároñ noapyroñ ... 3toh noapyre ... 06 ótoh noapyre... y ároñ noapyrH ... Ejercicio 102. 1. TypHCTbi noéxajiH b rocTHHHuy, KOTÓpaa HaxóaHTca HeaaaeKÓ OT BOK3ájia. 2. ... B peCTOpáH, KOTÓpMH ... 3. ... OTKpÚTKH, KOTÓpbie ... 4. ... HHCBMÓ, KOTÓpoe ... 5. ... KHHry, KOTÓpyio ... 6. ... raaéry, b kotópoh ... 7. ... xcypnáa, b kotó- pom ... 8. ... c TypHCTOM, KOTÓpbtñ ... 9. ... apyr, c KOTÓpwM ... 10. ... npenoaasáreab, KOTÓporo ... 11. ... TOBápHLUeñ, C KOTÓpblMH ... 12. ... CTyaéHTbl, y KOTÓpblX ... Ejercicio 103. 1. KOTÓpBiñ, KOTÓpaa. 2. KOTÓpyto, KOTÓpoe. 3. kotópbih, o kotó- poñ. 4. KOTÓpblH, KOTÓpyiO, KOTÓpaa. 5. KOTÓpBie, KOTÓpyK). 6. KOTÓpyiO, KOTÓpOH. 7. KOTÓpMM. 8. KOTÓpOH, KOTÓpyiO. 337
Anexo Tabla I Substantivos masculinos y femeninos acabados en -b Masculinos Femeninos aBTOMOÓHJIb nyjib .UBepb njiómajib BeCTUÓfÓjIb OrÓHb XH3Hb pojib jjeHb nopTtjtéjib XHBOHUCb CHÓHpb rocTb pyójib KpOBáTb CMepTb JIOX/Ib CJIOBápb JHOÓÓBb COJIb Kajiemjápb cneKTáKjib MbICJIb TeTpájib KapTÓtJiejib óceHb ijejib KpeMjib ónepejib HaCTb Nota: 1. Los nombres de meses son del género masculino (sHBápb, <|>eBpájib, MapT, anpéjib, Maií, mÓHb, ntójib, áBrycT, ceHTáópb, OKTáópb, Hoá6pb, AeKáÓpb). 2. Los sub- stantivos con el sufijo -tcjib son del género masculino (npenoztaBáTejtb, yHÚTeJib, nncá- Teiib, BHTáTejib, etc.). 3. Los substantivos con el sufijo -octe son del género femenino (HÓBOCTb, pánOCTb, B03MÓ5KHOCTB, etc.). Tabla 2 Substantivos masculinos y femeninos coh una silbante al final de la palabra Masculinos Femeninos Bpan HOX Benib Kapauaáin njiani flOHb KJHOH TOBápwm MOJioaéxb MÍIH 3Táx HOHb Nota: Los substantivos masculinos y femeninos con una de las siguientes silbantes: ac, iu, q, m, al final de la palabra se distinguen en el sentido ortográfico. Los substantivos femeninos en nominativo del singular terminan en el signo blando b, independientemen- te de si la silbante es dura o blanda: Beutb, MOJioaéíKb. Nunca se escribe el signo blando b después de las silbantes al final de los substantivos masculinos: TOBápnni, otújk. Tabla 3 Substantivos invariables MeTpó KHHÓ KÓtJte Kacjté páflHO najibTÓ Mentó moceé TaKCH nnaHHHO 338
Nota: Todos los substantivos invariables enumerados en la tabla de arriba son del género neutro, salvo la palabra KÓt|>e, la cual es del género masculino aunque termina en -e: B nbio HépHbiñ Kócjie. Tabla 4 Substantivos que no poseen formas del singular aénbrH CyTKH KaHHKyjIbl Jiyxá CJIHBKH nacbi HÓXHHIJbl O4KH 6pK)KH TpycÉi cáHKH ináxMaTbi Tabla 5 Substantivos masculinos acabados en -a (-a) en nominativo del plnral áapec—ajipecá 6éper — 6eperá Bénep — Benepá rjia3 — rjiaaá rópozt—roponá 4OM — ^OMá jiec—jiecá HÓMep — HOMepá ÓCTpOB--OCTpOBá nácnopT—nacnoprá nóeaa—noea^á npocjiéccop — npotjjeccopá ynÚTejib — yanrejiá Tabla 6 Casos particulares de formación del plural de los substantivos en nominativo Género Singular Plural m. i) apyr CblH Myx 6paT CTyji JIHCT 2) rpaxaaHHH KpeCTbÁHHH anrjiHnáHHH 3) nejioBÓR peóénoK 4) cocéa Jipyabá CbIHOBbá Myxbá 6páTb» CTyjibíi JIHCTbíI rpáxcaane KpecTbáne aHrjiHnáne jiré/m aéTH cocéjiH 339
Continuación Género Singular Plural n. 1) jiépeBO 2) ÁÓJIOKO 3) HMH BpéMH aepéBbH áójiokh nMená BpeMená f. MaTb JIOHb Marepu aÓHepH Nombres propios rusos Tabla 7 Nombres masculinos Nombres completos Nombres diminutivos AjieKcánnp Cania, Illypa AjieKcéü Ajiéiua Aimpéii — Ahtóh — Eopnc Eópji BajiHM — BaCHJIHM Bac» Bhktop Bhtji BjiajiHMnp Bojióh» rpHrópHií FpHina /jMHTpHH Mhtji, /JÚMa EBTéHHH TKéHji lÍBáH Bánii líropb — Hjibá — JleOHHH Jlénji MaKCHM — MnxaHJi Múina HHKOJláií Kójih Ojiér — flerp ném náBeji Llama PoMán PÓMa Cepréñ Cepéxa lÓpHH lÓpa 340
Tabla 8 Nombres femeninos Nombres completos Nombres diminutivos Ajiexcáimpa Anaciacnji Ánna BajieHTHna Bapsápa Bépa /J,ápb5i EKaTepnna Ejiéna EjimaBéTa 3óh Pinna Hpnna JIíUHÍI JIk>6óbi> JIiouMHjia Mapnna Mapn« Hajiéxua HaTájib» Húna Ojibra CBeTjiána CÓtJlbJI TaMápa TaTbána (Ójihji Cáma, Illypa HácTji Áhji Bájia Bápji JJáma KáTH Jléna Jlfea Wpa Jln.ua JIioGa JIiócji, Jlióua, Mnjia Máma Hájui Haráina Ójiji Caéra Con» TÓMa Tán» KDjih Notas. 1. En las tablas aducidas se enumeran los nombres de personas de uso más frecuente en el idioma ruso moderno. Con nombres diminutivos llaman a los hijos de uno mismo, indistintamente de la edad que tengan, así como a todos los niños, a la espo- sa, al marido, a los hermanos y a otros familiares de una persona, y también a los amigos cercanos (también independientemente de la edad). 2. Con nombres completos llaman a muchachas y muchachos adultos (aunque se les puede llamar igualmente con nombres diminutivos). Algunos nombres se emplean más a menudo en su forma completa; por ejemplo: Bhktop, Eopúc, TaMápa. 3. Si un nombre completo no posee el correspondien- te diminutivo, a los niños a veces se les llama con nombres diminutivo-cariñosos; por ejemplo: ílropb— PlropeK, Ojiér — OjiéaceK, OjiéjKKa, Ahtóh — AHTÓma, Bépa— BépoHKa, Húna—HÚHOHKa. Sin embargo, es cosa normal aplicar a los niños nombres completos que no poseen diminutivos, a saber: ííropb, Ojiér, Bépa, Húna. Al dirigirse a un niño no se suele decir: AjieKcáHztp, BacújiHÜ, Tphtóphh, AHacTacús, BajteHTHHa, EjiH3anéTa, etc. sino se aplican los correspondientes diminutivos: Cáma, Bács, Lpúma, Hácra, Bájis, JlH3a, etc. 4. Se puede formar los nombres diminutivo-cariñosos a partir de todos los nombres propios presentados en la tabla con rúbrica “diminutivos”: Cá- uia — CámeHbKa, Anapráma — AnjiptómeHbKa, Bhts — BÚTeHbKa, Hácrs— HácTeHbKa, K)pa — KJpoHKa, Ah» — ÁneHKa, Bájis — BájieiKa, Ojia — ÓjieHbKa o OjieHKa, Estos se emplean también como diminutivos, pero con matiz cariñoso. 5. Los nombres propios masculinos y femeninos se declinan conforme a las reglas que existen para otros substantivos. 341
Nombres y patronímicos Nombres y partronímicos masculinos Tabla 9 lÍBán ITerpÓBHH Ojiér Bhktopobhh Cepréü WBáHOBHH Mnxañji CepréeBiiH BacújiHñ AnupéeBHH Oujá PlBána LleTpÓBHHa 3OByT Llérp. OTixá Ojiéra BÜKTopoBHHa 3OByT BÜKTop. OTixá Cepréü MBánoBHHa 3OByT Hflán. Omá Mnxañjia CepréeBHHa 3OByT Cepréñ. OTixá BacHjiHü An/xpéeBHHa 3OByT Anapéñ. Nombres y patronímicos femeninos Bépa FleTpÓBHa Hpána Bhktopobhb Mapila HsáHOBHa Ójibra CepréeBHa Hóna AnupéeBHa OTijá Bépbi LleTpÓBHbi 3OByT Llérp. OTijá HpHHbl BÚKTOpOBHbl 3OByT BlIKTOp. OTixá Mapim PlBáHOBHbi 3OByT Hflán. OTijá Ójibrn CepréeBHbi 3OByT Cepréñ. OTixá Hhhm AnapéeBHbi 3OByT Anapéñ. Nota: Los nombres y patronímicos se aplican a todas las personas adultas. A las muchachas y muchachos se les llama por nombre sin patronímico en los lugares de traba- jo, en los centros de estudio y en las casas. Pero es inadmisible usar el nombre sin patroní- mico al dirigirse a las personas de edad provecta, funcionarios, maestros, profesores, etc., independientemente de la edad. Se declinan el nombre y el patronímico: PIbAh IXerpÓBHH, PlBána flerpÓBUHa, Mbú- ny fleTpÓBHHy, etc.: Mapús IdBáHOBHa, Mapúu lÍBáHOBHM, Mapúu WeáHOBHe, etc. Tabla 10 Apellidos rusos Masculinos Sufijos Femeninos BepinÚHHH WjIbHH -HH- BepinnHHHa UjIbHHá LleTpÓB -OB- LleTpÓBa JléóezxeB -CB- JléóeneBa TKypaBjiéB -eB- TKypaBjiéBa BnuiHéBCKnñ -CK- BHinnéBCKa» Tabla 11 Declinación de los apellidos acabados ea -im(a), -oa(a) Masculino Femenino N. G. D. A. I. P. BepiHHHHH LleTpÓB BepinÚHHHa LleTpÓBa BepiiiHHHHy LleTpÓBy BepuiHHHHa LleTpÓBa BepinÚHHHUM IleTpÓBUM o BepinÜHHHe LleTpÓBe BepniHHHHa LleTpÓBa BepiníiHHHoñ LleTpÓBoñ BepuiHHHHoñ LleTpÓBoñ BepniHHHHy IleTpoBy BepniHHHHoñ LleTpÓBoñ o BepiniiHH- LleTpÓBoñ HOÜ 342
Nota: Los apellidos acabados en -ckhh (-cicaa) se declinan igual que los adjetivos BHiuHéBCKHH, ButunéBCKOro, BmnHéecKOMy, etc., BHtUHéBCKaa, BmnHéBCKoñ, BnuiHée ckoh, BHinHéBcKyto, etc. Tabla ¡2 Formas casuales de los substaativos nyib, hmb, opeiua Masculino Neutro N. nyTb HMH BpéMH G. nyTH HMCHH BpéMeHH D. ny™ HMCHH BpéMeHH A. nyTb HMH BpéMH I. nyTéM hmchcm BpéMeneM P. o nyTH 06 hmchh O BpéMeHH Tabla 13 Uso de los substantivos con las preposiciones b y ua para designar el lugar1 Preposición b Preposición ua b yHHBepcHTéTe B HHCTHTyTe b aynHTÓpHH b jia6opaTÓpHH na (jiaKyjibTéTe na (népBOM) Kypce Ha JléKIXHH na ceMHHápe b niKÓJie b KJiácce na noKjiáne na ypÓKe Ha 33HHTHHX Ha COÓpáHHH Ha KOHCyjIbTálJHH Ha 3K3áM6He b TeáTpe b KJiyóe B KOHIíépTHOM 3ájie b KOHcepBaTÓpnn b Myaée b uúpKe b njianeTápHH b nápKe b cany b jiecy b 6accéiiHe na cneKTáKjie na GajiéTe na ónepe Ha Bénepe na KOHuépTe na peneTHijHH Ha 3KCKypCHH na npe^CTaBjiéHHH na GyjibBápe na KaTKé na cTannóne 1 En la tabla dada, todos los substantivos se ofrecen en el caso prepositivo (contes- tan a la pregunta ¿de?). Con esas mismas preposiciones se combinan los substantivos en acusativo, cuando ellos contestan a la pregunta Kydá? 343
Continuación Preposición b Preposición Ha b nepeyjiKe Ha yjiHiie Ha njióinaztH na npocnéKTe B nOJIHKJIHHHKe na (fiáópHKe B ÓOJIbHWIje na 3aBÓzte b canaTÓpnn na BOK3ájie b aÓMe óiTibixa Ha CTáHUHH b anTéxe Ha nÓHTe B ÓHÓJIHOTéKe na Tejierpáíjje b MaraaÚHe na paóÓTe b racTpoHÓMe b yHHBepMáre B rocTHHHixe b peciopane b Kacjié b KBapTÚpe na BTopÓM aTaxé B KÓMHaTe B KOpHflÓpe B KaÓHHÓTe b Kyxne na Kyxne BO JIBOpé na uBopé b jjepéBHe na céBepe b rópojie na lóre b Mockbó na sánale b CTpané Ha BOCTÓKe B CobÓTCKOM CoK)3e na YKpaHHe B PoCCÍÍH na KaBKáae B CHÓÚpH na Ypájie b KpbiMy na póaHHe BO <j>páHIJHH na Ky6e B PlTájIHH na Kúnpe Tabla 14 Substantivos masculinos acabados en -y en prepositivo del singular (contestan a la pregunta rae?) b jiecy na Gepery b cauy na MOCTy b yrjiy (KÓMHaTbi) Ha yrjiy (yjiniibi) b niKacjiy na inKacjiy b CHery na CHery b KpbiMy Ha nojiy 344
Tabla 15 Adjetivos con la radical acabada en h blanda OCÓHHHH 3HMHHÍÍ BecéHHHH JléTHHH CerÓHHHHIHHH BHepániHHH 3ÚBTpaniHHH yTpeHHHH BenépHHH páHHHH HO3JIHHH BépXHHH HHXHHH nepéjiHHH CpéAHHH 3áAHHH HOMániHHH CHHHH HOCJléjIHHH HOBOrÓHHHH JIHHIHHH COCéHHHH HpéBHHH Tabla 16 Construcciones con adjetivos de forma breve Adjetivos Preguntas Ejemplos BHHOB3T (-a, -bl) npas (npasá, npáBbi) e neM? Oh He BHHOBáT HH B HCM. — Bbi npáBbi. Oh 6bui npaB. 3HHKÓM (-a, -bl) C KeM? c neM? 51 3HHKÓM C eró ÓpáTOM. 51 6bIJI 3H3KÓM C 3TOH npOÓJléMOH. pan (-a, -h) neMy? + HH(j). , HTO ... Mbi páabi nncbMy. 51 Gyny pan Bac BHjjeTb. 51 pan, HTO Bbi npHIHJIH. HOBÓJien (noBÓJibHa, neM? CTyaéHTbi HOBÓJibHbi jiéRunen. HOBOJIbHbl) KeM? , nmo ... OTéu HOBOJieH CbIHOM. Oréu ^OBÓJieH, hto chh nocTynHji B HHCTHTyT. roTÓB (-a, -o, -bi) k neMy? + HH(|). CTyzxéHT totób k 3K3áMeHy. CTynéHT totób OTBenáTb. corjiáceu (corjiácua, C KeM? Moíi Jipyr corjiáceH co mhoh. corjiácHbi) c neM? + HH(|). , nmo ... 51 corjiáceH c óthm npennoxé- HH6M. Oná GbiJiá corjiácHa noMÓHb naM. 51 corjiáceH, hto óto óneHb xopó- inaH KHHra. óójien (óojibná, ÓOJIbHbl) neM? Oh óójien (rpiinnoM). 3AopÓB (-a, -o, -bi) — 51 3aopÓB(a). HÓJixen (HOjixná, JIOJIXHbl) + inf. Mbi hojixhm noMÓHb TOBápnmy. Hyxen (nyxná, nyx- HO, HyXHbl) KOMy? Mué Hyxen ótot xypnáji. 345
Continuación Adjetivos Preguntas Ejemplos CBOÓÓ/ieH (CBOÓÓa- na, cbo6óziho, cbo- 6ÓaHbl) — Ceróana BénepoM a cBoóóaen. 3to MÓCTO CBO6Ó3HO. 3¿HaT (3aHÍITá, 33Ha- TO, 3áHHTbl) neM? 3áBTpa BénepoM a 6yay 3ánaT. 3TO MécTO 3áH8TO. Ohh 3áH8Tbi nrpóií b ináxMaTbi. BÍmeH (BHZlHá, BHJJ- HO, BH^Hbl) omKyda? zde? Ü3 OKHa TOCTHHHUbl BH^CH KpeMJib. 3a COÓÓpOM BH^HO 3^áHHe TOCTH- HHUbl «Poccna». noxóx (-a, -e, -h) Hü KOZÓ? Ha wio? CbiH 6bui noxóac na OTuá. JleHHHrpáa He noxóac na MocKBy. yBépen (-a, -bi) 8 HéM? 6 KOM? , Hmo ... .H yBépen b ycnéxe ótoh pa6ÓTbi. M yBépen b jtom aejioBéKe. M yBépen, hto oh caacr 3K3áMeH. ójiaro^ápen (6jiaro- KOMy? M 6yay 6jiaroaápeH TOBápnmy 3a aápna, ójiaro^ápHbi) 3a umo? nÓMomb. Tabla 17 Numerales cardinales 1--OflHH (oaná, OAHÓ) 2 — ¿ma (míe) 3 — Tpn 4 — neTÚpe 5 — naTb 6 — inecTb 7—ceMb 8 — BÓceMb 9--AÓBÍITb 10—aécíiTb 10 — aécíiTb 20 — ABáauarb 30—TpnAUaTb 40 — cópoK 50 — nsiTbaecáT 60—mecTb/xecÁT 70 — céMbjiecíiT 80 — BÓceMbjiecíiT 90 — acbíihócto 11 — oanHHaauaTb 12 — aBenáauaTb 13—TpHHá/UjaTb 14—HeTbipna^uaTb 15 — níiTHá,zmaTb 16—inecTHámiaTb 17—ceMHázmaTb 18 — BoceMnáauaTb 19—AeBíiTHáOTaTb 20—aBá/maTb 100—CTO 200—jjBécm 300 — TpncTa 400 — neTbipecTa 500 — níiTbcÓT 600 — inecTbcÓT 700—ceMbcÓT 800 — BOceMbcÓT 900—jjeBíiTbCÓT 1000 — rbicana 346
Nota: Los numerales compuestos se forman de la manera siguiente: 21 —flBáfluaTb ojihh, 22—flBáfluaTb ana, 101—cto oahh, 102—cto flBa, etc.; 210—abócth uécsTb, 21 1 -flBÓCTH OflHHHaflUaTb, etc. Tabla 18 Numerales ordinales 1 -ii — népBbiü 2-ñ — BTopóií 3-ñ TpéTHH 4-ñ—qeTBépTMH 5-ñ — náTbiií 6-ñ — inecTÓñ 7-ñ—ceAbMÓií 8-0 BOCbMOH 9-0 — zteBáTbiií 1 1 -ii OAMHHaAUaTblH 12-ñ—nBenánuaTbiií 13-0—TpnnázmaTbiñ 14-ñ — ueTbipnajmaTbiñ 15-ñ—n «TnánnaTbiií 16-ñ — inecTHánuaTbiií 17-ñ — ceMHánnaTbiií 18-ñ — BoceMHánuaTbiñ 19-ií — neBjiTHájmaTbiií 10-0—AecáTbiñ 20-0 — ABaOTáTbiñ 30-0 — TpnnuáTbiii 40-0 COpOKOBÓii 50-0 — nuTnnecárbin 60-0 — inecTnnecáTbiií 70-0 — ceMHAecáTbiñ 80-0 — BocbMnaecáTbiií 90-m—neBMHÓCTbiñ 100-ñ—cÓTbiií 200-ií—AByxcÓTbiií 300-ñ — TpéxcÓTbiií 400-ií — ueTbipéxcÓTbiñ 500-ñ — nuTHCÓTbiii 600-0 — inecTHCÓTbiií 700-ñ — ceMHCÓTbiií 800-0 BOCbMüCÓTblH 900-ñ—neBHTHCÓTbiii 1000-0 TblCJHHblH Notas. 1. Los numerales ordinales compuestos se forman de la manera siguiente: 21-ií—flBáfluaTb népBbiñ, 22-ñ—flBáfluaTb BTopóií, etc.; 210-ií— abócth flecáTbiñ, 211-ií—flBécTH oflHHHafluaTMH. 2. Los numerales ordinales se declinan igual que los adjetivos. En los numerales ordinales compuestos se declina el último elemento: flBáfl- uaTb náTbiií, flBáfluaTb náToro, flBáfluaTb nároMy, etc. Tabla 19 Declinación del numeral oahh Masculino Neutro Femenino O/IHH OAHÓ onná oahotó onnoró OJIHÓií oanoMy OflHOMy OJIHÓií como N. o G. O/IHÓ oany oahúm OZIHHM O/IHÓií 06 OAHÓM 06 O^HÓM 06 onnóii 347
SUMARIO I. Parte introductoria § 1. Caso nominativo. Preguntas Vmo amo? Kmo amo? Preguntas sin palabras in- terrogativas. Género de substantivos. Concordancia en género de los pro- nombres posesivos con los substantivos. Preguntas *ieü? (*híi? *hé?) 7 § 2. Tiempo presente del verbo. I y II conjugaciones. Primera conjugación 16 § 3. Adverbios de modo ...................................................20 § 4. Adjetivo. Concordancia de los adjetivos con los substantivos en género . 22 § 5. Substantivos en plural. Nominativo...................................24 § 6. Pronombres posesivos en 1'* y 2 a personas y adjetivos en plural ... 31 § 7. Caso prepositivo. Construcción con las preposiciones e y «a para designar el lugar. Pregunta ede?.......................................................34 § 8. Pronombres posesivos de 3‘a persona: eeó, eé y ux....................37 § 9. Tiempo pasado del verbo .............................................38 § 10. Verbos xomémb y Moub.................................................40 § 11. Caso acusativo. Construcción con el complemento directo. Pregunta nmo? 42 § 12. Verbos transitivos e intransitivos...................................46 § 13. Pronombre amom (amo, ama, amu).......................................49 § 14. Aspectos verbales: imperfectivo y perfectivo. Pares aspectuales del verbo 51 § 15. Complementos circunstanciales de tiempo con los cuales se emplean sola- mente verbos imperfectivos.................................................56 § 16. Tiempo futuro del verbo (compuesto).................................58 § 17. Futuro compuesto y futuro simple....................................60 § 18. Construcción con el adjetivo de forma breve dó Amen (doAatcuó, doAstcHÚ) 64 Tabla. Uso del nominativo..................................................66 Parte II. Prinsipales significados de los casos y de las preposiciones y modos de su empleo. Formas casuales de los substantivos, los pronombres personales y posesivos en singular § 1. Caso genitivo. Terminaciones de los substantivos en genitivo del singular. El genitivo expresando pertenencia............................................68 § 2. El genitivo expresando el atributo....................................74 § 3. El genitivo expresando la negación con las palabras nem, «é Suao, He 6ydem 79 § 4. Pronombres personales en genitivo.....................................85 § 5. Pronombres posesivos en genitivo......................................87 § 6. Uso de la palabra ecmb................................................88 Tabla. Usos del genitivo ..................................................90 § 7. El acusativo expresando complemento directo. Pregunta kozó? Terminacio- nes de los substantivos en acusativo del singular que denotan seres anima- dos. Substantivos que expresan seres animados y objetos inanimados (con- frontación) ...............................................................91 § 8. Pronombres personales en acusativo.............................101 § 9. Pronombres posesivos en acusativo..............................102 § 10. El pronombre ceoú en acusativo sin preposición...............105 § 11. El acusativo de dirección. Preposiciones e y na. Verbos udmú y éxamb. Pre- gunta Kydá?...............................................................110 § 12. Acusativo de dirección (continuación). Verbos de movimiento udmú— noümú, éxamb — noéxamb, npuxodúmb — npuúmú, npueaaKámb — npuéxamb .................................................................116 348
§ 13. Construcciones que denotan el tiempo. Acusativo de tiempo (días de la se- mana, horas y minutos)................................................119 Tabla. Uso del acusativo....................................................121 § 14. Prepositivo. Terminaciones -e, -u, -y en prepositivo del singular. Prepositi- vo de lugar. Preposiciones e y na. Pregunta zde?...........................122 § 15. Prepositivo de lugar y acusativo de dirección. Preguntas zde? y Kydá? . 130 § 16. Construcciones sinonímicas con los verbos óbimb y óbieámb (pregunta zde?) y con los verbos de movimiento xodúmb, éidumb (pregunta Kydá?) . .133 § 17. Prepositivo con la preposición o (oó). Preguntas o kom? o néM? . . .136 § 18. Pronombres personales en prepositivo con la preposición o (oó, oóo) .138 §' 19. Pronombres posesivos en prepositivo....................................140 § 20. Prepositivo de tiempo. Preguntas Kozdá? (e kokóm Mécnife?) . . . .142 Tabla. Principales usos del caso prepositivo..................................145 §21. Dativo. Terminaciones de los substantivos en dativo. Dativo de destino. Pregunta KOMy? ...................................146 § 22. Dativo con verbos intransitivos. Pregunta KOMy?........................153 § 23. Pronombres personales en dativo .......................................156 § 24. Casos acusativo y dativo del complemento que denota un ser animado. Pre- guntas kozó? y KOMy?.........................................................158 § 25. Pronombres posesivos en dativo.........................................162 § 26. El dativo en las oraciones impersonales con adverbios predicativos. Pre- gunta KOMy?..................................................................163 § 27. El dativo en las construcciones que expresan la edad. Pregunta KOMy? . 169 § 28. El dativo en la construcción con el verbo Hpáeumbcn— noupáeumbcx. Pre- gunta KOMy?..................................................................171 § 29. Dativo en las construcciones con adjetivos de forma breve nyxceH (nyjKHÓ, nyoKHO, HyjtcHbi) y pad (peída, pádbi).......................................180 § 30. Dativo de substantivos que denotan seres animados y pronombres persona- les con la preposición k. Pregunta k KOMy?...................................182 §31. Dativo con la preposición k después de los verbos de movimiento udmú, éxamb, nodoümú, nodbéxamb, npoümú, npoéxamb. Preguntas Kydá? k KOMy? 184 § 32. Dativo con la preposición k después de los verbos zomóeumben, npuebiKámb y después del adjetivo de forma breve zomóe..................................190 § 33. Dativo con la preposición no. Dativo de lugar de movimiento (Pregunta zde?). Dativo de calificativo (Pregunta kokóü? (koküh? kokóc? KaKÚe?) . 192 Tabla. Principales usos del dativo............................................198 § 34. Genitivo (continuación). Genitivo de dirección con las preposiciones c (co) y U3. Pregunta omKyda?.......................................................199 § 35. Genitivo de lugar con la preposición y (preguntas y kozó? zde?) y genitivo de dirección con la preposición om (pregunta omKyda?)...................204 Tabla. Genitivo con preposiciones.............................................208 § 36. Instrumental. Terminaciones de los substantivos en instrumental del singu- lar. Instrumental del medio de la acción. Pregunta neM?.................210 § 37. Instrumental predicativo. - Pregunta kcm? Verbos copulativos óbimb y cmamb. Terminaciones de los substantivos del singular en instrumental con radical acabada en silbantes (mc, tu, n, uf) y if........................212 § 38. Instrumental sin preposiciones (continuación). Instrumental con los ver- bos: sanuMámbc/i (neM?), unmepecoeámbcn (neM? KeM?), paóómamb (kcm?) y con el adjetivo de forma breve doeójien (KeM? neM?) . . .218 § 39. Instrumental de simultaneidad. Preposición c (co). Pregunta c kcm? Sub- stantivos y pronombres personales en instrumental y con la preposición c (co).....................................................,.................224 § 40. Instrumental de simultaneidad (continuación). Preposición c (co). Pregun- ta c neM?....................................................................231 Tabla. Usos del instrumental..................................................233 § 41. Genitivo sin preposiciones (continuación). Genitivo después de los verbos transitivos en forma negativa................................................235 § 42. Genitivo después de los adjetivos y adverbios en grado comparativo . 237 § 43. Genitivo de fecha. Pregunta kokózo nucjtá?.............................239 Tabla. Usos del genitivo sin preposiciones....................................241 349
Parte 111. Formas de los casos de substantivos en singular (sistematización y repa- so). Formas de los casos de substantivos en plural. Formas de los casos de adjetivos y pronombres § 1. Formas de los casos de substantivos femeninos en singular. Declinación de los pronombres interrogativos Kmo? y nmo?...............................243 § 2. Formas de los casos de adjetivos femeninos en singular. Adjetivos con radi- cal acabada en consonante fuerte............................................247 § 3. Formas de los casos de los substantivos masculinos y neutros en singular 252 § 4. Formas de los casos de los adjetivos masculinos y femeninos en singular. 256 § 5. Genitivo de substantivos en plural. Uso del genitivo en combinación con pa- labras que designan cantidad cKÓAbKo? mhóío, móao, nécKOAbico y con nume- rales cardinales. Terminaciones de los substantivos masculinos en genitivo del plural. Concordancia del verbo-predicado con el sujeto expresado por la expresión cuantitativo-nominal con las palabras ckoamco? mhóío, móao . 263 § 6. Genitivo de los substantivos en plural (continuación). Terminaciones de los substantivos femeninos y neutros en genitivo del plural. Vocales caducas al formarse el genitivo de los substantivos femeninos y neutros del plural . 268 § 7. Substantivos en dativo, instrumental y prepositivo del plural. Acusativo de los substantivos en plural que denotan seres animados ..................279 § 8. Formas casuales de los adjetivos en plural.............................287 § 9. Formas casuales de pronombres personales (repaso y sistematización) . 291 § 10. Formas casuales de pronombres posesivos (repaso y sistematización). Pro- nombre posesivo-reflexivo ceoü. Formas casuales del pronombre interroga- tivo WÜ? (<4M? Hbé? HbU?)...................................................294 § 11. Pronombre ómom (óma, imo, 5mu). Formas casuales de este pronombre en singular y en plural. Uso del mismo como atributo, sujeto y complemento 299 § 12. Pronombre eecb (ecn, ecé, ece). Formas casuales de este pronombre y su empleo en función de atributo, sujeto y complemento....................304 § 13. Pronombres negativos HUKmó y nunmó....................................308 § 14. Pronombres negativos h£koío, néneío...................................311 § 15. Palabra conjuntiva Komópbiü (Komópax, Komópoe, Komópbie). Uso de esta palabra en distintos casos.............................................313 Claves para los ejercicios...................................................318 Anexo Tabla 1. Substantivos masculinos y femeninos acabados en -b . 338 Tabla 2. Substantivos masculinos y femeninos con una silbante al final de la palabra.............................................338 Tabla 3. Substantivos invariables...............................338 Tabla 4. Substantivos que no poseen formas del singular . . . 339 Tabla 5. Substantivos masculinos acabados en -a (-h) en nomina- tivo del plural.................................................339 Tabla 6. Casos particulares de formación del plural de los substan- tivos en nominativo.............................................339 Tabla 7. Nombres masculinos..................................340 Tabla 8. Nombres femeninos...................................341 Tabla 9. Nombres y patronímicos..............................342 Tabla 10. Apellidos rusos.......................................342 Tabla 11. Declinación de los apellidos acabados en -un(a), -oe(a) 342 Tabla 12. Formas casuales de los substantivos nymb, ümh, epéMfi 343 Tabla 13. Uso de los substantivos con las preposiciones e y na para designar el lugar...............................................343 Tabla 14. Substantivos masculinos acabados en -y en prepositivo del singular (contestan a la pregunta ¿de?).....................344 Tabla 15. Adjetivos con la radical acabada en « blanda . . . 345 Tabla 16. Construcciones con adjetivos de forma breve . . . 345 Tabla 17. Numerales cardinales............................346 Tabla 18. Numerales ordinales.............................347 Tabla 19. Declinación del numeral oóüh....................347 350
A NUESTROS LECTORES RUSSKY YAZIK - RUBIÑOS 1860 edita libros soviéticos traducidos al español. Entre ellos figuran las mejores obras de las distintas ramas de lingüís- tica: manuales para los centros de enseñanza supe- rior, escuelas y literatura. Dirijan sus opiniones a RUSSKY YAZIK - RUBIÑOS 1860 C/ Alcalá. 98 -28009 Madrid